Čo o tom hovorí Biblia?

Odrádza Biblia od vzdelávania?

„Len ignoranti pohŕdajú vzdelaním.“ — Publilius Syrus, Moral Sayings (Výroky o morálke), prvé storočie pred n. l.

BIBLIA nás nabáda, aby sme si ‚ochraňovali praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať‘. (Príslovia 3:21) Jehova ako Boh poznania chce, aby jeho ctitelia boli vzdelaní ľudia. (1. Samuelova 2:3; Príslovia 1:5, 22) Niektoré výroky v Biblii však možno vyvolávajú otázky. Napríklad, keď apoštol Pavol hovoril o svojich predchádzajúcich činnostiach vrátane svojho vyššieho vzdelania, napísal: „[To] všetko pokladám za neužitočné smeti.“ (Filipanom 3:3–8, Preklad Zlatoša a Šurjanského) V inom inšpirovanom liste tvrdil: „Múdrosť tohto sveta je u Boha pochabosťou.“ — 1. Korinťanom 3:19.

Znamená to vari, že Biblia odrádza od vzdelávania? Do akej miery by sa mal kresťan usilovať o svetské vzdelanie? Stačí len to, čo je zákonom predpísané ako povinná školská dochádzka, alebo je potrebné usilovať sa o ďalšie vzdelávanie?

Vzdelanie v prvom storočí

Medzi kresťanmi v prvom storočí boli ľudia na rôznej vzdelanostnej úrovni. Istí poprední muži sa na galilejských apoštolov Petra a Jána pozerali ako na ‚nevzdelaných a obyčajných ľudí‘. (Skutky 4:5, 6, 13) Znamenalo to azda, že títo dvaja muži boli negramotní alebo že nikdy nechodili do školy? Nie. Znamenalo to jednoducho len to, že v rámci svojho vzdelávania neabsolvovali hebrejské školy vyššej učenosti v Jeruzaleme. Spisy týchto dvoch odvážnych predstaviteľov kresťanstva neskôr potvrdili skutočnosť, že to boli inteligentní muži s dobrým vzdelaním, schopní poskytnúť jasný biblický výklad. Ich vzdelanie zahŕňalo aj praktické školenie v tom, ako sa postarať o hmotné potreby svojej rodiny. Boli spoločníkmi v zjavne výnosnom rybárskom podnikaní. — Marek 1:16–21; Lukáš 5:7, 10.

V protiklade k nim nadobudol Lukáš, učeník, ktorý napísal jedno z evanjelií a knihu Skutky, vyššie vzdelanie. Bol lekárom. (Kolosanom 4:14) Jeho lekárske skúsenosti dodávajú jeho inšpirovaným spisom charakteristické zafarbenie. — Pozri Lukáša 4:38; 5:12; Skutky 28:8.

Apoštol Pavol získal už predtým, ako sa stal kresťanom, vzdelanie v židovskom práve, a to pod vedením Gamaliela, jedného z najlepších učencov tej doby. (Skutky 22:3) Pavlovo školenie možno prirovnať k dnešnému univerzitnému vzdelaniu. Navyše, v židovskej spoločnosti sa považovalo za úctyhodné, keď sa mladí ľudia naučili nejakému remeslu, i keď sa neskôr usilovali o vyššie vzdelanie. Pavol sa zrejme vyučil za výrobcu stanov, kým bol ešte mládencom. Toto remeslo mu umožnilo zarobiť si na seba pri službe celým časom.

Jednako si však Pavol uvedomoval, že v porovnaní so všetko prevyšujúcou hodnotou poznania Boha má svetské vzdelanie — hoci je potrebné — iba obmedzenú hodnotu. V súlade s tým kladie Biblia najväčší dôraz na získavanie poznania o Bohu a o Kristovi. Dnešní kresťania robia dobre, keď si osvojujú tento realistický pohľad na svetské vzdelanie. — Príslovia 2:1–5; Ján 17:3; Kolosanom 2:3.

Starostlivo zvažovať otázku vzdelania

Niektorí kresťania zistili, že ich ďalšie vzdelávanie, či už vo forme akademického alebo odborného štúdia, im pomohlo pri starostlivosti o hmotné potreby ich rodiny. Taká starostlivosť o rodinu je náležitá, lebo ‚starať sa o svoju domácnosť‘ je posvätná povinnosť. (1. Timotejovi 5:8) Získanie schopností, ktoré sú na to potrebné, je vecou praktickej múdrosti.

No tí, ktorí cítia potrebu získať viac než len základné vzdelanie, aby si mohli túto úlohu spĺňať, by mali zvážiť všetky výhody i nevýhody. Potenciálne výhody môžu zahŕňať to, že človek je schopný získať zamestnanie, ktoré mu umožní primerane živiť seba a svoju rodinu, zatiaľ čo horlivo vykonáva kresťanskú službu. Navyše, môže sa stať schopným pomáhať v hmotnom ohľade druhým, keď bude ‚mať čo rozdávať tým, čo sú v núdzi‘. — Efezanom 4:28.

