May
Fida, May 1
Nyankopɔn afamu dze, nyimpa enyimhwɛ nnyi hɔ.—Rom. 2:11.
Aber a Jehovah gyee Israelfo no fii nkowaasom mu wɔ Egypt no, ɔmaa Israelfo no yɛɛ ntamadan na oyiyii asɔfo ma wɔsoom no wɔ hɔ. Afei so, Jehovah dze ntamadan no ho edwuma no bi hyɛɛ Levifo no nsa. Hɔn a nna wɔsom wɔ ntamadan no mu anaa hɔn a nna wɔbɛn ntamadan no, nna Jehovah hwɛ hɔn yie kyɛn Israelfo nkaa no anaa? Dabi! Jehovah nnyɛ enyimhwɛ. Nna Israelnyi biara botum abɛyɛ Jehovah ne nyɛnko. Dɛ mfatoho no, mununkum dum na ogya dum a nna ɔwɔ ntamadan no do no, Jehovah hwɛe hun dɛ ɔmamfo no nyina botum ehu. (Ex. 40:38) Sɛ mununkum no dze n’enyi kyerɛ beebi fofor a, nna Israelmba a wɔnntse mmbɛn ntamadan no mpo tum hu. Sɛ ɔba no dɛm a, nna wɔboaboa hɔn ndzɛmba ano na wotutu hɔn ntamadan, na wɔnye Israelfo nkaa no bɔ mu tu dzi mununkum no ekyir. (Nka. 9:15-23) Ndɛ so, ɔmmfa ho beebiara a yɛtse wɔ asaase yi do no, Jehovah dɔ hɛn, ɔhwɛ hɛn, na ɔbɔ hɛn ho ban so. w24.06 4 ¶10-12
Memenda, May 2
‘Hom nsoɛr ma yenguan; annyɛ dɛm na Absalom bɔto hɛn a, obiara remmfa noho nndzi!’—2 Sam. 15:14.
Nna David no nkwa da esian mu. Nna noara ne yamu ba Absalom pɛ dɛ oku no na ɔno mbom bɛyɛ ɔhen. (2 Sam. 15:12, 13) Ntsi nna ɔsɛ dɛ David guan fi Jerusalem ntsɛmara. Aber a David nye no nkowaa no ruguan no, ohun dɛ no ho hia dɛ obi ka ekyir ama sɛ Absalom bɔ pɔw bɔn biara a, dɛm nyimpa no abɛka akyerɛ no. Ntsi ɔdze asɔfo no bi kaa Zadok ho, na ɔkaa kyerɛɛ hɔn dɛ wɔnsan nkɔ kurow no mu na wɔmfa hɔn enyi nto famu nhwɛ dza ɔrokɔ do wɔ hɔ no na wɔmbɛka nkyerɛ no. (2 Sam. 15:27-29) Nna ɔsɛ dɛ wɔhwɛ hɔnho yie paa. David nye n’anyɛnkofo anokwafo Hushai na Zadok faa adwen bi. (2 Sam. 15:32-37) Hushai dze pɔw a wɔbɔe no yɛɛ edwuma, na iyi maa Absalom gyee no dzii. Hushai maa Absalom hun mbrɛ obesi ato ahyɛ David do. Naaso dza nna ɔpɛ dɛ Absalom yɛ no bɛma David ada noho do mbom. Ekyir yi, Hushai kaa dza ɔayɛ no ho asɛm kyerɛɛ Zadok na Abiathar. (2 Sam. 17:8-16) Dɛm mbarimba beenu yi so somae ma wɔkɔbɔɔ David amandzɛɛ na dɛm asɛm a wɔkɛkaa kyerɛɛ no bɔɔ David ho ban ma oennku no.—2 Sam. 17:21, 22. w24.07 4-5 ¶9-10
Kwesida, May 3
Afei hom mbra ma yɛnkeka ɛ, [Jehovah] na ɔse.—Isa. 1:18.
Jehovah n’asomfo binom wɔ hɔ a, bɔn a wɔyɛe ansaana worubonuma hɔn anaa bɔn a wɔyɛe wɔ hɔn enuma ekyir no da ho ara retseetsee hɔn paa. Naaso ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ osiandɛ Jehovah dɔ hɛn paa ntsi na ɔmaa ne Ba no bowui maa hɛn no. Ɔsɛ dɛ yɛgye to mu dɛ osian werdam afɔrbɔ no ntsi, Jehovah botum dze hɛn bɔn akyɛ hɛn. Jehovah ma yenya awerɛhyɛmu dɛ, sɛ yesiesie yɛnye no ntamu a, ɔdze hɛn bɔn bɛkyɛ hɛn korakora. Ɔyɛ hɛn enyigye paa dɛ Jehovah nnkaa bɔn yɛyɛe mber bi a abɛsen kɔ no bio! Naaso ndzɛmba papa a yɛayɛ no dze, no werɛ rimmfir da. (Ndw. 103:9, 12; Heb. 6:10) Sɛ bɔn bi a eyɛe mber bi a abɛsen kɔ no da ho ara retseetsee wo a, bɔ mbɔdzen fa w’adwen si dza ereyɛ no sesei nye dza ibotum ayɛ no daakye no do. Gye to mu dɛ dza woesi no, irunntum nnyɛ ho hwee. Dza mbowa edzi no, ma wondzi nkɔ. Naaso seseiara dze, ibotum eyi Jehovah ayɛw na adwendwen daakye papabi a ɔdze ahyɛ wo bɔ no ho. w24.10 8 ¶8-9
Dwowda, May 4
‘Hom nhyɛ suban fofor no.’—Col. 3:10.
Sɛ ekenkan Bible no, na ihu dɛ ɔsɛ dɛ eyɛ nsesa pii wɔ w’abrabɔ mu a, annhwɛ a w’abaw mu bobu. Dɛ mfatoho no, fa no dɛ da kor bi, aber a ekenkaan Bible no, isuaa dɛ ɔnnsɛ dɛ eyɛ enyimhwɛ. (Jas. 2:1-8) Afei ihun dɛ ɔsɛ dɛ ebɔ mbɔdzen na enye afofor dzi no yie, ntsi edze sii w’enyi do dɛ ebɛyɛ dɛm. Adze kyee a ekenkaan Bible no, isuaa dɛ ɔsɛ dɛ ehwɛ w’ano kasa yie. (Jas. 3:1-12) Hɔ ara na ekaa dɛ, mber bi mpo ekaa asɛm bi a ɔnnhyɛ nkuran kyerɛɛ obi. Ntsi isii wo bo dɛ, ebɛma w’anomu kasa ahyɛ afofor nkuran. Adze kyee bio a esanee kenkaan Bible no, isuaa dɛ ɔnnsɛ dɛ efa hɔn a wɔnndɔ Jehovah no nyɛnko. (Jas. 4:4-12) Afei ihun dɛ, ɔsɛ dɛ ehwɛ yie na aammfa biribi a ɔmmfata anngyegye w’enyi. Obodu da a otsia anan no, bi a ebɛtse nka dɛ nsesa a ɔsɛ dɛ eyɛ no wɔ w’asetsena mu no ayɛ pii ma innhu beebi mpo a enhyɛ ase mfi. Mma nsesa a ɔsɛ dɛ eyɛ no mmbu w’abaw mu. Mbom kaa dɛ, ‘suban fofor’ a ɔsɛ dɛ yɛhyɛ no, ɔnnyɛ da kor asɛm. w24.09 5-6 ¶11-12
Benada, May 5
Hom mbu Ewuradze Christ krɔnkrɔn wɔ hom akoma mu: na hom nsiesie homho daa dɛ hom beyi ano akyerɛ obiara a obisa hom enyidado a ɔwɔ hom mu no ase, wɔ ɔdwe nye suro mu.—1 Pet. 3:15.
