Poteš Jehovu prejavovaním láskavosti
„Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — MICHEÁŠ 6:8.
1. Prečo by nás nemalo prekvapovať, že Jehova očakáva od svojho ľudu prejavovanie láskavosti?
JEHOVA očakáva od svojho ľudu, že bude prejavovať láskavosť. To by nás nemalo prekvapovať. Sám Boh je láskavý ku všetkým, dokonca i k nevďačným, zlým ľuďom. Ježiš Kristus o tom povedal svojim učeníkom: „Naďalej milujte svojich nepriateľov a robte dobro a požičiavajte bez úroku a nedúfajte, že dostanete niečo späť. A vaša odmena bude veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo je láskavý k nevďačným a zlým. Staňte sa milosrdnými, ako je milosrdný váš Otec.“ — Lukáš 6:35, 36.
2. Ktoré otázky o láskavosti si zasluhujú našu pozornosť?
2 Tak ako je vyhlásené v Micheášovi 6:8, tí, ktorí chodia s Bohom, musia skutočne ‚milovať láskavosť‘. Je zrejmé, že Jehovu teší, keď jeho služobníci milujú láskavosť a zo srdca ju prejavujú. Ale čo je láskavosť? Aký prospech vyplýva z toho, keď sa prejavuje? A ako možno prejavovať túto vlastnosť?
Čo je láskavosť
3. Ako by si definoval láskavosť?
3 Láskavosť je vlastnosť, ktorá sa prejavuje aktívnym záujmom o iných. Prejavuje sa prospešnými skutkami a ohľaduplnými slovami. Byť láskavým znamená robiť dobro, a nie niečo škodlivé. Láskavý človek je priateľský, jemný, súcitný a odpúšťajúci. Má štedrý, ohľaduplný postoj k iným. A láskavosť je súčasťou látky obrazného odevu každého pravého kresťana, pretože Pavol nabádal: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ — Kolosanom 3:12.
4. Ako sa Jehova ujal vedenia pri prejavovaní láskavosti ľudstvu?
4 Jehova sa ujíma vedenia pri prejavovaní láskavosti. Ako povedal apoštol Pavol, „keď náš Záchranca, Boh, zjavil láskavosť a lásku k človeku,“ vtedy ‚nás zachránil podľa svojho milosrdenstva kúpeľom, ktorý nás priviedol k životu, a tým, že nás obnovil svätým duchom‘. (Títovi 3:4, 5) Boh očisťuje alebo ‚kúpe‘ pomazaných kresťanov v Ježišovej krvi, použijúc pri tom v ich prospech hodnotu Kristovej výkupnej obete. Sú obnovení tiež prostredníctvom svätého ducha a stávajú sa „novým stvorením“ ako Boží duchom splodení synovia. (2. Korinťanom 5:17) Pravda, Božia láskavosť a láska k človeku sa rozširuje aj na medzinárodný „veľký zástup“ tých, ktorí si ‚vyprali rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi‘. (Zjavenie 7:9, 14; 1. Jána 2:1, 2) Okrem toho sú všetci, pomazaní i veľký zástup s pozemskou nádejou, pod Ježišovým „jemným“ jarmom. — Matúš 11:30.
5. Prečo by sme mali očakávať od tých, ktorí sú vedení Božím duchom, že budú prejavovať láskavosť voči iným?
5 Láskavosť je tiež časťou ovocia Božieho svätého ducha alebo činnej sily. Pavol povedal: „Ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie. Proti tomu niet zákona.“ (Galaťanom 5:22, 23) Čo by sme teda mali očakávať od tých, ktorí sú vedení Božím duchom? Istotne to, že budú prejavovať láskavosť voči iným.
6. K akému spôsobu konania by starších a iných kresťanov mala podnietiť láskavosť?
6 Láskavosť možno prejavovať mnohými spôsobmi. Láskavosť prejavujeme, keď sme milosrdní. Napríklad kresťanskí starší sú láskaví, keď prejavujú milosrdenstvo kajúcnemu previnilcovi a snažia sa mu duchovne pomôcť. Bohom daná vlastnosť láskavosti spôsobuje, že dozorcovia sú trpezliví, ohľaduplní, súcitní a jemní. Podnecuje ich k tomu, aby ‚nežne zaobchádzali so stádom‘. (Skutky 20:28, 29) Skutočne, láskavosť ako ovocie ducha by mala spôsobiť, že všetci kresťania sú milosrdní, trpezliví, ohľaduplní, súcitní, priateľskí a pohostinní.
