UYONO 7
UNE 15 Jiri Ọmọkpako rẹ Jihova!
Erere vọ Yen nẹ Evwoghovwo ri Jihova Cha
“Wo vwo ghovwo karekare.”—UN 130:4, nw.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Avwanre cha fuẹrẹn idje ri Baibol evo, ri dje obo ri Jihova vwo ghovwo avwanre ohwo ọvuọvo vwẹ idjerhe rẹ oghẹresan, ọnana kọ cha nẹrhẹ ọdavwaro rẹ avwanre vwo kpahen Jihova ganphiyọ.
1. Diesorọ evwoghovwo rẹ ihworakpọ vwọ bẹn evughe nọke ra ruọke?
MAVỌ yen oma ru we siẹrẹ ohwo da vuẹ wẹ nẹ, “Mi vwo ghovwo uwe,” ma rho wọ da riẹn nẹ wọ ta ota yẹrẹ ru obo ri miovwo ohwo na ivun! Jẹ, die yen otọ rẹ ota na “Mi vwo ghovwo uwe”? Ohwo ru wo gbeku na de tanẹ a rhuẹrẹphiyọ re nẹ ovwan ji igbeyan? Gbanẹ ohwo na de vuẹ wẹ nẹ ọyen kpairoro vrẹ re ukperẹ eta e kpo iruo? Evwoghovwo rẹ ihworakpọ bẹn evughe.
2. Mavọ yen e djisẹ rẹ evwoghovwo ri Jihova vwẹ Baibol na? (Ni eta rehẹ obotọ.)
2 Obo ri Jihova vwo ghovwo avwanre ihwo re gbaree fẹnẹ oborẹ avwanre vwo ghovwo ohwohwo wan. Evwoghovwo ri Jihova ọyen ọ rẹ oghẹresan. Ọbuine na tare nẹ: “Wo vwo ghovwo karekare, ọtiọyena ke se muọghọ okokodo kẹ wẹ.”a (Un 130:4) Vwọrẹ uyota, Jihova “vwo ghovwo karekare.” Ọyen phi udje rẹ oborẹ evwoghovwo ghini mudiaphiyọ phiyotọ. Ota ọvo rẹ ihwo ri si Baibol na vwo djisẹ rẹ evwoghovwo ri Jihova vwẹ asan evo vwẹ ẹbẹre ra vwẹ Hibru si Vwẹ Isiesi Ọfuanfon Na, fẹnẹ ọ rẹ ayen vwo djisẹ rẹ evwoghovwo rẹ ihworakpọ.
3. Idjerhe vọ yen evwoghovwo ri Jihova vwọ fẹnẹ ọ rẹ avwanre? (Aizaya 55:6, 7)
3 Jihova de vwo ghovwo ohwo, o phoro imwemwu rẹ ohwo na no karekare. Oyerinkugbe rọ vẹ ohwo na vwori ro doghori jovwo na, ka rhoma rhuẹrẹ phiyọ. Ọ vwerhoma nẹ Jihova vwo ghovwo avwanre karekare nọke ra ruọke.—Se Aizaya 55:6, 7.
4. Idjerhe vọ yen Jihova vwọ cha avwanre uko vwo vwo ẹruọ rẹ oborẹ evwoghovwo mudiaphiyọ?
4 Ọ da dianẹ evwoghovwo ri Jihova fẹnẹ ọ rẹ avwanre, kẹ mavọ yen avwanre ihworakpọ re gbaree se vwo vwo ẹruọ rẹ oborẹ evwoghovwo ri Jihova ghini mudiaphiyọ? Jihova cha avwanre uko womarẹ ọ vwọ nabọ reyọ idje sansan vwo djisẹ rẹ evwoghovwo rọyen. Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen evo rayen. Idje nana che dje oborẹ Jihova wan siẹ imwemwu no, ji dje obo rọ wan rhuẹrẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ọyen vwori rẹ umwemwu miovwirin phiyọ. A cha vwọ fuẹrẹn idje nana, ọdavwaro avwanre kpahen Ọsẹ rẹ avwanre ro vwo ghovwo vwẹ idjerhe sansan na kọ cha ganphiyọ.
