AZEZA 22-28, 2026
OLE AVỌ 90 Ma rẹ Tuduhọ Ohwohwo Awọ
Rọ Aro Kele “Ọghẹnẹ Omosasọ Kpobi” Na
“Rọ omosasọ nọ ma wo no obọ Ọghẹnẹ ze rọ sasa amọfa oma.”—2 KỌR. 1:4.
OWARE NỌ A JARIẸ TA KPAHE
Epanọ ma sae rọ rehọ aro kele Jihova avọ idibo riẹ sasa ahwo oma.
1. Fikieme ma rẹ rọ sasa amọfa oma?
MAI kpobi ma gwọlọ omosasọ keme “edawọ sa-sa” i bi te omai. (1 Pita 1:6) Eva e rẹ were omai nọ amọfa a tẹ sasa omai oma. Fikiere ma tẹ nwane ruẹ nọ oniọvo jọ o wo ẹbẹbẹ, ma rẹ sasa iẹe oma. (Mat. 7:12) Jihova “Ọghẹnẹ omosasọ kpobi” na o wuhrẹ omai epanọ ma sae rọ “sasa amọfa oma evaọ oghẹrẹ odawọ kpobi nọ a rrọ.” Nọ ma tẹ be “sasa ohwohwo oma,” yọ ma be rọ aro kele Jihova. (2 Kọr. 1:3, 4; 1 Tẹs. 4:18) Kọ fikinọ u fo re ma sasa inievo mai oma ọvo ma rẹ rọ sasa ae oma? Ijo. Rekọ fikinọ ma you rai. Fikiere ma te jọ uzoẹme nana kẹ iyo enọ esa jọ. Orọ ọsosuọ, nọ Ebaibol ọ tẹ ta nọ ma sasa amọfa oma, eme u dhesẹ? Orọ avọ ivẹ, ẹvẹ ma sae rọ sasa amọfa oma? Orọ avọ esa, ma tẹ gwọlọ omosasọ, eme ma re ru?
NỌ EBAIBOL Ọ TA NỌ JOMA SASA AMỌFA OMA, EME U DHESẸ?
2. Nọ a tẹ jọ Ebaibol fodẹ omosasọ, eme họ otọ riẹ?
2 Ẹme Griki nọ a fa “omosasọ” no ze, u wo otofa buobu. Eme efa nọ e kẹle riẹ whọ rẹ rọ riẹ oghẹrẹ omosasọ nọ a be ta kpahe. A sae fa ẹme na “epanọ a rẹ tuduhọ ohwo awọ re o ru oware” hayo “epanọ a rẹ ta ohwo udu ga.” (Rom 12:8) Otọ ẹme Griki na dẹẹ họ “epanọ ohwo ọ rẹ nyaze ti dikihẹ gba ohwo.” O wọhọ epanọ ohwo o re siawọ ze ti fiobọhọ kẹ ogbẹnyusu riẹ nọ uye o be bẹ. Te ẹme ọ ta kẹe hayo oware jọ o ru kẹe, o rẹ lẹliẹ ogbẹnyusu riẹ kru udu ga.
3. Eme Banabas o ru nọ u dhesẹ nọ ọ jẹ hae sasa amọfa oma? (Rri uwoho na re.)
3 U wo Oleleikristi jọ nọ a re se Josẹf nọ Ebaibol ọ ta ẹme te. Ọ riẹ epanọ a rẹ sasa ohwo oma, jẹ tuduhọ amọfa awọ gaga. O ru rie te epanọ ikọ na a ro mu odẹ kẹe nọ Banabas. Otọ riẹ họ “Ọmọ Omosasọ.” (Iruẹru 4:36) Odẹ na u fo rie gaga. A gbẹ jọ Ebaibol se odẹ oma riẹ viere he. Banabas o je gine ru odẹ riẹ na gba, keme ọ jẹ hai fiobọhọ kẹ inievo na nọ a te wo ẹbẹbẹ jọ. Wọhọ oriruo, okenọ Sọl o kurẹriẹ no, o te kpobọ Jerusalẹm, ọ tẹ jẹ gwọlọ kuomagbe ilele nọ e jọ obei. Rekọ a jẹ dhozọ riẹ fikinọ o je kpokpo Ileleikristi gaga vẹre. Rekọ Banabas o fiobọhọ kẹ Sọl. O fievahọ iẹe inọ o gine kurẹriẹ no. O te dhesẹ iẹe kẹ ikọ na.—Iruẹru 9:26-28.
