June
Dwowda, June 1
Na ɔwo, [Jehovah], iye, na edze kyɛ.—Ndw. 86:5.
Yegu do ara rinya Christ no werdam afɔrbɔ no do mfaso. Dɛ mfatoho no, osian werdam no ntsi Jehovah dze hɛn bɔn kyɛ hɛn. Ɔnnyɛ nhyɛ dɛ ɔdze hɛn bɔn bɛkyɛ hɛn naaso ɔpɛ dɛ ɔyɛ dɛm. Ɔdwontofo no kyerɛɛ Jehovah no bɔnfakyɛ ho enyisɔ. (Ndw. 103:3, 10-13) Bi a binom bɛtse nka dɛ wɔnnsɛ mmfata dɛ Jehovah dze hɔn bɔn bɛkyɛ hɔn. Naaso nokwasɛm nye dɛ, hɛn nyina, yɛnnsɛ mmfata. Nna ɔsomafo Paul gye to mu dɛ ‘ɔnnsɛ mmfata dɛ wɔfrɛ no ɔsomafo.’ Naaso ɔkaa dɛ: “Ɔnam Nyankopɔn adom do na metse dɛ mbrɛ metse yi.” (1 Cor. 15:9, 10) Sɛ yenu hɛnho wɔ hɛn bɔn ho a, Jehovah dze hɛn bɔn bɛkyɛ hɛn. Ebɛnadze ntsi a? Ɔnnyɛ dɛ yɛfata dɛ ɔdze hɛn bɔn kyɛ hɛn araa ntsi na ɔdze kyɛ hɛn. Mbom ɔyɛ dɛm osiandɛ ɔdɔ hɛn. Ntsi sɛ etse nka dɛ emmfata dɛ Jehovah dze wo bɔn bɛkyɛ wo a, ɔsɛ dɛ ekaa dɛ Jehovah ammfa werdam no amma hɔn a bɔn nnyi hɔnho, mbom ɔdze maa ndzebɔnyɛfo a wonu hɔnho.—Luke 5:32; 1 Tim. 1:15. w25.01 26-27 ¶3-4
Benada, June 2
Nyimpa mbɔbɔrhufo yɛ nankasa ne kra yie: na nyia ɔyɛ etsiɔdzen no, ɔhaw noara no honam.—Mbɛ. 11:17.
Yerunntum nnkyerɛ nkorɔfo dza wɔnka nkyerɛ hɛn anaa dza wɔmfa nyɛ hɛn. Naaso yebotum ayɛ dza wɔdze yɛ hɛn no ho biribi. Na mpɛn pii no, dza ɔsɛ dɛ yɛyɛ ara nye dɛ yɛdze hɔn bɔn bɛkyɛ hɔn. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ yɛdɔ Jehovah, na Jehovah so pɛ dɛ yɛdze afofor hɔn bɔn kyɛ hɔn. Sɛ yɛdze dza woesi no ho ebufuw hyɛ hɛn mu na sɛ yaammfa annkyɛ a, annhwɛ a yɛbɔkɔ akɛyɛ biribi a nyansa nnyi mu anaa obotum abɔ hɛn yarba mpo. (Mbɛ. 14:17, 29, 30) Sɛ yeyi obi a ɔayɛ hɛn bɔn no ho ebufuw fi hɛn mu a, ɔremma yɛmmfa dɛm ebufuw no nnkɔ afofor do. Afei so sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔbɔboa hɛnankasa, osiandɛ ɔbɛma hɛn asomu adwe hɛn na ɔremma yɛnnkɔ do ara nndwendwen dza woesi no ho. Sɛ obi yɛ adze ma ɔhye wo paa a, ibesi dɛn eyi ebufuw no efi wo mu? Adze kor a ibotum ayɛ nye dɛ ibenya woho abotar. Yebotum dze atoto obi a oepira kɛse paa ma dɔkta ahwɛ no ewie ho. Ɔbɛgye mber kakra ansaana nyimpa a ɔtse dɛm no ho atɔ no. Dɛmara na hɛn so, sɛ obi yɛ adze ma ɔhye hɛn paa a, bi a ɔbɛgye mber kakra ansaana yeetum efi hɛn akoma mu dze akyɛ nyimpa no. (Ɔsɛnk. 3:3; 1 Pet. 1:22) Bɔ Jehovah mpaa na serɛ no dɛ ɔmboa wo ma fa bɔn kyɛ. w25.02 16-17 ¶8-11
Wukuda, June 3
Edziban a ɔyɛ dzen fata hɔn a woenyin.—Heb. 5:14.
Mfitsiase nkyerɛkyerɛ no bi fa nnuho, gyedzi, enuma, nye owusoɛr ho. (Heb. 6:1, 2) Iyinom yɛ nkyerɛkyerɛ a Christiansom gyina do no mu bi. Iyi ntsi aber a ɔsomafo Peter rekyerɛkyerɛ nyimpa a nna woehyia mu wɔ Pentecost afahyɛ no ase no, ɔkaa dɛm nkyerɛkyerɛ yi ho asɛm. (Andw. 2:32-35, 38) Sɛ yɛpɛ dɛ yɛyɛ Christ n’esuafo a, ɔsɛ dɛ yɛgye dɛm mfitsiase nkyerɛkyerɛ yi dzi. Dɛ nhwɛdo no, Paul kaa dɛ obiara a ɔnngye owusoɛr no nndzi no runntum nnka dɛ ɔyɛ nokwar Christiannyi. (1 Cor. 15:12-14) Naaso sɛ hɛnho bɔkokwaa a, ɔnnyɛ mfitsiase nkyerɛkyerɛ no nkotsee na ɔsɛ dɛ yɛgye dzi, mbom ɔsɛ dɛ yesua pii ka ho. Bible mu nokwar a no mu dɔ a ɔtse dɛ edziban dzen no nntse dɛ mfitsiase nkyerɛkyerɛ no. Dɛm nokwar no bi nye Jehovah ne mbra nye Bible mu afotusɛm a ɔboa hɛn ma yehu adwen a Jehovah wɔ wɔ ndzɛmba ho no. Sɛ yebenya Bible mu nokwar a no mu dɔ yi do mfaso a, ɔsɛ dɛ yesua Nyankopɔn n’Asɛm no na yɛdwendwen ho, na yɛyɛ dza yebotum biara dze dza yesua no bɔ hɛn bra. Sɛ yɛyɛ dɛm a, ɔbɔboa hɛn ma yeesua mbrɛ yebesi esisi gyinae a ɔsɔ Jehovah n’enyi. w24.04 5 ¶12-13
Yawda, June 4
‘Nineveh mbarimba no bɔsoɛr wɔ atsɛmbu no mu.’—Matt. 12:41.
