EDWƐKƐ 29
EDWƐNE 87 Bɛla! Ɛbanyia Anwosesebɛ
Sukoa Kɛzi Ɛbadu Awie Mɔ Folɛ La
“Mebadu wɔ folɛ na meamaa me nye ara ɛ nwo.”—EDW. 32:8.
BODANE
Yɛbanwu kɛzi yɛbahola yɛadu awie mɔ folɛ kpalɛ la.
1. Nwane mɔ a ɔwɔ kɛ bɛtu folɛ a? Kilehile nu.
Ɛ NYE die nwo kɛ ɛbadu awie mɔ folɛ ɔ? Ɔnyɛ se ɔmmaa menli bie mɔ kɛ bɛbayɛ zɔ. Bie mɔ noko anye ɛnlie nwo kɛ bɛbadu awie folɛ, yɛɛ bɛlɛtu awie mɔ folɛ a bɛ nwo ɛndɛ bɛ. Ɔnva nwo kɛzi ɔde ye biala la, ɔyɛ a ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛtu folɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Gyisɛse hanle kɛ saa yɛkulo yɛ nwo ngoko a yɛɛ menli banwu ye kɛ yɛle ye nɔhalɛ ɛdoavolɛma a. (Dwɔn 13:35) Na adenle ko mɔɔ yɛdua zo yɛkile kɛ yɛkulo yɛ mediema la a le kɛ yɛbadu bɛ folɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔhyia kɛ yɛyɛ zɔ la. Nyamenle Edwɛkɛ ne ka kɛ ‘folɛdulɛ kpalɛ’ maa yɛ nee awie mɔ yɛ ‘agɔnwolɛma’ kpalɛ.—Mrɛ. 27:9.
2. Duzu a ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima kola yɛ a, na duzu ati ɔ? (Eza nea ɛlɛka, “Folɛdulɛ Mɔɔ Yɛnyia Wɔ Dapɛne Avinli Debiezukoalɛ Bo La.”)
2 Ɔwɔ kɛ mgbanyima titili nwu kɛzi bɛbadu awie mɔ folɛ kpalɛ la. Gyihova ɛlua Gyisɛse anwo zo ɛkpa mrenyia ɛhye mɔ kɛ bɛnlea asafo ne azo. (1 Pita 5:2, 3) Adenle ko mɔɔ bɛdua zo bɛyɛ zɔ la a le kɛ bɛbalua ɛdendɛlɛ mɔɔ bɛmaa wɔ debiezukoalɛ bo la azo bɛadu asafo ne folɛ mɔɔ gyi Baebolo ne azo la. Eza ɔwɔ kɛ bɛtu mboane ne mɔ anu ko biala folɛ, bɛdabɛ mɔɔ bɛhwe bɛ nwo bɛvi mboane ekpunli ne anwo bɔbɔ la boka nwo. Kɛ ɔkɛyɛ na mgbanyima nee yɛ muala ahola adu folɛ kpalɛ ɛ?
3. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛayɛ folɛtuvolɛma kpalɛ ɛ? (Ayezaya 9:6; eza nea ɛlɛka, “Sukoa Gyisɛse Wɔ Mekɛ Mɔɔ Ɛlɛtu Folɛ La.”) (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?
3 Saa yɛsukoa menli mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la, titili Gyisɛse neazo ne a, yɛbanwu kɛzi yɛbahola yɛayɛ folɛtuvolɛma kpalɛ la. Gyisɛse amodinli ne mɔ ko a le “Nwanwane Folɛtuvolɛ.” (Kenga Ayezaya 9:6.) Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu mɔɔ yɛbahola yɛayɛ wɔ mekɛ mɔɔ awie ɛha ɛhile yɛ kɛ yɛdu ye folɛ nee mekɛ mɔɔ awie ɛtɛkanle ɛtɛkile yɛ kɛ yɛdu ye folɛ noko ɔhyia kɛ yɛtu ye folɛ la anwo. Eza yɛbazuzu kɛzi ɔhyia kɛ yɛtu folɛ wɔ mekɛ kpalɛ nu nee adenle kpalɛ zo la anwo.
