UYONO 8
UNE 130 Vwo Ghovwo
Mavọ Yen A sa Vwọ Vwẹrokere Evwoghovwo ri Jihova?
“Kirobo ri Jihova vwo ghovwo ovwan ọphẹ na, ovwan ji ru ọtiọyen.”—KỌL 3:13.
ỌDAVWẸ RẸ UYONO NANA
Uyono nana cha ta ota kpahen obo re se ru rere e se vwo ghovwo ohwo ro gbe avwanre ku.
1-2. (a) Ọke vọ yen a vwọ mrẹ bẹnbẹn ra vwọ reyọ vwo ghovwo ohwo? (b) Mavọ yen Denise vwo dje evwoghovwo phia?
WỌ MRẸ bẹnbẹn wọ vwọ reyọ vwo ghovwo ihwo efa? Ọ bẹn vwọ kẹ avwanre buebun, ma rho ọ da dianẹ ohwo ta ota yẹrẹ ru orọnvwọn rọ da avwanre mamọ. Ẹkẹvuọvo, avwanre sa kpairoro vrẹ obo re ru avwanre na ji vwo ghovwo. Kerẹ udje, jẹ e roro kpahen obo re phia kẹ oniọvo aye ọvo re se Denise,a ro dje evwoghovwo ra fobọ mrẹ ọkpọ rọyeen phia. Vwẹ 2017, Denise kugbe orua rọyen de re kin Esiri Ukoko rẹ Iseri ri Jihova re rhieri obọ. Ọke rẹ ayen vwo rhivwin kpo, imoto ọshare ọvo da vabọ ọ da ra dje teyen imoto rayen. Fikirẹ asidẹnti na, Denise de shero. Ro vwo gege ẹro vi nu, ọ da rhe mrẹvughe nẹ emọ rọyen wan oma brabra nẹ ọshare rọyen re se Brian, ji ghwu phiyọ asidẹnti na. Siẹrẹ o de roro kpahan obo re phiare na, Denise da ta, “Ẹwẹn mẹ kọ hra totọ, ofu ko dje vwe.” Ọke vwọ yanran na, ọ da rhe mrẹvughe nẹ o vwo emu vuọvo ro shechọ vwẹ oma rẹ ohwo rọ gua imoto na yẹrẹ mu ẹwẹn rọyen reyọ rọ nẹrhẹ ọ djẹ ro ayeen, ọ da nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ kẹ ọyen ẹwẹn ri dọe.
2 A da vwẹ urhi rẹ ozighẹ vwọ yọnrọn ohwo rọ gua imoto na. Ọ da dianẹ e bru hwe, e se muo phiyọ uwodi. Ohwo ọvo rọ wiowian vwẹ aguare na, da vuẹ Denise nẹ oseri ro che se yen che djephia sẹ oguẹdjọ na cha tanẹ e muo phiyọ uwodi yẹrẹ e siobọno. Denise da ta: “Kọ ghwa họhọ nẹ ohwo ọvo bẹrẹ era phiyọ uvwe oma je ghwẹ ughweraka buebun phiyọ ayen, ri mi vwo gbikun rẹ obo re bra kparobọ re phia kẹ vwẹ vwẹ akpeyeren mẹ.” Udughwrẹn evo vwọ wan nu, Denise de kpo aguare ji chidia ro che vwo soseri kpahen ọshare rọ so ọmiaovwẹ ọgangan kẹ orua rọyen na. Die yen ọ tare? Denise da vuẹ oguẹdjọ na nẹ o gbe arodọnvwẹ kẹ ọshare na.b Rọ vwọ ta ota nu, oguẹdjọ na kọ viẹ. Ọ da ta: “Ẹgbukpe 25 soso mi vwo ruiruo kerẹ oguẹdjọ re na, mi ji nyo emu vuọvo ọtiọna vwẹ aguare mẹẹ. Mi ji rhi nyo dẹvo nẹ orua rẹ ohwo re gbeku na kọyen rhoma rẹ nẹ e ni arodọnvwẹ rẹ ohwo ro gbereku naa. Mi ji rhi nyo eta rẹ ẹguọnọ vẹ evwoghovwo ọtiọyen dẹvoo.”