Nyankopɔn maa Jonah hun dɛ Ninevehfo no ‘nntum nnhu hɔn nsa nyimfa anaa hɔn nsa bankum’ kyerɛ dɛ, wonnyim papa nye bɔn mu nsonsonee. (Jonah 1:1, 2; 3:10; 4:9-11) Ekyir yi, Jesus dze dɛm asɛm yi kyerɛkyerɛɛ Jehovah n’atsɛntsenenee nye ehumbɔbɔr a ɔda no edzi no mu. Ebɛn “atsɛmbu” mu na Ninevehfo no “bɔsoɛr no”? Jesus kaa dɛ wɔbɔsoɛr wɔ atsɛmbu wusoɛr mu. (John 5:29) Nna ɔreka ne Mfrenhyia Apem Tumdzi no ho asɛm. Dɛm aber no, “hɔn a wɔtsen nye hɔn a wɔnntsen” bɔsoɛr. (Andw. 24:15) Dɛm aber no bɛyɛ atsɛmbu wusoɛr ama hɔn a wɔnntsen no. Iyi kyerɛ dɛ Jehovah na Jesus dze hɔn enyi bedzi hɔn ekyir na wɔaahwɛ mbrɛ wobesi ayɛ hɔn adze. Afei so wɔbɔhwɛ dɛ wɔdze nkyerɛkyerɛ a wɔdze bɛma hɔn no bɔbɔ hɔn bra anaadɛ wɔremmfa mmbɔ hɔn bra. Iyi kyerɛ dɛ sɛ wonyan Ninevehnyi bi na ɔaannsom Jehovah nokwar mu a, Jehovah remma ɔnnkɔ do nntsena ase. (Isa. 65:20) Naaso hɔn a wɔbɔkɔ do asom Jehovah nokwar mu no dze, wobenya hokwan atsena ase daa!—Dan. 12:2. w24.05 5 ¶13-14
Fida, June 5
Nyimpa Ba no baa dɛ ɔrobɔhwehwɛ hɔn a wɔayew no na ɔaagye hɔn.—Luke 19:10.
Jesus hun nkorɔfo mbɔbɔr na ɔmaa wohun dɛ n’Egya wɔ ehumbɔbɔr paa. (John 14:9) Nsɛm a Jesus kae nye dza ɔyɛe no maa ɔdaa edzi dɛ, n’Egya a ɔwɔ ehumbɔbɔr no dɔ nyimpa, na ɔpɛ dɛ ɔboa hɔn ma wodzi bɔn do konyim. Jesus boaa ndzebɔnyɛfo mbrɛ ɔbɛyɛ a wobefi hɔn akoma mu asesa hɔn abrabɔ na woeebedzi n’ekyir. (Luke 5:27, 28) Nna Jesus nyim dza ɔbɔto no. Ɔkaa kyerɛɛ n’ekyirdzifo no mpɛn pii dɛ wobeyi no ama, na wɔaabɔ no asɛndua mu. (Matt. 17:22; 20:18, 19) Nna Jesus nyim dɛ n’afɔrbɔ no na obeyi adasamba hɔn bɔn efi hɔ. Afei so, Jesus kaa dɛ sɛ wonyan no a, ‘ɔbɔtwe nyimpa ahorow nyina’ aba ne nkyɛn. (John 12:32) Sɛ nyimpa a bɔn wɔ hɔnho no gye to mu dɛ Jesus nye hɔn Wura, na wodzi n’anamɔn ekyir a, wobotum asɔ Jehovah n’enyi. Sɛ wɔyɛ dɛm a, ewiei koraa no, ‘wobeyi hɔn efi bɔn nkowaasom ase.’ (Rom. 6:14, 18, 22; John 8:32) Dɛm ntsi, Jesus daa akokodur edzi, na ɔmaa kwan ma wokum no yayaayaw dze gyee hɛn nkwa.—John 10:17, 18. w24.08 5 ¶11-12
Memenda, June 6
Ɔsɛ dɛ wodzi kan ka asɛmpa no wɔ amanaman nyina mu.—Mark 13:10.
Kaakaa mbrɛ etsee nka aber a odzi kan a ibohun nokwasɛm a ɔwɔ Bible mu no. Ibohun dɛ wo sor Egya no dɔ wo na ɔpɛ dɛ ebɛka n’asomfo ho. Afei so, ibohun dɛ ɔahyɛ bɔ dɛ obeyi yaw na amandzehu nyina efi hɔ, na ibenyaa enyidado dɛ ebɛsan ehu w’adɔfo a woewuwu no bio wɔ wiadze fofor no mu. Ɔnnyɛ iyi nko, isuaa ndzɛmba pii so kaa ho. (Mark 10:29, 30; John 5:28, 29; Rom. 8:38, 39; Nyi. 21:3, 4) Dza isuae yi kaa w’akoma paa na ɔmaa w’enyi gyee. (Luke 24:32) W’enyi bɛgyee dza isuae no ho araa ma nna irunntum mmfa nnhyɛ woho, ntsi nna epɛ dɛ eka ho asɛm kyerɛ nkorɔfo! (Fa toto Jeremiah 20:9 ho.) Dza yeesua efi Bible mu no, sɛ ɔka hɛn akoma paa a, yerunntum nnka hɛn ano nnto mu. (Luke 6:45) Mbrɛ yesi tse nka no, dɛmara na Jesus n’esuafo a wɔtsenaa ase tsetse no so tsee nka. Wɔkaa dɛ: ‘Dza yeehu na yɛatse no, yerunntum nngyaa ho asɛm ka.’ (Andw. 4:20) Hɛn enyi gye nokwasɛm a yeesua no ho araa ma yɛpɛ dɛ yɛka ho asɛm kyerɛ nyimpa dodow biara a yebotum. w24.05 15 ¶5; 16 ¶7
Kwesida, June 7
‘Hom mfa enyigye nsom Jehovah.’—Ndw. 100:2.
Yɛyɛ Jehovah n’asomfo, ntsi yɛka asɛmpa no kyerɛ nkorɔfo. Yɛyɛ dɛm osiandɛ yɛdɔ hɛn sor Egya no na yɛpɛ dɛ yɛboa afofor so ma wobohu no. Naaso enuanom binom wɔ hɔ a, hɔn enyi nngye asɛnka edwuma no ho. Ebɛnadze ntsi a? Bi a binom fɛr adze paa anaa wɔtse nka dɛ hɔn nkyerɛkyerɛ nnkɔ yie. Binom so wɔ hɔ a, hɔn enyi nngye ho dɛ wɔbɔkɔ nkorɔfo a wonnyim hɔn hɔn efie. Binom so suro dɛ annhwɛ a na wɔapam hɔn. Binom so wɔ hɔ a, bi a wɔatsetse hɔn dɛ ɔnnsɛ dɛ wɔyɛ biribi a ɔbɛhyɛ nkorɔfo ebufuw. Ntsi ɔyɛ a ɔyɛ dzen ma enuanom a wɔtse dɛm no dɛ wobedzi nkorɔfo a wonnyim hɔn no dase. Dza yɛaka ho asɛm yi mma woara so w’enyi nngye asɛnka edwuma no ho anaa? Sɛ dɛm a, mma w’abaw mu mmbu. Sɛ isuro dɛ ebɔkɔ asɛnka a, obotum akyerɛ dɛ ebrɛ woho adze na emmpɛ dɛ etwe afofor adwen ba wo do. Na dɛmara so na emmpɛ dɛ enye afofor bɛgye kyim. Obiara mmpɛ dɛ wɔbɛkasakasa n’enyim, nkanka aber a ɔreyɛ nkorɔfo papa no. Wo sor Egya no nyim wo haw no paa na ɔpɛ dɛ ɔboa wo.—Isa. 41:13. w24.04 14 ¶1-2
Dwowda, June 8
Ahobrɛadzefo dze nyansa nye hɔn tse.—Mbɛ. 11:2.
