Akým ľuďom prejavujete priazeň?
„HĽADÁM NEVESTU. Svetlej pleti, štíhlu, s vyšším, prednostne vysokoškolským vzdelaním. Musí pochádzať z dobrej, majetnej rodiny. Prednostne z tej istej kasty.“
TAK znie typický inzerát, ktorým sa hľadá manželka a ktorý môžete nájsť v indických novinách. Niečo podobné by ste pravdepodobne mohli vidieť aj v mnohých iných častiach sveta. V Indii takýto oznam obvykle zverejňujú rodičia nádejného ženícha. Odpovede budú možno obsahovať fotografiu dievčaťa oblečeného do jasnočerveného sárí, ozdobeného množstvom zlatých šperkov. Ak chlapcova rodina súhlasí, začnú sa pravdepodobne rozhovory s vyhliadkou na manželstvo.
Zvyčajné meradlá hodnôt
Požiadavka, aby nevesta mala svetlú pleť, je v Indii celkom bežná. Je to tak pre hlboko zakorenenú vieru, že takzvané nižšie kasty hinduistickej spoločnosti majú tmavú pleť. V jednom programe indickej televízie bol nedávno vyrozprávaný príbeh dvoch dievčat, z ktorých jedno bolo svetlé a druhé tmavé. Dievča so svetlou pleťou bolo kruté a nevychované; to s tmavou pleťou bolo láskavé a milé. Nastal zázračný obrat a svetlé dievča za trest stmavlo, zatiaľ čo tmavé zosvetlelo. Mravné poučenie z tohto príbehu zjavne spočívalo v tom, že i keď dobro nakoniec víťazí, vytúženou odmenou je svetlá pleť.
Takéto rasové cítenie je často zakorenené oveľa hlbšie, než si človek možno uvedomuje. Ázijčan možno navštívi nejakú západnú krajinu a sťažuje sa, že sa s ním pre farbu jeho pleti alebo pre šikmé oči zle zaobchádzalo. Niečo také ho vyvádza z rovnováhy a má pocit diskriminácie. Ale keď sa vráti do svojej vlasti, možno bude zaobchádzať s ľuďmi inej etnickej skupiny tým istým spôsobom. Aj dnes hrá farba pleti a etnický pôvod hlavnú úlohu v tom, ako sa mnohí ľudia pozerajú na hodnotu druhého človeka.
„Peniaze, tie nájdu odozvu vo všetkom,“ napísal staroveký kráľ Šalamún. (Kazateľ 10:19) Je to naozaj pravda. Bohatstvo tiež ovplyvňuje to, ako ľudí posudzujú. Zriedka sa však niekto pýta na pôvod bohatstva. Zbohatol niekto tvrdou prácou či starostlivým riadením nejakého podniku, alebo nepoctivým spôsobom? To sotva zaváži. Bohatstvo, nadobudnuté či už nepoctivo, alebo poctivo, vedie mnohých ľudí k tomu, aby sa podlizovali jeho vlastníkovi.
Na piedestál je v tomto súťaživom svete postavené aj vyššie vzdelanie. Len čo sa dieťa narodí, rodičia cítia, že musia začať odkladať veľké sumy peňazí na vzdelanie. Keď má dieťa dva alebo tri roky, robia si starosti s tým, ako ho dostať do správnych jaslí či materskej školy, čo je prvý krok na dlhej ceste k vysokoškolskému diplomu. Niektorí ľudia si zjavne myslia, že diplom z prestížnej univerzity prináša so sebou právo na priaznivé hodnotenie a úctu od iných.
Áno, farba pleti, vzdelanie, peniaze a etnický pôvod sa stali meradlami, na základe ktorých mnohí ľudia posudzujú iného človeka alebo už vopred si o ňom vytvárajú úsudok. To sú činitele, ktoré určujú, komu priazeň prejavia a komu nie. A ako je to s vami? Koho si ceníte? Považujete toho, kto má peniaze, svetlú pleť alebo vyššie vzdelanie za človeka hodného väčšej priazne a úcty? Ak je to tak, potom musíte vážne pouvažovať o dôvodoch pre takéto svoje názory.
Sú to správne meradlá?
Kniha Hindu World (Svet hinduizmu) poznamenáva: „Keď ktokoľvek z nižšej kasty zabil brahmana, mohol byť umučený na smrť, jeho majetok mohol byť zhabaný a jeho duša bola navždy prekliata. Brahman, ktorý niekoho zabil, mohol byť iba pokutovaný a nikdy nemohol byť potrestaný smrťou.“ I keď táto kniha hovorí o staroveku, ako je to dnes? Rasové predsudky a napätie vnútri rôznych spoločenstiev spôsobujú, že aj teraz, v dvadsiatom storočí, tečú potoky krvi. A to nie je obmedzené iba na Indiu. Nenávisť a násilie udržiavané apartheidom v Južnej Afrike, rasové predsudky v Spojených štátoch, národnostné predsudky v pobaltských krajinách — a výpočet by mohol pokračovať ďalej — to všetko je spôsobené názormi, že niekto má vrodenú nadradenosť. Je isté, že keď je takto z rasových alebo národnostných dôvodov jeden človek uprednostňovaný pred druhým, neprináša to dobré, pokojné ovocie.
A ako je to s bohatstvom? Niet pochýb o tom, že mnohí sa stali bohatými poctivou, tvrdou prácou. No obrovské bohatstvo si nahromadili aj kriminálnici z podsvetia, obchodníci na čiernom trhu, priekupníci s drogami, tí, ktorí sa zaoberajú ilegálnym obchodom so zbraňami a ďalší. Je pravda, že niektorí z nich prispievajú na dobročinné organizácie alebo podporujú projekty na pomoc chudobným. Kriminálnou činnosťou však spôsobujú svojim obetiam nevýslovné utrpenie a biedu. Dokonca i pomerne nevýznamní podnikavci, ako sú tí, čo berú úplatky alebo sa podieľajú na pochybných obchodných praktikách, spôsobujú sklamanie, zranenie i smrť, keď ich výrobky či služby zlyhávajú alebo fungujú nesprávne. Skutočne, vlastniť bohatstvo nie je ešte dôvodom na priaznivé posúdenie.
A ako je to so vzdelaním? Zaručuje množstvo titulov pri mene, že dotyčný človek je čestný a priamy? Znamená to, že sa má na neho pozerať s uznaním? Je pravda, že vzdelanie môže človeku rozšíriť obzor a mnohí, ktorí svoje vzdelanie využívajú na úžitok iných, si zasluhujú česť a úctu. Ale dejiny oplývajú príkladmi toho, ako vzdelaná trieda vykorisťovala a utláčala masy ľudí. A uvažujme o tom, čo sa deje na vyšších odborných školách a univerzitách dnes. Akademická pôda je zamorená problémami zneužívania drog a pohlavne prenášaných chorôb a mnohí študenti sa zapisujú na štúdium výlučne s cieľom získavať peniaze, moc a slávu. Samotné vzdelanie je teda sotva spoľahlivým indikátorom skutočného charakteru človeka.
Nie, farba pleti, vzdelanie, peniaze, etnický pôvod či iné takéto faktory nie sú tým správnym podkladom na posudzovanie hodnoty iného človeka. Kresťania by sa nemali niečím takým príliš zaoberať v úsilí, aby boli priaznivo hodnotení druhými. Teda o čo by sa mal človek zaujímať? A akými meradlami by sa mal riadiť?