Banabas o gine ru odẹ riẹ na gba (Rri edhe-ẹme avọ 3)
ẸVẸ MA SAE RỌ SASA AMỌFA OMA?
4. Edhere vẹ ma sae rọ sasa amọfa oma? (Ahwo Rom 1:11, 12)
4 O tẹ lọhọ, te oborai. Jihova ọ rẹ rọ idibo riẹ sasa amọfa oma. Evaọ okenọ Elaejah ọ jọ ọkọkora, Jihova o vi ukọ-odhiwu riẹ nyae sasa iẹe oma. (1 Iv. 19:4-7) Pọl ukọ na omariẹ ọ sasa amọfa oma re. Ọ riẹ nọ whọ tẹ nyate inievo ra oma re whọ tuduhọ ai awọ, u woma wo umuo ho. (Se Ahwo Rom 1:11, 12.) Nọ whọ tẹ nyabru oniọvo re whọ sasa iẹe oma, u re woma re whọ gbẹ nwane variẹ oma kpo ho. Gbẹ jọ kugbei omojọ. (1 Kọr. 16:7) Otẹrọnọ fiki ojọ gbe ojọ whọ gbẹ sae nyabru oniọvo jọ re whọ tuduhọ iẹe awọ họ, whọ sae rọ ifonu sei, kere ileta sei, hayo rọ ifonu vi uwou sei rọ tuduhọ iẹe awọ. Jihova ọ sae rọ owhẹ sasa amọfa oma. Kọ whọ te kuvẹ re ọ rọ owhẹ sasa ae oma?
5. Eme u re ru ei bẹbẹ re ma sasa inievo mai oma?
5 Edẹ urere na ma rrọ na, yọ eware i bi dhe eyeyoma. Fikiere ma riẹ nọ ẹsibuobu o te lọhọ họ re ma nyate inievo mai oma re ma sasa ae oma. Okenọ Pọl ọ jọ uwou-odi evaọ obọ Rom, oniọvo jọ nọ a re se Ọnẹsiforọs nọ ọ jọ obọ Ẹfisọs ọ daoma gwọlọ Pọl. O ru ere dede nọ a sai mu ei fihọ uwou-odi hayo tube kpei no dede. (2 Tim. 1:16-18) Ere ọvona inievo nọ e rrọ obọ Russia a be hai dikihẹ kẹ inievo rai re nọ a te mu ae. A re lele inievo nọ a mu kpohọ ẹdhọ evaọ obọ ekọto dede nọ o sae so ẹe ze nọ a re ro mu ae. Kọ u gbe ti woma re whọ hai se iku idibo Ọghẹnẹ nọ e gudu nọ i dikihẹ kẹ ohwohwo evaọ oke anwae gbe oke mai na? Whọ te jọ iku rai ruẹ nọ eva e jẹ were ae dede nọ a je kpokpo ae. Iku rai i ti fiobọhọ kẹ owhẹ wo udu nọ who ti ro dikihẹ kẹ inievo ra re.
6. Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Jihova nọ ma tẹ gwọlọ sasa amọfa oma? (Rri uwoho na re.)