Sɛ ekenkan Bible no a, dɛ nkyɛ edze dza esua no nyina bɛyɛ edwuma prɛko pɛr no, yɛ no nkakrankakra mbom. Ibotum dze dɛm nyansahyɛ yi ayɛ edwuma: Kyerɛw nsesa ahorow a epɛ dɛ eyɛ no nyina to hɔ. Afei fa no mu kor anaa ebien bi na yɛ ho edwuma. Ekyir yi nna ayɛ dza wɔaka no. Ebɛn nsesa ahorow na ibotum ahyɛ ase ayɛ? Nsesa a ɔbɛyɛ mberɛw ama wo dɛ ebɛyɛ no, ibotum dze ɔno mbom ahyɛ ase. Anaadɛ ibotum dze esi w’enyi do dɛ, ebɛyɛ nsesa bi a ehwɛ a ohia paa no. Sɛ ihu nsesa a ɔsɛ dɛ eyɛ no a, yɛ ho nhwehwɛmu wɔ asafo nwoma ahorow bi mu. Afei bɔ dza epɛ dɛ eyɛ no ho mpaa, na serɛ Jehovah dɛ ɔmma nya ‘ɔpɛ na tum a edze bɛyɛ dza ɔsɔ n’enyi.’ (Phil. 2:13, Ahyɛmu Fofor.) Afei bɔ mbɔdzen fa dza esua no yɛ edwuma. Mbrɛ ɔtse nye dɛ, sɛ edze botae bi si w’enyi do na itum du ho a, okenyan wo ma edze botae afofor so sisi w’enyi do. Ntsi sɛ ebɔ mbɔdzen nya suban pa bi a, obekenyan wo ma ayer woho enya suban pa afofor so. w24.09 6 ¶13-14
Benada, June 9
Adze nyina mu hom kyerɛɛ dɛ hom ho tsew wɔ asɛm no mu.—2 Cor. 7:11.
Bi a mber bi a abɛsen kɔ no, eyɛɛ biribi ma ɔhaaw afofor, na iyi ho asɛm da ho ara retseetsee wo. Sɛ dɛm a, nna ɔno ebɛnadze na obotum aboa wo? Yɛ dza ibotum biara fa siesie ɔhaw no, na fi w’akoma mu pa hɔn kyɛw. Serɛ Jehovah dɛ ɔmboa hɔn. Nya awerɛhyɛmu dɛ, Jehovah botum aboa hom nyina ma hom aakɔ do dze enyigye asom no na hom eenya asomdwee. Mfom a idzii mber bi a abɛsen kɔ no, sua biribi fi mu na ma kwan ma Jehovah nye wo ndzi dwuma dɛ mbrɛ ɔpɛ. Ma yɛmfa nkɔnhyɛnyi Jonah n’asɛm no dɛ mfatoho. Jehovah somaa no dɛ ɔnkɔ Nineveh. Naaso dɛ nkyɛ ɔbɔkɔ Nineveh no, ɔdze n’enyi kyerɛɛ beebi fofor mbom. Jehovah twee Jonah n’asowa na osuaa biribi fii mfom a odzii no mu. (Jonah 1:1-4, 15-17; 2:7-10) Jehovah annka dɛ osian dza Jonah yɛe ntsi ɔnye no rinndzi dwuma bio. Mbom no Nyankopɔn sanee kaa kyerɛɛ Jonah dɛ ɔnkɔ Nineveh. Dɛm aber yi dze otsiei; ɔannkyɛr ho koraa. Ɔwɔ mu dɛ ɔyɛɛ Jonah yaw dɛ ahyɛse no oenntsie Jehovah dze, naaso ɔamma ɔno ennsiw no kwan dɛ dɛm aber yi dze ɔbɛyɛ dza Jehovah aka no.—Jonah 3:1-3. w24.10 8-9 ¶10-11
Wukuda, June 10
Ne dɛm ntsi hom nnu homho na hom ndan homho ama wɔaapepa hom bɔn. Sɛ hom yɛ dɛm a, ɔbɛma ahotɔ mber efi Jehovah nankasa no hɔ aba.—Andw. 3:19.
Sɛ yɛdze kaw a Jehovah twa mu no to nkyɛn a, adze fofor so a ɔyɛ nye dɛ ɔpepa hɛn bɔn. Ɔwodze ma yɛnyɛ dɛm mfatoho yi: Sɛ obi dze pɛn kyerɛw kaw bi a edze no no to hɔ, na ekyir yi ɔpɛ dɛ ɔdze kyɛ wo a, obotwa dza ɔakyerɛw no mu. Naaso obiara a ɔbɔhwɛ buukuu no mu no botum ehu kaw a nna edze no. Naaso sɛ oenntwa mu na mbom ɔpepa dza ɔkyerɛwee no a, ɔnodze obiara runnhu. Tsetse no, nna dubir anaa ink a nna wɔdze kyerɛw adze no, nna wotum dze nsu pepa ma ɔyɛ yie. Ntsi nna obi botum afɔw biribi dze apepa adze bi a wɔdze ink akyerɛw no. Dɛm ntsi sɛ wɔpepa obi ne kaw a, nna ɔnnyɛ adze a obiara botum ehu kaw a nna wɔakyerɛw ato hɔ no, na ɔyɛ tse dɛ mbrɛ nyimpa no nndze kaw biara. Biribi a ɔtse dɛm na Jehovah yɛ ma hɛn; sɛ ɔdze hɛn bɔn kyɛ hɛn a, ɔpepa fi hɔ korakora. Ɔyɛ hɛn dɛw paa dɛ Jehovah yɛ dɛm.—Ndw. 51:9. w25.02 10 ¶11
Yawda, June 11
Ma ebufuw ntɔ na gyaa akoma bɔn.—Ndw. 37:8.
Sɛ nkorɔfo nya hɛn ho adwen a ɔmmfata anaa wɔnye hɛn enndzi no yie a, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah nyim dza woesi no. lyi botum aboa hɛn ma yeemia hɛn enyi egyina ano osiandɛ yenyim dɛ ewiei koraa no, Jehovah bɛyɛ asɛm no ho biribi. Sɛ yegyaa asɛm no hyɛ Jehovah ne nsa a, ɔremma yɛmmfa obi a ɔnye hɛn enndzi no yie no ho ebufuw nnhyɛ hɛn mu anaa yɛnntaan no. Sɛ yɛdze dza woesi no ho ebufuw hyɛ hɛn mu a, obotum ama yaayɛ adze ma wɔaatra do. Afei so, ɔremma hɛn enyi nngye na obotum asɛɛ yɛnye Jehovah ntamu anyɛnkofa no. Nokwasɛm nye dɛ, yerunntum nnsuasua Jesus pɛpɛɛpɛ da. Ɔtɔ da a, bi a yɛbɛyɛ biribi anaa yɛbɛka asɛm bi naaso ekyir yi nna yeenu hɛnho. (Jas. 3:2) Na ɔtɔ da so a, kwan a nkorɔfo bɛfa do nye hɛn edzi no obotum ama yeedzi yaw hɛn nkwa nda nyinara. Sɛ biribi a ɔtse dɛm ato wo a, ɔno nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah nyim dza erefa mu no nyinara. Na Jesus so tse wo ase osiandɛ noara so wɔnye no enndzi no yie. (Heb. 4:15, 16) Ɔyɛ hɛn dɛw dɛ Jehovah ma hɛn afotu a ɔboa hɛn ma yehu dza yebotum ayɛ aber a wɔnye hɛn enndzi no yie no. w24.11 6 ¶12-13
Fida, June 12
Nyankopɔn n’edwuma nye dɛ hom bɛgye obi a ɔsomaa no no edzi.—John 6:29.
