Iseri ri Jihova Vwo Irhi ri Shekpahen A Vwọ Kọnphiyọ Ohwohwo?
Iseri ri Jihova vwo imuẹro nẹ odjekẹ vẹ irhi rehẹ Baibol na sa cha avwanre uko vwo bru erhiẹn re cha vwerhen Ọghẹnẹ oma ji fierere kẹ avwanre. (Aizaya 48:17, 18) Ọ dia avwanre yen vwẹ odjekẹ vẹ irhi na vwo muu, ẹkẹvuọvo avwanre yeren akpọ nene ayen. Ja mrẹ oborẹ evo usun rẹ odjekẹ na vwo churobọ siẹ a vwọ kọnphiyọ ohwohwo.a
Orọnvwe ọyen oyerinkugbe ri bẹdẹ. (Matiu 19:6) Kidie nẹ oyan ọmọtẹ vẹ ọmọshare ọyen owọẹjẹ ro kuẹphiyọ vwẹ orọnvwe, Iseri ri Jihova ki no ghanghanre.
Ihwo ri ghwanre tedje rẹ orọnvwe re yen kọnphiyọ ohwohwo. Ihwo tiọyena “tedje re,” yẹrẹ ayen wanvrẹ ọke rẹ urhurusivwe rẹ ehware ma vwọ gan vwẹ oma rayen re.—1 Kọrẹnt 7:36.
Ihwo re kọnphiyọ ohwohwo vwo ugbomọphẹ ayen vwọ rọvwọn. Vwẹ ẹro rẹ Ọghẹnẹ, ihwo evo re fan orọnvwe vwo nene urhi vwo ugbomọphẹ rayen vwọ rhoma rọvwọọn, kidie Baibol na tare nẹ ọfanrhiẹn ọvo yen sa nẹrhẹ a fan orọnvwe.—Matiu 19:9.
A vwẹ iji kẹ Inenikristi re guọnọ rọvwọn nẹ ayen rọvwọn ohwo rọ vẹ ayen gbe vwo esegbuyota vuọvo. (1 Kọrẹnt 7:39) Iseri ri Jihova niro nẹ ọ dia ohwo ro di muọghọ kẹ esegbuyota avwanre yen iji nana shekpaheen, ẹkẹvuọvo ohwo ro bromaphiyame re kerẹ Oseri, ro vwo esegbuyota avwanre ji yeren akpọ nene. (2 Kọrẹnt 6:14) Nẹ awanre rhe yen Ọghẹnẹ vwọ vwẹ odjekẹ vwọ kẹ idibo rọyen nẹ ayen rọvwọn ihwo re vẹ ayen gbe vwo esegbuyota ọvuọvo. (Jẹnẹsis 24:3; Malakae 2:11) A je sa vwẹ iji nana ruiruo, kirobo rẹ ihwo evo ri ruẹ ehiahiẹ vwẹ ọke avwanre na mrẹvughe.b
Ofori nẹ emọ muọghọ kẹ esẹ vẹ ini rayen. (Isẹ 1:8; Kọlose 3:20) Vwọ kẹ emọ re je dia uwevwin rẹ esẹ vẹ ini rayen, iji nana churobọ si ayen vwo muọghọ kẹ erhiẹn rẹ esẹ vẹ ini rayen kpahen a vwọ kọnphiyọ ohwohwo. O ji se churobọ si ikpe rẹ ọmọtẹ yẹrẹ ọmọshare rayen che te tavwen ọ ke ton oyan ra vwọ kọnphiyọ ohwohwo phiyọ kugbe irueru rayen cha rhọnvwen nẹ ayen vwobọ vwọ.
Oseri ri Jihova ọvuọvo yen che brorhiẹn sẹ ọ cha kọnphiyọ ohwo vẹ ohwo rọ cha kọnphiyọ vwo nene odjekẹ ri Baibol na. Ọnana ghwe shephiyọ odjekẹ ri Baibol nana: “Dohwo doghwa rọyen yen che mu.” (Galesha 6:5) Dedena, vwọ kpahen a vwọ kọnphiyọ ohwohwo, ihwo buebun vwẹ aghwanre nokpẹn uchebro miẹ Inenikristi ri tedje ri vwo ọdavwẹ rayen.—Isẹ 1:5.
Erọnvwọn buebun rẹ ihwo re kọnphiyọ ohwohwo ruẹ nonẹna e yen imwemwu egangan. Kerẹ udje, Baibol na vwẹ iji kẹ avwanre nẹ a kẹnoma kẹ ọfanrhiẹn. Ọ dia ehware ọvo yen ọnana churobọ sii, ẹkẹvuọvo ji te iruemu ri jẹfuọn efa vwẹ uvwre rẹ ihwo re je rọvwọọn, kerẹ ra vwọ vwẹ obọ ghwraghwra oma rẹ ohwo ọfa yẹrẹ ehware rẹ unu vẹ ọ rẹ unusọn. (1 Kọrẹnt 6:9-11) Iruemu ra vwọ kpara urhurusivwe rẹ ehware dede nẹ e bru ehwaree, eyen iruemu ri “jẹfuọn” ri tuẹn Ọghẹnẹ oma. (Galesha 5:19-21) Baibol na je vwọso eta rẹ ọfanrhiẹn ri churobọ si “erharhe eta.”—Kọlose 3:8.
Ubiudu na yẹrẹ ohwo ra hepha vwẹ obevun vọnre vẹ ophiẹnvwe. (Jerimaya 17:9) O se mu ohwo vwo ru obo rọ riẹnre nẹ ọ chọre. Rere ubuidu rẹ ihwo re kọnphiyọ ohwohwo vwo jẹ ayen ẹphiẹn, ofori nẹ ayen ọvo dia asan odjahọn rọ sa so ọdavwini kẹ ayeen. Ayen se brorhiẹn aghwanre womarẹ ayen vwọ dia ohri rẹ ihwo re ga Jihova yẹrẹ vuẹ ohwo ọfa ro tedje nẹ ọ vwomaba ayen. (Isẹ 28:26) Inenikristi re je rọvwọọn re guọnọ ọrivẹ orọnvwe riẹnre nẹ imuoshọ herọ siẹrẹ ayen da guọnọ ohwo rẹ ayen cha rọvwọn vwẹ intanẹti, ma rho imuoshọ rọ herọ siẹrẹ ayen da vwẹ ugbeyan vwo muẹ ohwo rẹ ayen nabọ vughee.—Une rẹ Ejiro 26:4.
a A vwọ kọnphiyọ ohwohwo ọyen ẹkuruemu rẹ ihwo evo, jẹ ọ dia ọtiọyen vwọ kẹ ihwo efaa. Baibol na tare nẹ ofori a vwọ kọnphiyọ ohwohwo yẹrẹ kọyen idjerhe vuọvo ra sa vwọ rọvwọọn.
b Kerẹ udje, uyovwinrota ọvo vwẹ ọbe na Marriage & Family Review tare nẹ “ehiahiẹ erha re ru kpahen erọnvwọn re ma ghanre re nẹrhẹ orọnvwe tọn (te omarẹ ikpe 25 fiẹ 50 kpenu), djerephia nẹ orọnvwe tọn siẹrẹ ihwo ivẹ na de vwo oka rẹ uyono ẹga vuọvo, esegbuyota kugbe imuẹro vuọvo.”—Volume 38, issue 1, page 88 (2005).