SAA AWIE KA KƐ YƐDU YE FOLƐ A
4-5. Saa awie ka kile yɛ kɛ yɛdu ye folɛ a, kpuya boni a ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛbiza yɛ nwo a? Maa neazo.
4 Saa awie ka kile yɛ kɛ yɛdu ye folɛ a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛyɛ a? Bie a yɛ ti anu bayɛ yɛ fɛ na yɛ nwo apele yɛ kɛ yɛboa ye ɛkɛ ne ala. Noko ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛbiza yɛ nwo kɛ, ‘Asoo melɛ mɔɔ ɔlɛbiza me la anwo adwenle mɔɔ ɔbamaa meahola meadu ye folɛ kpalɛ ɔ?’ Ɔdwu mekɛ ne bie a, adenle kpalɛ mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛaboa ye la a le kɛ yɛdayɛ mumua ne yɛnrɛdu ye folɛ, emomu yɛbamaa yeanwu awie mɔɔ ɔkɔ ye ɛkɛ a ɔbamaa ye ye ngyegyelɛ ne anwo folɛdulɛ kpalɛ la.
5 Maa yɛyɛ neazo bie. Fa ye kɛ ɛ gɔnwo kpalɛ bie ɛnyia ewule ɛzulolɛ bie. Yeraha yehile wɔ kɛ yeyɛ ndenle ngakyile mɔɔ bɛbahola bɛalua zo bɛayɛ ye ewule ne ayile la anwo neɛnleanu, na ɔkpondɛ kɛ ɛkile wɔ adwenle wɔ ayileyɛlɛ mɔɔ ɛsuzu kɛ ɔle kpalɛ la anwo. Bie a ɛlɛ ayileyɛlɛ ne mɔ anu ko mɔɔ ɛkulo a, noko ɛnle dɔketa anzɛɛ ɛnlɛ kɛzi bɛyɛ ewule zɔhane ayile la anwo ndetelɛ biala. Ɔba ye zɔ a, adenle kpalɛ mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔaboa ɛ gɔnwo ne la a le kɛ ɛbamaa yeanwu awie mɔɔ ɔfɛta kɛ ɔboa ye la.
6. Duzu ati a bie a yɛbahendɛ kolaa na yɛadu awie folɛ a?
6 Saa bɔbɔ yɛte nganeɛ kɛ yɛfɛta kɛ yɛfa edwɛkɛ bie anwo folɛdulɛ yɛmaa awie a, bie a yɛbahola yɛakpa kɛ yɛbahendɛ ekyii kolaa na yɛava mualɛ yɛamaa ahenle mɔɔ hanle kɛ ɔkpondɛ folɛdulɛ la. Duzu ati ɔ? Mrɛlɛbulɛ 15:28 ka kɛ, “tenlenenli ahonle dwenle kolaa na yeamaa mualɛ.” Na saa yɛsuzu kɛ yɛze mɔɔ yɛbaha la ɛ? Bie a ɔbahyia kɛ yɛnyia mekɛ yɛyɛ edwɛkɛ ne anwo neɛnleanu, yɛyɛ nwolɛ asɔne na yɛdwenledwenle nwo. Ɛhye bamaa yɛanyia anwodozo bɔkɔɔ kɛ mualɛ mɔɔ yɛlɛfa yɛamaa ye la nee kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ edwɛkɛ ne anwo la le ko. Nea neazo mɔɔ ngapezonli Neetan yɛle la.
7. Duzu a ɛsukoa ɛfi ngapezonli Neetan neazo ne anu a?
7 Mɔɔ Belemgbunli Devidi nee ngapezonli Neetan ɛlɛbɔ adawu bie la, ɔhanle kɛ ɔkulo kɛ ɔsi ɛzonlenlɛsua ɔmaa Gyihova. Ɛkɛ ne ala Neetan hanle kɛ ɔyɛ ye zɔ. Noko anrɛɛ ɔwɔ kɛ Neetan dimoa nyia mekɛ biza Gyihova. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɛnee tɛ Devidi a Gyihova kulo kɛ ɔsi ɛzonlenlɛsua ne a. (1 Ek. 17:1-4) Edwɛkɛ ɛhye kile kɛ, saa awie ka kile yɛ kɛ yɛdu ye folɛ a, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ‘yɛnrɛpele yɛ nwo yɛnrɛdendɛ.’—Gye. 1:19.