Ɔsɛ dɛ yɛgye Jesus dzi ansaana yeenya “onnyiewiei nkwa.” (John 3:16-18, 36; 17:3) “Nyankopɔn n’edwuma” ankasa a Jesus kyerɛkyerɛɛ Jewfo no dɛ wɔnyɛ no, hɔn mu pii anngye annto mu. Wobisaa Jesus dɛ: “Ebɛn asɛnkyerɛdze na ebɛyɛ, ma yeehu na yaagye wo edzi?” (John 6:30) Wɔkaa dɛ hɔn nananom a wɔtsenaa ase wɔ Moses n’aber do no, nna da biara wodzi manna. (Neh. 9:15; Ndw. 78:24, 25) Ɔda edzi dɛ nna paanoo ankasa a wobenya edzi no ara na hɔn adwen wɔ do. Afei so, Jesus kaa “nokwar paanoo a ofi sor” a ɔma onnyiewiei nkwa no ho asɛm, na ɔmaa wohun dɛ dɛm paanoo yi dze, ɔnntse dɛ manna. (John 6:32) Nna hɔn yafun ara na ohia hɔn, ntsi onnyiewiei nkwa ho asɛm a nna Jesus reka akyerɛ hɔn no nyina no, nna ɔnnyɛ ɔno mpo na woritsie. w24.12 5-6 ¶10-11
Memenda, June 13
Nyia osii adze nyina nye Nyankopɔn.—Heb. 3:4.
Sɛ wɔrekyerɛ wo ba abɔdzenyansahu ho adze wɔ skuul a, obohu dɛ abɔdze no mu beberee wɔ hɔ a, mbrɛ wɔtse no ma yehu dɛ wodzi mbra ahorow pɔtsee bi do. Sɛ yɛfa ndua dɛ mfatoho a, no mu piinara wɔ kwan pɔtsee bi a wɔfa do nyin. Sɛ wɔhyɛ ase dɛ worinyin a, hɔn mu paa ma wonya nkorbata. Sɛ nkorbata no so nyin a, ɔno so no mu paapaa ma wonya biribi a wɔfrɛ no mbabaa. Dɛm kwan kor yi ara na nkorbata anaa mbabaa fofor biara a ɔbɛba no bɛfa do. Borɔfo kasa mu no, wɔfrɛ iyi fractals. Ɔnnyɛ ndua nkotsee na wɔfa dɛm kwan yi do nyin, mbom abɔdze afofor bi so fa dɛm kwan yi do nyin. Mbra a abɔdze dzi do ma ɔno ntsi wotum nyin ma ɔyɛ fɛw no, woana na ɔhyehyɛe? Sɛ wo ba no kɔ do dwendwen dɛm asɛm yi ho a, ɔbɔboa no ma gyedzi a ɔwɔ dɛ Nyankopɔn na ɔbɔɔ ndzɛmba nyinara no mu aayɛ dzen. Aber a wo ba no rinyin no, ibotum ebisa no asɛm bi tse dɛ, “Sɛ Nyankopɔn na ɔbɔɔ hɛn dze a, ɔno innhu dɛ nyansa wɔ mu dɛ yɛbɛgye ato mu dɛ mbra ahorow a ɔahyehyɛ ama hɛn no sɛ yedzi do a hɛn enyiwa bɛgye a?” Aber a ebisa no dɛm ewie no, ibotum ama oeehu dɛ mbra ahorow a yehia ama hɛn enyiwa aagye no, Nyankopɔn dze ne nyinara ama hɛn wɔ Bible no mu. w24.12 16 ¶8
Kwesida, June 14
Wɔka no ampaara dɛ ndwamanyɛ wɔ hom mu, ndwamanyɛ a onnyi amanamamfo mpo mu, dɛ obi bɛfa n’egya yer.—1 Cor. 5:1.
Jehovah maa ɔsomafo Paul kyerɛɛw krataa kɛmaa Corinth asafo no dɛ, wonyi ɔdzebɔnyɛnyi no a onnuu noho no mfi asafo no mu. (1 Cor. 5:13) Nna ebɛn kwan do na ɔsɛ dɛ hɔn a wɔwɔ asafo no mu no nye no dzi? Paul kaa kyerɛɛ hɔn dɛ ‘mma wɔnye no nndzi afora’ anaa wɔnye no mmbɔ. Nna iyi bɛkyerɛ dɛn? Paul kyerɛɛ mu dɛ, ndzɛmba a ɔnnsɛ dɛ wɔnye no yɛ no, no mu bi nye dɛ ‘ɔnnsɛ dɛ wɔnye dɛm nyimpa no dzidzi mpo.’ (1 Cor. 5:11) Sɛ enye obi tsena pon ho dzidzi a, ɔnnyɛ dzen koraa dɛ enye no bɔbɔ nkɔmbɔ, na nkɔmbɔ so dze ɔnye anyɛnkoyɛ nam. Ntsi dza nna Paul pɛ dɛ ɔkyerɛ ara nye dɛ, ɔnnsɛ dɛ wɔnye dɛm nyimpa no bɔ anaa wɔfa no nyɛnko. Sɛ nna wɔdze dɛm afotu yi yɛ edwuma a, ɔremma asafo no nnsuasua no suban bɔn no. (1 Cor. 5:5-7) Afei so, sɛ wɔnye ɔbarimba no ammbɔ a, nna obotum ama oehu dɛ ɔnye Jehovah ntamu asɛɛ koraa. Na bi a ɔno bɛma n’enyi ewu na oeenu noho. w24.08 15 ¶4-5
Dwowda, June 15
Nyankopɔn dɔ wiadze paa, ntsi na ɔdze ne Ba a ɔwoo no kor no mae.—John 3:16.
Tsetse no, nna Israelfo no dzi Mpata Da no afe biara. Sɛ odu dɛm da no a, nna sɔfopanyin no gyina amamfo no ananmu dze mbowa bɔ afɔr. Naaso mbowa so dze, wosi dɛn dze pata nyimpa no bɔn? Nokwasɛm nye dɛ, nna mbowa a wɔdze bɔ afɔr no runntum mpata nyimpa no bɔn korakora. Naaso sɛ nna Israelfo no nu hɔnho na wɔbɔ afɔr a Jehovah pɛ dɛ wɔbɔ no a, nna ɔdze hɔn bɔn bɛkyɛ hɔn. (Heb. 10:1-4) dɛm nhyehyɛɛ no nye afɔr ahorow a nna Israelfo no taa bɔ no ma wɔkaa dɛ bɔn wɔ hɔnho. Jehovah yɛɛ nhyehyɛɛ bi a obotum ama ɔdze bɔn akyɛ korakora. Dza ɔyɛe nye dɛ ɔmaa no Dɔba no ‘bɔɔ afɔr prɛko dze soaa nyimpa pii hɔn bɔn.’ (Heb. 9:28) Jesus dze ‘no nkwa yɛɛ werdam dze gyee nyimpa beberee.’—Matt. 20:28. w25.02 4 ¶9-10
Benada, June 16
Hom nkɔ do nweɔn na hom mbɔ mpaa daa, amma hom aannkɔ nsɔhwɛ mu.—Matt. 26:41.