Mbrɛ nna Jehovah hu Jesus no, nna ohia no koraa kyɛn adwen a nna afofor wɔ wɔ no ho. Nna Jesus wɔ awerɛhyɛmu dɛ, atsɛnkyew a wɔdze ebu no no nyina Jehovah bedzi ho dwuma wɔ ber a ɔfata mu. Sɛ wɔnye hɛn enndzi no yie a, ɔsɛ dɛ yesuasua Jesus na yɛhwɛ hɛn ano kasa yie. Nsɛm ahorow a wɔdze dzi hɛn no bi wɔ hɔ a, ɔnnhyɛ da ara nnyɛ asɛm biara, ntsi yebotum ebu hɛn enyi egu do. Anaa yebotum ayɛ dzinn amma yaannka biribi a ɔbɛsɛɛ asɛm no koraa. (Ɔsɛnk. 3:7; Jas. 1:19, 20) Naaso ɔtɔ da a, obehia dɛ yɛkasa aber a yeehu dɛ wɔnye obi enndzi no yie anaa aber a ɔsɛ dɛ yedzi nokwar no ho dase no. (Andw. 6:1, 2) Sɛ ɔba no dɛ yɛrekasa so a, ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen to hɛn bo kasa na yɛda obu edzi. Hɛn so, yebotum esuasua Jesus na yɛdze hɛnho ahyɛ “Nyia obua atsɛn tsenenee no nsa.”—1 Pet. 2:23. w24.11 5-6 ¶10-12
Wukuda, May 6
Nyankopɔn n’abɔfoe no hɔn enyi gye aber a ɔdzebɔnyɛnyi kor enu noho no.—Luke 15:10.
Sɛ obi a ɔayɛ bɔn no nu noho a, ɔyɛ enyigyesɛm! (Luke 15:7) Naaso woana paa na ɔboa ɔdzebɔnyɛnyi no? Mpanyimfo no anaa? Mma wo werɛ mmfir asɛm a ɔsomafo Paul kae faa ndzebɔnyɛfo ho no. Ɔkaa dɛ: “Bi a Nyankopɔn bɛma hɔn nnuho.” (2 Tim. 2:25) Ntsi sɛ Christiannyi bi a ɔafom kwan sesa n’adwen na no suban a, ɔyɛ Jehovah na ɔaboa no, na ɔnnyɛ nyimpa biara. Paul kaa dɛ sɛ obi nu noho a, mfaso ahorow bi so fi mu ba. Bi nye dɛ ɔma nyimpa a ɔayɛ bɔn no nya nokwar no ho nyimdzee pii, ɔma n’adwen ba noho do, na ɔma ɔtwe noho fi Satan ne mfir ahorow ho. (2 Tim. 2:26) Sɛ obi a ɔayɛ bɔn no nu noho a, asafo mu mpanyimfo a wohyiaa no no bɛyɛ nhyehyɛɛ akɛsera no mpɛn pii. Dɛm a wɔbɛyɛ no bɔboa no ma oeenya mboa a ohia dze ako etsia Satan no nsɔhwɛ ahorow na ɔaakɔ do ayɛ dza ɔtsen.—Heb. 12:12, 13. w24.08 23 ¶14-15
Yawda, May 7
Nnyɛ asɛnkyerɛdze a hom hunii ntsi na hom rohwehwɛ me, mbom paanoo a hom dzii mee no ntsi a.—John 6:26.
Nyimpadɔm bi a Jesus maa hɔn edziban no, nna dza ohia hɔn ara nye edziban a wobenya edzi. Ebɛnadze ntsi na yɛreka dɛm? Adzekyee no, wohun dɛ Jesus nye asomafo no nnyi hɔ. Afei so, wohun dɛ hɛmba ahorow bi fi Tiberias aba. Ntsi wɔkɛtsenaa mu na wɔkɔr Capernaum dɛ wɔrokɔhwehwɛ Jesus. (John 6:22-24) Ehwɛ a, Ahendzi a Jesus kaa ho asɛm kyerɛɛ hɔn no na wɔkɔr dɛ woriketsie ho nsɛm pii anaa? Oho. Mbom siantsir a wɔkɔree ara nye dɛ nna wɔpɛ dɛ Jesus ma hɔn edziban. Yesi dɛn hu dɛm? Hom mma yɛnhwɛ dza osii aber a nyimpadɔm no kɔtoo Jesus wɔ beebi a ɔbɛn Capernaum no. Jesus kae sii hɔn enyim pen dɛ edziban a ɔdze maa hɔn no ntsi na wɔaba dɛ wɔrobɔhwehwɛ no no. Jesus maa wohun dɛ ‘paanoo a wodzii mee no’ yɛ “edziban a ɔsɛɛ.” Jesus tuu hɔn fo dɛ wɔnyɛ “edziban a ɔnnsɛɛ a ɔma onnyiewiei nkwa no ho edwuma” mbom. (John 6:26, 27) Jesus kaa dɛ edziban a ɔtse dɛm no fi n’Egya hɔ. w24.12 5 ¶8-9
Fida, May 8
Onyansafo akoma kyerɛkyerɛ n’ano, na ɔdze adzesua hyɛ n’ano.—Mbɛ. 16:23.
Enuanom mbarimba, sɛ hom pɛ dɛ hom kyerɛkyerɛ yie a, nna ɔno sɛ hom rekyerɛkyerɛ wɔ bagua mu anaa hom rutu enuanom fo a, hom mbɔ mbɔdzen mfa ngyina Bible no do. Hom ngye ber nsua Bible no nye hɛn nwoma ahorow no yie. (Mbɛ. 15:28) Sɛ hom rusua adze a, hom nhyɛ mbrɛ hɛn nwoma ahorow no si kyerɛkyerɛ Kyerɛwnsɛm no mu no nsew ama hom eetum dze edzi dwuma yie. Sɛ hom rekyerɛkyerɛ a, hom mbɔ mbɔdzen dɛ hom bɛma hom nsɛm no aka hom etsiefo no hɔn akoma. Sɛ hom kɛgye afotu fi mpanyimfo a wonyim bagua mu ɔkasa ma hɔ na edze yɛ edwuma a, ɔbɔboa hom ma hom eetu mpon. (1 Tim. 5:17) Ɔsɛ dɛ asafo mu mpanyimfo tum hyɛ enuanom nkuran. Naaso ɔtɔ da a, ɔsɛ dɛ wotu enuanom no fo anaa wɔkasa kyerɛ hɔn. Naaso sɛ wɔreyɛ dɛm a, ɔsɛ dɛ wɔma enuanom no tse nka dɛ wɔdɔ hɔn. Sɛ hom dɔ enuanom, hom yɛ hɔn berɛberɛ na hom dze dza hom kyerɛkyerɛ no gyina Nyankopɔn n’Asɛm no do a, ɔbɛma hom etum akyerɛkyerɛ yie. Na ɔbɛkyerɛ so dɛ hom rusuasua Kyerɛkyerɛfo Kɛse, Jesus.—Matt. 11:28-30; 2 Tim. 2:24. w24.11 24 ¶16
Memenda, May 9
Hom nka n’enyimnyam nkyerɛ wɔ amanaman mu.—Ndw. 96:3.