6 Gaviezọ kẹ ae. Okenọ Elaejah ọruẹaro na ọ jẹ dhẹ re a se iẹe ba ekpe, o bo se Jihova jẹ vuẹe epanọ oware na o kẹ riẹ uye te. Dede nọ Jihova ọ riẹ oware nọ o be kẹe uye, ọ gaviezọ kẹe. O make rọnọ Elaejah ọ jẹ wariẹ eme jọ nọ ọ ta no vẹre, Jihova o bru ẹme dhei unu hu. (1 Iv. 19:9, 10, 14) Okenọ Habakọk ọruẹaro na omariẹ ọ jẹ vuẹ Jihova oware nọ o be kẹe uye, ọ ta eme jọ nọ i do wọhọ nọ Jihova ọ be daezọ eware iyoma nọ e be via ha. Rekọ Jihova ọ gaviezọ kẹe ghele. (Hab. 1:2, 3) Ere ọvona Jihova ọ be hae gaviezọ kẹ omai nọ ma tẹ be lẹ sei dede nọ ọ riẹ oware nọ o rrọ omai eva no vẹre. Ma tẹ be hae romatotọ gaviezọ kẹ inievo mai, yọ ma be rọ aro kele Jihova. Nọ a tẹ be ta ẹme, ma rẹ “kake gaviezọ,” ma re bru ẹme dhe ae unu hu. Yọ a tẹ make ta eme jọ nọ i woma tere he hayo be jẹ wariẹ eme jọ nọ a ta no, ma re mu ofu kẹ ai hi.—Jem. 1:19; Ọtausi. 7:9.
Nọ oniọvo ọ tẹ be ta ẹme, gaviezọ kẹe ziezi wọhọ epanọ Jihova ọ rẹ gaviezọ kẹ idibo riẹ na (Rri edhe-ẹme avọ 6)
7. Ma tẹ gwọlọ sasa ohwo oma, ẹvẹ ma sae rọ riẹ oware nọ ohwo na ọ gwọlọ?
7 Daoma riẹ oware nọ ohwo na ọ gwọlọ. Ma wọhọ Jihova nọ ọ rẹ sae riẹ oware nọ ohwo o bi roro ho. Fikiere re ma sae riẹ edhere nọ ma sae rọ sasa ohwo oma, ma rẹ gaviezọ kẹe ziezi. Ẹsejọhọ whọ sai roro nọ, ‘Orọnọ mẹ oware utionana o via kẹ, oware utiona mẹ hae te gwọlọ. Fikiere mẹ riẹ oware nọ ọ gwọlọ.’ Rekọ who du roro ere he. Mai kpobi ma rrọ epọvo na ha. Gaviezọ kẹ ohwo na ziezi. Daoma rọ emereghẹ nọe enọ nọ e rẹ lẹliẹe ta oware nọ ọ ginẹ gwọlọ.—Itẹ 20:5.
8. Nọ Lazarọs o whu, ẹvẹ oghẹrẹ nọ Jesu ọ rọ sasa Mata oma u ro wo ohẹriẹ no oghẹrẹ nọ ọ rọ sasa Meri oma? (Rri iwoho na re.)
8 Joma ta kpahe oghẹrẹ nọ Jesu ọ rọ sasa Mata avọ Meri oma nọ oniọvo rai nọ a re se Lazarọs o whu. Dede nọ aimava ohwo na o whu ku, ọvuọ oghẹrẹ riẹ Jesu ọ rọ sasa ae oma. Nọ Mata ọ nyabru Jesu ze, Jesu ọ tẹ vuẹe kpahe ẹkparomatha na. Eme nọ Jesu ọ ta kẹe i ru nọ ẹkparomatha na u ro mu ei ẹro gaga. Rekọ nọ Meri ọ nyabru Jesu ze nọ ọ jẹ viẹ, Ebaibol ọ vuẹ omai hi inọ Jesu ọ vuẹ Meri kpahe ẹkparomatha na. Ukpoye Jesu o te lele Meri viẹ, ọ tẹ nọ oria nọ a ki Lazarọs fihọ. (Jọn 11:20-35) Eme ma wuhrẹ no oware nọ Jesu o ru na ze? Nọ ẹbẹbẹ o te te oniọvo jọ, yọ ma gwọlọ sasa iẹe oma, ma rẹ kareghẹhọ nọ orọnikọ oghẹrẹ ovona a rẹ rọ sasa ohwo kpobi oma ha. Ma rẹ daoma riẹ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ ohwo na, ma vẹ rọ ere sasa iẹe oma.
