48 STIVIN
“Ọ Vọ avọ Ẹrọwọ gbe Ẹzi Ọfuafo”
STIVIN ọ jọ ohwo-akpọ gheghe nọ ọ gba ha. Ghele na, okenọ ọ rẹriẹ ovao dhe ẹbẹbẹ ologbo jọ nọ ọ sae wha uwhu sei, Ebaibol ọ ta kpahe iẹe nọ: “Ovao riẹ o wọhọ ovao ukọ-odhiwu.” Otọ ẹme yena họ udu o jariẹ dhedhẹ, ozọ u je mu ei hi. Ẹbẹbẹ vẹ ọ rẹriẹ ovao dhe? A rehọ e riẹ kpohọ ogbẹgwae Sanhẹdrin nọ o jọ okọto ukpehru ahwo Ju re o gu ẹkẹ-unu riẹ. Whaọ ogbẹgwae ọvo nana họ ogbẹgwae nọ u bruoziẹ uwhu kpe Jesu evaọ emerae jọ nọ i kpemu na. Kọ fikieme ozọ u gbe je ro mu Stivin hi? Fikinọ ọ gudu.
Ebaibol na ọ ta nọ Stivin “ọ vọ avọ ẹrọwọ gbe ẹzi ọfuafo.” Fikinọ ikọ nọ e jọ Jerusalẹm a fievahọ iẹe gaga, a tẹ kẹe obọdẹ iruo jọ re o ru evaọ ukoko na. Ẹdẹ jọ ahwo Ju jọ nọ eva Stivin e jẹ dha a te je lele iei vravro. Rekọ fiki oghẹrẹ nọ Stivin ọ rọ rehọ Ikereakere na ta ẹme kẹ ezae na, a sae ruẹ oria ọvo nọ ọ jọ ta thọ họ. Onana o tẹ lẹliẹ eva dha ae ga vrẹ ere. A tẹ rehọ Stivin se ogbẹgwae Sanhẹdrin na. Ere a jẹ rọ rehọ Stivin guẹdhọ sọ a re kpei no.
O sae jọ nọ Stivin ọ riẹ eyaa nọ Jesu ọ ya kẹ ilele riẹ nọ oware utioye na o tẹ via kẹ ae. Ọ vuẹ rai nọ: “Wha du ruawa ẹme nọ wha te ta ha; rekọ ẹme kpobi nọ a rọ kẹ owhai evaọ auwa yena, wha ta oyena, keme orọnikọ owhai họ enọ e be ta ẹme na ha rekọ ẹzi ọfuafo na.” (Mak 13:11) Ma riẹ nọ eyaa na i fiobọhọ kẹ Stivin gudu. Yọ ẹzi Jihova o ru udu Stivin jọ dhedhẹ te epanọ ahwo na a je ro rri rie fihọ ukọ-odhiwu evaọ okenọ o ro dikihẹ aro Sanhẹdrin na.
Ezae nọ i bu te udhosa gbe ikpegbọvo (71) họ ahwo nọ a jọ ogbẹgwae na. Aikpobi na yọ ahwo ologbo nọ e jọ isu gbe iwuhrẹ egagọ ahwo Ju. Ahwo nọ a jọ etẹe a keria ọgwa ologbo jọ evaọ ihie esa nọ e jọ ofẹ ọvo. Yọ ikere-obe ivẹ i bi kere ẹme kpobi nọ a be ta fihotọ. Eme a ta nọ Stivin o ru? A gu fihọ iẹe uzou nọ ọ be ta ikpehre eme kpahe Uzi Mosis na avọ etẹmpol na. Yọ ohwo ọ tẹ thọ izi nana a rẹ sai kpei no. U te te okenọ Kayafas nọ ọ jọ ozerẹ okpehru ọ rọ ta kẹ Stivin nọ o gu ẹkẹ-unu riẹ ze.
Stivin o te mu ẹme họ ẹta. O gbiku eware nọ Ọghẹnẹ o ru kẹ ahwo Izrẹl. Abraham o ro muhọ. Ọ tẹ ta te Josẹf, ọnọ inievo riẹ nọ e rrọ esẹ ilogbo ahwo Izrẹl a wọso. Kẹsena ọ tẹ ta ẹme avọ adhẹẹ kpahe Mosis. Rekọ ọ ta nọ orẹwho na a rọwo ru oware nọ Mosis ọ ta ha. Ẹzi ọfuafo na o tube fiobọhọ kẹe dede ta eware jọ kpahe Mosis nọ e rrọ evaọ Ikereakere Hibru na ha.
Eme nọ Stivin ọ ta kpobi i dhesẹ nọ o wo adhẹẹ kẹ Uzi nọ Jihova ọ rọ Mosis kẹ na. O te je wo adhẹẹ kẹ uwou-udhu na gbe etẹmpol na nọ a jẹ jọ gọ Ọghẹnẹ. Rekọ ọ jọ ẹme riẹ ta re nọ, evaọ ẹsibuobu, ahwo Ọghẹnẹ a rọwo gaviezọ kẹ ahwo nọ Jihova o je vi bru ai hi.
