Kresťania a kasty

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Indii

ČO VÁM príde na myseľ, keď počujete výraz „kastový systém“? Možno si pomyslíte na Indiu a na milióny ľudí bez kasty — na páriov. Hoci je kastový systém súčasťou hinduistického náboženstva, reformátori hinduizmu bojovali za zrušenie účinkov, ktoré má na nižšie kasty a na ľudí bez kasty. No čo by ste vzhľadom na to povedali, keby ste počuli, že kastový systém existuje aj v cirkvách, ktoré tvrdia, že sú kresťanské?

Pravdepodobný pôvod kastového systému v Indii

Rozdelenie ľudí do spoločenských tried, v rámci ktorého sa niektorí cítia nadradení, nie je charakteristické iba pre Indiu. Všetky kontinenty zažili v nejakej forme triednu diskrimináciu. To, čo spôsobilo, že kastový systém v Indii je odlišný, je skutočnosť, že pred vyše 3000 rokmi sa stal proces spoločenského útlaku súčasťou náboženstva.

Hoci pôvod kastového systému nie je presne známy, niektorí odborníci umiestňujú jeho korene do starovekej civilizácie v údolí rieky Indus v dnešnom Pakistane. Zdá sa, že archeológia naznačuje, že pôvodných obyvateľov tam neskôr premohli kmene zo severozápadu pri sťahovaní bežne označovanom ako „árijská migrácia“. V knihe Objavenie Indie nazýva Džaváharlál Néhrú túto migráciu „prvou významnou kultúrnou syntézou a splývaním“, z ktorého vznikli „národy Indie a základ indickej kultúry“. Toto splývanie však neznamenalo rasovú rovnosť.

The New Encyclopædia Britannica uvádza: „Indovia pripisujú rozšírenie kást (džātis, doslovne ‚zrod‘), ku ktorému dochádzalo ďalším delením štyroch tried čiže várn, uzatváraniu manželstiev medzi kastami (ktoré je v hinduistických dielach o dharme zakázané). Novodobí teoretici však majú sklon usudzovať, že kasty vznikli z rozdielov v rodinných rituáloch, z rasových rozdielov a diferenciáciou a špecializáciou pracovných činností. Mnohí dnešní učenci pochybujú aj o tom, či jednoduchý systém várn bol niekedy viac než teoretický, sociálno-náboženský ideál, a zdôrazňujú, že veľmi zložité rozdelenie indickej spoločnosti na takmer 3000 kást a podkást existovalo pravdepodobne už v staroveku.“

Nejaký čas boli medzi jednotlivými triedami uzatvárané manželstvá, a tak sa predtým existujúce predsudky založené na farbe pleti stali menej očividnými. Striktné pravidlá ovládajúce kastu sa rozvinuli neskôr a boli spísané do védskych spisov a do zákonníka hinduistického mudrca Manua. Brahmani učili, že vyššie kasty sú zrodené s čistotou, ktorá ich oddeľuje od nižších kást. Vštepili šúdrom čiže príslušníkom najnižšej kasty presvedčenie, že ich nižšie postavenie je trest, ktorý nariadil Boh za zlé skutky vykonané v predošlom živote, a akýkoľvek pokus zlomiť kastovú bariéru spôsobí, že sa stanú ľuďmi bez kasty. Uzatvorenie manželstva, spoločné jedlo, používanie toho istého vodného zdroja alebo vstúpenie do toho istého chrámu ako šúdra by spôsobilo, že osoba z vyššej kasty by prišla o kastu.

Kasta v dnešnej spoločnosti

Po získaní nezávislosti v roku 1947 prijala indická svetská vláda ústavu, podľa ktorej je kastová diskriminácia zločinom. Uznávajúc, že nižšie kasty Indov boli po stáročia znevýhodnené, vláda uzákonila vyhradiť pre „registrované kasty“ a kmene miesta vo vláde a vo volených funkciách, ako aj na postoch vzdelávacích inštitúcií.a Slovo používané pre tieto skupiny Indov je „dalit“, čo znamená „drvený, utláčaný“. No nedávno jeden titulok v novinách hlásal: „Dalitskí kresťania žiadajú vyhradené miesta [miesta v zamestnaní a na univerzitách]“. Ako k tomu prišlo?

Rozsiahle výhody, ktoré vláda poskytla hinduistom z nižších kást, sú založené na skutočnosti, že následkom kastového systému trpeli nespravodlivosťou. Preto sa zdôvodňovalo, že náboženstvá, ktoré neprijali kastový systém, nemôžu očakávať tieto výhody. Ako však hovoria dalitskí kresťania, keďže sú konvertitmi z nižšej kasty čiže z kasty nedotknuteľných, aj oni trpia diskrimináciou, a to nielen od hinduistov, ale aj od ‚spolukresťanov‘. Je to pravda?