Whọ tẹ be sasa ohwo oma, daoma riẹ oware nọ ọ gwọlọ (Rri edhe-ẹme avọ 8)a
9. Ẹvẹ ma sae rọ rehọ Ebaibol na sasa amọfa oma? (Ahwo Rom 15:4, 5)
9 Rọ Ebaibol na sasa ahwo oma. Nọ whọ tẹ rọ “omosasọ nọ u re no Ikereakere na ze” rọ sasa ohwo oma, u re ru ẹruore ohwo na ga. (Se Ahwo Rom 15:4, 5.) Ẹruore yena u re ru eva were ohwo na, jẹ lẹliẹe kru udu ga. (Aiz. 40:31) Kọ ẹvẹ whọ sae rọ riẹ oria Ebaibol nọ whọ rẹ rọ tuduhọ ohwo awọ? Ahwo jọ a re kere eria Ebaibol nọ e rẹ sasa ohwo oma fihotọ. Nọ a jẹ gwọlọ sasa ohwo oma, a vẹ jọ etẹe rri onọ o te mai kiehọ. Whọ rẹ jọ obe na Eria Ebaibol nọ I re Fiobọhọ kẹ Omai Gọ Jihova ruẹ eria Ebaibol itieye na, evaọ otọ uzoẹme na “Omosasọ.” Lẹ se Jihova re ọ kẹ owhẹ areghẹ nọ whọ sae rọ rehọ Ẹme riẹ rọ sasa ahwo oma ziezi. Jihova ọ sae rọ ẹzi ọfuafo riẹ fiobọhọ kẹ owhẹ kareghẹhọ eria Ebaibol nọ whọ gwọlọ rọ sasa ahwo oma.—Jọn 14:26.
10. Fikieme ma je roro ẹme mai te nọ ma tẹ gwọlọ tuduhọ ohwo awọ?
10 Jọ eme ra e jọ malẹ. Ẹme Griki nọ a fa “omosasọ” no ze na o sai je dhesẹ “epanọ a rẹ tuduhọ ohwo awọ re o ru oware.” Ẹsejọ o rẹ gwọlọ nọ whọ rẹ tuduhọ ohwo nọ whọ be sasa oma na awọ re ọ siọ oghẹrẹ iroro jọ nọ o bi roro ba. Nọ whọ tẹ gwọlọ ru ere, roro ẹme nọ whọ te ta ziezi re whọ gbẹ ta eme nọ e rẹ kẹ ohwo na uye he. (Itẹ 12:18) Oke jọ o jariẹ nọ Elaejah o je ro roro nọ epanọ ọ daoma kẹ ahwo Izrẹl te na a be rọwo kurẹriẹ hẹ. O je roro nọ ahwo nọ a be gọ Jihova a gbe te oware ovo ho. Nọ Jihova ọ jẹ kpọ Elaejah họ, ọ nwane ta kẹe nọ ọ ta thọ họ. Rekọ o fiobọhọ kẹe ruẹ nọ orọnọ epanọ o bi rri eware na, ere e rrọ họ. (1 Iv. 19:15-18) Ma sae rọ aro kele Jihova nọ ma te bi roro ẹme mai te, jẹ tae evaọ oghẹrẹ nọ o gbẹ rọ kẹ ahwo uye he. Who te bi ru ẹme evaọ obọ ewuhrẹ hayo whọ be kẹ uyo, ma ẹme ra te re o gbẹ kẹ inievo na uye he, rekọ o vẹ tuduhọ ae awọ.
