Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w26 February m. 14-19
  • Fa Yɛ Wɔ Bodane Kɛ Ɛbamaa Bɛazɔne Wɔ

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Fa Yɛ Wɔ Bodane Kɛ Ɛbamaa Bɛazɔne Wɔ
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • DEƐMƆTI BIE MƆ KYƐ ƐZƆNENLƐ NWO LA
  • DEƐMƆTI ƆWƆ KƐ ƐMAA AWIELEƐ NE TƐNLA WƆ ADWENLE NU LA
  • MAA BƐZƆNE WƆ NDƐNDƐ
  • Mɔɔ Ɛzɔnenlɛ Kile Nee Deɛmɔti Ɔhyia La
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛbayila Ɛ Nwo Zo Wɔamaa Gyihova Ɔ?
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2024
  • ‘Kɔ Zo Toa’ Kelaese Wɔ Wɔ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2024
  • Mmakyɛ Wɔ Ɛzɔnenlɛ Nwo
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2025
Nea Dɔɔnwo
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
w26 February m. 14-19

APRIL 20-26, 2026

EDWƐNE 49 Maa Gyihova Anye Ɛlie

Fa Yɛ Wɔ Bodane Kɛ Ɛbamaa Bɛazɔne Wɔ

“Ɛnɛ a le ɛlolɛ mekɛ titili ne a.”—2 KƆL. 6:2.

BODANE

Ɛnɛ a le mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛ nee Gyihova nyia agɔnwolɛvalɛ kyengye na yɛmaa bɛsɔne yɛ a.

1. (a) Saa bɛsɔne yɛ a, nvasoɛ boni mɔ a yɛnyia a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

WƆYILA ɛ nwo zo wɔmaa Gyihova na wɔmaa bɛzɔne wɔ wɔ nzule nu ɔ? Saa wɔyɛ ye zɔ a, ɔkile kɛ wɔzɛlɛ Nyamenle kɛ ɔmaa ɛnyia adwenle mɔɔ anu te. (1 Pita 3:21) Ɛluale mɔɔ ɛyɛle la azo ɛyɛle neazo kpalɛ ɛmaanle ngakula nee menli mɔɔ bɛle fofolɛ mɔɔ bɛwɔ wɔ asafo ne anu la. Ɔti, wɔzi kpɔkɛ kpalɛ bɔkɔɔ! Na saa bɛtɛsɔnenle wɔ noko ɛ? Ye biala anu, ɛkulo Gyihova na ɛkulo kɛ ɛyɛ ye ɛhulolɛdeɛ. Ɛze kɛ ɔhyia kɛ bɛsɔne wɔ amaa Gyihova ava wɔ ɛtane ahyɛ wɔ na wɔanyia ɔ nyunlu ɛlolɛ. (Gyi. 2:​38-40) Noko bie a ɛtɛtwenlehwenle ɛ bo aze. Duzu a bahola aboa wɔ a? Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu (1) deɛmɔti bie mɔ kyɛ ɛzɔnenlɛ nwo, (2) deɛmɔti nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbamaa ewiade awieleɛ ne adɛnla yɛ adwenle nu, yɛɛ (3) kɛzi ɛmaa bɛsɔne wɔ ndɛndɛ a ɔbaboa wɔ la anwo.

DEƐMƆTI BIE MƆ KYƐ ƐZƆNENLƐ NWO LA

2. Duzu ati a bie mɔ kyɛ ɛzɔnenlɛ nwo a?

2 Bie mɔ kyɛ ɛzɔnenlɛ nwo ɔluakɛ bɛsulo. Kɛ neazo la, bɛkulo kɛ bɛsonle Gyihova ɛdeɛ, noko bɛsulo kɛ bɛnrɛhola bɛnrɛyɛ debie kpalɛ mɔɔ bazɔ ɔ nye la ɛlɛ. Saa zɔhane a ɛte nganeɛ a, kenga Baebolo ngyehyɛnu mɔɔ baboa wɔ yeamaa wɔnwu kɛ Gyihova anye ɛnla kɛ ɛbayɛ ninyɛne mɔɔ kile kɛ ɛdi munli na emomu ɔ nye sɔ mɔdenle biala mɔɔ ɛlɛbɔ wɔazonle ye la. (Edw. 103:​13, 14; Kɔl. 3:23) Saa ɛsulo dwazotia a, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛnyia anwodozo mɔɔ edwɛndolɛnli ne mɔɔ hɛlɛle edwɛkɛ ɛhye la nyianle la bie: “Gyihova wɔ me afoa; menrɛzulo. Duzu a sonla kɛhola kɛyɛ me a?”—Edw. 118:6.

