UZOẸME UWUHRẸ 43
OLE AVỌ 41 Ivie Yo Olẹ Mẹ
Hae Kareghẹhọ Lẹ Roro Amọfa
“ [Wha] lẹ kẹ ohwohwo . . . Olẹ ayare-ọgaga ohwo okiẹrẹe u re ru iruo gaga.”—JEM. 5:16.
OWARE NỌ A JARIẸ TA KPAHE
Oware nọ o jẹ roja re ma hae lẹ roro amọfa gbe epanọ ma sai ro ru ei.
1. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Jihova ọ rọ elẹ nọ ma be lẹ zaro ho?
OLẸ yọ oware igbunu. Dai roro iei, eware jọ e riẹ nọ Jihova ọvo ọ rẹ sai ru no, rekọ ọ tẹ rehọ ae kẹ ikọ-odhiwu na inọ a ru ai. (Ol. 91:11) Ọ tẹ jẹ rọ eware efa nọ i wuzou gaga kẹ Ọmọ riẹ inọ o ru re. (Mat. 28:18) Kọ ono Jihova o fihọ inọ ọ gaviezọ kẹ elẹ mai? Ọ rọ iruo yena kẹ ohwo ọvo ho. Jihova “Ọnọ o re yo olẹ” na ọvo ọ rẹ gaviezọ kẹ elẹ mai.—Ol. 65:2.
2. Eme Pọl ukọ na ọ jẹ hai ru?
2 Ma riẹ nọ ma rẹ sae lẹ se Jihova kpahe oware kpobi nọ o be kẹ omai uye. Rekọ ma rẹ jẹ lẹ roro amọfa re. Ere Pọl ukọ na ọ jẹ hai ru. Nọ o je kere ileta se ukoko obọ Ẹfisọs ọ ta nọ: “Mẹ be fodẹ owhai ẹsikpobi evaọ elẹ mẹ.” (Ẹf. 1:16) Orọnikọ ukoko soso ọvo Pọl ọ jẹ hae lẹ roro ho, ọ jẹ hae lẹ roro uzedhe inievo jọ. Evaọ ileta nọ o kere se Timoti, ọ ta nọ: “Me bi yere Ọghẹnẹ, . . . be kareghẹhọ owhẹ ẹsikpobi evaọ elẹ ayare-ọgaga mẹ te aso te uvo.” (2 Tim. 1:3) Pọl o wo ẹkẹ ebẹbẹ riẹ nọ e jẹ kẹe uye. (2 Kọr. 11:23; 12:7, 8) Avọ ere ghele na, ọ jẹ hae lẹ roro amọfa.
3. Fikieme ma gbẹ rọ kareghẹhọ lẹ roro amọfa ẹsejọ họ na?
3 Ẹsejọ ma rẹ kareghẹhọ lẹ roro amọfa ha. Fikieme? Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Sabrinaa ọ fodẹ oware jọ nọ o be whae ze. Ọ ta nọ: “Ebẹbẹ akpọ i bu ga hrọ. Fikiere ẹsejọ ebẹbẹ mai ọvo ma re roro kpahe, kọ eye ọvo ma rẹ lẹ kpahe.” Kọ o be hai ru owhẹ ere ẹsejọ re? O tẹ rrọ ere, uzoẹme nana u ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Ma te jariẹ wuhrẹ eware ivẹ. Orọ ọsosuọ, oware nọ u ro fo re ma hae lẹ roro amọfa. Orọ avọ ivẹ, oware nọ whọ sai ru nọ u re fiobọhọ kẹ owhẹ lẹ roro amọfa.
OWARE NỌ U RO FO RE MA LẸ RORO AMỌFA
4-5. Eme u dhesẹ nọ elẹ nọ ma rẹ lẹ roro amọfa i re “ru iruo gaga”? (Jemis 5:16)
4 Olẹ nọ ma rẹ lẹ roro amọfa “u re ru iruo gaga.” (Se Jemis 5:16.) Kọ oware jọ o tẹ be via kẹ oniọvo jọ, ma jẹ lẹ roro iei, Ọghẹnẹ ọ sai ru ojọ? Ẹhẹ. Nọ Jesu ọ riẹ nọ Pita ọ te vro riẹ, ọ tẹ ta nọ: “Mẹ lẹ olẹ ayare-ọgaga kpahe owhẹ no re ẹrọwọ ra ọ seba ewhrehe.” (Luk 22:32) Pọl omariẹ ọ riẹ nọ olẹ nọ amọfa a rẹ lẹ roro iei o sai fiobọhọ kẹe. Okenọ a fi ei họ uwou-odi evaọ obọ Rom, o kere se Filimọn nọ: “Me bi rẹro nọ fiki elẹ rai, a ti siobọno omẹ zihe bru owhai ze.” (Filim. 22) Oware nọ Ọghẹnẹ o re ru na, a te gine siobọno Pọl, ọ tẹ wariẹ mu usi uwoma họ ẹta.
