Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • be m. 62-m. 65 ɛden. 4
  • Kɛzi Ɛbanyia Anyuhɔlɛ Wɔ Adawubɔlɛ Nu La

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Kɛzi Ɛbanyia Anyuhɔlɛ Wɔ Adawubɔlɛ Nu La
  • Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • Bɔ Ɔ Bo Wɔ Sua Nu
  • Kɛzi Ɛ Nee Ɛyɛvolɛ Babɔ Adawu La
  • Kɛzi Bɛtoa Adawubɔlɛ Zo La
  • Yɛ Nee Yɛ Mediema Diedima
  • Yɛbɔ Mɔdenle Yɛnyia Anyuhɔlɛ Wɔ Daselɛlilɛ Nu​—Bɔ Adawubɔlɛ Bo Amaa Wɔali Daselɛ Wɔ Mekɛ Mɔɔ Ɛnle Daselɛlilɛ Nu
    Yɛ Belemgbunlililɛ Gyima—2014
  • Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meahola Meali Adwelie Kpalɛ Ɛ?
    Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra Biza Kɛ
  • Ɔwɔ Kɛ Ɛpɛ Adawubɔlɛ Ne Azo Ɔ?
    Kulo Menli—Maa Bɛyɛ Ɛdoavolɛma
  • Dwenle Awie Mɔ Anwo
    Kulo Menli—Maa Bɛyɛ Ɛdoavolɛma
Nea Dɔɔnwo
Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
be m. 62-m. 65 ɛden. 4

Kɛzi Ɛbanyia Anyuhɔlɛ Wɔ Adawubɔlɛ Nu La

ƆNYƐ wɔ se kɛ ɛ nee awie mɔ babɔ adawu ɔ? Wɔ menli dɔɔnwo afoa nu, adawu mɔɔ bɛ nee awie mɔ bɔ, titile menli mɔɔ bɛnze bɛ la yɛ bɛ adwenleadwenle. Ɔbayɛ kɛ bɛse nyiane. Bie a bɛbaha kɛ: ‘Duzu a menga nwolɛ edwɛkɛ a? Kɛzi mebabɔ adawubɔlɛ ne abo ɛ? Kɛ ɔkɛyɛ na meamaa yeadoa zo ɛ?’ Noko ɔyɛ a menli mɔɔ bɛnze nyiane la die adawubɔlɛ ne fa. Ɔyɛ se kɛ bɛbamaa awie mɔ noko adendɛ na bɛadie mɔɔ bɛlɛka la. Yemɔti yɛ muala, saa yɛse nyiane anzɛɛ yɛnze nyiane a, ɔhyia kɛ yɛsukoa kɛzi bɛbɔ adawu la.

Bɔ Ɔ Bo Wɔ Sua Nu

Amaa wɔanyia adawubɔlɛ nu anyuhɔlɛ la, duzu ati a ɛmbɔ ɔ bo wɔ sua nu ɛ? Adawubɔlɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la bahola amaa abusua ne anye alie kpalɛ.

Debie titile mɔɔ boa wɔ adawubɔlɛ nu la a le kɛ awie biala badwenle ɔ gɔnwo anwo. (Mɛla 6:6, 7; Mrɛ. 4:1-4) Saa yɛdwenle yɛ gɔnwo mɔ anwo a, yɛ nee bɛ bɔ adawu na yɛtie bɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛka edwɛkɛ la. Debie bieko mɔɔ hyia la a le kɛ yɛbanyia edwɛkɛ mɔɔ fɛta la yɛaha. Saa yɛlɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ yɛfa yɛkenga Baebolo ne na yɛsukoa ye dahuu a, yɛbanyia ninyɛne dɔɔnwo yɛaha nwolɛ edwɛkɛ. Saa yɛfa Neɛnlea Ngɛlɛlera Ne Anu Dahuu buluku ne yɛdi gyima kpalɛ a, ɔbaboa wɔ adawubɔlɛ nu. Bie a wɔ alehyenlɛ ne anu yɛnyianle anwubielɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la wɔ daselɛlilɛ nu. Bie a yɛgenga debie mɔɔ nvasoɛ wɔ zo anzɛɛ ɔyɛ anyelielɛ. Ɔwɔ kɛ yɛmaa ɔyɛ yɛ subane kɛ yɛbaha ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ abusua ne ɛlɛbɔ adawu la. Ɛhye noko baboa yeamaa yɛ nee menli mɔɔ bɛnle abusua ne anu la abɔ adawu.