3. Adwenle boni a ɔbayɛ kɛ menli bie mɔ lɛ mɔɔ ɔti bɛmmaa bɛnzɔne bɛ a? (Eza nea nvoninli ne.)

3 Menli bie mɔ mɔɔ bɛkulo Gyihova la ɛmmaa bɛnzɔne bɛ ɔluakɛ bɛsuzu kɛ bɛtɛsukoale Baebolo ne nee Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo. Noko asoo ɔwɔ kɛ ɛsukoa Baebolo ne nee Gyihova anwo debie biala na bɛazɔne wɔ ɔ? Suzu neazo bie mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu la anwo. Mɔɔ azɛlɛkpusulɛ bie zile maanle efiade sua ne mɔɔ ɛnee Pɔɔlo nee Saelase wɔ nu la kpusule la, bɛlile pilizama sinzavolɛ ne nee ye sua nu amra daselɛ. Ɔbayɛ kɛ nrenyia ne nee ye abusua ne nwunle kɛ nwanwane debie bie ɛzi. Eza bɛzukoale Gyihova nee Gyisɛse anwo ninyɛne dɔɔnwo wɔ zɔhane nɔe ne. Ɛhye hanle bɛ ɔmaanle ‘bɛzɔnenle bɛ ndɛndɛ ne ala.’ (Gyi. 16:​25-33) Saa ɛze Gyihova, ɛfa wɔ ahonle muala ɛkulo ye, ɛze mɔlebɛbo Baebolo ngilehilelɛ ne mɔ, wɔnlu ɛ nwo wɔ wɔ ɛtane ne mɔ anwo na wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbava ye ngyinlazo ne mɔ wɔabɔ wɔ ɛbɛla a, ɛnee bɛkola bɛsɔne wɔ.—Maake 12:30.

Pɔɔlo nee Saelase ɛlɛdi pilizama sinzavolɛ ne nee ye abusua ne daselɛ wɔ nɔe ne. Bɛ muala bɛlɛtie bɛ kpalɛ.

Pɔɔlo nee Saelase lile pilizama sinzavolɛ ne nee ye abusua ne daselɛ na bɛmaanle ‘bɛzɔnenle bɛ ndɛndɛ ne ala’ (Nea ɛdendɛkpunli 3)


4. Duzu a bie mɔ fa bɛ adwenle sie zo mɔɔ ɔti ɔmaa bɛkyɛ ɛzɔnenlɛ nwo a? (Eza nea nvoninli ne.)

4 Menli bie mɔɔ bɛkulo kɛ bɛyɛ mɔɔ sɔ Nyamenle anye la fa bɛ adwenle sie gyima ɛsesebɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ na bɛahola bɛayɛ zɔ la azo. Nɔhalɛ nu, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɛbazuzu kɛzi kpɔkɛ biala mɔɔ ɛbazi la baha wɔ ɛbɛlabɔlɛ la anwo. (Luku 14:​27-30) Noko bie mɔ dwenle afɔle ngakyile mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛbɔ amaa bɛazonle Nyamenle la anwo. Zɔhane a adiema raalɛ Candace dele nganeɛ a. Bɛvale nɔhalɛ ne bɛtetele ye wɔ ye ngakula nu noko yeandɛnla nu na mɔɔ ɔnyinle la awie hanle kɛ ɔkulo kɛ ɔ nee ye sukoa Baebolo ne. Ɔhanle kɛ: “Ɛnee meze mɔɔ ɔwɔ kɛ meyɛ memaa Gyihova la, noko wɔ me nu, ɛnee me nye die mɔɔ melɛyɛ wɔ ewiade ne anu mɔɔ ɔnzɔ Gyihova anye la anwo. Ɛnee meze kɛ ɔbayɛ se kɛ mebagyakyi zɔhane ninyɛne ne mɔ ɛyɛlɛ.” Bie mɔ suzu kɛ saa bɛsɔne bɛ a, bɛnrɛhola bɛnrɛzonle Gyihova wɔ adenle mɔɔ ɔkulo la azo. Bɛsuzu kɛ saa bɛsɔne bɛ a, akee bɛbayɛ ɛtane kpole bie na bɛaye bɛ bɛavi asafo ne anu, na ɛhye gyegye bɛ. Saa ninyɛne ɛhye mɔ a ɛlɛmaa wɔahyɛ ɛzɔnenlɛ nwo a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