Vyhýbaj sa nesprávne chápanej láskavosti
7. Prečo by si povedal, že nesprávne chápaná láskavosť je slabosť?
7 Niektorí ľudia sa pozerajú na láskavosť ako na slabosť. Zastávajú názor, že človek musí byť tvrdý, dokonca niekedy hrubý, takže urobí na iných dojem svojou silou. Bolo však výstižne povedané, že „hrubosťou slabý človek napodobňuje silu“. Vyžaduje to naozaj skutočnú silu byť jednak opravdivo láskavý a vyhnúť sa pritom nesprávne chápanej láskavosti. Láskavosť, ktorá je ovocím Božieho ducha, nie je slabý, kompromisný postoj voči nesprávnemu správaniu. Naopak, slabosťou je nesprávne chápaná láskavosť — tolerovanie nesprávneho konania.
8. a) Ako Éli prejavil nedbalosť voči svojim synom? b) Prečo si starší musia dávať pozor, aby nepodľahli nesprávne chápanej láskavosti?
8 Izraelský veľkňaz Éli bol nedbalý pri ukázňovaní svojich synov, Chofniho a Pinchasa, ktorí zastávali kňazský úrad vo svätostánku. Neuspokojili sa s podielom z obete prideleným podľa Božieho zákona a nútili slúžiaceho, aby žiadal surové mäso od toho, kto prinášal obeť, ešte skôr ako sa dal tuk obete dymiť na oltár. Éliho synovia mali tiež nemravný styk so ženami slúžiacimi pri vchode do svätostánku. Avšak namiesto toho, aby Chofniho a Pinchasa prepustil z úradu, Éli ich iba mierne pokarhal, ctiac svojich synov viac ako Boha. (1. Samuelova 2:12–29) Nie div, že „Jehovovo slovo sa v tých dňoch stalo vzácne“! (1. Samuelova 3:1) Preto kresťanskí starší nesmú podľahnúť falošným úvahám ani prejavovaniu nesprávne chápanej láskavosti, čo by mohlo ohroziť duchovný stav zboru. Pravá láskavosť nie je slepá k zlým slovám a skutkom, ktoré porušujú Božie meradlá.
9. a) Aký postoj nám môže pomôcť, aby sme nepodľahli nesprávne chápanej láskavosti? b) Ako prejavil Ježiš silu vo svojom počínaní voči odpadlíckym náboženským vodcom?
9 Ak sa máme vyhnúť prejavovaniu nesprávne chápanej láskavosti, musíme sa modliť o Božiu pomoc, aby sme mali takú silu, aká bola zrejmá zo žalmistových slov: „Preč odo mňa, zločinci, nech zachovávam prikázania svojho Boha.“ (Žalm 119:115) Musíme nasledovať tiež príklad Ježiša Krista, ktorý sa nikdy neprevinil prejavovaním nesprávne chápanej láskavosti. Ježiš bol skutočne stelesnením pravej láskavosti. Napríklad, ‚cítil nežnú náklonnosť k ľuďom, lebo boli zodratí a zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera‘. Preto ľudia úprimného srdca cítili, že sa môžu k Ježišovi voľne priblížiť, a dokonca prinášali k nemu malé deti. A len si predstav, akú láskavosť a súcit prejavoval, keď ‚bral deti do náručia a žehnal ich‘! (Matúš 9:36; Marek 10:13–16) Hoci bol Ježiš láskavý, bol napriek tomu pevný v tom, čo bolo správne v očiach jeho nebeského Otca. Ježiš nikdy netoleroval zlo; mal Bohom danú silu, aby verejne odsúdil pokryteckých náboženských vodcov. V Matúšovi 23:13–26 niekoľkokrát opakoval vyhlásenie: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci!“ Ježiš zakaždým uviedol dôvod Božieho súdu.
Láskavosť spojená s láskou
10. Ako prejavujú Ježišovi učeníci láskavosť a lásku spoluveriacim?
10 O svojich nasledovníkoch Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) A čo je jednou zo stránok tej lásky, ktorá identifikuje Ježišových pravých učeníkov? Pavol povedal: „Láska je zhovievavá a láskavá.“ (1. Korinťanom 13:4) Byť zhovievavým a láskavým znamená, že znášame nedokonalosť a chyby iných, tak ako to láskavo robí Jehova. (Žalm 103:10–14; Rimanom 2:4; 2. Petra 3:9, 15) Kresťanská láska a láskavosť sa prejavia aj vtedy, keď na spoluveriacich kdekoľvek na zemi doľahnú ťažkosti. Kresťania z iných oblastí prejavujú bratskú lásku tým, že takýmto Jehovovým ctiteľom ako pomoc darujú hmotné veci, a tak preukazujú viac ako iba „láskavosť“. — Skutky 28:2.
11. Čo je podľa Písma milujúca láskavosť?