Yebotum dze nsɛm a yɛka fa Jehovah ho no ahyɛ no enyimnyam. Dɛm ndwom yi mu no, wɔreka akyerɛ Jehovah no nkorɔfo dɛ, ‘wɔntow ndwom mma Jehovah,’ ‘wonyi ne dzin no ayɛw,’ ‘wɔnka no nkwagye ho asɛm nkyerɛ,’ na ‘wɔnka n’enyimnyam nkyerɛ wɔ amanaman mu.’ (Ndw. 96:1-3) Iyinom nyina yɛ ndzɛmba a yebotum ayɛ dze ahyɛ hɛn sor Egya no enyimnyam. (Andw. 4:29) Hɛn so, yebotum dze hɛn ahodze ahyɛ Jehovah enyimnyam. Ofi tsetse nyinara, Jehovah n’asomfo enyi gye ho dɛ wɔdze ndzɛmba a wɔwɔ no bɛhyɛ no enyimnyam. (Mbɛ. 3:9) Dɛ mfatoho no, Israelfo no yii ntoboa dze boae ma wɔdze sii asɔrfie no na wɔdze bi so siesiee hɔ. (2 Ahe. 12:4, 5; 1 Mber. 29:3-9) Christ n’esuafo binom so ‘dze hɔn ahodze soom’ ɔno nye n’asomafo no. (Luke 8:1-3) Christianfo a wɔtsenaa ase wɔ asomafo no hɔn aber do so yii ntoboa dze kɔboaa hɔn nuanom Christianfo a nna hɔn ho akyer hɔn no. (Andw. 11:27-29) Dɛmara na ndɛ so yebotum efi hɛn pɛ mu eyi ntoboa dze ahyɛ Jehovah enyimnyam. w25.01 4 ¶8; 5 ¶11
Kwesida, May 10
Woana na obotum esiw hɔn kwan dɛ mma yɛmmfa nsu nnuma hɔn?—Andw. 10:47.
Ebɛnadze na ɔboaa Cornelius ma onumae? Bible no ma yehu dɛ “nna ɔno na fiefo nyina yɛ nyamesurofo.” Afei so, aber nyina nna Cornelius dze nkotoserɛ kɔ Nyankopɔn n’enyim. (Andw. 10:2) Aber a Peter kaa asɛmpa no kyerɛɛ Cornelius no, ɔnye n’ebusuafo gyee Christ dzii, na wɔmaa wonumaa hɔn ntsɛmara. (Andw. 10:47, 48) Ekyingye biara nnyi ho dɛ, nna Cornelius ayɛ krado dɛ ɔbɛyɛ nsesa biara a ohia ama oeetum nye n’ebusua abɔ mu asom Jehovah. (Josh. 24:15; Andw. 10:24, 33) Nna nkyɛ Cornelius botum ama dzibew a ɔwɔ no esiw no kwan dɛ ɔbɛba abɛyɛ Christiannyi. Naaso ɔamma kwan ma biribi a ɔtse dɛm ennsi. Ehwɛ w’abrabɔ mu a, obehia dɛ eyɛ nsesa akɛse bi ansaana etum enuma anaa? Sɛ dɛm a, nna ɔno nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah bɔboa wo. Obehyira mbɔdzen biara a erobɔ dɛ edze Bible mu afotusɛm bɔbɔ wo bra no do. w25.03 5 ¶12-13
Dwowda, May 11
Anansesɛm gyangyan a ɔmmfa nyamesompa ho no dze, pow.—1 Tim. 4:7.
Sɛ etse dɛ nkorɔfo rekeka atorsɛm fa Jehovah n’ahyehyɛdze na mbarimba a wodzi ndzɛmba enyim no ho a, ɔyɛ a kaa dɛ Nyankopɔn n’atamfo dze bi yɛɛ Jesus nye n’ekyirdzifo no wɔ asomafo no hɔn aber do. Jesus kaa dɛ nkorɔfo bɔsoɛr etsia hɔn a wɔsom Jehovah na wɔbɛkeka atorsɛm dze asɛɛ hɔn dzin, na dɛm pɛpɛɛpɛ na ɔrokɔ do ndɛ. (Matt. 5:11, 12) Sɛ yehu obi a ɔhyɛ atorsɛm no ekyir na yehu dza ɔsɛ dɛ yɛyɛ no ntsɛmara dze bɔ hɛnho ban a, worunntum nndaadaa hɛn da. Ɔno dze ebɛnadze na yebotum ayɛ? Mma nntsie atorsɛm. Ɔsomafo Paul maa yehun dza ɔsɛ dɛ yɛyɛ ber a yɛatse atorsɛm bi no. Ɔkaa kyerɛɛ Timothy dɛ: ‘Tu binom fo, amma woeenntsie anansesɛm na ma wɔmpow ebususɛm huhuw.’ (1 Tim. 1:3, 4) Dɛmara na hɛn so, ɔnnsɛ dɛ yetsie atorsɛm biara osiandɛ yenyim beebi a ofi. Mbom no ɔsɛ dɛ yɛkɔ do suo “nsɛm pa” a ɔfa nokwar no ho mu dzendzenndzen.—2 Tim. 1:13. w24.04 11 ¶16; 13 ¶17
Benada, May 12
Wɔdze tɛkyerɛmadɛw nye adɔkɔdɔkɔsɛm daadaa hɔn a wonnyim hwee no.—Rom. 16:18.
Kɔ do ara nye hɔn a wodzi Jehovah nokwar no mbɔ mu nsom. Nyankopɔn pɛ dɛ yɛnye hɛn nuanom bɔ mu som no. Sɛ yɛkɔ do suo nokwar no mu a, ɔbɛma yɛakɔ do dze koryɛ asom no. Naaso sɛ obi man fi nokwar no ho a, ɔdze mpaapaamu ba asafo no mu. Dɛm ntsi sɛ obi yɛ dɛm a, Nyankopɔn pɛ dɛ ‘yɛtwe hɛnho fi no ho.’ Sɛ yɛanntwe hɛnho emmfi dɛm nyimpa no ho a, obotum atwe hɛnankasa so efi nokwar no ho. (Rom. 16:17) Sɛ yehu nokwar no na yesuo mu dzendzenndzen a, ɔbɛma yɛakɔ do abɛn Jehovah na hɛn gyedzi so bɛyɛ dzen. (Eph. 4:15, 16) Afei so, yɛremma kwan ma Satan mmfa n’ator nkyerɛkyerɛ no nndaadaa hɛn. Na wɔ ahohiahia kɛse no mu so, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah bɔkɔ do ara ahwɛ hɛn. Dɛm ntsi hom mma yɛnkɔ do ara nsuo nokwar no mu dzendzenndzen, ‘na asomdwee Nyankopɔn no nye hɛn bɛtsena.’—Phil. 4:8, 9. w24.07 13 ¶16-17
Wukuda, May 13
Ɔno dze, onyae bɔɔ bɔn ho afɔr kor.—Heb. 10:12.