3. Die yen nẹrhẹ Denise reyọ vwo ghovwo?
3 Die yen vwẹ ukẹcha kẹ Denise ọ sa vwọ reyọ vwo ghovwo? O roro kokodo kpahen evwoghovwo ri Jihova. (Mai 7:18) Siẹrẹ e de vwo ọdavwaro kpahen evwoghovwo ri Jihova djephia kẹ avwanre, ọnana cha nẹrhẹ avwanre reyọ vwo ghovwo ihwo efa.
4. Die yen Jihova guọnọre nẹ avwanre ru? (Ẹfesọs 4:32)
4 Jihova guọnọre nẹ avwanre reyọ vwo ghovwo ihwo efa ọphẹ kirobo rọ reyọ vwo ghovwo avwanre. (Se Ẹfesọs 4:32.) Ọ guọnọre nẹ e vwo owenvwe ra vwọ reyọ vwo ghovwo ihwo ri gbe avwanre ku. (Un 86:5; Lu 17:4) Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen erọnvwọn erha re cha vwẹ ukẹcha kẹ avwanre a vwọ reyọ vwo ghovwo ihwo.
WỌ KPAIRORO VRẸ OBO RE DA WẸ NAA
5. Vwo nene obo rehẹ Isẹ 12:18, mavọ yen oma se ru avwanre siẹrẹ ohwo de gbe avwanre ku?
5 Ivun se miovwo avwanre mamọ fikirẹ oborẹ ohwo tare yẹrẹ obo ro ru avwanre, ma rho ọ da dianẹ ọyen ohwo rẹ orua yẹrẹ ugbeyan rọ kẹrẹ avwanre mamọ. (Un 55:12-14) Ọkievo, a sa reyọ ọmiaovwẹ rẹ avwanre rioja rọyen vwo dje adjara re vwo duvwun ohwo. (Se Isẹ 12:18.) Ọkievo, avwanre sa davwẹngba vwo dion phiyọ oma yẹrẹ kpairoro vrẹ ivun miovwe na. Jẹ e de ru ọtiọyen, ọ pha kerẹ ohwo ra vwẹ aphia vwo duvwun rọ je yanjẹ aphia na vwo vwẹ asan re duvwun ru na. Vwẹ idjerhe vuọvo na, avwanre rhẹro rọyen nẹ ọmiaovwẹ na che no siẹrẹ e de gbobọnyẹẹ.
6. Die yen avwanre se ru siẹrẹ ohwo de gbe avwanre ku?
6 Siẹrẹ ohwo de gbe avwanre ku, ophu yen ke mu avwanre. Baibol na tare nẹ e se muophu. Ẹkẹvuọvo, o si avwanre orhọ nẹ e jẹ ophu na krẹ gan nọọ. (Un 4:4; Ẹf 4:26) Diesorọ? Kidie ophu nẹrhẹ e ruẹ obo re brare. Ophu ghwa erhuvwu chaa. (Jem 1:20) Ọ bẹn re vwo sun ophu ro muẹ ohwo, ẹkẹvuọvo avwanre eje vwo ẹgba re vwo si ophu nẹ evun kidie oborẹ emu da ohwo te sa nẹrhẹ e ruẹ obo ri je fo.