Adiema raalɛ bie nee raalɛ bie ɛlɛsukoa Baebolo ne. Mekɛ mɔɔ adiema raalɛ ne ɛlɛtendɛ la, ɛnee raalɛ ne ɛlɛpɛ ye nvoninli wɔ ye adwenle nu kɛ ɔ nee ɔ gɔnwo mɔ ɛlɛno nza yɛɛ bɛlɛsi agole.

Menli bie mɔ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛyɛ mɔɔ sɔ Nyamenle anye la dwenle ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛfa bɛbɔ afɔle amaa bɛahola bɛazonle Nyamenle la anwo (Nea ɛdendɛkpunli 4)


5. Saa yɛlɛkyɛ wɔ ɛzɔnenlɛ nwo a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie zo a? (Mateyu 13:​44-46)

5 Saa yɛkulo kɛ yɛtɔ debie a, tɛ deɛ ne bolɛ angomekye a yɛnea a, emomu, eza yɛnea kɛzi deɛ ne baboa yɛ la. Saa deɛ ne baboa yɛ kpalɛ a, yɛnnea bolɛ ne bɔbɔ, yɛbadɔ. Zɔhane ala a saa yɛsi kpɔkɛ kɛ yɛmaa bɛazɔne yɛ a, tɛ nzenzaleɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie zo a, emomu kɛzi ɔbaboa yɛ yeamaa yɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la ɔ. Gyisɛse yɛle ndonwo nwiɔ vale hilehilele edwɛkɛ ɛhye anu. (Kenga Mateyu 13:​44-46.) Wɔ ndonwo ne ko biala anu, nrenyia bie dɔnenle debie biala mɔɔ ɔlɛ la amaa yeahola yeadɔ deɛ ne mɔɔ yenwu ye mɔɔ sonle bolɛ kpalɛ la. Ɛdawɔ noko wɔnwu debie bie mɔɔ sonle bolɛ kpole kpalɛ la—yemɔ a le Belemgbunlililɛ ne anwo nɔhalɛ ne. Saa ɛngola ɛnnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ zo kɛ ɛbava nɔhalɛ ne wɔabɔ wɔ ɛbɛla la a, dwenle Gyisɛse ndonwo ne mɔ anwo kpalɛ. Ɛbahola wɔabiza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo amgba medie medi kɛ nvasoɛ wɔ mɔɔ mezukoa la azo ɔ? Asoo me nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne, anyelazo mɔɔ yemaa menyia, yɛɛ mediemayɛlɛ ne sonle bolɛ maa me ɔ?’ Kɛzi ɛbabua kpuya ɛhye mɔ la bahola aboa wɔ yeamaa wɔanwu mɔɔ ɔhyia kɛ ɛyɛ amaa wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ la.

6. Duzu baboa yɛ yeamaa yɛava mɔɔ yɛlɛsukoa la yɛayɛ gyima a?

6 Mɔɔ Gyisɛse yɛ ɛyazonlɛnli ne anwo ndonwo ne la, ɔhanle kɛ menli mɔɔ tie edwɛkpa ne la bie mɔ ɛnrɛva ɛnrɛli gyima. Noko Gyisɛse hanle kɛ bie mɔ bava “ahonle kpalɛ” adie edwɛkɛ ne na bɛava bɛabɔ bɛ ɛbɛla. (Luku 8:​5-15) Saa ɛngola ɛnnwu ye kɛ ɛbahola wɔava mɔɔ ɛlɛsukoa la wɔali gyima a, mmamaa ɛ sa nu to. Nyamenle bahola aboa wɔ yeamaa wɔanyia “ahonle fofolɛ” mɔɔ ɔbamaa wɔali ye adehilelɛ zo la. Sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛ nye ɛlie mɔɔ ɛlɛsukoa la anwo amaa wɔava wɔabɔ wɔ ɛbɛla.—Yiz. 18:31; 36:26.