Nkorɔfo a nna hɔn bɔn ayɛ adzesoa ama hɔn no, hɔn paa na Jesus dze n’adwen sii hɔn do. Ɔkaa kyerɛɛ hɔn dɛ wɔmbɛyɛ n’esuafo. Nna Jesus nyim dɛ ɔberɛ a adasamba rebrɛ nyina, bɔn ntsi a. Ntsi ɔbɛɛn mbarimba na mbaa a nna nkorɔfo nyim hɔn dɛ wɔyɛ ndzebɔnyɛfo paa no na ɔboaa hɔn. Ɔyɛɛ mfatoho bi, na ɔkaa dɛ: “Hɔn a wɔtse apɔw nnhia ɔyarsafo, mbom hɔn a wɔyar no na wohia.” Afei ɔdze kaa ho dɛ: “Mammbɛfrɛ atseneneefo, na mbom mebɛfrɛɛ ndzebɔnyɛfo.” (Matt. 9:12, 13) Dza Jesus kae yi, dɛm pɛpɛɛpɛ na ɔyɛe. Ɔbaa no a ɔdze ne nyinsuwa fɔɔw Jesus ne nan ho no, Jesus tɔɔ bo ara nye no kasae na ɔdze no bɔn kyɛɛ no. (Luke 7:37-50) Afei so, Samarianyi ɔbaa no a Jesus nye no kasae wɔ bura bi ho no, nna Jesus nyim dɛ obu bra bɔn, naaso ɔkyerɛkyerɛɛ no nokwasɛm etsitsir bi. (John 4:7, 17-19, 25, 26) Nyankopɔn maa Jesus tum ma ɔdze dzii owu a bɔn akɛfa aba no do konyim. Osii dɛn yɛɛ dɛm? Ɔno nye dɛ, Nyankopɔn maa Jesus tumii nyaan mbarimba, mbaa, mbofra nye mpanyimfo fii owu mu.—Matt. 11:5. w24.08 4 ¶9-10
Yawda, May 14
Obobu wiadze atsɛn wɔ tsenenee mu na aman wɔ no nokwardzi mu.—Ndw. 96:13.
Ebɛnadze na Jehovah bɛyɛ dze ahyɛ ne dzin no enyimnyam ndaansa yi ara? Ɔno nye dɛ, obobu atsɛntsenenee. Ɔrennkyɛr koraa Jehovah bɛsɛɛ Babylon Kɛse a woegu ne dzin krɔnkrɔn no ho fi no. (Nyi. 17:5, 16; 19:1, 2) Sɛ wɔsɛɛ Babylon Kɛse a, bi a nyimpa a wɔdze hɔn enyi bohu no, hɔn mu bi bɛba abɛka hɛnho ma yaasom Jehovah. Ewiei koraa no, Jehovah bɛsɛɛ Satan no wiadze bɔn yi nyina wɔ Amagedon ko no mu, na obeyi hɔn a wɔsoɛr tsia no na wɔkeka atorsɛm dze sɛɛ ne dzin no nyina efi hɔ. Naaso, hɔn a wɔdɔ Jehovah na wotsie no na wɔhyɛ no enyimnyam no, ɔbɛgye hɔn nkwa. (Mark 8:38; 2 Thess. 1:6-10) Nsɔhwɛ a otwa tun a ɔbɛba wɔ Christ ne Mfrenhyia Apem Tumdzi no n’ekyir no, ɔntɔ ara dɛ ɔbɛba n’ewiei no dze, nna Jehovah atsew ne dzin ho korakora. (Nyi. 20:7-10) Dɛm aber no, “[Jehovah] n’enyimnyam ho nyimdzee bɛhyɛ asaase ma, dɛ mbrɛ esu kata po do.” (Hab. 2:14) Sɛ ɔkɛba no dɛ hɛn a yɛtse ase nyinara dze enyimnyam a ɔsɛ fata Jehovah no rema no a, hwɛ mbrɛ hɛn enyi besi agye afa! w25.01 7 ¶15-16
Fida, May 15
Hom nsɔw amandzehu dɛ ɔyɛ ntsea.—Heb. 12:7.
Nna ebɛnadze na ɔbɔboa Christianfo a wɔyɛ Hebrewfo no ma woeegyina ɔsoɛrtsia a nna worihyia no ano? Nna ɔsomafo Paul nyim dɛ, dza ɔbɔboa hɔn nye dɛ wobenya nsɔhwɛ a worihyia no ho adwen pa. Dɛm ntsi ɔmaa wohun dɛ, bi a Nyankopɔn bɛma kwan ma Christiannyi bi ehyia nsɔhwɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔdze bɛtsetse no. Ntsetsee a ɔtse dɛm no botum aboa Christiannyi bi ma oeenya suban pa. Christianfo a wɔyɛ Hebrewfo no, sɛ nna wɔdze hɔn adwen si ndzɛmba pa a obotum efi nsɔhwɛ a wobehyia no mu no aba no do a, nna ɔbɛma ayɛ mberɛw ama hɔn dɛ wobegyina ano. (Heb. 12:11) Paul hyɛɛ Christianfo a wɔyɛ Hebrewfo no nkuran dɛ, sɛ worihyia nsɔhwɛ a, wommia hɔn enyi mfa akokodur ngyina ano. Nna Paul botum dze dɛm afotu no ama hɔn, osiandɛ ansaana ɔrebɛyɛ Christiannyi no nna ɔsoɛr tsia Christianfo no, ntsi nna onyim ɔhaw a wobotum ehyia. Afei so, ɔbɛyɛɛ Christiannyi no, wɔsoɛree tsiaa no paa, ntsi nna onyim mbrɛ wosi gyina ɔsoɛrtsia ano.—2 Cor. 11:23-25. w24.09 12-13 ¶16-17
Memenda, May 16
Hom nkɔ do nweɔn.—Matt. 25:13.