Kɛzi Ɛ Nee Ɛyɛvolɛ Babɔ Adawu La

Menli dɔɔnwo twehwe bɛ bo aze kɛ bɛ nee awie mɔɔ bɛnze ye la babɔ adawu. Noko ɔlua Nyamenle nee bɛ gɔnwo mɔ anwo ɛlɔlɛ ti, Gyihova Alasevolɛ bɔ mɔdenle sukoa kɛzi bɛbɔ adawu la amaa bɛaha Baebolo ne anu nɔhalɛ ne bɛahile awie mɔ. Duzu a baboa wɔ yeamaa wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ ɛhye anu a?

Ngyinlazo mɔɔ wɔ Felepaema 2:4 la hyia. Bɛzi yɛ adua kɛ “awie biala mmadwenle ɔ ngomekye ye boɛyɛlɛ nwo, na ɔdwenle ɔ gɔnwo mɔ noko ɛdeɛ nwo.” Dwenle nwolɛ wɔ adenle ɛhye azo nea: Saa ɛtɛyiale ahenle ne ɛlɛ a, ɔbu wɔ kɛ ɛle ɛyɛvolɛ. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahola ɛ nee ahenle adendɛ ɛ? Saa ɛsele ekyi ɛkile ye na ɛbiza ye ahye a, ɔbaboa. Noko ɔwɔ kɛ ɛsuzu ninyɛne dɔɔnwo anwo.

Bie a wɔmaa ye adwenle ɛvi mɔɔ ɔlɛdwenle nwolɛ la azo. Saa ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛ nee ye suzu mɔɔ wɔ wɔ adwenle nu la anwo na yeaye ye adwenle yeavi ye ɛdeɛ ne azo a, asoo ɔ nye balie nwo? Gyisɛse yiale Samɛlea raalɛ ne wɔ bula ne anwo la, duzu a ɔyɛle a? Ɛnee ye adwenle wɔ nzule ɛzalɛ ne azo. Gyisɛse gyinlanle yemɔ azo ɔ nee ye bɔle adawubɔlɛ bo, na ɔhakyile ye ɔmanle ɔyɛle sunsum nu adawubɔlɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ.​—Dwɔn 4:7-26.

Saa ɛgua ɛ nye aze ɛnea ninyɛne a, ɛdawɔ noko ɛbahola wɔanwu mɔɔ bie a menli ɛlɛdwenle nwolɛ la. Ahenle ne anye ɛlie anzɛɛ ɔ rɛle ɛbɔ ɔ? Yeyɛ kpanyinli mɔɔ bie a ɔnlɛ anwosesebɛ ɔ? Ɛnwu daselɛ mɔɔ kile kɛ ngakula wɔ sua nu ɛkɛ ɔ? Asoo ɔbayɛ kɛ ahenle ne lɛ ezukoa anzɛɛ ɔfɛ na yeanyia mɔɔ ɔkpondɛ la? Asoo kɛzi bɛziezie sua nu ɛkɛ anzɛɛ ninyɛne mɔɔ ɔfa ɔsiezie ɔ nwo la kile kɛ ɔsonle Nyamenle ɔ? Saa ɛnwu ninyɛne ɛhye mɔ na ɛfa ɛbɔ wɔ edwɛkɛ ne abo a, bie a ahenle ne babu wɔ kɛ awie mɔɔ ɛ nee ye bɛ nye die debie ko anwo.