7-8. Duzu a si ngakula bie mɔ adenle mɔɔ ɔmmaa bɛnzɔne bɛ a? (Eza nea nvoninli ne.)

7 Ngakula bie mɔ mɔɔ bɛkulo Gyihova la ɛmmaa bɛnzɔne bɛ ɔluakɛ bɛmaa awie mɔ nyia bɛ nwo zo tumi. Kɛ neazo la, bie a sukulu mgbanyima bie mɔ babɔ mɔdenle kɛ bɛmaa sukuluma ne abu ɛbɛlabɔlɛ bie mɔ mɔɔ nee Nyamenle ngyinlazo ne mɔ ɛnle ko la kɛ nvonleɛ ɛnle nwo. Noko folɛdulɛ ɛhye mɔ bahola ava ngyegyelɛ kpole ara. (Edw. 1:​1, 2; Mrɛ. 7:​1-5) Amaa esiane ɛhye bie ando wɔ la, di edwɛndolɛnli ne mɔɔ hanle edwɛkɛ ɛhye hilele Gyihova la neazo la azo. Ɔse: “Melɛ nwunu dɔɔnwo metɛla me kilehilevolɛma amuala, ɔluakɛ medwenledwenle wɔ ngakyelɛ ne mɔ anwo.”—Edw. 119:99.

8 Amaneɛbɔlɛ kile kɛ awovolɛ bie mɔ mɔɔ bɛle Alasevolɛ la si bɛ mra ne mɔ ɛzɔnenlɛ nwo adenle. Awovolɛ ne mɔ fa bɛ adwenle sie bɛ mra ne mɔ sukulu ɛhɔlɛ nee gyima mɔɔ bɛbayɛ ye kenle bie la azo somaa anzɛɛ bɛmboa bɛ mra ne mɔ bɛmmaa bɛnva sunsum nu bodane bɛnzie bɛ nye zo. Na saa ɛte nganeɛ kɛ wɔ awovolɛ ne mɔ bahola aboa wɔ kpalɛ bɛamaa wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu noko ɛ? Duzu ati a ɛ nee bɛ ɛnzuzu edwɛkɛ ne anwo a? Ɔnle kɛ ɛvolɛ mɔɔ wɔli la si wɔ adenle kɛ ɛbava Gyihova agɔnwolɛ kyengye.—Mrɛ. 20:11.

Kakula kpavolɛ bie ɛlɛka “Nyia Anyelielɛ Dahuu!” buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 23 ne anwo edwɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nee ye awovolɛ ɛlɛbɔ adawu la.

Duzu ati a ɛ nee wɔ awovolɛ ɛmbɔ ɛzɔnenlɛ nwo adawu ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 8)


9. Duzu ati a ɔyɛ a bie mɔ ɛmmaa bɛnzɔne bɛ ndɛndɛ a?

9 Bie a menli mɔɔ bɛsɔne bɛ a ɔyɛ boɛ la bie mɔ ɛnrɛyɛ zɔ ɔluakɛ bɛkulo kɛ bɛkendɛ too bɛsɔne bɛ nee awie gyɛne kenle ko. Kɛ neazo la, bie a bɛ nye la kɛ bɛbazɔne bɛ nee bɛ gɔnwo anzɛɛ bɛ kulovolɛ bie wɔ kenle ko ne ala. Nɔhalɛ nu, bɛbahola bɛazɔne ɛ nee menli bie mɔɔ ɛkulo bɛ edwɛkɛ la wɔ kenle ko ne ala. Noko asoo ɔwɔ kɛ ninyɛne ɛhye mɔ si wɔ adenle kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ ɔ? Kakye kɛ, ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Nyamenle la, ɛnee awie biala ɛngyi ɛkɛ. Ɔti ɔnle kɛ ɛnea mɔɔ awie mɔ bayɛ la na wɔazi kpɔkɛ kɛ ɛmaa bɛazɔne wɔ.—Wlo. 14:12.