11 Láskavosť je spojená s láskou v slovách „milujúca láskavosť“, ktoré sú v Písmach často použité. To je láskavosť, ktorá pochádza z vernej a oddanej lásky. Hebrejské slovo prekladané ako „milujúca láskavosť“ (chesed) zahŕňa viac ako iba láskyplnú pozornosť. Je to láskavosť, ktorá sa milujúco upriami na určitý predmet, kým sa nesplní jej zámer v súvislosti s ním. Jehovova milujúca láskavosť alebo verná a oddaná láska sa prejavuje rozličnými spôsobmi. Je napríklad ukázaná v jeho skutkoch oslobodzovania a ochrany. — Žalm 6:4; 6:5, RP; 40:11; 40:12, RP; 143:12.
12. Čím si môžu byť Jehovovi služobníci istí, keď sa modlia o pomoc alebo o vyslobodenie?
12 Nie div, že Jehovova milujúca láskavosť priťahuje k nemu ľudí! (Jeremiáš 31:3) Keď Boží verní služobníci potrebujú vyslobodenie alebo pomoc, vedia, že jeho milujúca láskavosť je skutočne vernou a oddanou láskou, ktorá voči nim nezlyhá. Preto sa môžu modliť vo viere, tak ako žalmista, ktorý povedal: „Ja však dôverujem v tvoju milujúcu láskavosť; nech sa moje srdce raduje z tvojej záchrany.“ (Žalm 13:5; 13:6, RP) Pretože Božia láska je verná a oddaná, jeho služobníci nedôverujú márne v jeho milujúcu láskavosť. Keď sa modlia o pomoc alebo vyslobodenie, nachádzajú toto uistenie: „Jehova sa nezriekne svojho ľudu, ani neopustí svoje dedičstvo.“ — Žalm 94:14.
Odmena za láskavosť
13, 14. Prečo má láskavý človek verných a oddaných priateľov?
13 Pri napodobňovaní Jehovu si jeho služobníci ‚preukazujú navzájom milujúcu láskavosť a milosrdenstvo‘. (Zechariáš 7:9; Efezanom 5:1) „Žiadúcou vecou pozemského človeka je jeho milujúca láskavosť“ a ten, kto prejavuje túto vlastnosť, žne bohatú odmenu. (Príslovia 19:22) Čo všetko je odmenou?
14 Láskavosť spôsobuje, že sme taktní, a tak nám pomáha udržiavať dobré vzťahy s inými. Taktný človek hovorí a koná alebo zvláda ťažké situácie ohľaduplným a neurážlivým spôsobom. Zatiaľ čo „ukrutník“ dostáva verejné odsúdenie, „muž s milujúcou láskavosťou zaobchádza so svojou dušou dobre“. (Príslovia 11:17) Ľudia sa vyhýbajú ukrutníkovi, ale sú priťahovaní k tomu, kto im prejavuje milujúcu láskavosť. Preto má láskavý človek verných a oddaných priateľov. — Príslovia 18:24.
15. Aký účinok môže mať láskavosť v nábožensky rozdelenej domácnosti?
15 Kresťanská manželka, ktorá má neveriaceho druha, môže ho pritiahnuť k Božej pravde takou vlastnosťou, ako je láskavosť. Kým spoznala pravdu a obliekla si „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“, bola možno neláskavá, dokonca svárlivá. (Efezanom 4:24) Ak by bol jej manžel poznal niektoré príslovia, možno by celkom súhlasil s tým, že „škriepky manželky sú ako zatekajúca strecha, ktorá človeka odháňa“ a „lepšie je bývať na pustatine ako s hašterivou manželkou spolu s trápením“. (Príslovia 19:13; 21:19) Ale teraz cudné správanie kresťanskej manželky a hlboká úcta spolu s takými vlastnosťami ako je láskavosť, môžu pomôcť získať jej druha pre pravú vieru. (1. Petra 3:1, 2) Áno, toto môže byť jedna z odmien za jej láskavosť.
16. Aký prospech môžeme mať z láskavosti, ktorá je nám prejavená?
16 Láskavosť, ktorá je nám prejavená, môže byť na prospech tak, že nás urobí súcitnejšími a ochotnejšími odpúšťať. Napríklad, ak by sme potrebovali duchovnú pomoc a zaobchádzalo by sa s nami láskavo a mierne, či by to nespôsobilo, že budeme viac naklonení počínať si voči iným podobne? Áno, láskavé a mierne zaobchádzanie možno očakávať od duchovne spôsobilých mužov, pretože Pavol napísal: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ (Galaťanom 6:1) Menovaní starší hovoria mierne a láskavo, keď sa snažia pomôcť spoluveriacim dopúšťajúcim sa previnení. Avšak už či sme osobne dostali takúto láskavú pomoc alebo nie, čo Boh očakáva od všetkých, ktorí mu slúžia? Všetci kresťania majú prejavovať láskavosť iným a mali by venovať pozornosť Pavlovej rade: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ (Efezanom 4:32) Pravdaže, ak nám niekto odpustil alebo sme láskavým spôsobom dostali pomoc v duchovných ťažkostiach, malo by to zväčšiť našu vlastnú schopnosť odpúšťať a prejavovať súcit a láskavosť.
