ENỌ RẸ IGHENE NỌ
Oyan rẹ Ọmọtẹ vẹ Ọmọshare—Ẹbẹre 2: Die Yen Mi Che Rhẹro Rọyen Me da Kọnphiyọ Ohwo?
O vwo ohwo ọvo rẹ wọ mrẹre ro je we mamọ, ovwan ihwo ivẹ na de brorhiẹn rẹ ovwan vwọ kọnphiyọ ohwohwo rere ovwan sa vwọ riẹn sẹ ovwan fo ihwo re rọvwọn. Die yen wo che rhẹro royen ovwan wo vughe ohwohwo phiyọ na?
Vwẹ uyovwinrota nana
Vwo vwẹ ẹwẹn nẹ ovwan che rhievun ta ota kẹ ohwohwo
Ovwan ihwo ivẹ na che yono emu buebun kpahen ohwohwo ovwan vwọ ghwọrọ ọke kuẹgbe na. Ọkievo wọ cha fuẹrẹn iruemu rẹ ohwo rẹ wọ kọnphiyọ na wo ki se vwo oniso erọnvwọn evo vwẹ oma rọyen.
Ẹkẹvuọvo, o ji vwo erọnvwọn efa rẹ ovwan ihwo ivẹ na che rhievun ta ota kpahen. Jẹ ovwan vwo ruẹ ọtiọyena, davwẹngba vwo rhievun ta ota, wo ji muẹ orhiẹnbro wẹn kpahen oborẹ oma ru we-e.
Iyovwinreta ovwan cha ta ota kpahen:
Igho. O vwo esa rẹ wọ rere? Wọ mrẹ bẹnbẹn wo vwo sun oborẹ wọ ghwọrọ igho wan? Wọ da rọvwọn nu, mavọ yẹn owẹ vẹ ọrivẹ wẹn se vwo brorhiẹn kpahen igho rẹ ovwan mrẹ vẹ ọ rẹ ovwan ghwọrọ?
Omakpokpọ. Wo vwo omakpokpọ? Wo vwo ebẹnbẹn ri jẹ omakpokpọ e vwo vwẹ ọke evo re wanre?
Oborẹ Ovwan Guọnọre. Die yen wọ guọnọre vwẹ akpeyeren? Oborẹ ovwan ihwo ivẹ guọnọre vwẹ akpeyeren họhọre? Siẹrẹ emuọvo da phia vwẹ ọke wọ da rọvwọn nu, rọ nẹrhẹ wọ sa yanmu oborẹ wọ guọnọre vwẹ akpeyere-en, oma je cha vwerhen owẹ?
Orua. O vwo ohwo ọvo vwevunrẹ orua wẹn ru wọ vwẹrote enẹna? Oghwa vọ yen wo rhẹro rọyen vwẹ obaro na? Ovwan guọnọ vwiẹ emọ? Ọ da dia ọtiọyen, bro yen ovwan guọnọ vwiẹ?
Siẹrẹ ovwan da fuẹrẹn iyovwinreta nana, ovwan rhievun ta ota kẹ ohwohwo. Wọ djahen yẹrẹ wẹnẹ uyota na kidie nẹ wọ guọnọre nẹ oma vwerhen ohwo ochekọ na-a.—Hibru 13:18.
Obo re roro kpahen: Die yen ofori nẹ wo riẹn kpahen ohwo rẹ wẹ vẹ ọyen gba yan kuẹgbe na? Die yen ofori nẹ ọ riẹn kpahen owẹ? Mavọ yen e vwo rhievun ta ota kẹ ohwohwo sa vwọ cha ovwan uko vwẹ obaro na, siẹrẹ ovwan de brorhiẹn nẹ ovwan cha rọvwọn?
Odjekẹ ri Baibol: “Ta uyota kẹ ohwohwo.”—Ẹfesọs 4:25, New Century Version.
“Ọmọtẹ na se roro, ‘Vwẹ omarẹ emaranvwe esan jẹ a sa vwẹ phiyotọ re,’ ẹkẹvuọvo ọmọshare na se no nẹ o che te ẹgbukpe ọvo. Ọnana sa so ofudjevwe je nẹrhẹ ẹwẹn rẹ ọmọtẹ na kuọrọn, kidie ọ vwẹ ẹwẹn roro nẹ o che kri te ọtiọye-en. Ọtiọyena, ọyen obo re ghanre ovwan ihwo ivẹ na vwọ riẹn iroro rẹ ohwo ọvuọvo vwọ kpahen ota na.”—Ariana rọ rọvwọnre ẹgbukpe ọvo re.