Ọ bẹn re vwo sun ophu ro muẹ ohwo, ẹkẹvuọvo avwanre vwo ẹgba re vwo si ophu nẹ evun
7. Erọnvwọn efa vọ yen sa so ọmiaovwẹ kẹ avwanre siẹrẹ ohwo de ru obo re da avwanre?
7 Siẹrẹ e de ru avwanre chọ, erọnvwọn efa herọ re sa nẹrhẹ obo re ru avwanre na da avwanre. Kerẹ udje, oniọvo aye ọvo re se Ann tare nẹ: “Ọke re me vwọ hẹ emọ, ọsẹ mẹ da yanjẹ oni mẹ vwo je rọvwọn ohwo ra reyọre nẹ ọ vwẹrote vwe. Ọke rẹ ayen vwo vwiẹ emọ re, ke me rhe mrẹ nẹ ayen gbobọnyẹ vwẹ. Ayen je reyọ emọ rayen vwo wene uvwe. Me rhe vwọ ghwanre, ke me rhe mrẹ nẹ a rha guọnọ ovwẹẹ.” Oniọvo aye re se Georgette djisẹ rẹ oborẹ oma ruro ọke rẹ ọshare rọyen vwo gbe igberadja rhurho: “Ẹwẹn mẹ da hra totọ kidie nẹ ọkiemọ rhe yen avwanre ihwo ivẹ vwọ hẹ igbeyan. Avwanre ji ruiruo ọkobaro kugbe!” Oniọvo aye re se Naomi da je ta: “Me nama vwẹ ẹwẹn roro nẹ ọshare mẹ sa so ọmiaovwẹ kẹ vwẹẹ. Ọtiọyena, ọ vwọ vuẹ vwẹ nẹ ọyen nughe rẹ ihoho rẹ ihwo re banphiyọ nẹ ọyen ji sionu kẹ vwẹ, me da rhe mrẹvughe nẹ ọ phiẹn vwẹ o ji ku vwe phiyotọ.”
8. (a) Erhọ yen erọnvwọn evo re sorọ ro vwo fo a vwọ reyọ vwo ghovwo ihwo efa? (b) Erere vọ yen te avwanre obọ siẹrẹ a da reyọ vwo ghovwo ihwo efa? (Ni ekpeti na “Kẹ ọ da Rha Dianẹ Uguegue Jehẹ Oma rẹ Avwanre Vwo?”)
8 Avwanre che se sun oborẹ ihwo efa ta yẹrẹ oborẹ ayen ruẹ avwanree, ẹkẹvuọvo avwanre se sun oborẹ avwanre che ru. Obo ra guọnọre nẹ e ru ọkieje yen e vwo ghovwo. Diesorọ? Kidie avwanre vwo ẹguọnọ ri Jihova, ọ je guọnọ nẹ avwanre reyọ vwo ghovwo. Siẹrẹ ophu na da gan nọ a gbe rhọnvwe vwo ghovwoo, ọnana sa nẹrhẹ e ru obo re brare tobọ je nẹrhẹ a so okpetu kẹ oma rẹ ohwo. (Isẹ 14:17, 29, 30) Jokaphiyọ udje rẹ oniọvo aye re se Christine. Ọ tare nẹ: “Siẹrẹ ophu de mu vwe gangan, me rha sa hwẹ kirobo ri jovwoo. Me gbe je sa riemu ro fori nẹ me ree. Me rha sa vwerhẹn kirobo ri jovwoo, ọnana kọ nẹrhẹ ọ bẹn mi se vwo sun obo ri mi ruẹ, ọ je sua ohra phiyọ oyerinkugbe mẹ vẹ ọ rẹ ọshare mẹ, ọtiọyen ji te ihwo efa.”