Misionári kresťanstva a kasty

Mnohých hinduistov obrátili na kresťanstvo v koloniálnych časoch portugalskí, francúzski a britskí misionári, tak katolícki, ako i protestantskí. Ľudia zo všetkých kást sa stali formálnymi kresťanmi; niektorí kazatelia priťahovali brahmanov, iní nedotknuteľných. Aký účinok malo učenie a správanie misionárov na hlboko zakorenenú vieru v kasty?

Nírad Čaudhurí hovorí o Britoch v Indii, že v kostoloch „nemohli indické zbory sedávať s Európanmi. Vedomie rasovej nadradenosti, na ktorom bolo založené britské panstvo v Indii, nebolo kresťanstvom narušené.“ V roku 1894 istý misionár s podobným postojom oznámil Rade zahraničných misií v Spojených štátoch, že obracaním ľudí z nižších kást na kresťanstvo sa „do cirkvi zhromažďuje spodina“.

Je zrejmé, že pocit rasovej nadradenosti, ktorý dávali najavo raní misionári, a splynutie brahmanského myslenia s náukami cirkvi sú do veľkej miery príčinou toho, že mnohí takzvaní kresťania v Indii sa otvorene pridržiavajú kastového systému.

Kasty v cirkvách dnes

Katolícky arcibiskup George Zur vo svojom prejave na Katolíckej biskupskej konferencii v roku 1991 v Indii povedal: „S konvertitmi z registrovaných kást zaobchádzajú ako s nižšou kastou nielen hinduisti z vyšších kást, ale aj kresťania z vyšších kást... Vo farských kostoloch a na cintorínoch majú vyhradené zvláštne miesta. Manželstvá medzi kastami sú odsudzované... Medzi duchovenstvom bujnie kastovníctvo.“

Biskup M. Azariah z Cirkvi južnej Indie, ktorá patrí k zjednotenej protestantskej cirkvi, v knihe The Un-Christian Side of the Indian Church (Nekresťanská tvár indickej cirkvi) píše: „Utláčaná kasta (dalitských) kresťanov je diskriminovaná a utláčaná spolukresťanmi v rôznych cirkvách nie z vlastnej viny, ale preto, že sa náhodou narodili v nižšej kaste, a to dokonca aj vtedy, keď sú druhou, treťou či štvrtou generáciou kresťanov. Kresťania z vyšších kást, ktorých je v cirkvi menšina, sa po celé generácie pridržiavajú svojich kastových predsudkov bez toho, že by ich ovplyvnila kresťanská viera a spôsoby.“

Vládne vyšetrovanie problémov zaostalých tried v Indii, známe ako Mandalova komisia, zistilo, že takzvaní kresťania v Kérale sú rozdelení „do rôznych etnických skupín na základe svojho kastového pôvodu... Dokonca aj po obrátení na kresťanstvo sa s konvertitmi z nižších kást zaobchádzalo ako s haridžanmib... Sýrski a pulajskí členovia tej istej cirkvi vykonávali náboženské obrady oddelene v rôznych budovách.“

V jednej správe v novinách Indian Express z augusta 1996 sa o dalitských kresťanoch písalo: „V Tamilnáde bývajú oddelene od vyšších kást. V Kérale sú väčšinou robotníkmi bezzemkami a pracujú pre sýrskych kresťanov a pre iné vyššie kasty vlastniace pôdu. Vôbec neprichádza do úvahy, aby dalitskí a sýrski kresťania spolu jedli alebo vzájomne vstupovali do manželstva. V mnohých prípadoch daliti uctievajú vo svojom vlastnom kostole nazývanom ‚pulajský kostol‘ alebo ‚párijský kostol‘.“

Reakcie na nespokojnosť

Skupiny laických aktivistov, ako je napríklad FACE, Forum Against Christian Exploitation (Fórum proti vykorisťovaniu kresťanov), sa usilujú o dosiahnutie výhod pre dalitských kresťanov, ktoré poskytuje vláda. Hlavným záujmom je pomôcť obráteným kresťanom po ekonomickej stránke. Iných však znepokojuje zaobchádzanie, ktorého sa im dostáva v rámci cirkvi. V liste pápežovi Jánovi Pavlovi II. asi 120 podpísaných uviedlo, že „prijali kresťanstvo, aby sa oslobodili z kastového systému“, ale nie je im dovolené vstúpiť do dedinského kostola ani zúčastniť sa na bohoslužbách. Sú nútení postaviť si domy na osobitnej ulici, na ktorú kresťania z vyšších kást ani farár nikdy nevkročia! Podobne sa vyjadrila aj istá znepokojená katolíčka: „Je pre mňa iste dôležité, aby môj syn mohol študovať v dobrej internátnej škole. Ale ešte dôležitejšie je to, aby ho jeho [katolícki] bratia prijímali ako rovnocenného.“

