ENỌ RẸ IGHENE NỌ
Mavọ Me Sa Vwọ Sane Ohwo ro Vwo Omamọ rẹ Udje re Me Cha Vwẹrokeri?
“Mi de hirharoku ebẹnbẹn vwẹ isikuru, ọ lọhọ siẹrẹ mi de roro kpahen ohwo ro vwo omamọ rẹ udje re me sa vwẹrokeri ro ji hirharoku ebẹnbẹn tiọyena jovwo re. Ke me davwẹngba mi vwo nene udje rẹ ohwo yena. Re vwo vwo ohwo ra vwẹrokere sa nẹrhẹ ọ lọhọ e vwo yerin ghene ebẹnbẹn.”—Haley.
Wo de vwo ohwo ru wọ vwẹrokere, ọnana sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ kẹnoma kẹ ebẹnbẹn je yanmu ẹkẹn ru wo bru kẹ oma. Ọtiọyena, ofori nẹ wọ sane ohwo ro vwo omamọ rẹ udje.
Diesorọ wọ vwọ nabọ sane ohwo na?
Iruemu rẹ ihwo ru wọ vwẹrokere cha phoriẹn mu we.
Baibol na vuẹ Inenikristi nẹ ayen vwo oniso rẹ ihwo ri vwẹ omamọ rẹ uruemu rọ vwọ ta: “Rẹ ovwan vwo roro kpahen oborẹ uruemu rayen hepha na, ovwan vwẹrokere esegbuyota rayen.”—Hibru 13:7.
Iroroẹjẹ: Rọ vwọ dianẹ ihwo ru wọ vwẹrokere na se djobọte we vwọrẹ erhuvwu yẹrẹ vwọrẹ umiovwo na, gba sane ihwo ri vwo omamọ rẹ iruemu, ọ dia ihwo ra riẹnre mamọ ọvo yẹrẹ ihwo wẹ vẹ ayen dino dia edjee.
“Mi yono erọnvwọn buebun vwo nẹ uruemu vẹ oborẹ oniọvo ọvo re se Adam ruẹ erọnvwọn wan. O gbe vwe unu nẹ me je karophiyọ erọnvwọn evo kiriguo rọ tare, ro ji ru. Ọ nama riẹn oborẹ uruemu rọyen na djobọte te vwe tee.”—Colin.
Iruemu rẹ ihwo ru wọ vwẹrokere se djobọte oborẹ wo roro emu wan vẹ oborẹ oma ru we.
Baibol na tare nẹ: “Wo jẹ a phiẹn wẹ-ẹn. Erharhe igbeyan miovwo omamọ rẹ uruemu.”—1 Kọrẹnt 15:33.
Iroroẹjẹ: Frẹkotọ sane ohwo ro vwo omamọ rẹ iruemu, ọ dia fikirẹ erhuvwu ro vwori ọvoo. Kidie, ohwo na se ku we phiyotọ ọ da dianẹ obo ro vwo erhuvwu te ọvo yen wọ tẹnrovi.
“Wọ da vwẹ ọkieje vwo vwẹ oma wẹn vwọ vwanvwẹ ihwo ri titiri, ọnana sa nẹrhẹ wo ni oma wẹn kueku ji no nẹ wo vwo erhuvwuu. Ọ je sa nẹrhẹ wọ tẹnrovi oma wẹn ganọ.”—Tamara.
Obo re roro kpahen: Imuoshọ vọ yen herọ a vwọ vwẹrokere ihwo ri titiri?
Ohwo ru wọ vwẹrokere se djephia se wọ cha yanmu ẹkẹn ru wo bru kẹ oma.
Baibol na tare nẹ: “Ohwo rọ yan nene evwaghwanre ko vwo aghwanre.”—Isẹ 13:20.
Iroroẹjẹ: Sane ihwo re vwo omamọ rẹ iruemu ru wọ guọnọ vwẹrokeri. Wọ vwọ fuẹrẹn ayen na, wọ sa yono erọnvwọn evo miẹ ayen re sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ yanmu ẹkẹn ru wo bru kẹ oma.
“Ukperẹ wọ de vwọ tanẹ ‘me guọnọ vwo omamọ rẹ uruemu,’ wọ sa tanẹ, ‘me guọnọ vwo omamọ rẹ uruemu kerẹ Jane. Ọ fobọ te asan, ọ je reyọ owian rọyen vwọ hehaa.’”—Miriam.