8. Debie bieko mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛtu folɛ la a le boni?
8 Suzu debie bieko mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛtu awie folɛ la anwo: Saa yɛ folɛdulɛ maa awie si kpɔkɛ na yeangɔ ye boɛ a, yɛdayɛ noko yɛdi nwolɛ ɛzonle. Ɔti ɔhyia kpalɛ kɛ yɛbadwenle ninyɛne nwo kpalɛ kolaa na yɛadu awie folɛ.
SAA AWIE ƐTƐKANLE KƐ YƐDU YE FOLƐ NA ƆHYIA KƐ YƐTU YE FOLƐ A
9. Kolaa na mgbanyima adu awie folɛ la, duzu a ɔwɔ kɛ bɛnwu ye a? (Galeehyeama 6:1)
9 Ɔwɔ nuhua dedee a, ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ dimoa tudu agyakɛ tu adiema nrenyia anzɛɛ raalɛ bie mɔɔ ‘ɛvo adenle’ la folɛ. (Kenga Galeehyeama 6:1.) Bie a ahenle ne ɛtɛyɛle ɛtane kpole noko ɔlua adenle ɛtane bie azo mɔɔ nzinlii ɔbahola yeamaa yeayɛ ɛtane kpole la. Mgbanyima ne mɔ bodane a le kɛ bɛboa ahenle bɛamaa yeahɔ zo yealua dahuu ngoane adenle ne azo. (Gye. 5:19, 20) Noko amaa bɛ folɛdulɛ ne aboa kpalɛ la, ɔwɔ kɛ bɛdimoa bɛnwu ye bɔkɔɔ kɛ amgba ahenle ne ɛvo adenle. Gyihova ɛmaa yɛ muala adenle kɛ yɛgyinla yɛ adwenle ne mɔɔ yɛtete ye la azo yɛsisi kpɔkɛ, ɔti saa awie kpɔkɛzilɛ le ngakyile fi yɛ ɛdeɛ ne anwo a, ɔngile kɛ yevo adenle. (Wlo. 14:1-4) Na saa amgba adiema bie ɛvo adenle na mgbanyima ne mɔ si kpɔkɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛdimoa bɛtudu agyakɛ bɛtu ye folɛ noko ɛ?
10-12. Saa ɔwɔ kɛ mgbanyima tu awie folɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nye ɛnla la a, duzu a ɔwɔ kɛ bɛyɛ a? Yɛ nwolɛ ndonwo. (Eza nea nvoninli ne mɔ.)
10 Mgbanyima mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛtu awie folɛ wɔ mekɛ mɔɔ ahenle anye ɛnla la yia ngyegyelɛ fɔɔnwo bie. Yemɔ a le boni? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ ahenle bahola avo adenle kolaa na ɔ nye ara ɔ nwo zo. Ɔti ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ dimoa siezie ahenle adwenle kolaa na bɛadu ye folɛ ne.
11 Saa ɔwɔ kɛ ɛtu awie folɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nye ɛnla la a, ɔle kɛ ɛlɛbɔ mɔdenle wɔalua debie wɔ azɛlɛ ketekete bie azo la. Kolaa na ɛyazonlɛnli bie abɔ ɔ bo kɛ ɔdua ma ne la, ɔfunduvundu azɛlɛ ne. Ɛhye maa azɛlɛ ne do amaa ɔdua debie a yeafifi. Akee ɔdua ma ne na ɔgugua zolɛ nzule amaa yeaboa ye yeamaa yeanyi. Zɔhane ala a kolaa na asafo nu kpanyinli bie adu awie folɛ mɔɔ ɔ nye ɛnla la, ɔwɔ kɛ ɔyɛ ninyɛne bie mɔ amaa yeanyɛ se kɛ ahenle badie folɛdulɛ ne a. Kɛ neazo la, saa asafo nu kpanyinli ne nyia mekɛ kpalɛ mɔɔ ɔbahola ɔ nee adiema ne adendɛ a, ɔwɔ kɛ ɔmaa ɔnwu kɛ ɔdwenle ye boɛyɛlɛ nwo. Saa bɛze folɛtuvolɛ bie kɛ ɔlɛ menli nwo ɛlɔlɛ yɛɛ ɔ ti akunlu le kɛnlɛma a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa awie mɔ kɛ bɛbadie ye folɛdulɛ.