9. Diesorọ o vwo fo nẹ e si ophu nẹ evun?
9 Ọ da dianẹ ohwo ro gbe avwanre ku na rhọnvwere nẹ ọyen ru avwanre chọọ, e jẹ oborẹ ohwo na ruru na kpokpo avwanre ẹwẹn gan nọọ. Vwẹ idjerhe vọ? Georgette, re djunute siẹvure na, tare nẹ: “Ọ reyọ ovwẹ ọke me ke kpairoro vrẹ ophu kugbe ivun miovwe rẹ oborẹ ọshare mẹ rẹsosuọ ru vwe na. Ukuotọ rọyen, ẹwẹn mẹ de rhi totọ.” Siẹrẹ avwanre da kpairoro vrẹ ophu, a rha cha vwẹ ẹwẹn rẹ ọkon vwo nene ihwo efa yeriin, ọnana je cha nẹrhẹ e ru obo ri yovwirin. E rhe che mu ẹwẹn kpahen obo re phiare naa, kẹ avwanre ji che yeren akpọ rẹ omavwerhovwẹn. (Isẹ 11:17) Kẹ, ọ da rha dianẹ wọ je mrẹ bẹnbẹn wọ reyọ vwo ghovwo vwo?
OBO RE SE VWO SI OPHU NẸ EVUN
10. Diesorọ o vwo fo a vwọ kẹ oma rẹ avwanre ọke re vwo si ophu nẹ evun? (Ni ihoho na.)
10 Mavọ yen avwanre se vwo si ophu nẹ evun? Idjerhe ọvo yen a vwọ kẹ oma rẹ avwanre ọke. Siẹrẹ ohwo da wan oma gangan, e de muo kpo asan ra da sa hworhẹ ora na, ko, je vwẹrote nu, ọ je cha reyọ ọke ora na ki kpo. Ọtiọyen ọ je hepha nẹ, a je guọnọ ọke e ki se si ophu nẹ evun tavwen e ki se vwo ghovwo ohwo nẹ ubiudu rhe.—Agh 3:3; 1Pi 1:22.
Kirobo rẹ ohwo rọ wan oma guọnọ ẹroevwote kugbe ọke ora na ki se kpo ye, ọtiọyen a je guọnọ ọke siẹrẹ ohwo de gbe avwanre ku (Ni ẹkorota 10)
11. Mavọ yen ẹrhovwo sa vwọ cha avwanre uko vwọ reyọ vwo ghovwo?
11 Rẹ Jihova nẹ ọ cha wẹ uko wọ sa vwọ reyọ vwo ghovwo.c Ann, ra ta ota kpahen siẹvure, vuẹ avwanre oborẹ ẹrhovwo vwẹ ukẹcha kẹ. Ọ tare nẹ: “Me rẹ Jihova nẹ o vwo ghovwo avwanre ohwo ọvuọvo vwevunrẹ orua na fikirẹ oborẹ avwanre tare yẹrẹ oborẹ avwanre ruru ri shephiyọọ. Mi de si ileta vwo rhe ọsẹ mẹ kugbe aye kpokpọ rọ rọvwọnre na je vuẹ ayen nẹ mi vwo ghovwo ayen.” Ann tare nẹ ọ lọhọre e vwo ru ọtiọyeen. Ọ je tanẹ: “Me rhẹro nẹ me da davwẹngba vwọ vwẹrokere Jihova vwo ghovwo ọsẹ mẹ kugbe aye rọyen, ọ cha nẹrhẹ ayen yono kpahen Jihova.”