Obo ra ta na kọna: Wọ da nabọ sane omamọ rẹ ohwo ru wọ cha vwẹrokeri, ọ cha nẹrhẹ wo se yono oma wẹn phiyọ oka rẹ ohwo ru wọ guọnọ dia.
Wọ da vwẹrokere omamọ rẹ ohwo, kọ cha lọhọ wọ vwọ yanmu ẹkẹn ru wo bru kẹ oma!
Oborẹ wo che ruo wan
Iroroẹjẹ ivẹ nana sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwọ sane ohwo ru wọ cha vwẹrokeri.
Wọ sa sane uruemu ọvo ru wọ guọnọ wian kpahen, wo de ru ọyena nu, gba guọnọ ohwo ro vwo oka rẹ uruemu tiọyena.
Wọ sa sane ohwo rẹ oma rọyen vwerhan owẹ je vwo oniso rẹ uruemu ro rhere ru wo guọnọ wian kpahen.
Ihwo ru wọ guọnọ vwẹrokeri sa dia:
Edje wẹn. “Ugbeyan mẹ rọ kerẹ ovwẹ mamọ yen ohwo re me guọnọ vwẹrokeri. O dje ọdavwaro phia kpahen ihwo efa mamọ ọ da tobọ dianẹ owian vọnrọ abọ. Dede nẹ mi vien re, jẹ o vwo iruemu iyoyovwin ri mi vworii, re me guọnọ vwẹrokeri.”—Miriam.
Imiragua. Enana sa dia ọsẹ vẹ oni wẹn yẹrẹ ihwo wẹ vẹ ayen gbe vwo esegbuyota vuọvo. “Aphro herọọ nẹ, ọsẹ vẹ oni mẹ ayen ihwo ri me guọnọ vwẹrokeri. Ayen vwo omamọ rẹ iruemu. Me mrẹ echobọ rayen, dedena ayen ji fuevun kẹ Jihova. Me nẹrhovwo nẹ ọke me dahẹ edje rayen, mi fuevun kẹ Jihova kirobo ayen ruru.”—Annette.
Idje rẹ ihwo evo vwẹ Baibol. “Me sane ihwo sansan re me cha vwẹrokere vwẹ Baibol na re—Timoti, Rutu, Job, Pita, vẹ ọmọtẹ ri Hibru na—ayen eje na vwo iruemu sansan. Mi vwo yono kpahen ihwo nana vwẹ Baibol na, ọnana da nẹrhẹ me rhe riẹn ayen vrẹ obo ri jovwo. Oma nabọ vwerhen ovwẹ siẹrẹ mi de se ikuegbe rẹ ihwo rehẹ ọbe na Vwẹrokere Esegbuyota Rayen, ji te ‘Role Model Index’ rọhẹ ẹbẹre rẹsosuọ vẹ ọrivẹ rẹ ẹbe na Questions Young People Ask—Answers That Work.”—Melinda.
Iroroẹjẹ: Wọ gba oma wẹn siẹ ohwo ọvo nẹ ọyen ọvo yen wọ cha vwẹrokeree. Ọyinkọn Pọl vuẹ Inenikristi nẹ: “Ovwan me je tẹnrovi ihwo re yan vwẹ idjerhe ro shephiyọ vẹ udje rẹ avwanre phi phiyotọ kẹ ovwan.”—Filipae 3:17.
Wọ riẹnre jovwo? Wọ je sa dia ohwo ra sa vwẹrokere! Baibol na tare nẹ: “Dia udje vwọ kẹ ihwo re fuevun vwọrẹ ota ẹta, vwẹ uruemu, vwẹ ẹguọnọ, vwẹ esegbuyota, vwẹ ẹfuọn.”—1 Timoti 4:12.
“Ọ da tobọ dianẹ wẹ komobọ je wian kpahen iruemu evo, wọ je sa vwo ukẹcha kẹ ihwo efa vwo ru yovwin phiyọ. Wọ vughe ohwo ro ni wee, wọ je riẹn oborẹ ota wẹn se wene akpeyeren rẹ ohwo yenaa.”—Kiana.