12 Wɔ bɛ adwelielilɛ ne anu, asafo nu kpanyinli ne bahola amaa ahenle anwu ye kɛ yɛ muala yɛyɛ nvonleɛ ɔti ɔyɛ a ɔhyia kɛ bɛtu yɛ folɛ. (Wlo. 3:23) Akee kpanyinli ne balua ɛdendɛlɛ bɛtɛɛ nee ɛbulɛ kpole zo aboa adiema ne yeamaa yeanwu ye wɔ Ngɛlɛlera ne anu kɛ yevo adenle. Saa adiema ne die to nu kɛ yevo a, asafo nu kpanyinli ne “balua ma ne,” mɔɔ kile kɛ ɔbahilehile mɔɔ ɔwɔ kɛ adiema ne yɛ amaa yeali tɛnlabelɛ ne anwo gyima la anu wienyi yeahile ye. Akee asafo nu kpanyinli ne “bagugua zolɛ nzule,” kile kɛ ɔbavi ye ahonle nu yeahanvo adiema ne na ɔ nee ye abɔ nu ayɛ asɔne.—Gye. 5:15.
Ɔhyia ɛlɔlɛ amaa wɔadu awie folɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nye ɛnla la (Nea ɛdendɛkpunli 10-12)
13. Kɛ ɔkɛyɛ na mgbanyima ne mɔ anwu kɛ ahenle te folɛdulɛ ne abo ɛ?
13 Ɔyɛ na folɛtuvolɛ bie ɛlɛtu awie folɛ a, asolo kɛzi ahenle te mɔɔ ɔlɛka la abo a. Duzu a mgbanyima bahola ayɛ amaa yeamba ye zɔ a? Bɛbahola bɛalua nrɛlɛbɛ adenle zo bɛabizebiza kpuya bie mɔ amaa bɛanwu kɛ saa yede edwɛkɛ ne abo kpalɛ yɛɛ yenwu mɔɔ ɔbahola yeayɛ amaa yeava folɛdulɛ ne yeali gyima la a.—Nol. 12:11.
KƐZI ƐBADU FOLƐ WƆ MEKƐ KPALƐ NU NEE ADENLE KPALƐ ZO LA
14. Asoo ɔwɔ kɛ yɛtu folɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛva ɛya la ɔ? Kilehile nu.
14 Yɛ muala yɛnli munli, ɔti ɔdwu mekɛ ne bie a yɛyɛ debie anzɛɛ yɛka edwɛkɛ mɔɔ ka awie mɔ ɛya la. (Kɔl. 3:13) Nyamenle Edwɛkɛ ne maa yɛte ɔ bo kɛ ɔyɛ a yɛbahola yɛayɛ debie yɛamaa awie ava ɛya. (Ɛfɛ. 4:26) Noko ɔnle kɛ yɛtu awie folɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛva ɛya la. Duzu ati ɔ? “Ɔluakɛ sonla ɛyavalɛ ɛmmaa Nyamenle tenleneyɛlɛ ɛnla ali.” (Gye. 1:20) Saa yɛtu folɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛva ɛya la a, bie a akee ɔbamaa yɛazɛkye edwɛkɛ ne. Ɛhye ɛngile kɛ ɔnle kɛ yɛka mɔɔ yɛze ye wɔ edwɛkɛ ne anwo anzɛɛ kɛzi yɛte nganeɛ wɔ nwo la anwo edwɛkɛ yɛkile ahenle mɔɔ hanle yɛ ɛya la ɛlɛ. Noko saa yɛkendɛ yɛmaa yɛ ɛya ne ka aze a, yɛbahola yɛadendɛ kɛnlɛma. Nea neazo kɛnlɛma mɔɔ Ɛlaehu mɔɔ dule Dwobu folɛ kpalɛ la yɛle la.