12. Diesorọ o vwo fo nẹ a vwẹroso Jihova ukpe romobọ rẹ avwanre? (Isẹ 3:5, 6)
12 Vwẹroso Jihova, ukpe romobọ wẹn. (Se Isẹ 3:5, 6.) Ọkieje yen Jihova vwọ riẹn obo ri me yovwin kẹ avwanre. (Aiz 55:8, 9) O vwo ọke vuọvo rọ cha vwọ vuẹ avwanre nẹ e ru orọnvwọn rọ cha so okpetu kẹ avwanree. Ọtiọyena, siẹrẹ ọ da vuẹ avwanre nẹ a reyọ vwo ghovwo, avwanre se vwo imuẹro nẹ erere che norhe siẹrẹ e de ru ọtiọyen. (Un 40:4; Aiz 48:17, 18) Ẹkẹvuọvo, a da vwẹroso iroro romobọ avwanre, ọ sa bẹn kẹ avwanre ra vwọ reyọ vwo ghovwo. (Isẹ 14:12; Jer 17:9) Naomi, ra ta ota kpahen siẹvure, tare nẹ: “Ẹsosuọ, mi niro nẹ evwoghovwo ri mi vwo ghovwo ọshare mẹ naa, shephiyọ fikirẹ ughe rẹ ihoho rẹ ihwo re banphiyọ ro niri. Oshọ mu vwe nẹ obo ro ru vwe rọ da vwẹ na cha chọrọ ẹro, nẹ ọ je cha rhoma vwanriẹn. Me je riẹn nẹ Jihova riẹn oborẹ oma ru vwe. Jẹ dede nẹ me riẹnre nẹ Jihova vwo ẹruọ rẹ oborẹ oma ru vwe, ọ dia ọyen o vwo mudiaphiyọ nẹ ọ rhọnvwephiyọ obo ri mi ruẹ naa. Ọ riẹn oborẹ oma ru vwe ọ je riẹn nẹ ọ cha reyọ ọke ophu na ki nu vwe evun, ẹkẹvuọvo ọ guọnọre nẹ me reyọ vwo ghovwo.”d
VWO IRORO ABAVO
13. Vwo nene obo rehẹ Rom 12:18-21, die yen a guọnọre nẹ e ru?
13 Ra vwọ reyọ vwo ghovwo ohwo ro gbe avwanre ku, vrẹ a de vwọ tanẹ me kpairoro vrẹ yẹrẹ me rha guọnọ ta ota kpahen obo re phiare na ọfaa. Ọ da dianẹ ohwo ro gbe avwanre ku na oniọvo, obo ra guọnọre yen a vwọ rhuẹrẹ kugbe. (Mt 5:23, 24) Ukperẹ e vwo si ophu na ọke grongron, ofori nẹ e gbe arodọnvwẹ a je reyọ vwo ghovwo. (Se Rom 12:18-21; 1Pi 3:9) Die yen sa vwẹ ukẹcha kẹ avwanre vwo ru ọtiọyen?
14. Die yen ofori nẹ a davwengba vwo ru, kẹ diesorọ?
14 Erhuvwu rẹ oma rẹ ihwo yen Jihova nẹ. Ọtiọyena, e jẹ avwanre davwẹngba vwọ vwẹrokere Jihova vwo ni erhuvwu rẹ ohwo ro gbe avwanre ku na. (2Ik 16:9; Un 130:3) Owenẹ erhuvwu yẹrẹ umiovwo rẹ ihwo yen avwanre guọnọ, a cha mrẹ. Jẹ avwanre da guọnọ erhuvwu rẹ ihwo efa, a rha cha mrẹ bẹnbẹn ra vwọ reyọ vwo ghovwo ayeen. Kerẹ udje, oniọvo ọshare ọvo re se Jarrod tare nẹ, “Me mrẹ lọlọhọ me vwọ reyọ vwo ghovwo oniọvo ro gbe vwe ku siẹrẹ me da reyọ erhuvwu ro ruẹ vwọ vwanvwe ogbeku rọyen.”
15. Diesorọ o vwo fo ra vwọ vuẹ ohwo ro gbe avwanre ku nẹ e vwo ghovwo?
15 Orọnvwọn ọghanghanre ọfa ro fori nẹ e ru yen a vwọ vuẹ ohwo na nẹ e vwo ghovwo. Diesorọ? Jokaphiyọ oborẹ Naomi ra ta ota kpahen siẹvure, tare: “Ọshare mẹ nọ vwẹ nẹ, ‘Wo vwo ghovwo uvwe re?’ Me sa vuẹ nẹ, ‘Mi vwo ghovwoo,’ kidie eta na gba dje vwẹ unu. Me da rhe mrẹvughe nẹ mi ji vwo ghovwo nẹ otọ rẹ ubiudu mẹ rhee. Ọke vwọ yanran na, me da vuẹ nẹ, ‘Mi vwo ghovwo uwe.’ O gbe vwe unu me vwọ mrẹ oborẹ oma ruro vẹ ame oviẹ rọ djẹ nẹ ẹro rọyen cha ọke re me vwọ vuẹ nẹ mi vwo ghovwo, ọnana da nẹrhẹ ẹwẹn mẹ totọ. Nẹ ọke yena rhe, ke me rhoma rhe vwẹrosuọ, avwanre da rhe dia uvi rẹ igbeyan.”