Vwo vwẹ ẹwẹn nẹ iroro rẹ ovwan cha fẹnẹ ohwohwo
O vwo ihwo ivẹ vuọvo re họhọ ohwohwo karekare-e. Ọtiọyena wo roro nẹ erọnvwọn eje ovwan tare yen ovwan cha rhọnvwe phiyọ-ọ. Kerẹ udje, asan rẹ wo nurhe vẹ obo ra yọnrọn owẹ ghwanre wan se djobọte ẹro wo vwo nẹ erọnvwọn.
Obo re roro kpahen: Siẹrẹ ọ rha rhọnvwephiyọ ota wẹ-ẹn, wo muegbe wọ vwọ nuẹ fikirẹ ufuoma, ọ da dianẹ obo rọ ta na gbe vwọso odjekẹ ri Baibol vuọvo-o?
Odjekẹ ri Baibol: “E jẹ ihwo ejobi mrẹvughe nẹ ovwan ihwo re nuẹ.”—Filipae 4:5.
“Ovwan che vwẹ iroro re fẹnẹre, tobọ vwẹ ọke rẹ ovwan de no nẹ uruemu rẹ ovwan họhọ ohwohwo vwẹ kemu kemu. Dede nẹ ọyen obo re ghanre iruemu rẹ ovwan vwọ họhọ ohwohwo, jẹ obo re ma ghanre yen iruemu rẹ wo che djephia siẹrẹ ohwo rẹ wọ kọnphiyọ na rha rhọnvwephiyọ ota wẹn na-a.”—Matthew rọ rọvwọnre ẹgbukpe iyorin re.
Vwo vwẹ ẹwẹn nẹ oyan rẹ ọmọtẹ vẹ ọmọshare vwo egbabọse
Aphro herọ-ọ, oyan rẹ ọmọtẹ vẹ ọmọshare reyọ ọke buebun mie ohwo, ọ je vwo egbabọse. Die yen sa vwẹ ukẹcha phia?
Vwẹ ẹro abavo vwo nẹ oyan rẹ ovwan na. Wo jẹ oyerinkugbe kpokpọ wẹn na reyọ ọke wẹn tẹdia wọ me kpairoro vrẹ oghwa ro fori nẹ wo mu yẹrẹ igbeyan wẹ-ẹn. Alana rọ rọvwọnre ẹgbukpe iyorin re da ta: “Wọ guọnọ igbeyan wẹn wọ da rọvwọn nu, igbeyan wẹn je guọnọ owẹ. Wọ kpairoro vrẹ ayen kidie nẹ wọ kọnphiyọ ohwo enẹna-a.”
Karophiyọ nẹ wọ da rọvwọn nu, o vwo erọnvwọn sansan wọ cha rhuẹrẹ phiyọ vwẹ akpeyeren wẹn. O che yovwin wọ da wian kpahọn vwẹ ọke wọ vwọ kọnphiyọ ohwo na.
Obo re roro kpahen: Ọkieje yen wọ vwọ vuẹ ohwo rẹ wọ kọnphiyọ na nẹ o nene uwe ghwọrọ ọke kugbe? Wo no nẹ erọnvwọn rẹ ohwo rẹ wọ kọnphiyọ na rhẹro rọyen mie we bun nọ? Mavọ yen wo se vwo siobọ oborẹ wo rhẹro rọyen na kpotọ, rere ofu vwo jẹ ohwo rẹ wọ kọnphiyọ na edje?
Odjekẹ ri Baibol: “Kidie vwọ kẹ kemu kemu o vwo ẹghẹre, kugbe ọke kẹ kemu kemu.”—Aghwoghwo 3:1.
“Ọ da dainẹ ehẹha yen idjerhe vuọvo rẹ ihwo re kọnphiyọ ohwohwo vwọ ghwọrọ ọke kuẹgbe, ọ cha bẹn rẹ ayen vwo ru ọtiọyen siẹrẹ ayen da rọvwọn nu. Ofori nẹ ihwo re kọnphiyọ ohwohwo vwobọ vwẹ erọnvwọn kerẹ a vwọ dẹ erọnvwọn, ra vwọ ga ẹga vẹ a vwọ wian kuẹgbe. Ọnana se muegbe rayen vwọ wian kugbe je cha ayen uko vwẹ orọnvwe rayen.”—Daniel rọ rọvwọnre ẹgbukpe ivẹ re.
Karophiyọ, a vwo kọnphiyọ ohwohwo ọyen oyerinkugbe rẹ ọmọke rọ cha nẹrhẹ wo brorhiẹn sẹ wọ cha rọvwọn ohwo na yẹrẹ phioba phiyọ oyerinkugbe na. Ẹbẹre 3 rẹ uyovwinrota nana cha ta ota kpahen erọnvwọn ro fori nẹ wọ fuẹrẹn wo de che brorhiẹn tiọyena.