DEƐMƆTI ƆWƆ KƐ ƐMAA AWIELEƐ NE TƐNLA WƆ ADWENLE NU LA

10. Duzu ati a ɔbayɛ kɛ bie mɔ ɛngulo kɛ bɛkɔ bɛ nyunlu wɔ sunsum nu a?

10 Saa ɛye ninyɛne mɔɔ yɛzuzu nwo la ɛsie ahane a, ɔbayɛ kɛ debie bieko mɔɔ ɔti bie mɔ ɛngulo kɛ bɛkɔ bɛ nyunlu ndɛndɛ wɔ sunsum nu la a le kɛ, bɛlɛ adwenle kɛ awieleɛ ne tɛbɔ moa. Noko asoo nrɛlɛbɛ wɔ nu? Gyisɛse bɔle ye ɛdoavolɛma ne kɔkɔ kɛ: “Bɛdabɛ noko bɛzinza, ɔluakɛ sonla Ra ne ɛlɛba wɔ dɔnehwele mɔɔ bɛ nye ɛnla la.”—Luku 12:40.

11. Kɛ mɔɔ Edwɛne 119:60 kile la, saa yɛsukoa Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo a, kɛzi ɔmaa yɛbu ye mɛla ne mɔ ɛ?

11 Ɔwɔ kɛ ɛlɔlɛ a ka yɛ ɔmaa yɛyila yɛ nwo zo yɛmaa Gyihova a. Saa yɛsukoa yɛ Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la anwo ninyɛne dɔɔnwo a, ɔmaa yɛ nye die ye mɛla ne mɔ anwo kpalɛ na yɛdi zo ndɛndɛ. (Kenga Edwɛne 119:60.) Ɛdoavolɛ Gyemise hanle debie bieko mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛdi Gyihova mɛla ne mɔ azo ndɛndɛ la anwo edwɛkɛ: Yemɔ a le kɛ yɛ nuhua biala ɛnze mɔɔ bazi ɛhyema la. Bie a yɛnrɛnyia kenle fofolɛ mɔɔ yɛbava yɛayɛ “mɔɔ le kpalɛ la,” ɔti ɔwɔ kɛ yɛyɛ mɔɔ yɛze ye la kɛkala.—Gye. 4:​13-17.

12. Duzu a yɛsukoa yɛfi Gyisɛse vanye egyinli nwo ndonwo ne anu a?

12 Noko wɔannea a bie mɔ banyia adwenle kɛ saa bɛsɔne wɔ ndɛ o, saa ɛkyɛ nwolɛ o, ngakyile biala ɛnle nu. Bie a bɛbahakye Gyisɛse vanye egyinli nwo ndonwo ne na bɛaha kɛ, ‘Asoo yeangilehile kɛ menli bie mɔ bayɛ gyima dɔnehwele ko ala noko bɛ nee menli mɔ yɛle gyima kenle ne amuala la banyia ahatualɛ ko ne ala ɔ?’ Ɔhanle ye zɔ. Noko duzu ati a menli mɔɔ yɛle gyima dɔnehwele ko ala la ambɔ gyima bo ndɛ a? Bɛhanle kɛ: “Awie biala ɛtɛbɔle yɛ ɛkpa la ati ɔ.” Ɔti tɛ kɛ ɛnee bɛngulo kɛ bɛyɛ gyima wɔ alehyenlɛ ne anu, emomu ɛnee bɛtɛnyianle awie ɛtɛbɔle bɛ ɛkpa. Bɛvɛlɛle bɛ ala la, bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛyɛ gyima. (Mat. 20:​1-16) Ɛnɛ, Gyisɛse ɛvɛlɛ yɛ kɛ yɛrayɛ ye ɛdoavolɛma na yɛyɛ Belemgbunlililɛ gyima ne bie. Saa yɛte ala a, ɔwɔ kɛ yɛkɔ.