5 Nọ ma tẹ be lẹ se Jihova kpahe oware jọ, orọnikọ epanọ ma kpokpo i rie te, o re ro ru oware na ha. Rekọ o re muẹrohọ epanọ oware na o be kẹ omai uye te, yọ o te rri oware na oghẹrẹ jọ, o re ru ei. Ma tẹ be kareghẹhọ onana, o rẹ lẹliẹ omai lẹ kpahe oware nọ o be kẹ omai uye gaga, ma vẹ hẹrẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ti ro yo olẹ na.—Ol. 37:5; 2 Kọr. 1:11.
6. Ma tẹ be hae lẹ roro amọfa, ẹvẹ usu mai kugbe ai o rẹ jọ? (1 Pita 3:8)
6 Ma tẹ be lẹ roro amọfa, o rẹ lẹliẹ omai wo “uvi ọdawẹ.” (Se 1 Pita 3:8.) Ọdawẹ họ epanọ oware nọ o via kẹ omọfa o rẹ da owhẹ, whọ vẹ gwọlọ nọ who re fiobọhọ kẹe. (Mak 1:40, 41) Ọkpako ukoko jọ nọ a re se Michael ọ ta nọ: “Mẹ tẹ be lẹ roro amọfa, o rẹ lẹliẹ omẹ roro kpahe ebẹbẹ nọ inievo na a wo, yọ o rẹ lẹliẹ omẹ tube you rai viere dede. Ẹsejọ a rẹ riẹ epanọ me you rai te he.” Ọkpako ukoko jọ nọ a re se Richard o dhunu te emamọ oware jọ nọ u re noi ze re nọ ma tẹ be lẹ roro amọfa. Ọ ta nọ: “Ma tẹ be lẹ roro ohwo, o rẹ lẹliẹ omai gwọlọ fiobọhọ kẹ ohwo na.” Oye ovo gbe he, anọ, “Ma te bi fiobọhọ kẹ ohwo nọ ma lẹ roro no, koyehọ ma nya lahwe no inọ jọ Ọghẹnẹ ọ rehọ omai kẹ uyo olẹ nọ ma lẹ roro ohwo na.”
7. Ma tẹ be lẹ roro amọfa, ẹvẹ o rẹ lẹliẹ omai rri ebẹbẹ mai? (Ahwo Filipai 2:3, 4) (Rri iwoho na re.)
7 Ma tẹ be lẹ roro amọfa, o rẹ whae ze nọ ma gbe roro kpahe omobọ mai gbe ebẹbẹ mai ga hrọ họ. (Se Ahwo Filipai 2:3, 4.) Mai kpobi na, ohwo ọvo nọ o wo ẹbẹbẹ hẹ ọ riẹ hẹ, keme akpọ Ẹdhọ ma rrọ. (1 Jọn 5:19; Evia. 12:12) Ma tẹ be hae daoma lẹ roro amọfa ẹsikpobi, o te lẹliẹ omai kareghẹhọ nọ “inievo [mai] kpobi evaọ akpọ na soso a be ruẹ oghẹrẹ iye evona.” (1 Pita 5:9) Ọkobaro jọ nọ a re se Katherine ọ ta nọ: “Mẹ tẹ be lẹ roro amọfa o rẹ lẹliẹ omẹ kareghẹhọ nọ mẹ ọvo ebẹbẹ i bi te he. Yọ oware yena nọ me bi ru na o be whae ze nọ me gbe bi roro kpahe ebẹbẹ mẹ ga hrọ họ.”