“Sunsum no dze ɔpɛ, naaso honam no yɛ mberɛw.” (Matt. 26:41b) Dɛm asɛm a Jesus kae yi ma yehu dɛ, nna onyim dɛ yɛyɛ nyimpa a bɔn wɔ hɛnho yi ara dze, ɔnyɛ dɛn ara a yɛbɔfom. Naaso asɛm a Jesus kae no, nna ɔresan so dze abɔ hɛn kɔkɔ dɛ ɔnnsɛ dɛ yɛgye hɛnho dzi dodoodow dɛ aber biara yɛbɛyɛ dza ɔtsen. Dɛm anafua no, ansaana Jesus rebɛka dɛm asɛm no, nna n’esuafo no ahyɛ no bɔ dɛ papa mu o, bɔn mu o, worinngyaa n’ekyir dzi da. (Matt. 26:35) Ɔwɔ mu dɛ adwempa na wɔdze kaa dɛm asɛm no, naaso nna wonnyim dɛ sɛ ɔto ma ɔyɛ dzen a, obotum ayɛ dzen ama hɔn dɛ wɔbɛyɛ dza ɔtsen. Ntsi Jesus dze kyerɛwsɛm a ndɛ daa asɛm no gyina do yi bɔɔ hɔn kɔkɔ. Naaso awerɛhosɛm nye dɛ, esuafo no enntum annweɔn. Aber a wɔkyeer Jesus no, n’esuafo no kɔr do dzii n’ekyir anaa woguanee gyaa no hɔ? Osiandɛ esuafo no annweɔn ntsi, dza wɔkaa dɛ wɔrennyɛ da no, ɔno ara na wɔyɛe; woguanee gyaa Jesus hɔ.—Matt. 26:56. w24.07 14 ¶1-2
Wukuda, June 17
Wɔnam ne Ba no no wu do kaa hɛn nye Nyankopɔn bɔɔ mu.—Rom. 5:10.
Aber a Adam na Eve yɛɛ bɔn no, hokwan a nna wɔwɔ dɛ wɔbɛtsena ase daa no bɔɔ hɔn. Ɔnnyɛ iyi nkotsee o, ebusuabɔ kamakama a nna wɔnye hɔn Egya Jehovah wɔ no so sɛɛe. Ahyɛse no dze, nna Adam na Eve ka Nyankopɔn n’ebusua no ho. (Luke 3:38) Naaso aber a wɔyɛɛ Jehovah do asoɔdzen no, Jehovah tuu hɔn fii n’ebusua no mu na iyi maa wɔnye no ntamu tsetsewee. Dɛm aber no dze, nna wonnyi ba biara. (Gen. 3:23, 24; 4:1) Osiandɛ yɛyɛ Adam na Eve hɔn mba ntsi, ohia dɛ yɛnye Jehovah ka bɔ mu. (Rom. 5:10, 11) Dza iyi kyerɛ nye dɛ, ɔsɛ dɛ yɛnye Jehovah nya ebusuabɔ papa. Nhwehwɛmu nwoma bi ka dɛ asɛm “ka bɔ mu” a wɔdze dzii dwuma wɔ dɛm kyerɛwsɛm yi mu no, sɛ ekɔ Greek kasa mu a, obotum akyerɛ dɛ “obi nye ne tamfo bi bɔbɔ mu ma wɔaabɛyɛ anyɛnkofo.” Na enyigyesɛm so nye dɛ, Jehovah na odzii kan tuu dɛm anamɔn yi. Ɔyɛɛ no dɛn? Jehovah dze egu akwan mu mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔnye nyimpa ndzebɔnyɛfo ntamu bɛsan ayɛ papa bio. Sɛ nna Jehovah botum dze adze bi apata biribi a, nna ɔsɛ dɛ dɛm ndzɛmba ebien no nyina no bo yɛ kor. Sɛ ne nyina no bo yɛ kor a, ɔno dza ɔyewee anaa ɔsɛɛe no, nna obotum dze kor no ahyɛ ananmu pɛpɛɛpɛ. w25.02 3-4 ¶7-8
Yawda, June 18
Nyankopɔn kwan do awerɛhow dze, ɔyɛ nnuho a wɔdze kɔ nkwagye mu.—2 Cor. 7:10.
Ɔsomafo Paul kaa dɛ “nkaenyim a dodow no dze aka nyimpa no enyim no dɔɔ so ma no.” (2 Cor. 2:5-8) Asɛm a Paul kae yi ma yehu dɛ ntsea a wɔdze maa ɔbarimba a nna ɔnye ne papa ne yer da no boaa no. (1 Cor. 5:1) Ebɛn kwan do? Ɔboaa no ma onuu noho. (Heb. 12:11) Ntsi Paul kaa kyerɛɛ asafo no dɛ: ‘Ɔsɛ dɛ hom dze kyɛ onua no a ɔayɛ bɔn no na hom kyekye no werɛ,’ na hom ma ohu dɛ hom dɔ no. Hyɛ no nsew dɛ, nna ɔnnyɛ dza Paul reka akyerɛ asafo no nye dɛ wɔmma ɔbarimba no a nna oenu noho no nsan mbɛka Jehovah n’asomfo ho kɛkɛ. Mbom nna ɔpɛ dɛ wɔdze hɔn kasaa nye hɔn ndzeyɛɛ so ma ohu dɛ wɔdze no bɔn akyɛ no ampa na wɔdɔ no. Sɛ wɔyɛ dɛm a, nna ɔno bɛma ɔbarimba no ehu dɛ asafo no enyi agye dɛ ɔasan abɛka hɔn ho bio. w24.08 15 ¶4; 16-17 ¶6-8
Fida, June 19
Hom nam ahorbahyɛ nye ahohia do yɛɛ guasohwɛdze.—Heb. 10:33.
Sɛ nna ɔsomafo Paul reka dza ɔbɔboa Christianfo ma woeegyina ɔsoɛrtsia ano a, nna onyim dza ɔreka paa. Ɔmaa Jewfo a wɔabɛyɛ Christianfo no hun dɛ, sɛ worihyia nsɔhwɛ a, ɔnnsɛ dɛ wɔdze hɔnho to hɔnankasa hɔnho do, mbom ɔsɛ dɛ wɔdze hɔnho to Jehovah do. Ntsi nna Paul botum dze akokodur aka dɛ: “[Jehovah] nye mo boafo; murunnsuro.” (Heb. 13:6.) Yɛrekasa yi, wɔrosoɛr etsia hɛn nuanom binom dzendzenndzen. Ebɛnadze na yebotum ayɛ dze akyerɛ dɛ yɛdɔ hɔn? Yebotum abɔ mpaa ama hɔn. Ɔtɔ da so a, yebotum ayɛ ndzɛmba ahorow bi dze aboa hɔn. Bible no ma yehu no pefee dɛ: “Hɔn a wɔpɛ dɛ wɔdze nyamesompa tsena ase wɔ Christ Jesus mu nyina bɔsɔw ahohia.” (2 Tim. 3:12) Dɛm ntsi, ɔsɛ dɛ hɛn nyina siesie hɛnho ma mber a no mu yɛ dzen a ɔreba no. Hom mma yɛnkɔ do mfa hɛnho nto Jehovah do, na yennya awerɛhyɛmu dɛ, ɔmmfa ho ɔhaw biara a yebehyia no ɔbɔboa hɛn ma yeegyina ano. Nokwasɛm nye dɛ, Jehovah ne mber pa mu no, ɔbɛma n’asomfo anokwafo nyina ho atɔ hɔn.—2 Thess. 1:7, 8. w24.09 13 ¶17-18
Memenda, June 20
Corinthfo a wɔtsee asɛm no hɔn mu pii so hyɛɛ ase gyee dzii na wonumaa hɔn.—Andw. 18:8.