Adze rekye a adze resa nyina, yehu dɛ no ho hia paa dɛ yɛyer hɛnho yɛ asɛnka edwuma no. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ ber a wɔaka no suar. Ma yɛnhwɛ asɛm a Jesus kae faa asɛnka edwuma a yɛreyɛ wɔ ewiei mber yi mu no ho. Wɔayɛ iyi ho kyerɛwtohɔ wɔ Mark 13:10. Dɛ mbrɛ Matthew so no kyerɛwtohɔ no ma yehu no, Jesus kaa dɛ wɔbɛka asɛmpa no wɔ wiadze nyina ansaana “ewiei no” aba. (Matt. 24:14) “Ewiei no” yɛ aber a wobeyi Satan no wiadze bɔn yi efi hɔ korakora. Nsɛm ahorow a ɔrennkyɛr obesisi no, Jehovah ahyɛ ‘da nye dɔn’ a obesisi no ato hɔ dada. (Matt. 24:36; Andw. 1:7) Adze kye hɛn biara a, nna bɛn ara na yɛrebɛn Jehovah ne da no. (Rom. 13:11) Naaso, ɔsɛ dɛ yɛkɔ do ka asɛmpa no kesi dɛ ewiei no bɛba. Sɛ yesusu asɛnka edwuma no a yɛreyɛ no ho a, yebotum ebisa hɛnho dɛm asɛm a no ho hia paa yi: Ebɛnadze ntsi na yɛka asɛmpa no? Asɛm no ara nye dɛ ɔdɔ na okenyan hɛn ma yɛka asɛmpa no. Sɛ yɛka asɛmpa no a, ɔkyerɛ dɛ asɛmpa no da hɛn akoma do, yɛdɔ nyimpa na dza ɔkyɛn ne nyina no, yɛdɔ Jehovah na ɔyɛ hɛn dɛw dɛ ne dzin da hɛn do. w24.05 14-15 ¶2-3
Kwesida, May 17
Nyankopɔn hun adze a ɔayɛ nyinara, na hwɛ, oye papa.—Gen. 1:31.
Awofo, ho nhyɛ hom ba no nkuran ma ɔndwendwen ndzɛmba a Jehovah abɔ no ho. Sɛ enye wo ba nam beebi a ndua na nhyiren wɔ anaa hom nam efuw bi mu a, boa no ma ɔmfa n’adwen nsi mbrɛ abɔdze ahorow si tse no do. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ mbrɛ abɔdze ahorow si tse no ma yehu dɛ nyia ɔyɛe no nyim nyansa paa na ɔaben so. Dɛ mfatoho no, sɛ ehwɛ mbrɛ nwaba n’abon tse anaa ehwɛ nhyiren ahorow bi, ahataw ahorow bi, nye mbrɛ nworabakuw ahorow bi tse no a, ibohu dɛ hɔn nyina wɔ kwan pɔtsee bi a wɔafa do ayɛ no. Abɔdzenyansahufo dze mfe pii esua mbrɛ dɛm ndzɛmba ahorow yi si tse no ho adze. w24.12 16 ¶7
Dwowda, May 18
Ɔno nye wo nkwa.—Deut. 30:20.
Moses, David, na John tsenaa ase wɔ tsetse mber no mu, na mbrɛ nna ndzɛmba tse wɔ hɔn aber do no, ɔnnyɛ dɛm na ɔtse wɔ hɛn aber yi do. Naaso ndzɛmba ahorow bi wɔ hɔ a wɔyɛe a hɛn so yɛyɛ bi. Bi nye dɛ wɔsoom nokwar Nyankopɔn no. Na dɛmara na hɛn so yɛyɛ. Afei so, dɛm mbarimba anokwafo yi bɔɔ Jehovah mpaa, wɔdze hɔnho too no do na wɔhwehwɛɛ no hɔ akwankyerɛ. Dɛmara na hɛn so yɛyɛ. Bio so, nna dɛm mbarimba yi wɔ ahotodo dɛ Jehovah hyira hɔn a wotsie no no, na ahotodo a ɔtse dɛmara na hɛn so yɛwɔ. Dɛm ntsi, nsɛm a mbarimba anokwafo yi kae ana woruwu no, hom mma yentsie ngu aso pa mu, na yɛmfa Nyankopɔn n’ahyɛdze mbɔ hɛn bra. Sɛ yɛyɛ dɛm a, obesi hɛn yie wɔ biribiara mu. Afei so, yebenya nkwa na ‘yɛbɛtsena ase akyɛr,’ kyerɛ dɛ yɛbɛtsena ase afebɔɔ. Bio so, hɛn enyi bɛgye paa dɛ yɛreyɛ dza ɔsɔ hɛn sor Egya a ɔdɔ hɛn no enyi, osiandɛ yenyim dɛ obedzi bɔ a ɔahyɛ hɛn nyina do ma wɔaabor dza yɛrohwɛ kwan no mpo.—Eph. 3:20. w24.11 13 ¶20-21
Benada, May 19
Nyankopɔn dze binom esisi asɔr no mu.—1 Cor. 12:28.
Asomafo no aber do no, woyii enuanom mbarimba bi dɛ wɔnsom dɛ asafo mu asomfo. (1 Tim. 3:8) Ɔbɛyɛ dɛ dɛm asafo mu asomfo yi na ɔsomafo Paul kaa hɔn ho asɛm dɛ wɔyɛ ndzɛmba bi dze ‘boa’ nkorɔfo no. Obotum aba dɛ, asafo mu asomfo yɛɛ ndwuma ahorow bi a no ho hia mbrɛ ɔbɛyɛ a asafo mu mpanyimfo benya ber dze akyerɛkyerɛ Nyankopɔn no nguan no na wɔaahwɛ hɔn yie. Dɛ mfatoho no, bi a asafo mu asomfo hwɛɛ Kyerɛwnsɛm a nna ɔwɔ hɔ no do kyerɛɛw bi, anaa wɔtotɔɔ ndzɛmba a ɔbɔboa hɔn ma woeetum ayɛ dɛm. Ɔwodze hwɛ ndzɛmba ahorow bi a asafo mu asomfo yɛ dze boa enuanom wɔ asafo no mu. (1 Pet. 4:10) Wotum ma wɔhwɛ asafo a wɔwɔ mu no ne sikasɛm anaa asaasesin a wɔyɛ mu edwuma no do. Afei so, wotum dze hyɛ hɔn nsa dɛ wɔnkra asafo nwoma mma enuanom, wɔnhwɛ mfir a wɔdze bɔ ndwom na wɔdze yi video no do, wɔnyɛ attendant, anaa wɔmboa ma wonsiesie Ahendzi Asa do. Dɛm ndwuma ahorow yi ho hia ama biribiara aakɔ do kamakama wɔ asafo no mu.—1 Cor. 14:40. w24.10 19 ¶4-5
Wukuda, May 20
Mutum adze nyina yɛ wɔ nyia ɔhyɛ me dzen no mu.—Phil. 4:13.