Zatiaľ čo sa niektorí ľudia snažia zlepšiť údel dalitských kresťanov, mnohí strácajú trpezlivosť. Politické strany, ako je napríklad Višwa Hindu Parišad (Svetová hinduistická organizácia), sa snažia priviesť kresťanských konvertitov späť do hinduistického ovčinca. Noviny Indian Express priniesli správu o ceremónii, ktorej sa zúčastnilo 10 000 ľudí a vyše 600 takýchto „kresťanských“ rodín tam opäť prijalo hinduizmus.

Pravá kresťanská cesta

Keby boli misionári cirkevných organizácií učili Kristovo učenie založené na láske, nebolo by nijakých „brahmanských kresťanov“ ani „dalitských kresťanov“, ani „párijských kresťanov“. (Matúš 22:37–40) Neboli by osobitné kostoly pre dalitov a nijaké separovanie sa pri jedle. Čo je tým oslobodzujúcim biblickým učením, ktoré stiera triedne rozdiely?

„Jehova, váš Boh, je totiž Boh bohov... ktorý voči nikomu nie je predpojatý ani neprijíma úplatok.“ — 5. Mojžišova 10:17.

„Nabádam vás, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ — 1. Korinťanom 1:10.

„Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35.

Biblia učí, že Boh vytvoril z jedného človeka celé ľudstvo. Hovorí aj to, že všetci potomkovia tohto jedného človeka by mali ‚hľadať Boha a nájsť ho, lebo nie je ďaleko od nikoho z nás‘. — Skutky 17:26, 27.

Keď sa do raného kresťanského zboru začali vkrádať triedne rozdiely, inšpirovaný pisateľ Jakub to ostro odsúdil. Povedal: „Či nemáte medzi sebou triedne rozdiely a nestali ste sa sudcami vynášajúcimi zlé rozhodnutia?“ (Jakub 2:1–4) Pravé kresťanské učenie nepripúšťa nijakú formu kastového systému.

Je potrebné osvojiť si myslenie nového sveta

Milióny Jehovových svedkov boli ochotné zmeniť svoje predošlé presvedčenie a správanie, ktorému sa naučili v mnohých rôznych náboženstvách. Biblické učenie odstránilo z ich srdca a mysle pocity nadradenosti alebo menejcennosti, či už tieto pocity mali korene v koloniálnom panstve, rase, apartheide alebo v kastovom systéme. (Rimanom 12:1, 2) Jasne chápu to, čo Biblia nazýva „nová zem“, na ktorej bude „bývať spravodlivosť“. Aká nádherná vyhliadka pre množstvo ľudí, ktorí dnes na zemi trpia! — 2. Petra 3:13.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 25]

„Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35

[Rámček/obrázok na strane 23]

Aký je to pocit?

Naozaj, aký pocit môže mať človek, keď s ním ľudia, ktorí tvrdia, že sú kresťania, zaobchádzajú ako s človekom bez kasty? Jeden kresťan, ktorého predkovia boli konvertitmi z nižšej kasty hinduizmu známej ako čeramar alebo pulaja, si spomína na príhodu, ktorá sa mu stala pred mnohými rokmi v jeho rodnom štáte Kérala:

Bol som pozvaný na svadbu, kde niekoľko hostí bolo členmi cirkvi. Keď ma zbadali na svadobnej hostine, vyvolalo to značný rozruch a svadobčania, ktorí boli členmi ortodoxnej sýrskej cirkvi, povedali, že keď neodídem, nezostanú na hostine, lebo nemôžu jesť spoločne s pulajom. Keď sa nevestin otec odmietol podvoliť ich požiadavke, svorne hostinu bojkotovali. Po ich odchode sa podávalo jedlo. Ale ľudia, ktorí obsluhovali pri stole, odmietli odniesť banánovníkový list, z ktorého som jedol, a odniesť ostatný riad z môjho stola.

[Obrázok]

Typický kostol v južnej Indii, do ktorého chodia iba nižšie kasty