Ebɛnadze na ɔboaa Corinthfo no ma wonumae? (2 Cor. 10:4, 5) Nyankopɔn n’Asɛm no nye no sunsum krɔnkrɔn no na ɔboaa hɔn ma wotumii yɛɛ nsesa akɛse wɔ hɔn asetsena mu no. (Heb. 4:12) Corinthfo a wɔgyee Christ ho asɛmpa no too mu no tumii gyaa hɔn suban bɔn no. Nna dɛm suban bɔn no bi nye asabow, adzewia, nye mbarimba a wɔnye hɔnho da. (1 Cor. 6:9-11) Nna suban bɔn ahorow bi aka Corinthfo binom hɔ, naaso hyɛ no nsew dɛ woennya adwen dɛ worunntum nnsesa mmbɛyɛ Christianfo. Mbom wɔyeer hɔnho yɛɛ dza wobotum biara ama woeetum afa kwan tseabaa a ɔkɔ daa nkwa mu no do. (Matt. 7:13, 14) Bi a epɛ dɛ igyaa suban bɔn bi ama eetum enuma, naaso edze tar a nna awaa. Sɛ dɛm a, ɔno mma mmpa abaw! Serɛ Jehovah dɛ ɔmfa no sunsum krɔnkrɔn no mboa wo mbrɛ ɔbɛyɛ a wo kɔn ronndɔ bɔn. w25.03 6 ¶15-17
Kwesida, June 21
Sɛ hom mu biara ne nyansaa tɔ sin a, ombisa Nyankopɔn.—Jas. 1:5.
Jehovah ahyɛ hɛn bɔ dɛ ɔbɛma hɛn nyansa ma yeetum dze ehu dza yɛyɛ a ɔbɛma n’enyi agye. ‘Ɔdze nyansa a ɔtse dɛm no ma hɛn kwa na ommbu hɛn enyimtsia.’ Sɛ ebɔ Jehovah mpaa wie a, ɔsɛ dɛ edze w’enyi to famu hwɛ mbrɛ obesi ebua dɛm mpaabɔ no. Ɔwodze ma yɛnyɛ dɛm mfatoho yi. Fa no dɛ erokɔ beebi, nna ayew, ebɛyɛ dɛn? Bi a ibebisa obi a ɔtse kurow mu hɔ dɛ ɔnkyerɛ wo kwan. Naaso sɛ ibisa no wie a, ebɛdan woho akɔ a eronntweɔn ma ɔnnkyerɛ wo kwan anaa? Oho, yɛnngye nndzi dɛ ebɛyɛ dɛm. Mbom ebɔtɔ wo bo ara etsie akwankyerɛ a ɔdze bɛma wo no yie. Dɛmara so na sɛ eserɛ Jehovah dɛ ɔmma wo nyansa a, ɔsɛ dɛ ebɔ mbɔdzen dɛ ibohu n’adwen wɔ asɛm no ho. Ibesi dɛn ayɛ dɛm? Dza ebɛyɛ nye dɛ ebɔhwehwɛ Bible mu mbra nye afotusɛm a ɔfa w’asɛm no ho. Dɛ mfatoho no, sɛ epɛ dɛ ihu dɛ ebɔkɔ aponto bi anaadɛ eronnkɔ a, dza Bible no ka fa aponto a n’ase yɛ begyabegya, fɛkuw bɔn nye hia a ohia dɛ yɛdze Ahendzi ndzɛmba dzi kan wɔ hɛn asetsena mu kyɛn dɛ yɛbɛyɛ dza hɛnankasa yɛpɛ no, bi a ibotum esusu ho.—Matt. 6:33; Rom. 13:13; 1 Cor. 15:33. w25.01 16 ¶6-7
Dwowda, June 22
Hwɛ, mo nkowaa bedzidzi, na homdze, ɔkɔm bɛdze hom.—Isa. 65:13.
Isaiah no nkɔnhyɛ no ma yehu nsonsonee a ɔda hɔn a wɔwɔ sunsum afamu paradise no mu nye hɔn a wonnyi mu no ntamu. Dza Jehovah n’asomfo hia ama woeetum asom no no, ɔdze ma hɔn ma obu do. Jehovah ama hɛn no sunsum krɔnkrɔn, n’Asɛm no, nye Bible ho nwoma ahorow mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum ‘edzidzi, yɛanom, na hɛn enyi agye.’ (Fa toto Nyikyerɛ 22:17 ho.) Naaso hɔn a wonnyi sunsum afamu paradise no mu no dze, ‘ɔkɔm na nsukɔm dze hɔn, na hɔn enyi wu’ osiandɛ wonnyi biribiara a ɔboa hɔn ma wɔfa Jehovah nyɛnko. (Amos 8:11) Jehovah fi n’akoma mu dze ndzɛmba a n’asomfo hia ama yeetum atsena nkwa mu no ma hɛn. Ɔsan so ma hɛn Bible mu nkyerɛkyerɛ a ɔhyɛ hɛn gyedzi dzen. (Joel 2:21-24) Ɔnam Bible, Bible ho nwoma, hɛn wɛbsaet, asafo nhyiamu, ɔmansin na ɔmantɔw ehyiadzi do yɛ dɛm. Sɛ yɛdze dɛm ndzɛmba yi dzi dwuma yie da biara a, ɔbɛma hɛn gyedzi ayɛ dzen na yɛnye Jehovah ntamu ayɛ papa. w24.04 21 ¶5-6
Benada, June 23
Hom mma hom anomu kasa nyɛ dɛw aber nyina.—Col. 4:6, NWT.