A rehọ Stivin kpohọ aro ogbẹgwae jọ nọ u mukpahe Ileleikristi re ọ ta oware nọ ọ rọwo, yọ ogbẹgwae na o gba riẹ mu nọ a re kpei no
O wọhọ nọ Stivin ọ ruẹ nọ ezae nana nọ e rrọ eva gaga na a be te re ohrọ riẹ hẹ. Ẹzi Jihova ọ tẹ nwane kẹe udu ta ẹme ọgaga jọ kẹ ae. O se rai “enọ i wo udu ogaga.” Ọ tẹ jẹ ta nọ a be “wọso ẹzi ọfuafo na ẹsikpobi” wọhọ epanọ esẹ-esẹ rai i ru. Yọ oware nọ o mai tube yoma nọ a ru họ, a kpe ọnọ Mosis ọ ruẹaro kpahe inọ ọ te tha, ọruẹaro nọ ọ rro vi ọyomariẹ. O te je fibae nọ, a “vivie je kpe” ohwo yena nọ o kiẹrẹe na, koyehọ, Jesu nọ ọ rrọ Mesaya na.
Eva e tẹ dha ogbẹgwae Sanhẹdrin na thesiwa te epanọ a ro “mu akọ họ ẹre” bi mu ofu kẹ Stivin. Rekọ Jihova ọ tẹ rọ oware jọ tuduhọ iẹe awọ. O ru rie ruẹ oware jọ nọ o jẹ via evaọ obọ odhiwu. Stivin o dhesẹ i rie nọ: “Rri! Mẹ ruẹ idhiwu na nọ i rovie gbe Ọmọ ohwo nọ o dikihẹ obọze Ọghẹnẹ.” Ẹme yena o te tube ru eva dha ogbẹgwae Sanhẹdrin na ga vrẹ ere. Fikieme eva e rọ dha ae ga tere? Keme o wọhọ nọ a yo oghẹrẹ ẹme otiọye na no vẹre. Okenọ a jẹ rọ Jesu Kristi guẹdhọ evaọ emerae jọ nọ e vrẹ, ọ ta nọ: “Wha te ruẹ Ọmọ ohwo nọ ọ keria obọze Ọnọ o wo ogaga na.” (Mat. 26:64) Ẹme nọ Stivin ọ jẹ ta na họ, oware nọ Jesu ọ ta na oye o via no na. Ma be ta ẹme na, Jesu o dikihẹ abotọ Jihova evaọ obọ odhiwu!
Ezae nana nọ eva e jẹ dha na a tẹ họrọ mu Stivin. A te si rie ruọ otafe okpẹwho na, a tẹ be rọ itho fi ei. Ẹsejọhọ evaọ oke yena Stivin ọ gbẹ jẹ ruẹ Jesu evaọ eruẹaruẹ na. Ọ tẹ yare Jesu nọ ọ rehọ uzuazọ riẹ. Kẹsena ọ tẹ yare Jihova oware urere jọ, inọ: “Who kele uzioraha nana rọ kẹ ae he.” Nọ ọ ta ere no o te sẹwẹ họ. Ere Stivin nọ ọ jọ emamọ olele Jesu na o ro whu. Ọye họ Oleleikristi ọsosuọ nọ a jọ Ebaibol na fodẹ nọ a kpe fiki ẹrọwọ riẹ. Rekọ u wo ọmoha jọ nọ ọ jọ etẹe nọ ọ rọwo nọ a kpe Stivin. Yọ eme urere nọ Stivin ọ ta na e thọrọ ọmoha yena ẹro ho. Ma te ta kpahe iẹe evaọ Uzou avọ 50, 51, gbe 53.
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Stivin o ru ro dhesẹ nọ ọ gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Fikieme ikọ na e rọ salọ Stivin avọ ezae efa nọ “e vọ avọ ẹzi ọfuafo gbe areghẹ” re a rẹrote emuore nọ a jẹ ghale? (Iruẹru Ikọ 6:3-5; bt 41-42 ¶17-18) Uwoho 1
Uwoho 1
2. Eme Stivin ọ ta kpahe Mosis nọ a rẹ jọ oria ofa Ebaibol na ruẹ hẹ? (bt 48 ¶13, ẹme-obotọ)
3. Eme o lẹliẹ udu jọ Stivin awọ okenọ a je kpokpo iei? (w18.10 32)
4. Kọ eme nọ e rrọ Iruẹru Ikọ 7:59 i dhesẹ nọ Jesu Stivin ọ lẹ se? (w05 1/1 7)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Stivin “ọ vọ avọ ẹrọwọ gbe ẹzi ọfuafo.” Ọ tẹ jẹ jọ ohwo nọ “aruoriwo gbe ogaga Ọghẹnẹ o vọ oma.” Ghele na, ọ rọwo nọ ọ rẹ ghale emuore kẹ ahwo. (Iruẹru Ikọ 6:2, 5, 8) Ẹvẹ inievo-emezae nọ e riẹ eware jọ eru gbe enọ i wo ewha-iruo ilogbo evaọ ukoko na a sae rọ rehọ aro kele Stivin? Uwoho avọ 2
Uwoho 2
Stivin ọ lẹ kẹ ahwo nọ a jẹ wọso iẹe. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma you ahwo nọ a be wọso je kpokpo omai nẹnẹ? (Mat. 5:44-48)
Oghẹrẹ sa-sa vẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Stivin gudu evaọ uzuazọ ra?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku na i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
A salọ Stivin re o lele Kristi su evaọ obọ odhiwu. Kọ emamọ iruemu vẹ o wo nọ o sai ru owhẹ ta nọ u woma nọ a salọ e riẹ?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Se kpahe idhere sa-sa nọ ma sae rọ ta oware nọ ma rọwo ududu avọ adhẹẹ wọhọ epanọ Stivin o ru.
“Stivin—‘Ọnọ Aruoriwo gbe Ogaga Ọghẹnẹ O Vọ Oma’” (bt 47-50 ¶9-19)
Ẹvẹ ahwo Jihova a sae rọ gudu wọhọ Stivin nọ a tẹ be wọso ae nẹnẹ?