Sẹro rẹ Oma Wẹn Vwo nẹ Abọ rẹ Evuẹ rẹ Efian
Ọ pha phẹphẹre ra vwọ mrẹ evuẹ nonẹna vrẹ obo ri jovwo, kerẹ evuẹ re sa chọn ohwo uko vwọ kẹnoma je sẹro rẹ omakpokpọ rẹ ohwo. Ẹkẹvuọvo, wo de ruẹ ehiahiẹ, ofori nẹ wọ kẹnoma kẹ evuẹ rẹ efian, kerẹ:
Iyẹnrẹn ri sun ohwo ghwrẹ
Evuẹ re gbare-e
Kerẹ udje, vwẹ ọke rẹ ọga ri COVID-19 na, secretary-general ri United Nations de siẹ ihwo eje orhọn nẹ a cha hrahra evuẹ rẹ efian re vọnre vẹ imuoshọ vwo nene asan eje. Ọ da ta: “Uchebro rọ sa so imuoshọ kẹ ẹdia rẹ omakpokpọ rẹ ohwo vẹ omaesivwon rẹ ọghware kpenu phiyọ. E nyo iyẹnrẹn rẹ efian buebun vwẹ TV vẹ iredio. Ihwo hwarhiẹ evuẹ ra riẹn otọ raye-en nene intanẹti. Utuoma kpahen ihwo vẹ uruemu rẹ omaẹfẹnẹ ji buẹnphiyọ.”
Vwọrẹ uyota, evuẹ rẹ efian dia emu kpokpọ-ọ. Ẹkẹvuọvo, Baibol na tarọ phiyotọ jovwo re nẹ vwẹ ọke rẹ avwanre na, “ihwo umwemwu kugbe otu ri muẹ odẹ kẹ oma [che rhe] miovwẹ phihọ, e phiẹn yẹ a je ghwa phiẹn ayen.” (2 Timoti 3:1, 13) Intanẹti je nẹrhẹ a sa fobọ mrẹ ji hwarhiẹ evuẹ rẹ efian vwọrẹ jẹ riẹn bro ohwohwo ra enẹna. Ọtiọyena, evuẹ ra mrẹ vwẹ ifonu, itablẹti yẹrẹ ikọmputa rẹ avwanre sa rhe vọn vẹ evuẹ rẹ efian.
Idjerhe vọ yen wọ sa vwọ serọ rẹ oma wẹn vwo nẹ abọ rẹ evuẹ rẹ efian vẹ e ra riẹn otọ raye-en? Roro kpahen odjekẹ ri Baibol evo re sa vwẹ ukẹcha phia.
Wo se emu eje ru wọ mrẹre yẹrẹ nyori gbuyota-a
Obo ri Baibol na tare: “Ogbori se kemu kemu ejobi gbuyota, ẹkẹvuọvo ohwo ro vwo iroro obọ rọ ra ọye o nẹ.”—Isẹ 14:15.
E jẹ avwanre nomaso e vwo jẹ avwanre ẹphiẹn. Kerẹ udje, ihwo buebun phi ihoho re si eta phiyọ yẹrẹ ividio ekrẹnkrẹn buebun phiyọ intanẹti, ma rho vwẹ sosha midia, kidie nẹ ayen guọnọ fovwo ihwo phiyọ ehwẹ. Ẹkẹvuọvo, e se wene evuẹ rẹ ihoho vẹ ividio ekrẹnkrẹn na phiyọ orọnvwọn ọfa phẹphẹre. Ihwo evo ji se ru ividio rẹ ohwo ro ruẹ erọnvwọn yẹrẹ ta eta jẹ ọ dia ohwo na dẹn yen ta eta na yẹrẹ ru erọnvwọn rehẹ ividio na-a.
“Buebun rẹ evuẹ rẹ efian rẹ ihwo ri ruẹ ehiahiẹ mrẹ vwẹ intanẹti, a chahen eta na vẹ ọhọ re ke phi phiyọ ayen nure.”—Axios Media.
Nọ oma wẹn: ‘Evuẹ rẹ riariẹ iyẹnrẹn na uyota?’
Roro kpahen eta re riariẹ ovuẹ na phiyọ vẹ asan ri nurhe
Obo ri Baibol na tare: “Davwe emu kemu ejobi ni.”—1 Tẹsalonaika 5:21.
Tavwen wo ki se ikuegbe ọvo gbuyota ji vwo rhe ihwo efa, ka guọnọ otọ rọyen sẹ uyota, ọ da tobọ dianẹ ọyen ikuegbe ro titiri mamọ yẹrẹ ikuegbe ra vwọ phia abọ buebun vwẹ iyẹnrẹn re. Mavọ wo che ruo wan?
Roro kpahọn sẹ a sa vwẹroso asan rẹ ovuẹ na nurhe. Ikọmpini re hwarhiẹ iyẹnrẹn vẹ ikoko efa sa chahen ikuegbe na fikirẹ erere romobọ rayen yẹrẹ fikirẹ oborẹ ayen se gbuyota. Reyọ obo wọ mrẹ vwẹ asan rẹ ovuẹ na nurhe vwọ vwanvwe ọ rẹ asan ọfa. Ọkiọvo, igbeyan avwanre sa vwẹ evuẹ rẹ efian vwo rhe avwanre womarẹ imeli yẹrẹ sosha midia vwọrẹ jẹ riẹn. Ọtiọyena, wo ghwe se ovuẹ na gbuyota-a, jokpanẹ wọ hiẹ asan ro nurhe.
Jo muwẹro nẹ obo re riariẹ ovuẹ na phiyọ gbare, ọ je dia uyota. Guọnọ ẹdẹ rọ vwọ phia, uyota rẹ ota na vẹ ẹkpo ru wọ sa yọnre vwo bicha ovuẹ na. Ẹbẹre re de che me nomaso yen siẹrẹ e de ru evuẹ egangan lọhọ vrẹka yẹrẹ evuẹ rẹ e ruru rere oma vwo ru we okoka ọvo.
“E vwo vwo imuẹro nẹ ovuẹ re vwo rhe avwanre uyota sa rhe ghanre kerẹ abọ ẹhworẹ.”—Sridhar Dharmapuri, rọ wian vwẹ U.N kerẹ Senior Food Safety vẹ Nutrition Officer.
Nọ oma wẹn: ‘Ihwo re hwarhiẹ iyẹnrẹn nana vwẹ eta romobọ rayen vwọba rere ọ vwọ vwerhen gbanẹ ẹbẹre ọvo rẹ ikuegbe na yen ayen vwọphia?’
Jẹ uyota na sun we, ọ dia iroro romobọ wẹ-ẹn
Obo ri Baibol na tare: “Ohwo rọ vwẹ ẹro so udu robọ rọye yẹ ẹkpa.”—Isẹ 28:26.
Avwanre vwo uruemu ra vwọ vwẹroso evuẹ re rhọnvwephiyọ obo ra guọnọ nyo. Ikọmpini buebun re wian kpahen intanẹti womarẹ obo ri je we vẹ oborẹ wọ hiẹ guọnọ jovwo re, vwọ vwẹ evuẹ rhe we. Ẹkẹvuọvo, ọ dia obo ri je avwanre ọvo yen o fori nẹ e nyo ọkieje-e.
“Ihwo tẹn ona obo re roro emu fiotọ, ẹkẹvuọvo, obo ra guọnọre, obo re phiẹrophiyọ, obo ra djoshọ rọyen, vẹ obo ri mu ohwo vwo ru emu se mu ihwo ọke buebun vwo nẹ orọnvwọn phiyọ uyota siẹrẹ ọ da rhọvwenphiyọ oborẹ ayen guọnọ nyo.”—Peter Ditto, ọgbaerianriẹn ro yono kpahen ihworakpọ.
Nọ oma wẹn: ‘Me vwẹroso ovuẹ nana kidie nẹ ọyen obo me guọnọ nyo?’
Wọ hwarhiẹ evuẹ rẹ efia-an
Obo ri Baibol na tare: “Wọ nẹ iyẹnrẹn rẹ efia-an.”—Eyanno 23:1.
Karophiyọ nẹ evuẹ ru wo vwo rhe ihwo efa vwo ẹgba ro vwo wene iroro rayen vẹ iruemu rayen. Ọ da tobọ dianẹ wo vwiro rhe ayen vwọrẹ jẹ riẹn, imuoshọ se nẹ obuko rọyen rhe.
“Obo re ma ghanre wo che ru tavwen wọ ke vwẹ evuẹ vwo rhe ihwo yen, domaji rere wọ nọ oma wẹn, ʻOvuẹ nana muvwẹro te ẹdia mi de vwo rhe ihwo?’ Evuẹ rẹ efian ra mrẹ vwẹ intanẹti che kpotọ siẹrẹ ihwo eje da nọ oma rayen onọ yena.”—Peter Adams, rọ wian kerẹ senior vice president rẹ News Literacy Project.
Nọ oma wẹn: ‘Me vwẹ ovuẹ na rhẹ ihwo kidie me riẹnre nẹ ọnana ovue uyota?’