16. Die yen e yono kpahen evwoghovwo?
16 Jihova guọnọre nẹ avwanre reyọ vwo ghovwo. (Kọl 3:13) Dedena, a je sa mrẹ bẹnbẹn ra vwọ reyọ vwo ghovwo ihwo efa. E se vwo ru ọtiọyen, ọ dia a cha kpairoro vrẹ obo re ru avwanre naa, ẹkẹvuọvo a cha davwẹngba vwo si ophu nẹ evun. Ọtiọyena, ka sa vwẹ iroro abavo vwo wene i ri jovwo na.—Ni ekpeti na “Owọẹjẹ Erha Kpahen Evwoghovwo.”
TẸNROVI ERERE RỌHẸ EVWOGHOVWO
17. Erere vọ yen evwoghovwo ghwa cha?
17 O vwo erọnvwọn buebun re sorọ o vwo fo nẹ a reyọ vwo ghovwo. Jẹ a ta ota kpahen evo rayen. Ẹsosuọ, avwanre vwẹrokere Ọsẹ avwanre Jihova, ji ruẹ obo re vwerhọn ivun. (Lu 6:36) Ọrivẹ, e djephia nẹ e vwo ọdavwaro kpahen evwoghovwo ri Jihova djephia kẹ avwanre. (Mt 6:12) Kugbe ọrerha, ọ nẹrhẹ avwanre vwo oma kpokpọ je nẹrhẹ avwanre vẹ ihwo efa vwo uvi rẹ oyerinkugbe.
18-19. E de vwo ghovwo, die yen se nẹ obuko rọyen rhe?
18 Siẹrẹ e de vwo ghovwo ihwo efa, ọnana sa nẹrhẹ avwanre mrẹ ebruphiyọ re rhẹro rọyeen. Kerẹ udje, vwo oniso rẹ obo re phia kẹ Denise, ra ta ota kpahen siẹvure. Dede nẹ Denise ghwa riẹn vwẹ ọke yena nẹ ọshare rọ so asidẹnti na guọnọ reyọ arhọ rọyen e de brorhiẹn na nuu, oseri ro seri vẹ evwoghovwo ro djephia da nẹrhẹ ọshare na ton uyono ri Baibol phiyọ vẹ Iseri ri Jihova.
19 Avwanre se roro nẹ ra vwọ reyọ vwo ghovwo ohwo yen orọnvwọn ọvo rọ ma bẹn kparobọ re se ru, ẹkẹvuọvo ọ je sa dia orọnvwọn ọvo rọ ma ghwa erhuvwu cha. (Mt 5:7) Ọtiọyena, e jẹ a davwẹngba rẹ avwanre eje ra vwọ vwẹrokere evwoghovwo ri Jihova.
UNE 125 “Ebruba kẹ Ihwo ri Ni Aruẹdọn”
a E wene edẹ evo.
b Vwẹ ẹdia ọtiọyen, Onenikristi ọvuọvo yen che brorhiẹn rẹ obo ro che ru.
c Ni ividio rẹ ine nana “Vwo Ghovwo Ohwohwo,” “Vwo Ghovwo Ihwo,” kugbe “E Ja Rhoma Dia Igbeyan” vwẹ jw.org.
d Dede nẹ ọyen umwemwu re vwo nughe rẹ ihoho rẹ ihwo re banphiyọ, ọ je so ọmiaovwẹ kẹ ohwo re gbeku na, ọ cha sa vwẹ ọnana vwọ fan orọnvwe na vwo nene oborẹ Baibol na taree.