Ma tẹ be lẹ roro amọfa o rẹ whae ze nọ ma gbe roro kpahe ebẹbẹ mai ga hrọ họ (Rri edhe-ẹme avọ 7)d
AHWO NỌ MA RẸ LẸ RORO
8. Amono jọ ma sae lẹ roro?
8 Amono ma rẹ lẹ roro? Ahwo jọ nọ ma sae lẹ roro họ, ahwo nọ a be mọ, izoge nọ e rrọ ukoko na nọ a re ro se ẹkoko evaọ obọ isukulu jẹ gwọlọ gba họ re a ru oware nọ o rẹ dha Ọghẹnẹ eva, gbe inievo nọ e kpako gaga no. Inievo buobu e riẹ nọ a be wọso. Ejọ ahwo uviuwou obọrai a be wọso ae na, efa kọ egọmeti. (Mat. 10:18, 36; Iruẹru 12:5) Inievo jọ e dhẹ no iwou rai no fiki ozighi isuẹsu. Owhe gbe eware okpẹtu efa u fi ejọ họ uleghe no. Ẹsejọhọ ma riẹ inievo nọ eware nana e via kẹ dẹẹ hẹ. Rekọ ma tẹ be lẹ roro ai, u re dhesẹ nọ ma “you ohwohwo” wọhọ epanọ Jesu o jie uzi kẹ omai nọ ma ru na.—Jọn 13:34.
9. Eme u je fo re ma lẹ roro inievo nọ Jihova ọ be rọ kpọ eware evaọ ukoko na?
9 U fo re ma jẹ lẹ roro inievo nọ Jihova ọ be rọ kpọ eware evaọ ukoko na. Inievo itieye jọ họ Utu Ẹruorote na gbe enọ i bi fiobọhọ kẹ ae, enọ e rrọ Egbẹgwae Uwou Ogha, enọ e rrọ esẹro eko iruo sa-sa evaọ obọ uwou ogha, esẹro okogho, ekpako ukoko, gbe idibo iruiruo. Inievo nana a make be dhẹ ogbohrẹ epanọ eware e rẹ rọ riẹ nya evaọ ukoko na, a wo ẹkẹ ebẹbẹ rai. (2 Kọr. 12:15) Ọsẹro okogho jọ nọ a re se Mark ọ ta nọ: “Oware jọ nọ o be kẹ omẹ uye gaga họ, ọsẹgboni mẹ a kpako no, yọ obonọ a be rria u thabọ gaga. Oma o ga rai hi. Dede nọ oniọvo mẹ ọmọtẹ avọ ọzae riẹ a be rẹrote ai, mẹ riẹ nọ o hae jọ nọ mẹ kẹle ae, mẹ hai ti fiobọhọ kẹ ae vi epanọ me bi ru na.” Inievo nọ e rrọ esẹro evaọ ukoko na a bi ru iruo gaga. Fikiere, te ma riẹ ebẹbẹ nọ a wo te ma riẹ hẹ, joma hae lẹ roro ai. (1 Tẹs. 5:12, 13) Ma rẹ jẹ lẹ roro eyae inievo itieye na re keme a bi fiobọhọ kẹ ezae rai gaga re a sae ruabọhọ iruo na.
10-11. Kọ u kiehọ re ma lẹ roro inievo mai kpobi nọ ebẹbẹ i bi te? Ru ei vẹ.
10 Wọhọ epanọ ma wuhrẹ no na, u fo re ma hae lẹ roro inievo mai kpobi kẹse kẹse, te inievo-emezae te erọ emetẹ. Ẹsejọ ma rẹ lẹ nọ jọ Jihova o fiobọhọ kẹ inievo mai nọ a fihọ uwou-odi hayo inọ o fiobọhọ kẹ enọ ahwo a whu ku re a kru udu ga. Ma gbẹ maki se odẹ ọjọ dẹẹ hẹ, ma sae lẹ roro ahwo otiọye na kpobi. Ọkpako ukoko jọ nọ a re se Donald ọ ta nọ, “Ebẹbẹ i bi te inievo mai buobu, fikiere ẹsejọ ma rẹ lẹ roro ai kpobi re Jihova o fiobọhọ kẹ ai kpobi.”
11 Kinọ ma tẹ be lẹ roro inievo mai kpobi ẹsiẹvo, Jihova o re yo olẹ na? Kọ emejabọ! Jihova ọ riẹ nọ ma riẹ ebẹbẹ nọ i bi te inievo mai kpobi hi, fikiere ma rẹ sae lẹ roro ai kpobi ọvuọvo ho. Ma tẹ lẹ roro inievo buobu ẹsiẹvo, o thọ họ. (Jọn 17:20; Ẹf. 6:18) Elẹ itieye na i re dhesẹ nọ ma “you inievo na kpobi.”—1 Pita 2:17.