JIHOVA SI IMWEMWU RẸ AVWANRE NO
5. Die yen phia siẹrẹ Jihova da vwẹ imwemwu vwo ghovwo avwanre?
5 Vwẹ Baibol na, ọke buebun yen a vwọ vwẹ imwemwu vwo dje eghwa ehọhọhọ. Ovie Devid djisẹ rẹ imwemwu rọyen vwẹ idjerhe nana: “Orukuruku mẹ phoro uyovwi mẹ; e họhọ nọ oghwa kẹ vwẹ.” (Un 38:4) Ẹkẹvuọvo Jihova reyọ imwemwu rẹ ihwo ri kurhẹriẹ vwo ghovwo ayen. (Un 25:18; 32:5) Ota ri Hibru ra fan phiyọ “re vwo ghovwo” mudiaphiyọ a vwọ “kpara kpenu” yẹrẹ “muo.” Ọtiọyena Jihova da vwẹ imwemwu rẹ avwanre vwo ghovwo avwanre, kọ ghwa họhọ nẹ o mu oghwa ọhọhọhọ nẹ avwanre oma je kparọ do kufia.
“Ghovwo” (Un 32:5)
6. Mavọ yen Jihova si imwemwu rẹ avwanre nu sheri te?
6 Baibol na je reyọ udje ọfa vwo djephia nẹ Jihova si umwemwu rẹ avwanre nẹ shesheri vwọ kẹ avwanre. Une rẹ Ejiro 103:12 vuẹ avwanre nẹ: “Kirobo rẹ obaro ọnre sheri te kẹ obuko ọnre na, ọtiọye o ji si ogbeku rẹ avwanre nu sheri te kẹ avwanre.” Ẹbẹre ọnre va nẹcha pha shesheri kẹ ẹbẹre ọnre shera. Ọtiọyena o vwo ọke vuọvo e cha vwọ yan gbaphiyọ ohwohwoo. Kọyen a sa tanẹ, Jihova si imwemwu rẹ avwanre nẹ shesheri vwọ kẹ avwanre vrẹ obo ra sa vwẹ ẹwẹn roro. Ọnana vwẹ imuẹro kẹ avwanre nẹ evwoghovwo ri Jihova ọyen ọ re karekare!
“Kirobo rẹ obaro ọnre sheri te kẹ obuko ọnre na” (Un 103:12)
7. Mavọ yen Baibol na djisẹ rẹ obo ri Jihova ruẹ kpahan imwemwu rẹ avwanre? (Maika 7:18, 19)
7 Dede nẹ Jihova vwẹ idjerhe rẹ udje si imwemwu rẹ avwanre nu shesheri, kọ je rhoma karophiyọ ayen? Ẹjo. Ovie Hẹzikaya si kpahen Jihova nẹ: Wẹwẹ yen “geri umwemwu ejobi phihọ obuko.” (Aiz 38:9, 17) Udje nana djerephia nẹ Jihova do imwemwu rẹ ihwo ri kurhẹriẹ kufia, ọ rha karophiyọ ayeen. A sa rhoma vwanriẹn eta ri Hẹzikaya na vwẹ idjerhe ọtiọna: “Wo ru [imwemwu mẹ] kerẹsiẹ a da mrẹ nẹ e phiaree.” Baibol na je rhoma djisẹ rẹ ẹkpo nana fiotọ vwẹ Maika 7:18, 19. (Se.) Etiyin na tare nẹ Jihova do imwemwu rẹ avwanre phiyọ evunrẹ abadi. Vwẹ ọke rẹ awanre, a vwọ rhoma mrẹ orọnvwọn ra kpare do phiyọ evunrẹ abadi pha bẹnbẹn.
“Wẹ ri geri umwemwu ejobi phihọ obuko” (Aiz 38:17)
“Wẹ re cha kpare imwemwu rẹ avwanre ejobi phihọ evun rẹ abadi” (Mai 7:19)
8. Die yen avwanre yono re?
8 Womarẹ idje nana ra ta ota kpahen na, Baibol na vuẹ avwanre nẹ Jihova de vwo ghovwo avwanre, o si imwemwu rẹ avwanre no karekare, i rhe kpokpo avwanre ẹwẹn ọfaa. Devid tare nẹ, “omavwerhovwẹn dia vwọ kẹ ihwo ra vwẹ irueru ri jurhi ẹyọnrọn rayen vwo ghovwo, re ji phoro imwemwu rayen; omavwerhovwẹn dia vwọ kẹ ohwo ri Jihova kere umwemwu ba obọ kakaka-a.” (Ro 4:7, 8) Vwọrẹ uyota ọyena ghini evwoghovwo re karekare!