11. Evaọ ẹsibuobu, edhere vẹ ma sae rọ sasa ohwo oma nọ o te wo ẹbẹbẹ? (1 Jọn 3:18)
11 Ru oware jọ kẹ ohwo na. Nọ ẹbẹbẹ o te te ohwo, ẹsejọ orọnikọ eme uduotahawọ ọvo ma rẹ ta kẹ ohwo na ha. (Se 1 Jọn 3:18.) Joma rọ aro kele oriruo Banabas. Evaọ okenọ ọ ruẹ nọ eware e rrọ oghẹrẹ jọ kẹ ahwo nọ e họ-ame obọ, ọ tẹ zẹ otọ riẹ, ọ tẹ rọ ugho na ze inọ a ro fiobọhọ kẹ ae. (Iruẹru 4:36, 37) Nẹnẹ na re, inievo buobu a bi fiobọhọ kẹ inievo nọ ẹbẹbẹ o te oma. Oniọvo jọ nọ a re se Gabriela nọ ọ rrọ obọ Poland, owhe ọ raha uwou riẹ. Ọ ta nọ: “Akpọ o gbe omẹ unu gaga, yọ mẹ jẹ ruawa. Ọsẹgboni mẹ a jẹ ruawa gaga re keme uwou mẹ a jọ. Me je roro nọ, ‘Kọ eme me ti ru na?’ Rekọ inievo nọ e rrọ ikoko nọ e kẹle omai a tẹ dhogbo ze. A tẹ ruẹrẹ uwou mẹ. Iruo nọ a ru evaọ ẹdẹ ọvo, ọziọ oware he. Oware nọ inievo na a ru na, o lẹliẹ omẹ riẹ nọ Jihova ọ rẹ ginẹ rọ inievo mai sasa omai oma nọ ma te wo ẹbẹbẹ.”
12. Who te bi thihakọ ebẹbẹ nọ i te owhẹ, eme u re noi ze?
12 Thihakọ ebẹbẹ nọ i bi te owhẹ. Pọl ọ ta kẹ inievo obọ Tẹsalonika inọ o bi wo omosasọ fiki ẹrọwọ rai. Yọ ithihakọ rai u ru nọ ọ rọ wariẹ wo ẹgba. U ru nọ ọ rọ riẹ nọ a bi gine ru eware nọ o wuhrẹ i rai. (1 Tẹs. 3:5-8) Pọl ọ gwọlọ nọ o re thihakọ ebẹbẹ riẹ, re inievo na kpobi, te enọ e re ruẹ e riẹ hẹ, a te yo epanọ ọ be daoma te fiki rai, u ve ru oma sasa ae. (Kọl. 2:1, 2) Ere ọvona re, nọ inievo mai a tẹ ruẹ epanọ Jihova o bi ro fiobọhọ kẹ omai thihakọ ebẹbẹ, o te lẹliẹ ae kru udu ga.
13. Eme ma re wo nọ ma tẹ be sasa amọfa oma?
13 Wo odiri. Ẹsejọ ma tẹ be make daoma sasa inievo mai jọ oma, a rẹ gbẹ jọ ọkọkora evaọ oke lelehie. Rekọ Ebaibol ọ vuẹ omai nọ ma “gbẹ hae tuduhọ ohwohwo awọ.” Ẹme yena o dhesẹ nọ o rẹ bẹ omai no ho. (1 Tẹs. 5:11) Who re wo odiri nọ whọ be tuduhọ ohwo na awọ na. (1 Tẹs. 5:14) Ma riẹ nọ ẹsejọ eware jọ e rẹ via kẹ omai na kpobi nọ u re ru nọ ma rẹ rọ gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ sasa omai oma. O tẹ rrọ ere, eme ma re ru?
OWARE NỌ MA RE RU NỌ MA TẸ GWỌLỌ OMOSASỌ
14-15. Eme ma re ru nọ ma te wo ebẹbẹ hayo nọ ma tẹ be ruawa?
14 Lẹ se Jihova. Lẹ sei inọ ọ sasa owhẹ oma nọ oware jọ o tẹ be lẹliẹ udu bru owhẹ hayo nọ who te wo ẹbẹbẹ jọ. (Ol. 94:19) Vuẹ Jihova oware nọ whọ gwọlọ dẹẹ. Ta eva ra kpobi kẹe. (Ol. 62:8) Jihova ọ riẹ oware nọ o be kẹ owhẹ uye no vẹre. Rekọ whọ tẹ vuẹe oware kpobi nọ o da owhẹ, u re dhesẹ nọ who gine fi ẹrọwọ họ iẹe. Yọ Jihova o re yo olẹ utioye na, o gbẹ make rrọ oghẹrẹ nọ who bi rẹro riẹ hẹ. (Mak 11:24) Obe Ahwo Filipai 4:6, 7 o vuẹ omai nọ: “Wha . . . ta ayare rai via kẹ Ọghẹnẹ; udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ u vi otoriẹ kpobi o vẹ te sẹro udu rai gbe ogaga iroro rai.”
15 Ta kẹ amọfa re a fiobọhọ kẹ owhẹ. Vuẹ ọkpako ukoko jọ nọ who fievahọ hayo oniọvo ọfa nọ o kruga oware nọ o be kẹ owhẹ uye. Inievo ra a gwọlọ sasa owhẹ oma. Rekọ whọ gbẹ vuẹ ae ẹbẹbẹ ra ha, ẹvẹ a ti ro fiobọhọ kẹ owhẹ na? (Itẹ 14:10) Whọ sae ta kẹ ae nọ whọ gwọlọ vuẹ ae oware jọ nọ o be kẹ owhẹ uye re a sae gaviezọ kẹ owhẹ ziezi. Whọ sae jẹ nọ ae sọ a riẹ oria ikere jọ hayo uzoẹme jọ nọ u ti fiobọhọ kẹ owhẹ.
16. Eme inievo na a rẹ sai ru ẹsejọ nọ a tẹ be tuduhọ owhẹ awọ, kọ eme u fo nọ whọ rẹ kareghẹhọ?
16 Wo odiri jẹ hae rọvrẹ. Ẹsejọ nọ inievo ra a tẹ be tuduhọ owhẹ awọ, a sae ta ẹme jọ hayo ru oware jọ nọ o rẹ kẹ owhẹ uye. Rekọ who sei gbe ọda ha. (1 Kọr. 13:4, 7) Kareghẹhọ ẹme nọ ọ rrọ obe Jemis 3:2 nọ o ta nọ: “Otẹrọnọ ohwo jọ ọ rẹ ta ẹme thọ họ, kiyọ ohwo ọgbagba ọ rrọ.” Riẹ nọ inievo ra a ginẹ gwọlọ sasa owhẹ oma. Jesu ọ ta nọ: “O ginẹ ruọ ẹzi na rekọ uwo na o ga ha.”—Mat. 26:41.
17. Eme ma rẹ daoma ru ẹsikpobi?
17 Mai ohwo ọvo nọ ọ rẹ gwọlọ nọ a sasa iẹe oma hayo tuduhọ iẹe awọ họ ọ riẹ hẹ. Nọ akpọ na o bi dhe eyeyoma na, eware e te ga vi epanọ e rrọ na. Ewegrẹ Ọghẹnẹ a ti kpokpo omai vi epaọ ọsosuọ. Fikiere nọ oke o be nyaharo na ma te gwọlọ omosasọ vi epaọ anwẹdẹ. Nọ o rrọ ere na ma rẹ daoma gaga re ma hae sasa ohwohwo oma.
OLE AVỌ 130 Hae Rọvrẹ
a IWOHO NA: Ọkpako ukoko nọ ọ be romatotọ gaviezọ kẹ oniọvo nọ aye riẹ o whu kẹle. Uwhremu na, ọkpako na ọ tẹ nyabru oniọvo jọ nọ aye riẹ o whu kri no. Aimava a tẹ be ta ẹme kpahe emamọ eware nọ aye na o ru.