13. Duzu a yɛsukoa yɛfi Lɔɔto aye ne ɛkɛ a?

13 Menli bie mɔ ɛngulo kɛ bɛyɛ nzenzaleɛ ndɛndɛ amaa bɛazonle Gyihova ɔluakɛ bɛsuzu kɛ ɔka ekyii awieleɛ ne ba a bɛbahola bɛayɛ nzenzaleɛ. Noko mekɛ mɔɔ bɛlɛkyɛ nwolɛ la, ɛnee ɔlɛyɛ se kɛ bɛbahakyi bɛ ɛbɛlabɔlɛ. Ɛnee Gyisɛse ze ɛhye na ɔbɔle ye ɛdoavolɛma kɔkɔ kɛ: “Bɛhakye Lɔɔto aye ne.” (Luku 17:​31-35) Ɛnee ɔze kɛ ɔnrɛhyɛ Gyihova bazɛkye Sodɔm nee Gomɔla noko ɛnee ɔnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbagyakyi ye ninyɛne mɔɔ ɛha ɔ nzi la ɛkɛ. (Gyn. 19:​23-26) Ye anwubielɛ ne maa yɛkakye kɛ ngoanelielɛ anlenkɛ ne ɛnrɛla nwolɛ dahuu. Wɔ Nyamenle mekɛ kpalɛ nu, ɔbado anlenkɛ zɔhane anu bɔkɔɔ.—Luku 13:​24, 25.

14. Kɛzi ɔwɔ kɛ awieleɛ ne anwo ngapezo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la ka wɔ ɛ?

14 Alehyenlɛ ko biala, edwɛkɛ mɔɔ sisi ewiade la da ye ali kɛ awieleɛ ne anwo ngapezo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la ɛlɛba nu. Saa ninyɛne ɛhye mɔɔ ɛlɛsisi la bie ɛnga wɔ fɔɔnwo bɔbɔ a, kɛmɔ ɛnwu kɛ bɛlɛsisi wɔ ewiade ɛleka ngakyile la ati ɔwɔ kɛ ɔka wɔ ɔmaa ɛyɛ nzenzaleɛ mɔɔ fɛta na bɛsɔne wɔ ndɛndɛ. Suzu alimoa Kilisienema mekɛ zo neazo bie anwo. Ɛzoanvolɛ Pita dule Kilisienema folɛ kɛ “bɛzinza,” anzɛɛ “bɛyɛ bɛ nye gyɛlɛmgbɛɛnye” ɔluakɛ “ninyɛne kɔsɔɔti awieleɛ ɛbikye.” (1 Pita 4:​7, ɔbdw.) Wɔ ngyɛnu ɛhye anu, ɔda ali kɛ ɛnee “awieleɛ” ne fale Gyɛlusalɛm nee ye ɛzonlenlɛsua ne mɔɔ bɛbazɛkye ye la anwo. Ɛnee menli mɔɔ Pita hɛlɛle kɛlata ne hɔmaanle bɛ la de moa mɔɔ bɛmbikye Gyɛlusalɛm a, ɔti ɛnee suakpole ne mɔɔ bɛbazɛkye ye la ɛnrɛha bɛ. (1 Pita 1:1) Noko saa bɛnwu kɛ ngapezo zɔhane ɛra nu a, anwodozo mɔɔ bɛlɛ wɔ Gyihova ɛwɔkɛ gyɛne mɔɔ ɛha la anu la bayɛ kpole. Zɔhane ala a ɛdawɔ noko ɛnwu kɛ awieleɛ ne anwo ngapezo ngakyile ɛlɛba nu a, ɔbaha wɔ yeamaa wɔazinza na wɔayɛ mɔɔ ɔhyia kɛ ɛyɛ amaa bɛazɔne wɔ la.

15. Kɛzi ɔwɔ kɛ yɛsiezie yɛ nwo yɛmaa Gyihova kenle ne ɛ? (2 Pita 3:​10-13)

15 Pita hanle kɛzi yɛbaziezie yɛ nwo yɛamaa Gyihova kenle ne mɔɔ ɛlɛba la anwo edwɛkɛ wɔ ye kɛlata ne mɔɔ tɔ zo nwiɔ la anu. Wɔ alimoa Kilisienema mekɛ zo, ɛnee kenle zɔhane tɛbɔ moa kpalɛ; noko Pita hanle hilele bɛ kɛ bɛmaa ‘kenle ne ɛralɛ ɛdɛnla bɛ adwenle nu kpalɛ’ anzɛɛ bɛmaa ‘bɛ nye ɛla kenle ne ɛsesebɛ.’ (Kenga 2 Pita 3:​10-13; ɔbdw.) Ɔwɔ kɛ yɛsiezie yɛ nwo na yɛmaa yɛ nye da kenle ne ɛsesebɛ yɛfa yɛkile kɛ kenle ne ɛralɛ de yɛ adwenle nu. Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle wɔ “ɛbɛlabɔlɛ nwuanzanwuanza nee nyamenlezonlenlɛ kpalɛ nu” yɛfa yɛkile kɛ yɛ nye la kenle ne ɛsesebɛ. Dwenle kɛzi Gyihova nwu kɛ ɛlɛfa “nyamenlezonlenlɛ kpalɛ” wɔabɔ wɔ ɛbɛla a ɔ nye balie la anwo! Saa ɔnwu kɛ wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa ye na bɛzɔne wɔ a, ɔ nye balie kpole.