JIHOVA PHORO IMWEMWU RẸ AVWANRE NO
9. Idje vọ yen Jihova reyọ vwo djisẹ rẹ evwoghovwo rọyen?
9 Jihova je reyọ idje efa vwọ cha avwanre uko kpahen obo re se vwo dje ọdavwaro phia kpahen izobo rẹ ọtanhirhe na, rọ reyọ vwo phoro imwemwu rẹ ihwo ri kurhẹriẹ no. Vwẹ idjerhe rẹ udje, a vwẹ Jihova vwo dje ohwo rọ hworhẹ rọ je ghworiẹ imwemwu rẹ avwanre kufia. Ọnana nẹrhẹ orumwemwu na dia fuanfon. (Un 51:7; Aiz 4:4; Jer 33:8) Jihova djisẹ rẹ obo ri che nẹ obuko rẹ orufon na rhe vwẹ idjerhe enẹ: “Ọ da dianẹ imwemwu wẹn họhọ isene, e cha họhọ ẹton rẹ ogegede owenẹ evwanre kerẹ ododo e cha họhọ ukpoyibo.” (Aiz 1:18) Ọ cha bẹn mamọ re vwo si isene yẹrẹ upe ọvwavware vwo nẹ amwa. Ẹkẹvuọvo, Jihova reyọ udje nana vwọ kẹ avwanre imuẹro nẹ ọyen sa hworhẹ imwemwu rẹ avwanre no karekare te ẹdia rẹ a gbe mrẹ ayen ọfaa.
“Ọ da dianẹ imwemwu wẹn họhọ isene, e cha họhọ ẹton rẹ ogegede” (Aiz 1:18)
10. Udje ọfa vọ yen Jihova vwo dje oborẹ evwoghovwo rọyen rho te?
10 Kirobo re djunute vwẹ uyono rọ wanre na, a je vwẹ imwemwu vwo dje esa. (Mt 6:12; Lu 11:4) Ọtiọyena, kọke kọke avwanre de ru umwemwu vwọso Jihova, kọ họhọ nẹ osa rẹ avwanre rhoma buẹnphiyọ buẹnphiyọ. Okposa yen avwanre re re! Ẹkẹvuọvo, Jihova de vwo ghovwo avwanre kọ họhọ nẹ o phoro osa na o gbi kere ayen ba avwanre abọọ. Ọtiọyena ọ da vwẹ imwemwu avwanre vwo ghovwo avwanre nu, ọ rha tanẹ a hwosa rayen ọfaa. Udje nana djisẹ rẹ omavwerhovwẹn ra mrẹ siẹrẹ Jihova de vwo ghovwo avwanre!
“Vwẹ osa rẹ avwanre vwo ghovwo avwanre” (Mt 6:12)
11. Die yen o mudiaphiyọ ri Baibol na vwọ tanẹ e che “phoro imwemwu” rẹ avwanre no? (Iruo rẹ Iyinkọn Na 3:19)
11 Ọ dia Jihova de kpairoro vrẹ esa yẹrẹ imwemwu rẹ avwanree, o phoro ayen no. (Se Iruo rẹ Iyinkọn Na 3:19.) Kerẹ udje, gba vwẹ ẹwẹn roro nẹ wọ riosa rẹ ohwo, ọ da vuẹ wẹ nẹ ọyen kpairoro vrẹ osa na, ọtiọyena o de si usi vwo gbere osa na vwo djephia nẹ ọyen phoro osa na nure nẹ wọ gbe hwa ọfaa. Dede nẹ o si usi vwo gbere osa na, jẹ a je mrẹ uchunu rẹ igho ru wọ riosa rọyen na vwẹ obotọ rẹ usi na. Ọke rẹ awanre, ibi, igọmu kugbe ame yen e gbe kuẹgbe vwo ru ame rẹ ugbẹn re vwo si ẹbe. Ohwo sa reyọ ẹbẹre amwa vwo te ame vwo phoro obo re siri na no. Ọtiọyena e de “phoro osa” na no, ihwo gbe cha mrẹ obo re siri jovwo na ọfaa. Osa na rha herọọ. Mavọ yen ọ vwerhoma te ra vwọ riẹn nẹ ọ dia Jihova de kpairoro vrẹ esa rẹ avwanre ọvoo, ẹkẹvuọvo o phoro ayen no karekare!—Un 51:9.
“E se vwo phoro imwemwu rẹ ovwan no” (Iru 3:19)
12. Die yen avwanre yono vwo nẹ udje rẹ evwru na rhe?
12 O ji vwo idjerhe ọfa ri Jihova vwo djisẹ rẹ obo rọ wan phoro imwemwu no. Ọ tare nẹ: “Mi hwerhe orukuruku wẹn kerẹ ikoro, umwemwu wẹn kerẹ evwru.” (Aiz 44:22) Siẹrẹ Jihova de vwo ghovwo, kọ ghwa họhọ nẹ ọ reyọ evwru vwo rhurhu imwemwu rẹ avwanre te ẹdia rẹ avwanre yẹrẹ Jihova rha mre ayen ọfaa.
