„Raz spasený, navždy spasený“ – čo o tom hovorí Biblia?
Odpoveď z Biblie
V Biblii sa myšlienka „raz spasený, navždy spasený“ nenachádza. Človek, ktorý vďaka viere v Ježiša Krista získal spásu, môže neskôr stratiť vieru, a tak prísť aj o svoju záchranu. V Biblii sa píše, že ak si niekto chce zachovať vieru, musí sa veľmi namáhať, dokonca „tvrdo bojovať“. (Júda 3, 5) Hoci prví kresťania v Ježiša uverili a prijali ho ako svojho Pána, dostali takúto radu: „Stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ (Filipanom 2:12)
Biblické verše, ktoré ukazujú, že názor „raz spasený, navždy spasený“ nie je správny
Biblia varuje pred vážnymi hriechmi, pre ktoré človek nemôže vstúpiť do Božieho Kráľovstva. (1. Korinťanom 6:9–11; Galaťanom 5:19–21) Ak by bola pravda, že spasený človek o svoju spásu už nemôže prísť, takéto varovania by nemali zmysel. Naopak, Biblia učí, že aj niekto, kto je spasený, môže odpadnúť od viery, keď sa nekajúcne dopúšťa vážneho hriechu. Napríklad v Hebrejom 10:26 sa píše: „Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy.“ (Hebrejom 6:4–6; 2. Petra 2:20–22)
To, aké dôležité je udržiavať si vieru, Ježiš zdôraznil v jednom podobenstve. Prirovnal sa v ňom k viniču a svojich nasledovníkov prirovnal k ratolestiam, čiže výhonkom tohto viniča. Niektorí z nich určitý čas prinášali ovocie, inak povedané, svoju vieru dávali najavo skutkami, no postupne to prestali robiť. O týchto ľuďoch Ježiš povedal, že sú ako neplodné ratolesti, ktoré vinohradníci odstraňujú. Ježiš tak vyjadril, že títo ľudia prídu o svoju spásu. (Ján 15:1–6) Apoštol Pavol použil podobný príklad, keď povedal, že kresťania, ktorí nezostanú verní, budú v obraznom zmysle „odťatí“. (Rimanom 11:17–22)
Kresťania dostali príkaz, aby „zostali bdelí“. (Matúš 24:42, 25:13) Tí, ktorí duchovne zaspia, napríklad tak, že konajú „skutky, ktoré patria tme“, alebo tak, že nerobia všetko, čo nám Ježiš prikázal, o svoju spásu prídu. (Rimanom 13:11–13; Zjavenie 3:1–3)
Veľa biblických textov hovorí o tom, že ľudia, ktorí boli spasení, musia verne vytrvať až do konca. (Matúš 24:13; Hebrejom 10:36; 12:2, 3; Zjavenie 2:10) Keď sa kresťania v prvom storočí dozvedeli, že ich spoluveriaci vytrvávajú vo viere, veľmi sa z toho tešili. (1. Tesaloničanom 1:2, 3; 3. Jána 3, 4) Prečo by Biblia kládla taký dôraz na to, aby ľudia vytrvali vo viere, ak by mali spásu zaručenú všetci – aj tí, ktorí nevytrvajú až do konca?
Apoštol Pavol získal istotu, že bude spasený, až tesne pred smrťou. (2. Timotejovi 4:6–8) Počas svojho života si uvedomoval, že ak by podľahol svojim telesným túžbam, mohol by o spásu prísť. Napísal: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ (1. Korinťanom 9:27; Filipanom 3:12–14)