15. Duzu a yɛsukoa yɛfi Ɛlaehu neazo ne anu a? (Eza nea nvoninli ne.)
15 Dwobu adalɛ arɛlekyekyevolɛma ne bɔle ye somolɛ mekɛ tendenle ɔti Dwobu bɔle mɔdenle kɛ ɔye ɔ nloa, noko Ɛlaehu diele bɛ mɔɔ yeanga ɛhwee. Dwobu edwɛkɛ ne maanle ɔ nwo yɛle Ɛlaehu alɔbɔlɛ. Noko eza Ɛlaehu vale ɛya kpole ɔluakɛ Dwobu hanle Gyihova anwo edwɛkɛ mɔɔ ɛnle nɔhalɛ yɛɛ ɔvale ye adwenle ɔziele ɔdaye mumua ne ye tenleneyɛlɛ zo somaa. Yemɔ bɔbɔ, Ɛlaehu hendɛle ɔmaanle ɔdwule ɔ nwo zo, yɛɛ ɔdendɛle bɛtɛɛ nee ɛbulɛ nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔtu Dwobu folɛ la. (Dwobu 32:2; 33:1-7) Ɛlaehu neazo ne maa yɛnwu nɔhalɛ bie mɔɔ anwo hyia la: Ɔle kpalɛ kɛ yɛbadu folɛ wɔ mekɛ kpalɛ nu nee adenle kpalɛ zo—wɔ ɛbulɛ nee ɛlɔlɛ nu.—Nol. 3:1, 7.
Mɔlebɛbo ne Ɛlaehu vale ɛya kpole bɔbɔ ɛdeɛ, noko ɔdendɛle bɛtɛɛ nee ɛbulɛ kpole nu ɔhilele Dwobu (Nea ɛdendɛkpunli 15)
KƆ ZO TU FOLƐ NA TIE FOLƐDULƐ
16. Duzu a yɛsukoa yɛfi Edwɛne 32:8 anu a?
16 Edwɛkɛ ɛhye edwɛkɛtile tɛkese ne se ‘Gyihova tu yɛ folɛ na ɔmaa ɔ nye ba yɛ nwo.’ (Kenga Edwɛne 32:8.) Ɛhye kile kɛ ɔbahɔ zo yeaboa yɛ. Ɔndu yɛ folɛ ala, emomu eza ɔboa yɛ ɔmaa yɛfa yɛdi gyima. Nea kɛzi ɛhye le neazo kɛnlɛma maa yɛ a! Saa yɛnyia nwolɛ adenle kɛ yɛbadu awie mɔ folɛ a, bɛmaa yɛzukoa Gyihova, yɛmaa yɛ nye ɛhɔ bɛ nwo na yɛva moalɛ biala mɔɔ bɛhyia nwo amaa yeaboa bɛ yeamaa yeawie bɛ boɛ la yɛmaa bɛ.
17. Saa mgbanyima tu yɛ folɛ fɔɔnwo mɔɔ gyi Baebolo ne azo la a, kɛzi ɔmaa yɛbu bɛ ɛ? Kilehile nu. (Ayezaya 32:1, 2)
17 Ɛnɛ a le mekɛ mɔɔ ɔhyia kpole kɛ yɛtu folɛ kpalɛ na yɛtie folɛdulɛ kpalɛ a. (2 Tim. 3:1) Mgbanyima mɔɔ tu folɛ fɔɔnwo mɔɔ gyi Baebolo ne azo la le kɛ “azudenle wɔ azɛlɛ mɔɔ nzule ɛnle zo la azo.” (Kenga Ayezaya 32:1, 2.) Agɔnwolɛma mɔɔ bɛze mɔɔ yɛkulo kɛ yɛte noko bɛka mɔɔ ɔhyia kɛ yɛte la bɛkile yɛ la kyɛ yɛ debie mɔɔ sonle bolɛ kɛ “nvutuke ampolo mɔɔ gua dwɛtɛ fufule pɛlɛte nu la.” (Mrɛ. 25:11) Ɔrɛla ye kɛ yɛ muala yɛbahɔ zo yɛazukoa kɛzi bɛtu folɛ kpalɛ na bɛtie folɛdulɛ kpalɛ la.
EDWƐNE 109 Bɛvi Ahonle Nu Bɛhulo Bɛ Nwo