“Mi hwerhe orukuruku wẹn kerẹ ikoro” (Aiz 44:22)
13. Mavọ yen oma ru avwanre siẹrẹ Jihova da vwẹ imwemwu avwanre vwo ghovwo avwanre?
13 Die yen idje ra ta ota kpahen re na yono avwanre? Siẹrẹ Jihova da vwẹ imwemwu avwanre vwo ghovwo avwanre, e jẹ ẹwẹn rhe kpokpo avwanre fikirẹ imwemwu re ruru naa. Womarẹ ọbara rẹ izobo ri Jesu Kristi, e phoro imwemwu avwanre no karekare. Ọtiọyena a gbe mrẹ asan re si osa na phiyọ ọfaa. Siẹrẹ e de kurhẹriẹ nẹ imwemwu rẹ avwanre, Jihova ko se vwo ghovwo avwanre karekare.
AVWANRE VẸ JIHOVA RHOMA VWO UVI RẸ OYERINKUGBE
Evwoghovwo ro nẹ obọ rẹ Ọse avwanre rọhẹ odjuvwu cha nẹrhẹ avwanre vẹ ọyen vwo uvi rẹ oyerinkugbe (Ni ẹkorota 14)
14. Diesorọ a sa vwọ vwẹroso Jihova nẹ o che vwo ghovwo avwanre karekare? (Ni ihoho.)
14 Siẹrẹ Jihova de vwo ghovwo avwanre, imuẹro herọ nẹ avwanre vẹ ọyen sa rhoma vwo uvi rẹ oyerinkugbe. Ọtiọyena ẹwẹn rẹ abe rhe kpokpo avwanree. Oshọ ji mu avwanre nẹ Jihova ji phi avwanre phiyọ ẹwẹn, nẹ ọ guọnọ idjerhe ro vwo gboja kẹ avwanree. O che ru ọtiọyeen. Diesorọ a sa vwọ vwẹroso Jihova siẹrẹ ọ da tanẹ ọyen vwo ghovwo avwanre? Jihova vuẹ ọmraro Jerimaya nẹ: “Me cha vwẹ orukuruku rayen vrẹn ayen, me gbe cha karohọ umwemwu rayen ọfa-a.” (Jer 31:34) Ọyinkọn Pọl rionbọ kpo eta yena, rọ vwọ tanẹ: “Me rha cha karophiyọ imwemwu rayen ọfa-a.” (Hib 8:12) Kẹ die yen ọnana ghini mudiaphiyọ?
“Me gbe cha karohọ umwemwu rayen ọfa-a” (Jer 31:34)
15. Idjerhe vọ yen a sa vwọ tanẹ Jihova rha karophiyọ imwemwu rẹ avwanree?
15 Vwẹ Baibol na, ọ dia ọkieje yen ota na “karophiyọ” vwo mudiaphiyọ e vwo kperan yẹrẹ roro kpahan obo re phia vwẹ obuko ree. Ẹkẹvuọvo, o se mudiaphiyọ oborẹ ohwo ruẹ. Oji ra kanre mu urhe kẹre Jesu da vuẹ nẹ: “Jesu, karophiyọ ovwẹ ọke wọ da ro Uvie wẹn.” (Lu 23:42, 43) Ọ dia ọ de vuẹ Jesu nẹ o roro kpahen ọyen vwẹ ọke yenaa. Obo ri Jesu kpahen kẹ djerephia nẹ ọ cha kparọ nẹ ushi. Ọtiọyena, siẹrẹ Jihova da vuẹ avwanre nẹ ọ rha cha karophiyọ imwemwu rẹ avwanree, o mudiaphiyọ nẹ o che ru emu vuọvo vwo gboja kẹ avwanre vwẹ obaro naa, kidie ọ vwẹ imwemwu avwanre vwo ghovwo avwanre nure.
16. Mavọ yen Baibol na djisẹ rẹ ugbomọphẹ ro nẹ evwoghovwo re karekare cha?
16 Baibol na vwẹ udje ọfa vwọ cha avwanre uko vwo vwo ẹruọ rẹ ugbomọphẹ ro nẹ evwoghovwo re karekare cha. A reyọ avwanre vwo dje “eviẹn kẹ umwemwu” kidie avwanre ihwo re gbaree. A kpẹvwẹ Jihova vwọ kẹ evwoghovwo rọyen, kidie avwanre pha kerẹ eviẹn re “si . . . nẹ obọ rẹ umwemwu.” (Ro 6:17, 18; Ẹvw 1:5) Oma vwerhen avwanre kerẹ eviẹn re siobọnu fikirẹ evwoghovwo ri Jihova.