Sɛ yɛkaa dɛ Jehovah tse ase na ɔayɛ krado dɛ ɔbɔboa hɛn a, ɔbɛma yeetum egyina ɔhaw biara a yebehyia no ano. Adze yi ara, ɔyɛ adze nyina do Tumfo ntsi obotum ama hɛn ahoɔdzen ma yɛdze eegyina hɛn haw no ano. Dɛm asɛm yi hyɛ hɛn dzen paa ma yɛdze akokodur gyina ɔhaw biara a yehyia no ano. Sɛ yehyia ɔhaw ketseketse bi mpo na yehu dɛ Jehovah roboa hɛn a, ɔma yenya awerɛhyɛmu dɛ sɛ daakye bi yehyia ɔhaw akɛse a, orinnyi hɛn baako nnhyɛ hɛn nsa da. Hom mma yɛnhwɛ nsɛm bi a osisii wɔ Ɔhen David n’asetsena mu a ɔmaa onyaa Jehovah no mu ahotodo kɛse. Aber a nna David yɛ aberantsɛba a ɔhwɛ ne papa no nguan no, osisi bɛkyer nguan no mu kor kɔree. Da fofor bi so, gyata bɛkyer nguan no mu kor kɔree. No mu biara mu no, David dze akokodur kaa mbowa no do kɛgyee nguan no. Naaso, oennya adwen da dɛ noara n’ahoɔdzen na oetum dze ayɛ dɛm. Mbom no, nna onyim paa dɛ Jehovah na ɔmaa no ahoɔdzen ma otumii dze tsiiw mbowa no kɛgyee nguan no. (1 Sam. 17:34-37) Aber a David dwendween dɛm nsɛm yi ho no, ɔboaa no ma onyaa awerɛhyɛmu dɛ sɛ ohyia ɔhaw fofor bi so daakye a, Nyankopɔn tseasefo no bɔboa no. w24.06 21 ¶5-6
Yawda, May 21
Nyia obua asɛm ana ɔatse no, ɔyɛ nkwaseasɛm na enyito ma no.—Mbɛ. 18:13.
Fa no dɛ wɔato nsa afrɛ wo wɔ aponto bi ase. Ɔsɛ dɛ ekɔ anaa? Sɛ innyim obi a ɔrotow pon no anaa nhyehyɛɛ biara a ɔwɔ aponto no ho a, obehia dɛ ibisa obi a ɔroto nsa afrɛ wo no nsɛm bi. Henfa na wɔbɛyɛ aponto no na ebɛn aber na wɔbɛyɛ? Nyimpa ahen na wɔbɛba bi? Woana na ɔbɔhwɛ dza ɔbɔkɔ do wɔ aponto no ase do? Woananom so na wɔbɛba bi? Ebɛnadze na ɔbɔkɔ do wɔ aponto no ase? Wɔdze nsa bɛba ase anaa? Sɛ inya dɛm nsɛmbisa yi ho mbuae a, ɔbɔboa wo ma eehu dɛ ɔsɛ dɛ ekɔ anaa ɔnnsɛ dɛ ekɔ. Sɛ ihu asɛm no n’enyi do yie wie a, ɔsɛ dɛ etɔ bo ara susu ho kɔ ekyir. Dɛ mfatoho no, fa no dɛ ibisabisaa mu no, ibohun dɛ nkorɔfo binom a wɔreba aponto no ase no mmfa Bible mu afotusɛm nnyɛ hwee. Anaadɛ obiara nnyi hɔ a ɔbɔhwɛ nsa a wɔbɛkyekyɛ ama nkorɔfo no do. Ihu biribi a ɔkyerɛ dɛ annhwɛ a aponto n’ase bɛyɛ begyabegya anaa? (1 Pet. 4:3) Sɛ isusu dɛm nsɛm yi nyina ho wie a, ɔrennyɛ dzen mma wo koraa dɛ ibesi gyinae pa. w25.01 15 ¶4-5
Fida, May 22
‘Kaansa hom bɔn tse dɛ koogyan mpo a, ɔbɔhoa dɛ esukwankyɛba.’—Isa. 1:18.
Jehovah yɛɛ ntotoho ahorow bi, na ɔboa hɛn ma yɛtse mbrɛ ɔdze werdam afɔrbɔ no pepa hɔn a wonu hɔnho no hɔn bɔn no ase yie. Sɛ adze kɔkɔɔ ka tam fitaa bi mu a, ɔyɛ dzen paa dɛ ebɔhor ma wɔaakɔ. Naaso dɛm ntotoho a Jehovah ayɛ yi ma yenya awerɛhyɛmu dɛ obotum ahor hɛn bɔn ma wɔaakɔ korakora a yerunnhu no bio. Wɔdze hɛn bɔn toto ‘kaw’ bi a yɛdze ho. (Matt. 6:12; Luke 11:4) Dɛm ntsi aber biara a yɛbɛyɛ bɔn no, nna kaw a yɛdze Jehovah no reyɛ kɛse. Jehovah dze, yɛdze no kaw beberee. Naaso sɛ ɔdze hɛn bɔn kyɛ hɛn a, ɔtse dɛ mbrɛ oetwa kaw a yɛdze no no nyinara mu; ɔnnhwɛ kwan dɛ yebotua no bio. Dɛm ntotoho yi ma yehu dɛ sɛ Jehovah dze hɛn bɔn kyɛ hɛn a, ɔma hɛnho dwe hɛn na hɛn akoma so tɔ hɛn yamu. w25.02 9-10 ¶9-10
Memenda, May 23
Nnyɛ mba na ɔsɛ dɛ wɔkora ma awofo, na awofo mbom na ɔsɛ dɛ wɔkora ma mba.—2 Cor. 12:14.
Sɛ awofo hɔn mfe rokɔ enyim a, obehia dɛ hɔn mba yɛ ndzɛmba ahorow bi dze boa hɔn, na mbofra pii so enyi gye ho dɛ wɔbɛyɛ dɛm. (1 Tim. 5:4) Ɔwɔ mu dɛ sɛ awofo a wɔyɛ Christianfo boa hɔn mba ma wotum bɔhwɛ hɔn daakye a ɔbɛma hɔn enyi agye dze, naaso dza ɔbɛma hɔn enyi agye paa nye dɛ wɔbɔboa hɔn ma wɔaabɔsom Jehovah. (3 John 4) Sɛ eroboa wo mba ma woehu mbrɛ wobesi ahwɛ hɔnho daakye a, ma wonhu dɛ edze wo werɛ ahyɛ Jehovah mu. Sɛ eyɛ dɛm a, wobosuasua wo. Ofitsi hɔn mbofrase pɛɛ no, boa hɔn ma wonhu dɛ sɛ woku hɔnho yɛ edwumadzen a ɔbɔboa hɔnankasa. (Mbɛ. 29:21; Eph. 4:28) Afei aber a worinyin no, boa hɔn ma wɔnyer hɔnho nsua adze wɔ skuul. Awofo, hom botum ahwehwɛ Bible mu afotusɛm bi a hom botum dze aboa hom mba ma woehu course a wobotum ayɛ anaa dza wobotum esua wɔ skuul. Iyi bɔboa hom mba no ma woeenya edwuma a wobotum ayɛ dze ahwɛ hɔnho daakye na woeetum so enya mber pii dze akɔ asɛnka. w25.03 30-31 ¶15-16
Kwesida, May 24
‘Hom nhyɛ suban fofor no.’—Eph. 4:24.