Saa ɛnnwu suamenle ne anyunlu, na yedo ɔ nwo anlenkɛ nu a ɔ nee wɔ ɛlɛtendɛ a, adwenle boni ɛbanyia a? Ɔbayɛ kɛ ahenle ne sulo. Ɛbahola wɔagyinla anlenkɛ ne anyunlu wɔava edwɛkɛ zɔhane wɔabɔ adawubɔlɛ bo ɔ?

Wɔ ɛleka bie mɔ, ɛbahola ɛ nee awie abɔ adawu ɔlua ɛ nwo edwɛkɛ bie mɔɔ ɛbaha wɔahile ye​—ɛleka mɔɔ ɛvi, deɛmɔti wɔra ye ɛkɛ, deɛmɔti ɛdie Nyamenle ɛdi, kɛzi ɛbɔle ɔ bo ɛzukoale Baebolo ne, nee kɛzi Baebolo ne ɛboa wɔ la azo. (Gyi. 26:4-23) Noko saa ɛlɛyɛ ɛhye a ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ nye da ɛkɛ na ɛfa bodane kpalɛ ɛsie ɛ nye zo. Ɛhye noko bamaa ahenle ne aha ɔ nwo edwɛkɛ bie nee kɛzi ɔnwu ninyɛne la yeahile wɔ.

Wɔ ɛleka bie mɔ, ɛyɛvolɛyɛlɛ le bɛ amaamuo. Bie a menli balie wɔ wɔ bɛ azua nu. Saa ɛtɛnla aze, ɛbiza abusua ne akpɔkɛ nu na ɛfi ahonle nu ɛtie bɛ mualɛ ne a, ɔbamaa suamenle ne noko agyele ɔ nzo adie mɔɔ ɛka la. Menli bie mɔ noko anye die nyɛvolɛ nwo kpalɛ, ɛhye maa ahyebizalɛ mɔɔ lumua la wa. Wɔ ahyebizalɛ ne anu, bie a bɛbanwu kɛ bɛ muala bɛ nye die ninyɛne bie mɔ anwo. Ɛhye bahola ahɔwie sunsum nu adawubɔlɛ mɔɔ ɔbaboa bɛ la anu.

Na saa menli dɔɔnwo ka aneɛ mɔɔ ɛnde la wɔ ɛleka mɔɔ ɛwɔ la noko ɛ? Kɛ ɔkɛyɛ na wɔaha edwɛkɛ ne bie wɔahile bɛ ɛ? Saa ɛsukoa kɛzi bɛbiza ahye la wɔ zɔhane aneɛ ne anu a, menli ne banwu kɛ ɛ nye die bɛ nwo. Ɛhye bahola amaa bɛanyia adenle bɛabɔ adawu dɔɔnwo.

Kɛzi Bɛtoa Adawubɔlɛ Zo La

Amaa adawubɔlɛ ne adoa zo la, maa ɛ nye ɛlie edwɛkɛ mɔɔ ahenle ne noko baha la anwo. Saa ɔkpondɛ kɛ ɔka edwɛkɛ bie a, maa ye adenle. Saa ɛfa kpuyia kpalɛ ɛdi gyima a, ɔbaboa. Kpuyia mɔɔ maa bɛnwu awie adwenle la le kpalɛ ɔboalekɛ ɔmaa bɛka edwɛkɛ dɔɔnwo bɛtɛla kɛ bɛbaha ɛhɛe anzɛɛ kyɛkyɛ ala. Kɛ neazo la, saa ɛka edwɛkɛ bie mɔɔ ɛzi bɛ ɛkɛ ne la ɛwie a, ɛbahola wɔabiza kɛ: “Ɛsuzu kɛ duzu a ɛva ɛhye ɛra a?” anzɛɛ “Ɛsuzu kɛ ye sɔbelɛ a le boni?”