“E si ovwan nẹ obọ rẹ umwemwu” (Ro 6:18)
17. Idjerhe vọ yen evwoghovwo vwọ ghwa usivwin cha? (Aizaya 53:5)
17 Se Aizaya 53:5. Udje rọ koba ra cha ta ota kpahen na, reyọ avwanre vwo dje ihwo re muọga ro muoshọ. Fikirẹ izobo rẹ ọtanhirhe ri Jihova ruru womarẹ Ọmọ rọyen na, o de sivwin avwanre vwẹ idjerhe rẹ udje. (1Pi 2:24) Ọtanhirhe na nẹrhẹ a rhoma rhuẹrẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jihova vwori phiyọ, rẹ umwemwu miovwirin jovwo. Kirobo rẹ oma vwerhen ohwo re sivwin okpọga rọyen kpo ye, ọtiọyen oma je vwerhen avwanre siẹrẹ avwanre vẹ Jihova da rhoma vwo uvi rẹ oyerinkugbe kidie ọ vwẹ imwemwu rẹ avwanre vwo ghovwo avwanre.
“Ophiaphiẹ na keye e vwo sivwi avwanre” (Aiz 53:5)
ERERE VỌ YEN NẸ EVWOGHOVWO RI JIHOVA CHA
18. Die yen avwanre yonori vwo nẹ idje sansan rehẹ Baibol na kpahen evwoghovwo ri Jihova? (Ni ekpeti na “Obo ri Jihova Vwo Ghovwo Avwanre Wan.”)
18 Die yen avwanre yonori vwo nẹ idje sansan rehẹ Baibol na kpahen evwoghovwo ri Jihova? Siẹrẹ o de vwo ghovwo, o ruẹ ọtiọyen karekare ọ rha reyọ oborẹ avwanre ruru na vwo gboja kẹ avwanree. Ọnana kọ nẹrhẹ avwanre vẹ Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ odjuvwu vwo uvi rẹ oyerinkugbe. Vwẹ ọke vuọvo na, e jẹ a karophiyọ nẹ evwoghovwo re karekare ọyen okẹ. Ọnana okẹ ro nẹ obọ ri Jihova rhe vwọ kẹ ihworakpọ re dia irumwemwu fikirẹ ẹguọnọ kugbe ẹse re muwan rọyeen. Vwọrẹ uyota, avwanre ihworakpọ muwan rẹ okẹ nanaa.—Ro 3:24.
19. (a) Die yen nẹrhẹ oma vwerhen avwanre? (Rom 4:8) (b) Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono rọ vwọ kpahen ọnana?
19 Se Rom 4:8. Mavọ yen ọ vwerhoma te rẹ avwanre vwọ riẹn nẹ Jihova ọyen Ọghẹnẹ ro “vwo ghovwo karekare”! (Un 130:4) Ẹkẹvuọvo a da guọnọ nẹ Jihova vwo ghovwo avwanre, o vwo orọnvwọn ọghanghanre ọvo ro fori nẹ e ru. Jesu da ta: “Ovwan rha reyọ oruchọ rẹ ihwo vwo ghovwo aye-en, Ọsẹ rẹ ovwan je cha reyọ oruchọ rẹ ovwan vwo ghovwo ovwa-an.” (Mt 6:14, 15) Ọtiọyena, ọyen obo re ghanre mamọ a vwọ vwẹrokere Jihova ji vwo ghovwo ihwo efa. Mavọ yen e se vwo ru ọtiọyen? Vwẹ uyono rọ vwọ kpahen ọnana, a cha ta ota kpahen obo re se vwo ru ọtiọyen.
UNE 46 Avwanre Kpẹvwẹ Owẹ, Jihova
a Isiesi ri Hibru awanre reyọ ota na “evwoghovwo na” vwo ruiruo ro mudiaphiyọ evwoghovwo re karekare, dede nẹ oka rẹ evwoghovwo efa herọ. Efanfan ri Baibol buebun nabọ djisẹ rẹ ẹkpo nana fiotọọ, ẹkẹvuọvo New World Translation of the Holy Scriptures nabọ dje fiotọ vwẹ idjerhe ọtiọna: “Kidie wo vwo ghovwo karekare, Ọtiọyena ke se muọghọ okokodo kẹ wẹ” Une rẹ Ejiro 130:4.