Oceňuj si Božiu nezaslúženú láskavosť
17. Za akú láskavosť by sme mali byť obzvlášť vďační, keďže sme hriešnikmi od narodenia?
17 Pretože všetci sme sa narodili ako hriešnici odsúdení na smrť, existuje láskavosť, za ktorú musíme byť obzvlášť vďační. Je to nezaslúžená láskavosť Boha Jehovu. Oslobodenie spod odsúdenia na smrť a vyhlásenie za spravodlivých je pre hriešnikov láskavosť, ktorá je úplne nezaslúžená. Pavol, ktorý sa zmienil o Božej nezaslúženej láskavosti 90-krát vo svojich 14 božsky inšpirovaných listoch, povedal kresťanom v starovekom Ríme: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu, a je to ako veľkorysý dar, že sú jeho nezaslúženou láskavosťou vyhlásení za spravodlivých pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš.“ (Rimanom 3:23, 24) Ako veľmi by sme si mali oceňovať nezaslúženú láskavosť, ktorú prejavil Boh Jehova!
18, 19. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by nám unikol účel Božej nezaslúženej láskavosti?
18 Ak neprejavujeme ocenenie, mohol by nám uniknúť účel Božej nezaslúženej láskavosti. Pavol o tom povedal: „Preto sme vyslancami zastupujúcimi Krista, ako keby Boh prostredníctvom nás úpenlivo prosil. Ako Kristovi zástupcovia prosíme: ‚Zmierte sa s Bohom.‘ Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou prostredníctvom neho. Spolupracujeme s ním a aj vás úpenlivo prosíme, aby ste neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby vám unikol jej účel. Lebo hovorí [v Izaiášovi 49:8, Septuaginta]: ‚Vypočul som ťa v prijateľnom čase a v deň záchrany som ti pomohol.‘ Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany. Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok, ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci.“ (2. Korinťanom 5:20–6:4) Čo mal tým Pavol na mysli?
19 Pomazaní kresťania sú vyslancami zastupujúcimi Krista a veľký zástup, to sú jeho poslovia. Všetci spolu nabádajú ľudí, aby sa zmierili s Bohom a tak získali záchranu. Pavol nechcel, aby niekto prijal nezaslúženú láskavosť od Boha Jehovu prostredníctvom Ježiša Krista a pritom mu unikol jej účel. To by sa nám mohlo stať vtedy, ak by sme nekonali dielo, pre ktoré nás táto nezaslúžená láskavosť urobila spôsobilými. Keďže máme dobrý vzťah k Bohu ako tí, ktorí sú s ním zmierení, nebudeme prijímať jeho nezaslúženú láskavosť nadarmo, keď budeme konať „službu zmierenia, totiž, že Boh spôsobil, aby sa svet s ním zmieril prostredníctvom Krista“. (2. Korinťanom 5:18, 19) Aj iným budeme prejavovať tú najväčšiu láskavosť, keď im budeme pomáhať zmieriť sa s Bohom.
20. Čo budeme ďalej skúmať?
20 Jehovovi služobníci používajú svoj čas a prostriedky na skutky láskavosti, keď sa snažia pomáhať ľuďom v duchovnom ohľade prostredníctvom kresťanskej služby. Ale čo sa môžeme naučiť z príkladov praktického prejavovania láskavosti, ktoré sú v Písmach? Preskúmajme ďalej niektoré z nich a pouvažujme o iných spôsoboch, ako potešovať Jehovu prejavovaním láskavosti.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo je láskavosť?
◻ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme podľahli nesprávne chápanej láskavosti?
◻ Prečo môže Jehovov ľud dôverovať v jeho milujúcu láskavosť?
◻ Ako láskavosť odmeňuje?
◻ Akým konaním nám neunikne účel Božej nezaslúženej láskavosti?
[Obrázok na strane 13]
Láskavosť spôsobuje, že sú kresťanskí starší trpezliví, ohľaduplní a súcitní
[Obrázok na strane 15]
Láskavosť kresťanskej manželky môže pomôcť získať jej druha pre pravú vieru
[Obrázok na strane 17]
Najväčšiu láskavosť môžeme prejavovať iným tak, že im pomáhame zmieriť sa s Bohom