Saa ɛbiza kpuyia a, tie mualɛ ne kpalɛ. Dua edwɛkɛ bie mɔɔ ɛbaha, ɛ ti mɔɔ ɛbava wɔalie zo, nee wɔ sonla baka ne azo kile kɛ ɛ nye die edwɛkɛ ne anwo. Mmapɛ ɔ nloa zo. Fa adwenle kpalɛ suzu mɔɔ ɔbaha la anwo. ‘Ɔwɔ kɛ ɛtie ɛ nzo anwo, mmatendɛ dɔɔnwo.’ (Gye. 1:19) Saa ɛlɛbua ye a, kile kɛ ɛnee ɛlɛtie mɔɔ ɔhanle la amgba.

Noko nwu ye kɛ tɛ awie biala a babua wɔ kpuyia ne mɔ a. Wɔ bie mɔ afoa nu, bie a bɛbahwe bɛ nye anzi anzɛɛ bɛbazele ala. Bie mɔ noko baha ɛhɛe anzɛɛ kyɛkyɛ ala. Mmamaa ɔgyegye wɔ. Si abotane. Mmafa adawubɔlɛ ne ɛtinlitinli ɔ nwo zo. Saa ahenle kulo kɛ ɔtie a, fa nwolɛ adenle ne ɛ nee ye ɛzuzu Ngɛlɛlera ne anu edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la anwo. Nzinlii, ɛbahola wɔayɛ ahenle ne agɔnwo. Akee bie a ɔbahulo kɛ ɔ nee wɔ suzu edwɛkɛ nwo mɔɔ ɔnzulo a.

Saa ɛ nee menli ɛlɛtendɛ a, siezie ɛ nwo kɛ ɛbazia wɔahɔkpɔla bɛ. Saa ahenle ne biza kpuyia dɔɔnwo a, bua bie na gyakyi ko anzɛɛ nwiɔ maa mekɛ fofolɛ mɔɔ bɛbayia bieko la. Ka kile ye kɛ ɛkɔ wɔayɛ nwolɛ neɛnleanu na ɛ nee ye azuzu mɔɔ ɛbanwu ye la anwo. Saa yeambiza kpuyia na ɛlɛdwula wɔ adawubɔlɛ ne a, ɛbahola wɔabiza bie mɔɔ ɔ nye balie nwo la. Ka kile ye kɛ ɛba bieko a bɛbazuzu nwolɛ. Ɛbahola wɔanyia nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ Reasoning From the Scriptures, yɛɛ Ɛzinzalɛ Arane nee Awake! mɔɔ ɛra kenlensa ye la anu.

Yɛ Nee Yɛ Mediema Diedima

Mekɛ mɔɔ lumua mɔɔ ɛ nee Gyihova Dasevolɛ bie bayia la, asoo ɛdumua ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu ye kpalɛ? Anzɛɛ ɛnga ɛhwee? Ɔwɔ kɛ yɛ mediema nwo ɛlɔlɛ ka yɛ maa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu bɛ. (Dwɔn 13:35) Kɛzi ɛbabɔ ɔ bo ɛ? Bie a ɛbahola wɔabɔ wɔ duma wɔahile ye na wɔabiza ɔdaye noko ye duma. Saa ɛbiza ye kɛzi ɔnwunle nɔhalɛ ne la a, ɔbabuke adenle yeamaa bɛabɔ adawu na ɔbaboa bɛ yeamaa bɛanwu bɛ nwo kpalɛ. Saa bɔbɔ ɛtwe edwɛkɛ ne a ɔmba a, wɔ mɔdenlebɔlɛ ne bamaa ahenle anwu kɛ ɛdwenle ɔ nwo, na yemɔ a hyia a.