Sɛ epɛ dɛ enye obi nantsew a, ibotum nye no akɛtsena beebi a nkorɔfo bohu hom na edze aato n’enyim, anaa ibotum afrɛ no wɔ tɛlefon do na aaka akyerɛ no. Ma ɔntse ase pefee dɛ, w’enyi gye no ho anaa epɛ no, na epɛ dɛ enye no nantsew. (1 Cor. 14:9) Sɛ no ho behia a, ma nyimpa no ber ma ɔmfa ndwen ho. (Mbɛ. 15:28) Naaso sɛ nyimpa no n’enyi nngye ho dɛ ɔnye wo bɛnantsew a, gye to mu na tse no ase. Na sɛ obi ka kyerɛ wo dɛ ɔpɛ wo so ɛ? Bi a nna ɔnnda famu mma nyimpa no koraa dɛ ɔbɛba abɛka akyerɛ wo dɛ ɔpɛ wo. Ntsi ɔyɛ a tsew w’enyim ma no, na ma onhu dɛ ibu no. Sɛ epɛ dɛ egye ber na edze susu ho hwɛ dɛ ibotum nye no anantsew anaa irunntum a, ma onhu. Naaso ɔnnsɛ dɛ ema ɔkyɛr pii ansaana ama no mbuae. (Mbɛ. 13:12) Sɛ w’enyi nngye no ho a, ma ɔntse ase pefee, naaso ka no wɔ kwan bi do a ɔrennhaw no. Sɛ woara so w’enyi gye dɛm nyimpa no ho a, ɔno mma mmfa nnsie, ka kyerɛ no. Afei hom beenu no mbɔ mu mbɔ mbrɛ hom pɛ dɛ hom nantsew no si kɔ no ho nkɔmbɔ. Bi a dza hom mu biara bɔhwehwɛ efi ne nyɛnko hɔ no rennyɛ kor. w24.05 23-24 ¶12-13
Wukuda, June 24
‘Emi dze, menam dɔm Jehovah ne dzin mu na mereba.’—1 Sam. 17:45.
Ɔbɛyɛ dɛ aber a nna David da ho ara yɛ aberantsɛba no, ɔkɔr beebi a nna Israelfo nsordaafo no akyer hɔn nsera no. Aber a odur hɔ no, ohun dɛ nsordaafo no akoma etu osiandɛ nna Philistianyi ɔbran bi a wɔfrɛ no Goliath no ‘rutwa Israel dɔm no mpoa.’ (1 Sam. 17:10, 11) Osiandɛ nsordaafo no dze hɔn adwen sii ɔbran no nye nsɛm a nna ɔrekeka no do ntsi, ɔmaa hɔn akoma tui. (1 Sam. 17:24, 25) Naaso David dze, ɔnnyɛ ɔno na ɔdze n’adwen sii do. David emmbu dza nna Goliath reyɛ no dɛ oridzi Israelfo nsordaafo no ho fɛw ara kɛkɛ mbom obuu no dɛ ‘orutwa Nyankopɔn tseasefo no dɔm no mpoa.’ (1 Sam. 17:26) David dze n’adwen sii Jehovah no do. Nna ɔgye dzi dɛ Nyankopɔn a ɔboaa no aber a nna ɔyɛ guanhwɛfo no bɔboa no dɛm aber yi so. Nna ɔgye dzi paa dɛ Nyankopɔn ka noho, ntsi onyaa akokodur nye Goliath kɔkoe, na odzii no do konyim!—1 Sam. 17:45-51. w24.06 21 ¶7
Yawda, June 25
Mma nnsuro, na menye wo nam; mma w’akoma nntu, na emi nye wo Nyankopɔn: mebɛhyɛ wo dzen; nyew, mobɔboa wo; nyew, medze me ndzeyɛtsenenee abanyimfa bosuo wo mu egyina.—Isa. 41:10.
Ɔwodze susu ho hwɛ o: Sɛ yɛnnsom Jehovah a, nkyɛ hɛn asetsena bɛyɛ tse dɛ mbrɛ ɔtse yi a? Sɛ yɛdwendwen nhyira ahorow a yeenya ho a, ɔbɔboa hɛn ma yaakɔ do edzi Jehovah nokwar na yaaka asɛm a ɔdwontofo no kae no bi. Ɔkaa dɛ: “Emi dze, oye ma me dɛ motwe pin Nyankopɔn.” (Ndw. 73:28) Ɔhaw biara a yebehyia wɔ ewiei mber yi mu no, yebotum egyina ano osiandɛ ‘yɛsom Nyame tseasefo nokwafo no.’ (1 Thess. 1:9) Yenyim dɛ hɛn Nyankopɔn a yɛsom no no wɔ hɔ ankasa, ɔdwen hɛn ho, na ɔayɛ krado so dɛ ɔbɔboa hɛn aber biara. Tsetse no, ɔboaa n’asomfo, na ndɛ so ɔbɔboa hɛn. Ɔrennkyɛr koraa yebehyia ahohiahia kɛse bi a bi mmbaa asaase yi do da. Naaso ɔrennka hɛn nko osiandɛ Jehovah bɛka hɛn ho. Hom mma hɛn mu biara ‘mfa akokodur nka dɛ: Jehovah nye mo boafo; murunnsuro.’—Heb. 13:5, 6. w24.06 25 ¶17-18
Fida, June 26
‘Hom bohu nsonsonee a ɔda ɔtseneneenyi na ɔdzebɔnyɛnyi ntamu.’—Mal. 3:18.
Bible no ma yehu dɛ mbarimba bɔbor 40 na wɔbɛyɛɛ ahemfo wɔ Israel. Ahemfo a nna wɔwɔ suban pa mpo no yɛɛ ndzɛmba bɔn ahorow bi. Hom mma yɛmfa ɔhen pa David dɛ mfatoho. Jehovah kaa David ho asɛm dɛ: ‘M’akowaa David dze n’akoma nyinara dzii m’ekyir, na dza ɔtsen nkotsee na ɔyɛe wɔ m’enyiwa do.’ (1 Ahe. 14:8) Naaso, Ɔhen David nye obi ne yer sɛɛ awar na ɔmaa wokum no kun no so. (2 Sam. 11:4, 14, 15) Israel ahemfo a woenndzi Jehovah nokwar no mpo, hɔn mu pii yɛɛ ndzɛmba pa. Ma yɛmfa Rehoboam dɛ mfatoho. Jehovah n’enyi do dze, “ɔyɛɛ dza omuo.” (2 Mber. 12:14) Naaso, aber a Nyankopɔn kaa kyerɛɛ no dɛ ɔnnsɛ dɛ ɔnye Israel mbusuakuw du no kɔko, na mbom ɔmma hɔn kwan ma hɔnara wonyi hɔn hen no, otsiei. Afei so, ɔdze ndzɛmba ahorow guguu akwan mu dze bɔɔ nkurow a nna odzi do no ho ban mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔbɔbɔ Nyankopɔn no nkorɔfo ho ban efi hɔn atamfo ho. (1 Ahe. 12:21-24; 2 Mber. 11:5-12) Ebɛnadze na Jehovah gyinaa do dze kaa dɛ ɔhen bi dzii no nokwar anaa oenndzi no nokwar? Ɔda edzi dɛ ɔhwɛɛ dɛ dɛm ɔhen no fi n’akoma nyinara mu soom no anaa ɔannyɛ dɛm, dɛ onuu noho wɔ no bɔn ho anaa ɔannyɛ dɛm, nye dɛ ɔkɔr do soom no wɔ kwan a ɔfata do anaa ɔannyɛ dɛm. w24.07 20 ¶1-3
Memenda, June 27
Hom ntsetse hɔn wɔ [Jehovah] setsie nye kasakyerɛ mu.—Eph. 6:4.