Čo patrí medzi potenciálne nevýhody? Tie môžu zahŕňať skutočnosť, že človek je vystavený takému učeniu, ktoré podkopáva vieru v Boha a v Bibliu. Pavol radil kresťanom, aby sa mali na pozore pred ‚tým, čo sa falošne nazýva poznaním‘ a pred „filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície“. (1. Timotejovi 6:20, 21; Kolosanom 2:8) Je nepopierateľné, že vystaviť sa niektorým formám vzdelávania môže na vieru kresťana pôsobiť škodlivo. Tí, ktorí uvažujú o ďalšom vzdelávaní alebo štúdiu, by si mali uvedomovať nebezpečenstvo takýchto škodlivých vplyvov.

Mojžiš, ktorý „bol vyučený v celej egyptskej múdrosti“, si zachoval silnú vieru aj napriek tomu, že jeho vzdelávanie nepochybne zahŕňalo polyteistické náuky zneucťujúce Boha. (Skutky 7:22) Podobne kresťania dnes starostlivo dbajú na to, aby sa nepodvolili nezdravým vplyvom, nech by sa ocitli v akomkoľvek prostredí.

Iným potenciálnym nebezpečenstvom pri získavaní ďalšieho vzdelania je skutočnosť, že poznanie nadúva čiže plodí domýšľavosť. (1. Korinťanom 8:1) Mnohí sa usilujú získať vedomosti prostredníctvom vzdelávania zo sebeckých dôvodov; a dokonca aj vtedy, keď sú pohnútky na získavanie vzdelania úprimné, môže to vyústiť do pocitu nadradenosti a osobnej dôležitosti. Také postoje sa Bohu nepáčia. — Príslovia 8:13.

Zamyslite sa nad farizejmi. Členovia tejto prominentnej náboženskej sekty sa pýšili svojou učenosťou a údajnou spravodlivosťou. Boli zbehlí vo veľkom množstve rabínskych tradícií a na obyčajných ľudí, ktorí mali nižšie vzdelanie, sa pozerali zhora, považujúc ich za nevzdelaných, opovrhnutiahodných, dokonca za prekliatych. (Ján 7:49) Okrem toho, milovali peniaze. (Lukáš 16:14) Ich príklad ukazuje, že keď sa o vzdelanie usilujeme z nesprávnych pohnútok, môžeme sa stať pyšnými alebo nás to môže viesť k láske k peniazom. Preto kresťan urobí dobre, ak si pri rozhodovaní o tom, aký druh vzdelania bude chcieť nadobudnúť a v akom rozsahu, položí otázku: ‚Aké sú moje pohnútky?‘

Vec osobného rozhodnutia

Tak ako v prvom storočí, aj dnes sú medzi kresťanmi ľudia na rôznej vzdelanostnej úrovni. Mladí ľudia, ktorí dokončia povinnú školskú dochádzku, sa pod vedením svojich rodičov môžu rozhodnúť, že sa budú usilovať o ďalšie svetské vzdelávanie. Podobne dospelí, ktorí chcú zlepšiť spôsob zabezpečenia svojej rodiny, budú možno považovať takéto ďalšie vzdelávanie za praktický spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť.a V niektorých oblastiach tradičného akademického vzdelávania sa kladie dôraz skôr na rozvoj všeobecných intelektuálnych schopností ako na profesionálnu alebo odbornú zručnosť. A tak môže človek zistiť, že aj keď do získavania takéhoto vzdelania investoval mnoho času, predsa nezískal speňažiteľné znalosti. Preto si niektorí zvolili štúdium na školách odborného alebo technického zamerania, aby sa mohli lepšie uplatniť na trhu práce.

V každom prípade sú takéto rozhodnutia čiste osobnou vecou. Kresťania by nemali v tejto veci kritizovať či súdiť jeden druhého. Jakub napísal: „Kto si ty, že súdiš svojho blížneho?“ (Jakub 4:12) Ak kresťan uvažuje o tom, či sa rozhodne pre ďalšie vzdelávanie, urobí dobre, ak preskúma svoje vlastné pohnútky, aby sa uistil, že jeho hnacou silou nie sú sebecké, materialistické záujmy.

Je zjavné, že Biblia povzbudzuje k vyrovnanému názoru na vzdelanie. Kresťanskí rodičia si uvedomujú všetko prevyšujúcu hodnotu duchovného vzdelávania založeného na Božom inšpirovanom Slove a dávajú svojim deťom vyrovnané rady v súvislosti s doplnkovým vzdelaním. (2. Timotejovi 3:16) Keďže majú realistický názor na život, uznávajú hodnotu svetského vzdelania pri získavaní znalostí, ktoré ich odrastené deti potrebujú na to, aby mohli uživiť seba a v budúcnosti aj svoju rodinu. Preto môže každý kresťan, ktorý sa rozhoduje, či sa bude venovať doplnkovému štúdiu a v akom rozsahu, urobiť triezve osobné rozhodnutie, ktoré bude v súlade s jeho oddanosťou Jehovovi Bohu, ktorá „je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť“. — 1. Timotejovi 4:8.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 20]

„Ochraňuj si praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať.“ — Príslovia 3:21

[Zvýraznený text na strane 21]

Kresťan, ktorý uvažuje o tom, či sa bude usilovať o ďalšie vzdelávanie, urobí dobre, ak si položí otázku: ‚Aké sú moje pohnútky?‘