Erharhe Erọnvwọn Yen Phia Vwẹ Ofovwin
E vwo rhiẹromrẹ ofovwin ọyen ọvo usun rẹ erọnvwọn re ma bra kparobọ rọ sa phia kẹ ohwo. Isodje vẹ ihwo ghevweghe ri rhiẹromrẹ ofovwin re vwẹ akpọ na eje riẹn oborẹ ofovwin bra te.
ISODJE
“Kọke kọke yen a vwọ mrẹ ihwo re hweri yẹrẹ ihwo re wan oma mamọ. O vwo ọke rẹ ẹwẹn wẹn vwo te otọọ.”—Gary, Britain.
“Egbọlọ she vwe vwẹ obuko vẹ opharo mẹ, me mrẹ ihwo buebun re hweri, ọtiọyen ji te emọ vẹ ihwo re kpakore. Ofovwin nẹrhẹ e se ihwo gbemuu.”—Wilmar, Colombia.
“A da sa ohwo hwe vwẹ irharo wẹn, iroro rẹ ohwo re hweri na ghwe nẹ ohwo oma ọtiọyeen. Kọke kọke yen e vwo nyo edo rẹ ukperi, ovie vẹ uvweri rẹ ihwo. Ohwo tiọyena sa chọrọ ohwo ẹro bẹdi bẹdẹẹ.”—Zafirah, United States.
IHWO GHEVWEGHE
“Kọ ghwa họhọ nẹ oma rha cha sa vwerhen ovwẹ ọfaa. Ọshọ rẹ mi vwo ghwu mu vwe, jẹ ọ rẹ ihwo rẹ orua vẹ igbeyan mẹ kọyen me mu vwe.”—Oleksandra, Ukraine.
“Oshọ vọn oma na kidie avwanre mudia urhiẹ fikirẹ emu vwo nẹ 2:00 a.m. rhi te 11:00 p.m., jẹ avwanre riẹnre sẹ egbọlọ che she avwanree.”—Daler, Tajikistan.
“Ofovwin hwe ọsẹ vẹ oni mẹ. Mẹvwẹ kẹ ọmọ ro vwo ọchukoo.”—Marie, Rwanda.
Dede nẹ ihwo nana eje rioja fikirẹ ofovwin, jẹ ayen mrẹ ufuoma ukuko na. Vwọ vrẹ ọyena, ayen vwo imuẹro nẹ ofovwin che vwoba kẹrẹkpẹ. Uwevwin Orhẹrẹ nana cha vwẹ Baibol na vwo dje obo rọ cha phia wan.