Sɛ abofra bi a onndzii mfe 18 a woenuma no kɛyɛ bɔn a no mu yɛ dur a, ebɛnadze na asafo mu mpanyimfo no bɛyɛ? Mpanyimfo kuw no botu mpanyimfo beenu ma woeekehyia abofra no nye n’awofo a wɔyɛ Adasefo no. Sɛ dɛm mpanyimfo yi kehyia hɔn a, wɔbɔhwɛ dza abofra no n’awofo no edzi kan ayɛ dze aboa no mbrɛ ɔbɛyɛ a obonu noho. Sɛ ɔbɛda edzi dɛ abofra no abrɛ noho adze na ɔdze afotu a n’awofo dze rema no no reyɛ edwuma a, ɔno mpanyimfo beenu yi botum esi gyinae dɛ wɔdze asɛm no besi hɔ ara. Osiandɛ adze yi ara ɔyɛ awofo no na Nyankopɔn dze ahyɛ hɔn nsa dɛ womfi ɔdɔ mu ntsen hɔn mba. (Deut. 6:6, 7; Mbɛ. 6:20; 22:6; Eph. 6:2-4) Ɔno ekyir no, ɔwɔ mu ara a, mpanyimfo no bebisa awofo no ahwɛ dɛ wogu do ara dze mboa a abofra no hia no rema no anaa. Naaso, sɛ abofra a woenuma no no yɛ n’adwen dɛ orunnu noho, mbom bɔn ara na ɔbɛyɛ so ɛ? Sɛ ɔba no dɛm a, egyinatukuw bi a no mufo yɛ mpanyimfo behyia abofra no na n’awofo a wɔyɛ Adasefo no. w24.08 25 ¶18
Kwesida, June 28
Ɔma yɛ nhyira kyɛn ɔgye.—Andw. 20:35.
Yenyim dɛ, sɛ obi kyɛ hɛn adze a, ɔma hɛn enyi gye. Naaso, sɛ yɛkyɛ nkorɔfo adze so a, ɔma hɛn enyi gye paa. Osiandɛ Jehovah bɔɔ hɛn dɛm ntsi, ɔma hɛnankasa so tum yɛ ndzɛmba ahorow bi a ɔma hɛn enyi gye. Sɛ yɛpɛ dɛ hɛn enyi gye paa a, ɔsɛ dɛ yɛhwehwɛ akwan ahorow a yebotum afa do akyɛ nkorɔfo adze. Innhu dɛ mbrɛ Jehovah sii bɔɔ hɛn yi yɛ kama paa? (Ndw. 139:14) Kyerɛwnsɛm no ma yenya awerɛhyɛmu dɛ, sɛ yɛkyɛ adze a, hɛn enyi bɛgye. Ntsi ɔnnyɛ nwanwa koraa dɛ Bible no ka Jehovah ho asɛm dɛ ɔyɛ ‘enyigye Nyankopɔn’ no. (1 Tim. 1:11) Jehovah nye Obi a odzii kan kyɛɛ adze, na ɔkyɛ adze so sen obiara. Ɔsomafo Paul kaa dɛ, osian Jehovah ntsi na “yɛtse ase na yɛkeka hɛnho na yɛwɔ hɔ.” (Andw. 17:28) Nokwasɛm nye dɛ, “akyɛdze pa nye adom adze a odzi mu nyina” fi Jehovah hɔ. (Jas. 1:17) Sɛ yɛkyɛ adze a, ɔma hɛn enyi gye. Ntsi bi a hɛn so, yɛbɛpɛ dɛ yɛkyɛ adze ama hɛn enyi aagye paa. Sɛ yɛpɛ dɛ yenya enyigye a ɔtse dɛm bi dze a, nna ɔno ɔsɛ dɛ yesuasua Jehovah na yɛkyɛ adze.—Eph. 5:1. w24.09 26 ¶1-4
Dwowda, June 29
Dza yeedu ho dada no, noara so do na hom mma yendua nnantsew.—Phil. 3:16.
Suban ahorow a ɔsɛ dɛ obi nya ama oeetum abɛyɛ asafo mu panyin no, bi a sɛ asafo mu asomfo binom susu ho a, ɔma wɔtse nka dɛ worunntum mmbɛyɛ asafo mu mpanyimfo da. Naaso kaa dɛ, Jehovah anaa n’ahyehyɛdze no nnhwɛ kwan dɛ ebɛda dɛm suban ahorow nyina edzi pɛpɛɛpɛ. (1 Pet. 2:21) Jehovah no sunsum krɔnkrɔn no na obotum aboa wo ma eenya dɛm suban ahorow yi bi. (Phil. 2:13) Suban ahorow no bi wɔ hɔ a ɔsɛ dɛ eyer woho ansaana etum enya bi anaa? Sɛ dɛm a, nna ɔno ka ho asɛm kyerɛ Jehovah. Afei so, yɛ dɛm suban no ho nhwehwɛmu, na ma asafo mu panyin bi mboa wo ma hu mbrɛ ibesi ada dɛm suban no edzi. Sɛ eyɛ asafo mu somfo a, kɔ do yer woho yɛ ndzɛmba fa boa enuanom. Serɛ Jehovah dɛ ɔmboa wo ama eetum asom no yie na aayɛ ndzɛmba pii so aboa enuanom. (Isa. 64:8) Yɛserɛ Jehovah dɛ mbɔdzen biara a erobɔ ama eetum abɛyɛ asafo mu panyin no, onhyira do. w24.11 24-25 ¶17-18
Benada, June 30
Nyankopɔn nnyɛ nyia ɔnntsen na no werɛ efir hom ndwuma nye ɔdɔ no a hom kyerɛe wɔ ne dzin ho, dɛ hom soom ahotsewfo no na hom da ho som.—Heb. 6:10.
Sɛ yɛdze mfe pii asom Jehovah mpo a, ɔnnsɛ dɛ yɛtse nka dɛ osian ɔno ntsi ɔsɛ dɛ Jehovah hu hɛn mbɔbɔr na ɔdze hɛn bɔn kyɛ hɛn. Ɔwɔ mu, Jehovah n’enyi sɔ dɛ yɛdze nokwardzi asom no ara besi ndɛ. Naaso Jehovah dze ne Ba no kyɛɛ hɛn kwa, na ɔnnyɛ dɛ ɔdze rutua ndzɛmba bi a yɛayɛ wɔ no som mu no kaw. Ntsi sɛ yɛtse nka dɛ ɔsɛ dɛ Jehovah hu hɛn mbɔbɔr anaa ɔnye hɛn dzi no wɔ kwan soronko bi do a, nna ɔtse dɛ mbrɛ yɛreka dɛ mfaso biara nnyi do dɛ Christ bowui maa hɛn. (Fa toto Galatiafo 2:21 ho.) Nna ɔsomafo Paul nyim dɛ ɔnnyɛ mbɔdzen a ɔbɔbɔ wɔ Jehovah no som mu no nkotsee na ɔbɛma oenya Nyankopɔn n’enyim adom. Sɛ dɛm dze a, nna ɔno ebɛnadze ntsi na ɔyeer noho wɔ Jehovah no som mu dɛm? Nna ɔnnyɛ dɛ ɔreyɛ biribi ama Jehovah eehu dɛ ɔfata dɛ ohu no mbɔbɔr. Mbom no nna ɔrekyerɛ adom a Jehovah dze adom no no ho enyisɔ. (Eph. 3:7) Dɛ mbrɛ Paul yɛe no, hɛn so ɔnnyɛ dɛ yɛpɛ dɛ Jehovah hu hɛn mbɔbɔr ntsi na yɛkɔ do dze ahokeka som no no, mbom yɛyɛ dɛm dze kyerɛ dɛ hɛn enyi sɔ dza ɔayɛ ama hɛn no. w25.01 27 ¶5-6