Isaiah tsir 65 ma yehu asɛm a Jehovah kae faa mbrɛ asetsena bɛyɛ ama hɔn a wɔbɛtsena sunsum afamu paradise no mu no ho. Asɛm a ɔkae yi dzii kan nyaa ne mbamu wɔ afe 537 A.H.B. Dɛm aber no, Jehovah gyee Jewfo a nna woenu hɔnho no fii Babylon nkowaasom mu, na wɔsanee kɔr hɔn kurow mu. Jehovah hyiraa no nkorɔfo no, na ɔboaa hɔn ma wosiesiee Jerusalem kurow a nna wɔayɛ amamfo no ma ɔsanee sii ne dadaw mu. Afei so, wɔsanee sii asɔrfi no, na ɔbɛyɛɛ bea tsitsir a nna Israelfo no botum asan asom Jehovah nokwar mu bio. (Isa. 51:11; Zech. 8:3) Nkɔm a Isaiah hyɛe no hyɛɛ ase dɛ orinya ne mbamu a otsia ebien wɔ 1919 H.B. Dɛm aber no, Jehovah n’asomfo twee hɔnho fii Babylon Kɛse no ho. Ɔno ekyir no, sunsum afamu paradise no hyɛɛ ase, na no mu tserɛɛw nkakrankakra kɔr wiadze nyina. Ahendzi adawurbɔfo a wɔbɔ hɔnho mbɔdzen dze nsi kaa asɛmpa no na wɔtsetseew nsafo ahorow, na wɔyeer hɔnho dɛ wɔbɛda suban pa edzi. Afei so, mbanyin na mbaa a mber bi nna hɔn enyi gye ewudzisɛm ho na wɔyɛ hɔn adze tse dɛ mbowa no ‘hyɛɛ suban fofor a wɔabɔ no Nyankopɔn ne pɛ do’ no. w24.04 20-21 ¶3-4
Dwowda, May 25
Obiara bɔsoa nankasa n’adzesoa.—Gal. 6:5.
Sɛ ekɔ aman bi do a, awofo anaa ebusuafo afofor a hɔn enyi efir na wɔhwehwɛ okun anaa ɔyer ma hɔn ebusuafo a wɔnnwaree. Aman afofor bi so do no, ebusuafo anaa anyɛnkofo na wɔhwehwɛ obi a obotum afata dɛ okun anaa ɔyer ama obi a ɔnnwaree. Sɛ wonya bi a, nna wɔama hɔn beenu no ehyia ahwɛ dɛ wobotum anantsew anaa. Sɛ enuanom bi dze bɔto w’enyim dɛ boa hɔn ma wonnya obi a wobotum nye no anantsew a, bɔ mbɔdzen hu dza afa ebien no nyinara pɛ. Na sɛ inya bi a, bɔ mbɔdzen hu mbrɛ dɛm nyimpa no si tse nye no suban yie na dza ohia paa no, hu dɛ ɔnye Jehovah ntamu tse dɛn. Sɛ obi nye Jehovah wɔ ebusuabɔ a no mu yɛ dzen a, oye koraa kyɛn sika a ɔwɔ, beebi a ɔakɔ skuul ekodu anaa dzibew a ɔwɔ wɔ asetsena mu. Naaso kaa dɛ ewiei koraa no, onua no na akyerɛbaa no ankasa na ɔsɛ dɛ wosi gyinae dɛ wɔbɔwar anaa wɔronnwar. w24.05 23 ¶11
Benada, May 26
Ɔnyɛnko dɔ aber nyinara.—Mbɛ. 17:17.
Adze a yebotum ayɛ dze aboa nyimpa beenu bi a wɔrenantsew nye dɛ yɛbɔhwɛ hɛn kasaa yie. Ɔtɔ da a, ɔsɛ dɛ yɛhyɛ hɛnho do na yaannka nsɛm bi a ɔbɛhaw hɔn. (Mbɛ. 12:18) Sɛ yɛbɛyɛ mfatoho a, bi a woho bɛper wo dɛ ebɛka akyerɛ nkorɔfo dɛ osimesi nye ɔbentsen renantsew. Naaso bi a wɔbɛpɛ dɛ hɔnankasa na wɔka kyerɛ hɔn. Ɔnnsɛ dɛ yedzi nyimpa beenu bi a wɔrenantsew ho kɔnkɔnsa anaa yɛkasa tsia biribi a wɔpɛ dɛ wɔyɛ. (Mbɛ. 20:19; Rom. 14:10; 1 Thess. 4:11) Afei so, bi a hɔn enyi renngye ho dɛ yɛbɛka nsɛm bi anaa yebebisabisa hɔn nsɛm bi a ɔbɛma wɔatse nka dɛ kyenkyen ara a ɔsɛ dɛ wɔwar. Na sɛ nyimpa beenu bi a wɔrenantsew no si gyinae dɛ wobotwa nantsew no do so ɛ? Ɔnnsɛ dɛ yɛfeefee hɔn nsɛm mu anaa yekegyina hɔn mu kor n’ekyir. (1 Pet. 4:15) Sɛ ɔbarimba nye ɔbaa bi nantsew na woenntum annwar a, ɔno nnkyerɛ dɛ hɔn nsa esi famu. Mpɛn pii no, dza ɔkyerɛ nye dɛ nantsew a odzi awar enyim no aboa hɔn ma woehu dza ɔsɛ dɛ wɔyɛ. Kyerɛ dɛ wɔaboa hɔn ma woetum esi gyinae pa. Naaso sɛ wosi gyinae dɛ wobotwa do a, obotum ayɛ hɔn yaw paa. Ntsi yebotum ayɛ ndzɛmba ahorow bi dze aboa hɔn. w24.05 31 ¶15-16
Wukuda, May 27
Sɛ etɔ bahaw wɔ ahohia da mu a, w’ahoɔdzen suar.—Mbɛ. 24:10.
Sɛ wo busuanyi bi anaa wo nyɛnko berɛbo bi gyaa Jehovah som a, ɔyɛ yaw paa. Obotum mpo ama w’abaw mu eebu. (Ndw. 78:40) Sɛ edɔ dɛm nyimpa no paa a, ɔno mpo dze nna asɛm no asɛɛ koraa. Sɛ biribi a ɔtse dɛm ato wo pɛn a, nna ɔno nokwar a Zadok dzii no botum aboa wo. Nna ne nyɛnko berɛbo nye Abiathar. Naaso aber a Abiathar enndzi Jehovah nokwar no, ɔno dze ɔkɔr do dzii Jehovah nokwar. Asɛm yi sii aber a nna David da ne owu mpa do no. Dɛm aber no, ne ba Adonijah yɛɛ dɛ nkyɛ obesi noho hen, naaso nna Jehovah aka dɛ Solomon mbom na ɔbɛyɛ ɔhen. (1 Mber. 22:9, 10) Naaso Abiathar kedzii Adonijah n’ekyir. (1 Ahe. 1:5-8) Adze a Abiathar yɛe yi ma yehu dɛ oenndzi David, Zadok, na Jehovah nokwar. Nna ɔnye Abiathar nyina yɛ asɔfo, na nna ɔnye no abɔ mu ayɛ edwuma mfe pii.—2 Sam. 8:17; 15:29; 19:11-14. w24.07 6 ¶14-15
Yawda, May 28
[Enyigye] nye nyimpa a osuro noho daa no.—Mbɛ. 28:14.
Yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ sɛ yɛhwɛ hɛnho yie na yaamma kwan ma biribiara aannsɔ hɛn annhwɛ a, yebenya do mfaso paa. Sɛ yɛyɛ bɔn a, bi a hɛn ‘enyi bɛgye ber tsiabaa’ bi. Naaso sɛ yɛdze Jehovah n’akwankyerɛ bɔ hɛn bra a, enyigye a yebenya no dze, ɔnnyɛ ndɛ na ɔkyena na ɔbɛsa. (Heb. 11:25; Ndw. 19:8) Siantsir a ɔtse dɛm nye dɛ, Jehovah bɔɔ hɛn dɛ yɛmfa n’akwankyerɛ nyɛ edwuma. (Gen. 1:27) Ntsi sɛ yɛyɛ dza Jehovah pɛ a, yebenya tsibowa pa na yebotum aatsena ase daa. (1 Tim. 6:12; 2 Tim. 1:3; Jude 20, 21) Ɔyɛ nokwar, “honam no yɛ mberɛw.” (Matt. 26:41) Naaso dɛm asɛm yi nnkyerɛ dɛ yerunntum nnyɛ hɛn mberɛwyɛ ho hwee. Jehovah ayɛ krado dɛ ɔbɛma hɛn ahoɔdzen a yehia ama yeetum ako etsia mberɛwyɛ biara a yɛwɔ no. (2 Cor. 4:7) Hyɛ no nsew dɛ tum a ɔbor nyimpa dze do no, Nyame na ɔdze ma. Naaso, tum a ɔmmbor nyimpa n’ahoɔdzen do nye dɛ hɛnankasa yɛbɛyɛ hɛn afamudze dze ako etsia nsɔhwɛ biara a ɔbɛba hɛn akwan mu no. Jehovah so betsie hɛn mpaabɔ na ɔaaboa hɛn ma yaako etsia hɛn mberɛwyɛ no. (1 Cor. 10:13) Nokwasɛm nye dɛ, Jehovah bɔkɔ do ara aboa hɛn ma yaako etsia nsɔhwɛ. w24.07 19 ¶19-21
Fida, May 29
Hɔn a wɔtse bɔn mu no, kasa kyerɛ hɔn enyiberdo wɔ hɔn a wɔwɔ hɔ nyina enyim.—1 Tim. 5:20, NWT.
Ɔsomafo Paul kyerɛɛw asɛm a ndɛ daa asɛm yi gyina do no kɛmaa Timothy a nna ɔno so yɛ asafo mu panyin no. Nna Paul rekyerɛ Timothy mbrɛ obesi aboa “hɔn a wɔtse bɔn mu no.” Ehwɛ a, nna dza Paul rekyerɛ nye dɛ ɔnkasa nkyerɛ nyimpa a ɔayɛ bɔn no wɔ asafo mu no nyina enyim anaa? Ɔnntse dɛm. “Hɔn a wɔwɔ hɔ” a Paul kaa hɔn ho asɛm no nnyɛ asafo mu no nyinara. Mbom ɔyɛ nyimpa kakraabi a bi a wonyim bɔn a nyimpa no yɛe no ho asɛm no. Dɛm nkorɔfo yi botum ayɛ hɔn a wɔdze hɔn enyiwa hunii, anaa hɔn a ekyir yi ɔdzebɔnyɛnyi no kɛkaa bɔn no ho asɛm kyerɛɛ hɔn no. Ntsi dɛm nkorɔfo yi nkotsee na mpanyimfo no bɛma woehu dɛ woedzi asɛm no ho dwuma na wɔatsen nyimpa no. Ɔtɔfabi a, ibohu dɛ bɔn a nyimpa no ayɛ no, hɔn a wɔwɔ asafo no mu no dodowara so atse ho asɛm, anaadɛ bi a ekyir yi ɔbɛda edzi ma wɔaatse. Sɛ ɔba no dɛm a, yebotum aka dɛ asafo mu no nyina botum aka “hɔn a wɔwɔ hɔ” no ho. Ntsi wɔbɛma asafo mu panyin bi ama nkaabɔ wɔ asafo no mu dɛ wɔakasa akyerɛ onua anaa akyerɛbaa osimesi. Ebɛnadze ntsi na wɔbɛyɛ dɛm? Paul kaa dɛ: “Na wɔaayɛ kɔkɔbɔ ama hɔn a wɔaka no” amma wɔaannkɛyɛ bɔn. w24.08 24 ¶16-17
Memenda, May 30
Iyinom yɛ Nyankopɔn nsɛm a ɔyɛ nokwar.—Nyi. 19:9.
Ɔsɛ dɛ yɛyer hɛnho som Jehovah kesi ase. Ansaana Jesus ‘bɛfa’ hɔn a wɔasera hɔn no akɔ sor no, ɔsɛ dɛ wɔkɔ do ara weɔn. Dɛm nkorɔfo yi rohwɛ kwan paa dɛ ‘wɔbɔboaboa hɔn ano’ akɛka Jesus ho wɔ sor. (Matt. 24:40) Amagedon ko n’ekyir no, wɔnye Eguambaa Jesus bɛyɛ ayefor. (2 Thess. 2:1) Ɔwɔ mu dɛ ɔrennkyɛr biara na Jesus ebobu nkorɔfo atsɛn dze, naaso ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn akoma tu. Yenyim dɛ sɛ yɛkɔ do dzi hɛn sor Egya a ɔdɔ hɛn no nokwar a, ɔbɛma hɛn ‘tum a ɔbor nyimpa dze do’ ama yeetum ‘eegyina nyimpa Ba no enyim.’ (2 Cor. 4:7; Luke 21:36) Sɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɔkɔ sor o, sɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɛtsena asaase yi do o, ɔsɛ dɛ yetsie kɔkɔbɔ a ɔwɔ Jesus ne mfatoho ahorow yi mu no. Sɛ yɛyɛ dɛm a, hɛn Egya Nyankopɔn n’enyi bɛgye paa. Na Jehovah n’adom so ntsi, ‘wɔbɛkyerɛw hɛn edzin wɔ nkwa nwoma no mu.’—Dan. 12:1; Nyi. 3:5. w24.09 25 ¶19-20
Kwesida, May 31
Oye ma me dɛ motwe pin Nyankopɔn.—Ndw. 73:28.
Nyankopɔn n’Asɛm no botum aboa wo ma w’asomu aadwe wo. Ebɛn kwan do? Dwendwen ndzɛmba pa a ewɔ nye egyapadze a eroboaboa ano egu sor no ho. Afei so kaa dɛ hɔn a wɔnnsom Jehovah no, hɔn akatua araa na worinya wɔ dɛm wiadze yi mu no. Bi a wɔdze hɔnho bɔto ndzɛmba a woetum ayɛ wɔ asetsena mu no do, osiandɛ wonnyi daakye ho enyidado biara. Naaso ɔwo dze, nhyira a Jehovah dze ahyɛ wo bɔ no dze, ɔsɛ w’enyi ɔnnsɛ wo ɔka kyerɛ. (Ndw. 145:16) Afei so, dwen dɛm asɛm yi ho hwɛ: Sɛ isii gyinae fofor bi a, nkyɛ inyim mbrɛ w’asetsena bɛyɛ anaa? Dɛm asɛm yi yɛ nokwar paa: Hɔn a wɔma ɔdɔ a wɔwɔ ma Nyankopɔn nye hɔn nyɛnko nyimpa no kenyan hɔn ma wosisi gyinae ahorow bi no, adze pa biara rommbɔ hɔn wɔ asetsena mu. w24.10 27 ¶12-13