HAE LẸ RORO INIEVO JỌ DẸẸ
12. Ma tẹ be hai muẹrohọ inievo mai ziezi, eme ma ti ru?
12 Hai muẹrohotọ. Ma riẹ nọ u fo re ma lẹ roro inievo mai kpobi, rekọ u fo re ma hae jẹ lẹ roro inievo jọ dẹẹ, ma ve je se odẹ rai evaọ olẹ na. Kọ whọ riẹ oniọvo jọ evaọ ukoko ra nọ ọ be mọ gaga? Kọ ọmọ jọ ọ riẹ nọ eva e be were he fikinọ a be gwọlọ iẹe ẹme evaọ obọ isukulu hayo a bi kpokpo iei re o ru eware nọ e rẹ dha Jihova eva? Kọ whọ riẹ oniọvo jọ nọ ọye ọvo ọ be daoma “rehọ ọwhọkuo gbe ehrẹ Jihova” yọrọ ọmọ riẹ dede nọ o lọhọ kẹe he? (Ẹf. 6:4) Who te bi muẹrohotọ, whọ te ruẹ inievo jọ nọ ohrọ rai o te re owhẹ, whọ vẹ te gwọlọ nọ whọ rẹ lẹ roro ai.b—Rom 12:15.
13. Eme ma re ru nọ ma tẹ gwọlọ lẹ roro ahwo nọ ma re ruẹ ẹdẹvo ho?
13 Hae fodẹ odẹ inievo nọ whọ be lẹ roro. Ma gbẹ make riẹ inievo nọ ma gwọlọ lẹ roro ho, ma sae fodẹ odẹ rai evaọ olẹ na ghele. Inievo itieye jọ họ, enọ a fihọ uwou-odi evaọ obọ Crimea, Eritrea, Russia, Singapore gbe eria efa. Who te kpohọ jw.org, whọ rẹ ruẹ odẹ inievo mai nọ a fihọ uwou-odi.c Ọsẹro okogho jọ nọ a re se Brian ọ ta nọ: “Oware jọ nọ u bi fiobọhọ kẹ omẹ họ, me re kere odẹ oniọvo nọ a fihọ uwou-odi na, me ve sei do via. O rẹ lẹliẹ omẹ kareghẹhọ oniọvo na, mẹ vẹ lẹ roro iei.”
14-15. Eme who re ru re whọ sae yare uzedhe oware jọ nọ whọ tẹ be lẹ roro inievo na?
14 Fodẹ eware jọ nọ whọ gwọlọ nọ Jihova o ru kẹ ae. Michael nọ ma ta ẹme te ẹsejọ na ọ ta nọ: “Me te bi se iku inievo mai nọ e rrọ uwou-odi, mẹ rẹ daoma roro kpahe epanọ eware e hae jọ kẹ omẹ, o hae jọ nọ mẹ ọ rrọ uwou-odi na. O hae jọ nọ omẹ, mẹ hai ti roro kpahe aye mẹ, yọ mẹ te gwọlọ epanọ a sae rọ rẹrotei. Fikiere mẹ tẹ be lẹ kpahe inievo-emezae nọ i wo eyae no, nọ e rrọ uwou-odi, mẹ rẹ sae fodẹ eware itieye na.”—Hib. 13:3, ẹme-obotọ.
15 Nọ ma tẹ be hai roro kpahe oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ inievo mai nọ a fihọ uwou-odi, ma te riẹ eware efa nọ ma sae fodẹ nọ ma tẹ be lẹ roro ai. Ma sae lẹ nọ Jihova o ru re ahwo nọ a bi rou uwou-odi na a gbẹ nwani ru inievo na gaga ha. Ma sae jẹ lẹ nọ ahwo nọ a bi su, a kẹ inievo mai uvẹ re a gọ Jihova. (1 Tim. 2:1, 2) Ma sae lẹ nọ jọ inievo nọ e rrọ ukoko nọ oniọvo nọ a fihọ uwou-odi na ọ rrọ a ruẹ epanọ oniọvo na o wo ẹrọwọ te re oriruo riẹ o lẹliẹ ae kru udu ga. Ma vẹ jẹ lẹ nọ jọ ahwo nọ a rrọ ukoko na ha a muẹrohọ emamọ uruemu oniọvo nọ ọ rrọ uwou-odi na re a gaviezọ kẹ usi uwoma na. (1 Pita 2:12) Eware nọ ma fodẹ obọnana e sae jẹ lẹliẹ omai riẹ oghẹrẹ nọ ma sae rọ lẹ kẹ inievo mai nọ ebẹbẹ efa i te oma. Ma te bi muẹrohotọ ziezi, bi se odẹ inievo nọ ma be lẹ roro, jẹ fodẹ eware jọ dẹẹ nọ ma gwọlọ nọ Jihova o ru kẹ ae, u re dhesẹ nọ ma “vọ avọ uyoyou kẹ ohwohwo.”—1 Tẹs. 3:12.