Duzu a bahola amaa ɛ nee awie mɔɔ ɛ nee ye wɔ asafo ko anu la ahola abɔ adawu kpalɛ a? Kile ahenle nee ye abusua ne anwo anyelielɛ kpalɛ. Bɔ zo mɔɔ bɛkpɔne debiezukoalɛ ɔ? Ka nzuzulɛ mɔɔ ɛnwunle kɛ ɔbaboa la anwo edwɛkɛ. Ɛhye bahola aboa bɛ mu nwiɔ. Ɛbahola wɔaha Ɛzinzalɛ Arane anzɛɛ Awake! ne anu edwɛkɛ bie mɔɔ ɛra kenlensa ye la. Ɔnle kɛ ɛyɛ ɛhye kɛ ɛfa wɔahile kɛ ɛze debie anzɛɛ ɛfa wɔazɔ ye ndelebɛbo wɔanlea. Maa ɔyɛ kɛ ɛka debie mɔɔ ɛ nye liele nwolɛ la wɔahile ye ala. Ɛbahola wɔaha gyimalilɛ mɔɔ bɛ nuhua bie bayɛ ye wɔ Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu ne anu la anwo edwɛkɛ na bɛazuzu kɛzi ɔbayɛ ye la anwo. Eza ɛbahola wɔaha anwubielɛ mɔɔ ɛnyianle ye wɔ daselɛlilɛ nu la anwo edwɛkɛ.

Nɔhalɛ nu, yɛ nye mɔɔ die awie mɔ anwo la maa yɛbɔ ninyɛne mɔɔ bɛyɛ nee edwɛkɛ mɔɔ bɛka la anwo adawu. Yɛbahola yɛaha ɛzelekɛ noko. Asoo mɔɔ yɛka la bamaa ngɔzo? Saa yɛsuzu folɛdulɛ mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la anwo na yɛmaa Nyamenle anwo ɛlɔlɛ ka yɛ a, yɛ ɛdendɛlɛ bamaa anwosesebɛ.​—Mrɛ. 16:27, 28; Ɛfɛ. 4:25, 29; 5:3, 4; Gye. 1:26.

Kolaa na yɛahɔ daselɛlilɛ la, yɛsiezie yɛ nwo. Duzu ati a ɛnziezie edwɛkɛ ekyi mɔɔ ɔyɛ anyelielɛ mɔɔ ɛ nee ɛ gɔnwo mɔ babɔ nwolɛ adawu la ɛ? Saa ɛkenga debie anzɛɛ ɛte edwɛkɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la a, yɛ edwɛkɛ titile mɔɔ ɛ nee awie mɔ babɔ nwolɛ adawu la nzonlɛ. Ɔnrɛhyɛ, ɛbanyia edwɛkɛ dɔɔnwo mɔɔ ɛbahola wɔakpa bie wɔamaa bɛabɔ nwolɛ adawu a. Ɛhye mɔɔ ɛbayɛ la baboa wɔ yeamaa wɔanyia edwɛkɛ dɔɔnwo wɔaha wɔadɛla kɛ ɛbaha edwɛkɛ mɔɔ sisi alehyenlɛ biala wɔ asetɛnla nu la. Mɔɔ hyia kpalɛ la, ɔrɛla ye kɛ wɔ ɛdendɛlɛ bala kɛzi Nyamenle Edwɛkɛ ne sonle bolɛ maa wɔ la ali!​—Edw. 139:17.

NINYƐNE MƆƆ BUKE ADAWUBƆLƐ ADENLE

  • Fa ɛkɛ ne amaamuo yɛ gyima

  • Fi wɔ ahonle nu ka kɛzi ɛ nye die debie mɔɔ awie ɛyɛ anwo la

  • Ka edwɛkɛ mɔɔ bɛ mu nwiɔ bɛ nye die nwo

  • Biza kpuyia mɔɔ maa bɛnwu awie adwenle la

SUBANE MƆƆ BOA LA

  • Te ɛ nyunlu

  • Wuluwuluyɛlɛ nee ahonle nu mɔɔ bɛfi bɛtendɛ

  • Kile menli nwo anyelielɛ

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie