31 AGOSTU–6 SETEMBRU 2026
KNANANUK 89 Rona no simu bensaun
Haree didiʼak oinsá Ita rona
“Haree didiʼak oinsá imi rona.”—LC 8:18.
OBJETIVU
Buka-hatene tanbasá ita presiza rona didiʼak durante reuniaun no oinsá atu halo nuneʼe.
1-2. (a) Oinsá mak Jeová tau matan ita-nia presiza espirituál ohin loron? (Salmo 23:1, 2, 5) (b) Iha lisaun neʼe, ita sei koʼalia kona-ba saida?
OHIN loron, Jeová fó ai-han espirituál barak mai ita. Ita bele konkorda ho David neʼebé kanta: “Jeová mak haʼu-nia Bibi-Atan. Haʼu sei la falta buat ida.”—Lee Salmo 23:1, 2, 5.
2 Dalan ida neʼebé Jeová fó ai-han espirituál mai ita mak liuhusi reuniaun kongregasaun. Iha reuniaun sira, dala barak ita aprende informasaun neʼebé ita hatene ona. Maski ita “metin ona iha lia-loos”, ita presiza rona beibeik informasaun sira-neʼe atu fó-hanoin fali ita. (2 Ped 1:12) Maibé, se informasaun neʼebé Ita hatene ona mak fó sai beibeik iha reuniaun sira, Ita sente susar atu tau atensaun ka lae? Lisaun neʼe sei ajuda Ita. Ita sei haree tanbasá ita presiza rona ho didiʼak iha reuniaun sira. Ita mós sei haree oinsá mak irmaun sira neʼebé hatoʼo diskursu bele ajuda ema seluk atu rona didiʼak. No ita mós sei koʼalia kona-ba sujestaun balu neʼebé bele ajuda ita atu rona ho diʼak liután iha reuniaun. Maibé ulukliu, mai ita buka-hatene sé mak hanorin ita iha reuniaun sira.
JEOVÁ MAK HANORIN ITA
3. Jeová hanorin ita liuhusi saida, no oinsá ninia atan sira uza didiʼak ninia Liafuan?
3 Jeová hanorin ita liuhusi ninia Liafuan Bíblia. (2 Tim 3:16, 17) Jesus hatene ida-neʼe. Nia uza Eskritura sira ho matenek no neʼe book rona-naʼin sira atu husu: “Oinsá mak mane neʼe hetan matenek no komprende Eskritura sira se nia la aprende iha eskola?” (João 7:15) Ema neʼebé laran-moos sente kontente tebes bainhira rona Jesus esplika Maromak nia Liafuan. Ema Kristaun iha tempu uluk hanesan apóstolu Paulo no Apolo mós temi beibeik Eskritura sira kuandu hanorin ema seluk. (Após 17:2, 3; 18:24, 28) Nuʼudar Testemuña ba Jeová, ita hatene katak ita-nia publikasaun, vídeo, no diskursu sira fó sai hanorin neʼebé bazeia ba Bíblia. Ema barak neʼebé tuir reuniaun ba dala primeiru sente admira tanba ita sempre uza Bíblia durante reuniaun. Sira neʼebé halaʼo parte iha reuniaun uza Bíblia atu hanorin, laʼós hodi lee deʼit Bíblia, maibé ajuda ema hotu atu komprende no aplika ida-neʼe.—Lc 24:32.
4. Liafuan “rona” fó ideia saida?
4 Kuandu Bíblia temi liafuan “rona”, baibain neʼe fó ideia kona-ba halo tuir. Bainhira ita lee Bíblia iha reuniaun sira, neʼe hanesan Jeová mak koʼalia mai ita no ita komprende saida mak ninia hakarak, neʼe halo fasil mai ita atu halo tuir. Jeová sei kontente kuandu ita halo nuneʼe.—Prov 27:11.
TANBASÁ ITA PRESIZA RONA DIDIʼAK IHA REUNIAUN?
5. Domin ba Jeová book ita atu halo saida? (João 4:23, 24; 1 João 5:3)
5 Ita rona didiʼak iha reuniaun tanba ita hadomi Jeová. (Mt 22:37) Kuandu ita aprende liután kona-ba Jeová, ita mós sei hadomi nia liután. Domin neʼe book ita atu rona ba nia, halo tuir nia, no adora nia tuir ninia hakarak neʼebé fó sai iha Bíblia.—Lee João 4:23, 24; 1 João 5:3.
6. Liuhusi reuniaun sira, ita aprende saida kona-ba ajuda ema seluk?
6 Ita rona didiʼak iha reuniaun tanba ita hadomi ema. (Mt 22:39) Liuhusi reuniaun sira, Jeová hanorin ita oinsá atu ajuda maluk fiar-naʼin no ema neʼebé seidauk hatene kona-ba nia. Porezemplu, broxura Hadomi Ema—Hanorin Ema ajuda ita atu hatudu domin no hahalok furak seluk iha serbisu haklaken. Ita sente susar atu hahú konversa ho ema ka lae? Se nuneʼe, tau atensaun ba dalan neʼebé irmaun-irmán sira halaʼo drama kiʼik iha reuniaun loron baileet nian.
7. Tanbasá importante tebes atu rona ba Jeová?
7 Ita rona didiʼak iha reuniaun tanba ita hadomi moris. Hanesan Jeová hatete ona ba ninia atan sira iha tempu uluk, se ita halo tuir ninia Liafuan, ita bele moris kontente no ba nafatin. (Deut 32:44-47) Hodi rona didiʼak iha reuniaun sira, ita bele hetan forsa atu kontinua tahan hasoru susar no hein ba mundu foun neʼebé atu mai. (Rom 8:25) Importante tebes atu rona ba Jeová no matan-moris nafatin iha loron ikus sira-neʼe.—Mt 24:42-44; Apok 1:3.
OINSÁ ATU AJUDA EMA SELUK RONA DIDIʼAK IHA REUNIAUN
8. Tanbasá irmaun neʼebé hanorin iha reuniaun presiza kontinua aumenta abilidade atu hanorin?
8 Irmaun neʼebé hanorin iha reuniaun, liuliu sira neʼebé hatoʼo diskursu públiku presiza kontinua aumenta sira-nia abilidade atu hanorin. Bainhira irmaun ida prepara didiʼak diskursu neʼebé bazeia ba Bíblia, neʼe bele ajuda ema neʼebé laʼós Testemuña atu aprende lia-loos no mós ajuda maluk fiar-naʼin sira atu nafatin kaer metin ba lia-loos. Kuandu Ita hatoʼo parte iha reuniaun, hanoin-hetan katak Ita-nia parte bele ajuda duni ema seluk. Se Ita iha priviléjiu neʼe, hanoin oinsá atu aplika sujestaun tuirmai iha Ita-nia parte. Maski sujestaun sira-neʼe liuliu ba sira neʼebé hatoʼo diskursu públiku, maibé ita hotu bele aplika ninia prinsípiu iha ita-nia parte.—2 Tim 4:2; Tito 1:9.
9. Oinsá mak Ita bele halo fasil ba rona-naʼin sira atu komprende Ita-nia diskursu?
9 Prepara ideia tuituir malu ho klaru. Nuʼudar diskursu-naʼin, Ita hakarak hatoʼo informasaun iha dalan neʼebé fasil atu komprende. Se informasaun mak komplikadu demais, susar ba rona-naʼin atu tau atensaun. Oinsá mak Ita bele hatoʼo diskursu iha dalan neʼebé diʼak? Hanoin kona-ba hakat sira-neʼe: (1) Kuandu hahú diskursu, fó sai ho klaru pontu importante balu neʼebé Ita sei koʼalia. (2) Fó sai pontu ida-idak, no kuandu atu muda ba pontu seluk, diʼak atu pauza uitoan no fó sai ho klaru pontu tuirmai. (3) Halo konkluzaun hodi temi lalais pontu sira-neʼe.
10. Tanbasá importante atu hafolin no gosta informasaun neʼebé Ita atu hatoʼo?
10 Hafolin no gosta informasaun neʼebé Ita atu hatoʼo. Ita sei koʼalia ho laran-manas se Ita hatoʼo pontu neʼebé Ita gosta. (Prov 2:4, 5; Após 4:20) Hanoin kleʼan kona-ba informasaun no eskritura sira sei ajuda Ita atu hetan pontu neʼebé Ita gosta. Irmaun ida ho idade 70 liu husi Estadus Unidus konta kona-ba diskursu neʼebé nia rona kuandu sei joven. Nia hatete: “Haʼu nafatin hanoin-hetan oinsá oradór anima ami atu hanoin kleʼan bainhira lee Bíblia. Nia koʼalia ho fiar metin no esplika ho klaru oinsá atu halo ida-neʼe. Diskursu neʼe fó impaktu boot ba haʼu-nia moris. Neʼe ajuda haʼu atu aprende liután kuandu lee Bíblia no sai besik liu ba Jeová.”
11. Kuandu hatoʼo diskursu, tanbasá diʼak atu fó sai sujestaun espesífiku? (1 Timóteo 4:13-16)
11 Hanoin kona-ba rona-naʼin nia presiza no fó sai sujestaun espesífiku. Duké hatoʼo informasaun jerál deʼit, diʼak atu uza Eskritura hodi fó anima no sujestaun neʼebé espesífiku. Porezemplu, apóstolu Paulo fó sujestaun espesífiku ba Timóteo atu ajuda nia kontinua halaʼo ninia knaar iha Éfeso ho laran-metin. (Lee 1 Timóteo 4:13-16.) Hanoin kona-ba rona-naʼin nia presiza, no ajuda sira komprende oinsá atu aplika informasaun neʼebé sira rona.
12. Tanbasá diʼak atu hatoʼo diskursu hodi koʼalia iha dalan neʼebé naturál?
12 Treinu diskursu ho lian atu bele koʼalia iha dalan neʼebé naturál. Duké lee deʼit liafuan neʼebé Ita hakerek ona, diʼak atu koʼalia iha dalan neʼebé naturál, tanba neʼe sei ajuda rona-naʼin atu tau atensaun no komprende informasaun neʼebé Ita hatoʼo. Broxura Hakaʼas An atu Lee no Hanorin dehan: “Koʼalia iha dalan neʼebé naturál no husi laran hodi hatudu sai oinsá Ita sente kona-ba tópiku neʼe no Ita-nia rona-naʼin.” Se Ita koʼalia husi laran, Ita-nia informasaun sei moris liu no bele dada rona-naʼin nia atensaun no motiva sira.
13. Tanbasá diʼak atu husu konsellu husi diskursu-naʼin neʼebé iha esperiénsia? (Haree mós foto.)
13 Husu konsellu husi diskursu-naʼin neʼebé iha esperiénsia. Oinsá atu halo nuneʼe? Nuʼudar Ita prepara diskursu, Ita bele hatudu Ita-nia nota ba irmaun neʼebé iha esperiénsia no husu ninia sujestaun, tuirmai aplika ninia ideia. Ita mós bele husu nia atu rona kuandu Ita pratika diskursu hodi nia bele fó sujestaun atu Ita bele hatoʼo iha dalan neʼebé diʼak liután. (Prov 1:5) Dala ruma Ita la nota buat neʼebé Ita presiza hadiʼa no Ita mós la hatene se Ita hatoʼo pontu ho klaru ka lae. Ita hotu hakarak aumenta ita-nia abilidade atu koʼalia no hanorin hodi bele ajuda rona-naʼin komprende no aplika lia-loos husi Bíblia iha sira-nia moris.a
Husu diskursu-naʼin neʼebé iha esperiénsia atu ajuda Ita aumenta Ita-nia abilidade atu hanorin (Haree parágrafu 13)
OINSÁ ATU RONA HO DIʼAK LIUTÁN IHA REUNIAUN
14. Ita presiza sente oinsá kona-ba Jeová nia avizu sira? (Salmo 119:24, 111, 167)
14 Hafolin liután Jeová nia avizu neʼebé ita rona beibeik. Ita presiza rona beibeik Jeová nia matadalan sira durante tempu neʼebé iha “problema barak neʼebé susar atu tahan”. (2 Tim 3:1) Se ita sente katak ita rona informasaun neʼebé repete deʼit, hanoin kleʼan kona-ba hakerek-naʼin ba Salmo 119 nia atitude.—Lee Salmo 119:24, 111, 167.
15. Oinsá mak ita bele kontinua hafolin ai-han espirituál neʼebé ita simu?
15 Ita presiza mantein hanoin neʼebé pozitivu kona-ba ai-han espirituál neʼebé ita simu, hanesan ho ema Izraél neʼebé presiza kontinua iha hanoin pozitivu kona-ba maná neʼebé Jeová fó ba sira iha rai-fuik. (Éx 16:15, 31) Foufoun, sira kontente ho maná neʼe. Neʼe mai husi Jeová, gostu, no bele sustenta sira-nia moris. Maibé liutiha tempu balu, ema balu sai baruk atu han maná loroloron. (Núm 21:5) Lisaun mak saida? Ai-han espirituál balu neʼebé ita hetan mak buat neʼebé ita rona beibeik ona, maibé ita labele sai baruk. Ita presiza rekoñese katak hanorin sira-neʼe mai husi Jeová. Ita tenke hanoin-hetan katak Jeová nia organizasaun mak prepara ho didiʼak informasaun sira-neʼe. Ita mós labele haluha katak buat neʼebé ita aprende bele ajuda ita atu halo desizaun matenek no hetan moris ba nafatin.—Prov 3:13, 16-18; João 17:3.
16. Saida deʼit mak ajuda irmaun-irmán balu neʼebé serbí Jeová ba tempu kleur atu rona didiʼak iha reuniaun sira? (Haree mós kaixa “Sujestaun atu bele rona ho didiʼak”.)
16 Aplika sujestaun sira tuirmai. Haree toʼok saida mak ajuda ona irmaun-irmán balu neʼebé serbí Jeová ba tempu kleur atu kontinua rona didiʼak iha reuniaun sira. Irmán Ashley neʼebé serbí Jeová ba tinan 30 liu hatete: “Hodi prepara didiʼak bele ajuda haʼu atu tau atensaun. Se haʼu la prepara, susar mai haʼu atu fó resposta no haʼu hanoin kona-ba buat oioin durante reuniaun.” Irmaun József neʼebé serbí Jeová ba tinan 52 hatete: “Haʼu gosta rona tópiku neʼebé repete beibeik iha reuniaun sira tanba haʼu bele aprende pontu foun husi ida-neʼe no aumenta liután haʼu-nia koñesimentu.” Nia hatutan tan: “Se irmaun ida hatoʼo diskursu iha dalan neʼebé ladún diʼak, haʼu fokus ba mensajen neʼebé nia hatoʼo husi Bíblia duké dalan neʼebé nia hatoʼo diskursu.”
17. Saida deʼit mak Ita bele halo atu rona didiʼak iha reuniaun sira? (Haree mós foto.)
17 Tuirmai mak sujestaun balu tan neʼebé bele ajuda Ita atu rona didiʼak iha reuniaun sira. (1) Se Ita han antes reuniaun, labele han barak demais atu la dukur. (2) Toʼo Reuniaun-Fatin sedu no buka tuur fatin antes reuniaun hahú. (3) Hamate telefone ka tablet nia lian no labele husik buat sira-neʼe dada Ita-nia atensaun durante reuniaun. (4) Hanoin kona-ba pontu balu neʼebé karik diskursu-naʼin sei hatoʼo. (5) Hateke ba diskursu-naʼin. (6) Halo nota badak ka dezeñu ba pontu sira neʼebé importante. (7) Tau atensaun ba eskritura sira no hanoin oinsá mak neʼe liga ho informasaun. (8) Husu Ita-nia an: ‘Oinsá haʼu bele uza ida-neʼe atu ajuda ema seluk iha kongregasaun ka iha serbisu haklaken?’ (9) Iha asembleia no reuniaun boot sira, haree nanis tema ba loron ida-idak, informasaun neʼebé sei hatoʼo, no eskritura tema ba diskursu ida-idak. (10) Prepara Ita-nia laran hodi tuur hakmatek no tau atensaun ba vídeo no múzika neʼebé laʼo iha programa nia hahú.
Kontinua rona ba Maromak nia avizu sira no keta husik sasán eletróniku dada Ita-nia atensaun (Haree parágrafu 17)
KONTINUA RONA BA JEOVÁ
18. Tanbasá ita presiza kontinua rona didiʼak iha reuniaun sira?
18 Ita presiza kontinua rona ba Jeová iha reuniaun sira tanba hodi halo nuneʼe, ita husik Jeová dirije ita atu “laʼo iha dalan loos sira”. (Sal 23:3; 31:3) Ita presiza Jeová nia matadalan atu labele laʼo sees husi dalan neʼebé loos hanesan ró neʼebé anin lori dook. Tan neʼe, ‘haree didiʼak oinsá Ita rona’ no aplika matadalan neʼebé Ita simu iha reuniaun sira. (Lc 8:18) Ema neʼebé rona ba Jeová sei sente kontente agora no hetan moris ba nafatin iha futuru.—Sal 119:2, 14.
KNANANUK 87 Mai, simu kmaan bá!
a Atu hetan sujestaun liután kona-ba oinsá atu aumenta ita-nia abilidade atu koʼalia no hanorin, haree broxura Hakaʼas An atu Lee no Hanorin no livru Aprende husi Eskola Serbisu Kristaun nian.