RRI OLẸ OGHẸRẸ NỌ U FO
16. Eme ma rẹ kareghẹhọ nọ o rẹ lẹliẹ omai rri olẹ oghẹrẹ nọ u fo? (Matiu 6:8)
16 Eware nọ ma wuhrẹ no na i dhesẹ nọ ma tẹ lẹ kpahe ẹbẹbẹ jọ, Ọghẹnẹ ọ sai ku ẹbẹbẹ na họ. Rekọ u fo re ma rri olẹ oghẹrẹ nọ u fo. Ma tẹ be lẹ se Jihova kpahe oware jọ, orọnikọ oware nọ ọ riẹ vẹre he ma be vuẹe na ha. Yọ orọnọ ma be vuẹe oware nọ o re ru hu. Re idibo Jihova a tẹ te riẹ oware nọ a gwọlọ nọ o ru kẹ ae, hayo re ma tẹ te riẹ oware nọ inievo mai a gwọlọ, yọ Jihova ọ riẹ no. (Se Matiu 6:8.) Kọ ẹvẹ ma be rọ lẹ se Jihova ghele? Ma jọ uzoẹme nana dhunu te eware jọ nọ ma be rọ fiki rai lẹ se Jihova no. Ohwo nọ who you whọ rẹ lẹ roro, binikọ ere he? Ma be lẹ roro ohwohwo fikinọ ma you ohwohwo. Yọ eva e rẹ were Jihova gaga nọ ọ tẹ ruẹ nọ idibo riẹ a you ohwohwo wọhọ epanọ o you rai na.
17-18. Oriruo vẹ u dhesẹ nọ eva e rẹ were Jihova nọ ma tẹ be lẹ roro inievo mai?
17 O tẹ make wọhọ nọ elẹ mai i fiobọhọ kẹ inievo mai hi, ẹlẹ nọ ma lẹ roro ai na u dhesẹ nọ ma you rai, yọ Jihova o bi muẹrohọ onana. Joma kẹ oriruo nana: Dae rehọ iẹe nọ ọzae jọ o wo emọ ivẹ, ọmọzae avọ ọmọtẹ. Ọrọ ọmọzae ọ tẹ be mọ, yọ o kiẹzẹ ehwa. Ọrọ ọmọtẹ na ọ tẹ ta kẹ ọsẹ riẹ nọ: “Sẹmẹ, ivie, ru oware jọ kẹ oniọvo mẹ na. Ẹyao na ọ be kẹe uye gaga!” Ọsẹ na o mu ọmọ na họ esiwi no vẹre keme o you ọmọ na. Rekọ dai roro epanọ eva e te were iẹe te nọ ọ ruẹ nọ ọmọtẹ riẹ o you oniọvo riẹ te epanọ ọ be rọ lẹe inọ jọ o fiobọhọ kẹe re ẹyao riẹ ọ sai kpo!
18 Oware nọ Jihova ọ be ta nọ ma ru na ọye. Ọ gwọlọ nọ ma hai roro kpahe ohwohwo jẹ lẹ roro ohwohwo. Ma te bi ru ere, u re dhesẹ nọ omobọ mai ọvo ma bi roro kpahe he, yọ Jihova o bi muẹrohọ emamọ oware yena nọ ma bi ru na. (2 Tẹs. 1:3; Hib. 6:10) Wọhọ epanọ ma ta no vẹre na, ma tẹ lẹ kpahe ẹbẹbẹ jọ nọ o te oniọvo mai, Jihova ọ rẹ sai ru oware jọ. Fikiere jọ olẹ nọ ma rẹ lẹ roro ohwohwo, o thọrọ omai ẹro vievie he.
OLE AVỌ 101 Joma rọ Okugbe Ruiruo Ọghẹnẹ
a Ma nwene edẹ na jọ.
b Kpohọ jw.org re who rri ividio na Takeshi Shimizu: Jihova Họ “Ọnọ O re Yo Olẹ.”
c Whọ tẹ gwọlọ riẹ edẹ inievo mai nọ a fihọ uwou-odi, kpohọ jw.org re whọ gwọlọ uzoẹme nọ o ta nọ “Isẹri Jihova nọ A Fihọ Uwou-Odi Fiki Ẹrọwọ Rai.”
d UWOHO NA: Inievo na a wo ẹbẹbẹ, rekọ a be lẹ roro amọfa ghele.