MAA BƐZƆNE WƆ NDƐNDƐ

16. Mekɛ boni a ɔle kpalɛ kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ a? (2 Kɔlentema 6:​1, 2) (Eza nea nvoninli ne mɔ.)

16 Mekɛ mɔɔ ɔle kpalɛ kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ la a le ɛnɛ. (Kenga 2 Kɔlentema 6:​1, 2.) Yiteyopea kpanyinli ne mɔɔ Felepe yiale ye la nwunle kɛ ɔhyia kɛ bɛsɔne ye ndɛndɛ. Mekɛ mɔɔ ɔdele edwɛkpa ne abo na ɔnwunle ɛleka mɔɔ bɛbahola bɛazɔne ye la, yeanga ye ɔ ti anu kɛ: ‘Mekulo kɛ medimoa mesukoa edwɛkpa ne anwo ninyɛne dɔɔnwo. Bie a azule ne bie tɛda yɛ nyunlu wɔ adenle nu.’ Emomu ɔbizale Felepe kɛ, “Duzu a si me ɛzɔnenlɛ nwo adenle a?” (Gyi. 8:​26, 27, 35-39) Neazo kɛnlɛma boni ɛne! Mɔɔ bɛzɔnenle kpanyinli ne bɛwiele la, “ɔvale anyelielɛ ɔhɔle.”

Nvoninli ngakyile: 1. Yiteyopea kpanyinli ne ɛlɛdwu azule bie anu na Felepe ɛlɛfɛlɛ ye kɛ ɔmaa ɔzɔne ye. 2. Baebolo sukoavo ne nee adiema raalɛ ne mɔɔ yɛnwunle bɛ wɔ nvoninli ne mɔɔ limoa la anu la nee asafo nu mgbanyima nwiɔ ɛlɛtendɛ wɔ Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ na bɛ nye ɛlie.

Sukoa debie mɔɔ hyia la fi Yiteyopea kpanyinli ne ɛkɛ: Mekɛ kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛsɔne wɔ la a le ɛnɛ (Nea ɛdendɛkpunli 16)a


17. Anwodozo boni a yɛbahola yɛanyia a?

17 Saa ɛlɛkyɛ wɔ ɛzɔnenlɛ nwo a, ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova kulo kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛbayɛ ɔ gɔnwo. (Wlo. 2:4) Saa wɔ ahonle ɛdu, ɛsuzu kɛ ɔyɛ se anzɛɛ awie mɔ ɛnlie wɔ kpɔkɛzilɛ ne ɛndo nu a, Gyihova bahola aboa wɔ. Saa bɛsɔne wɔ na Nyamenle maa wɔ adwenle mɔɔ anu te la a, ɛbanwu kɛ ‘ninyɛne mɔɔ wɔgyakyi ye wɔ ɛ nzi la’ anwo ɛngyia wɔ bieko. (Fel. 3:​8, 13) Akee ɛbahola wɔamaa ɛ nye ala ‘ninyɛne mɔɔ wɔ ɛ nyunlu’ la ade, mɔɔ le Gyihova ɛwɔkɛ ngakyile mɔɔ yebɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa ye na bɛzɔne bɛ la.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Duzu ati a bie mɔ kyɛ ɛzɔnenlɛ nwo a?

  • Duzu ati a nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ ɛbahyɛ ɛzɔnenlɛ nwo a?

  • Mekɛ boni a ɔle kpalɛ kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ a?

EDWƐNE 38 Ɔbamaa Wɔayɛ Se

a NVONINLI NE ANWO NGILENU: Kɛ mɔɔ Yiteyopea kpanyinli ne hanle hilele Felepe kɛ ɔkulo kɛ ɔsɔne ye la, zɔhane ala a Baebolo sukoavo bie ɛlɛka ahile asafo nu mgbanyima ne mɔ kɛ ɔkulo kɛ bɛsɔne ye a.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie