Stále sa usiluj o milujúcu láskavosť

„Kto sa usiluje o spravodlivosť a milujúcu láskavosť, nájde život, spravodlivosť a slávu.“ — PRÍSLOVIA 21:21.

1. Prečo by sme mali od tých, ktorí sú vedení Božím duchom, očakávať, že budú prejavovať láskavosť?

JEHOVA je láskavý a súcitný. Je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. (2. Mojžišova 34:6, 7) Je teda pochopiteľné, že ovocie jeho svätého ducha zahŕňa lásku a láskavosť. — Galaťanom 5:22, 23.

2. O akých príkladoch budeme teraz uvažovať?

² Tí, ktorí sú vedení Jehovovým svätým duchom alebo činnou silou, prejavujú jeho ovocie v podobe láskavosti. Prejavujú milujúcu láskavosť vo svojich vzťahoch k iným. Skutočne, nasledujú príklad apoštola Pavla a odporúčajú sa ako Boží služobníci „láskavosťou“ a tiež inými spôsobmi. (2. Korinťanom 6:3–10) Ich duch láskavosti, súcitu a odpúšťania je v súlade s osobnosťou Jehovu, ktorý je „hojný v milujúcej láskavosti“ a ktorého Slovo obsahuje mnoho príkladov láskavosti. (Žalm 86:15; Efezanom 4:32) Čo sa môžeme z niektorých z nich naučiť?

Láskavosť nás robí nesebeckými a pohostinnými

3. Ako bol Abrahám príkladný v prejavovaní láskavosti a aké povzbudenie dáva Pavol v tejto súvislosti?

³ Patriarcha Abrahám (Abram) — „Jehovov priateľ“ a „otec všetkých, ktorí majú vieru“ — dal znamenitý príklad v prejavovaní láskavosti. (Jakub 2:23; Rimanom 4:11) On a jeho rodina vrátane jeho synovca Lóta opustili chaldejské mesto Ur a vošli na Boží príkaz do Kanaanu. Hoci bol Abrahám starší a bol hlavou rodu, bol láskavý a nesebecký v tom, že nechal Lóta, aby si vzal tie najvyberanejšie pastviny, kým on sám si vzal to, čo zostalo. (1. Mojžišova 13:5–18) Podobná láskavosť nás môže podnietiť, aby sme dovolili iným mať výhody na náš úkor. Takáto nesebecká láskavosť je v súlade s radou apoštola Pavla: „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ Sám Pavol ‚vo všetkom potešoval všetkých ľudí a nehľadal svoju vlastnú výhodu, ale výhodu mnohých, aby boli zachránení‘. — 1. Korinťanom 10:24, 33.

4. Ako boli Abrahám a Sára odmenení za prejavenie láskavosti vo forme pohostinnosti?

⁴ Niekedy má láskavosť formu srdečnej pohostinnosti. Abrahám a jeho manželka Sára boli láskaví a pohostinní voči trom cudzincom, ktorí jedného dňa prechádzali okolo. Abrahám ich presvedčil, aby na chvíľu zostali, zatiaľ čo on a Sára rýchlo pripravovali pre návštevníkov výborné jedlo. Ukázalo sa, že títo cudzinci sú Jehovovi anjeli, z ktorých jeden im odovzdal sľub, že zostarnutá a bezdetná Sára bude mať syna. (1. Mojžišova 18:1–15) Aká veľká odmena to bola za láskavú pohostinnosť!

5. Akým spôsobom prejavil láskavosť Gájus a ako by sme mohli robiť niečo podobné?

⁵ Jeden zo spôsobov, akým môžu všetci kresťania preukazovať láskavosť, je byť pohostinným. (Rimanom 12:13; 1. Timotejovi 3:1, 2) Preto Jehovovi služobníci s láskou prejavujú pohostinnosť cestujúcim dozorcom. To nám pripomína láskavosť, ktorú preukazoval Gájus, kresťan z prvého storočia. Konal „vernú prácu“, keď pohostinne prijímal navštevujúcich bratov — a boli to „cudzí“, ktorých predtým nepoznal. (3. Jána 5–8) My obyčajne poznáme tých, ktorým môžeme láskavo prejaviť pohostinnosť. Možno si všimneme, že niektorá duchovná sestra je skľúčená. Jej manželský druh je možno neveriaci alebo mu dokonca bolo odňaté spoločenstvo. Aká je to pre nás príležitosť preukázať láskavosť tým, že ju z času na čas pozveme, aby sa potešila z duchovného spoločenstva a z jedla s našou rodinou! Hoci možno nevystrojíme hostinu, určite naša rodina nájde radosť v prejavovaní láskavosti takejto sestre. (Porovnaj Príslovia 15:17.) A ona istotne prejaví svoju vďačnosť, ústne, alebo pošle pár láskavých riadkov s poďakovaním.

6. Ako prejavila láskavosť Lýdia a prečo je dôležité prejaviť ocenenie za láskavé skutky?

⁶ Po tom, čo bola zbožná žena Lýdia pokrstená, „úpenlivo prosila a povedala: ‚Ak ste [Pavol a jeho spoločníci] usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu a zostaňte.‘ A prinútila nás,“ dodal Lukáš. Lýdiina láskavosť bola bezpochyby oceňovaná. (Skutky 16:14, 15, 40) Ale neprejavenie ocenenia môže mať ničivé účinky. Pri istej príležitosti jedna 80-ročná sestra s obmedzenými silami a prostriedkami s láskou namáhavo pracovala, aby pripravila jedlo pre niekoľkých hostí. Veľmi ju sklamalo, keď jeden mladý muž jej ani neoznámil, že nemôže prísť. Pri inej príležitosti dve sestry neprišli na obed, ktorý osobitne pre ne pripravila jedna mladá žena. „Bola som zdrvená,“ povedala, „pretože ani jedna nezabudla... Radšej by som bola počula, že na ten obed zabudli, ale namiesto toho ani jedna sestra nebola taká láskavá alebo milujúca, aby mi zavolala.“ Podnieti ťa ovocie Božieho ducha v podobe láskavosti, aby si mal ocenenie a bol ohľaduplný za podobných okolností?

Láskavosť nás robí ohľaduplnými

7. Akú dôležitú vec vzhľadom na láskavosť znázorňuje úsilie vynaložené na splnenie Jakobových želaní v súvislosti s pohrebom?

⁷ Láskavosť by nás mala robiť ohľaduplnými k iným a k ich oprávneným želaniam. Na znázornenie: Jakob (Izrael) požiadal svojho syna Jozefa, aby mu prejavil milujúcu láskavosť a nepochovával ho v Egypte. Hoci to vyžadovalo niesť Jakobovo telo značnú vzdialenosť, Jozef a ostatní Jakobovi synovia „ho teda priniesli do kanaanskej krajiny a pochovali ho v jaskyni poľa Machpela, poľa, ktoré si kúpil Abrahám od Efrona Chetitského, aby mal pohrebisko pred Mamre“. (1. Mojžišova 47:29; 49:29–31; 50:12, 13) Či by nás v súlade s týmto príkladom nemala milujúca láskavosť podnietiť k tomu, aby sme vyhoveli biblicky prijateľným požiadavkám v súvislosti s pohrebom, tak ako si to želá člen kresťanskej rodiny?

8. Čo sa môžeme naučiť z prípadu Rachab o odplácaní láskavosti?

⁸ Keď nám iní prejavia milujúcu láskavosť, nemali by sme prejaviť ocenenie, alebo sa nejakým spôsobom odplatiť? Určite áno. Prostitútka Rachab preukázala láskavosť, keď skryla izraelských vyzvedačov. Preto Izraelčania preukázali milujúcu láskavosť tým, že zachovali nažive ju a jej domácnosť, keď oddali zničeniu mesto Jericho. (Jozua 2:1–21; 6:20–23) Aký je to znamenitý príklad, ktorý naznačuje, že by sme mali odplácať láskavosť tým, že sami budeme ohľaduplní a láskaví!

9. Prečo by bolo, podľa tvojho názoru, správne požiadať niekoho o prejavenie milujúcej láskavosti?

⁹ Preto je správne požiadať niekoho, aby nám preukázal milujúcu láskavosť. To urobil aj Jonatán, syn prvého izraelského kráľa Saula. Jonatán požiadal svojho milovaného mladšieho priateľa Dávida, aby preukázal milujúcu láskavosť voči nemu a jeho domácnosti. (1. Samuelova 20:14, 15; 2. Samuelova 9:3–7) Dávid si na to spomenul, keď vykonával pomstu za Gibeončanov, ktorým Saul ukrivdil. Dávid si pripomenul „Jehovovu prísahu“ medzi ním a Jonatánom a prejavil milujúcu láskavosť tým, že ušetril život Jonatánovho syna Mefibóšeta. (2. Samuelova 21:7, 8) Počíname si podobne, aby ‚naše Áno znamenalo áno‘? (Jakub 5:12) A ak sme zborovými staršími, sme podobne súcitní, keď naši spoluveriaci potrebujú, aby im bola preukázaná milujúca láskavosť?

Láskavosť upevňuje putá

10. Ako bola Rút požehnaná za milujúcu láskavosť?

¹⁰ Láskavosť upevňuje rodinné putá a zväčšuje šťastie. To sa ukázalo v prípade Moábčanky Rút. Namáhala sa pri paberkovaní na poli vekom už staršieho Boáza neďaleko Betlehema, a tak zaobstarávala potravu pre seba a svoju ovdovenú a núdznu svokru Noemu. (Rút 2:14–18) Boáz neskôr povedal Rút: „Vyjadrila si svoju milujúcu láskavosť v poslednom prípade lepšie než v prvom prípade, keď nejdeš za mladými mužmi, či nízkymi alebo bohatými.“ (Rút 3:10) Rút najprv preukázala milujúcu láskavosť Noeme. „V poslednom prípade“ Moábčanka prejavila milujúcu láskavosť tým, že bola ochotná vydať sa za vekom staršieho Boáza, aby vzbudila meno svojmu mŕtvemu manželovi a zostarnutej Noeme. S Boázom sa Rút stala matkou Dávidovho starého otca Obéda. A Boh jej poskytol ‚dokonalú odmenu‘ tým, že sa stala predkom Ježiša Krista. (Rút 2:12; 4:13–17; Matúš 1:3–6, 16; Lukáš 3:23, 31–33) Aké požehnania priniesla milujúca láskavosť, ktorú Rút prejavila, pre ňu a pre jej rodinu! Aj dnes to prináša požehnania, šťastie a upevnenie rodinných pút, keď milujúca láskavosť prekvitá v zbožných domácnostiach.

11. Aký účinok mala Filémonova láskavosť?

¹¹ Láskavosť upevňuje putá v zboroch Jehovovho ľudu. Kresťan Filémon bol známy tým, že prejavoval milujúcu láskavosť spoluveriacim. Pavol mu povedal: „Vždy ďakujem svojmu Bohu, keď sa zmieňujem o tebe v svojich modlitbách, počúvajúc o tvojej láske a viere, ktorú máš k Pánu Ježišovi a ku všetkým svätým... Brat, veď pre tvoju lásku som mal mnoho radosti a útechy, lebo si občerstvil nežnú náklonnosť svätých.“ (Filémonovi 4–7) Písma nehovoria, ako bola nežná náklonnosť svätých občerstvená prostredníctvom Filémona. Určite však preukazoval milujúcu láskavosť pomazaným spolubratom rozličnými spôsobmi, ktoré boli pre nich občerstvujúce, a to nepochybne upevnilo putá medzi nimi. Podobne sa to deje aj dnes, keď kresťania prejavujú milujúcu láskavosť.

12. Aký výsledok priniesla láskavosť, ktorú prejavoval Oneziforus?

¹² Aj Oneziforova láskavosť mala dobrý účinok. „Nech Pán poskytuje milosrdenstvo Oneziforovej domácnosti,“ povedal Pavol, „lebo mi často priniesol občerstvenie a nehanbil sa za moje putá. Naopak, keď bol v Ríme, usilovne ma hľadal a našiel ma. Nech dá Pán, aby v ten deň našiel milosrdenstvo od Jehovu. Dobre poznáš všetky služby, ktoré preukazoval v Efeze.“ (2. Timotejovi 1:16–18) Ak sa budeme usilovať preukazovať milujúcu láskavosť spoluctiteľom, budeme šťastní a budeme upevňovať putá bratskej náklonnosti v kresťanskom zbore.

13, 14. V čom bol zbor vo Filipi príkladný a ako reagoval Pavol na jeho láskavosť?

¹³ Keď celý zbor preukazuje spoluctiteľom milujúcu láskavosť, upevňuje to putá medzi nimi. Takéto úzke puto bolo medzi Pavlom a zborom vo Filipi. Skutočne, jeden z dôvodov, prečo napísal svoj list Filipanom, bol ten, že im chcel vyjadriť vďačnosť za ich láskavosť a materiálnu pomoc. Napísal: „Na začiatku oznamovania dobrého posolstva, keď som odišiel z Macedónie, nijaký zbor nemal so mnou účasť na veci dávania a prijímania okrem vás samých; lebo aj do Tesaloniky ste mi poslali raz i druhý raz niečo pre moju potrebu... Mám všetkého do sýtosti a mám hojnosť. Som nasýtený, keď som teraz dostal od Epafrodita veci od vás, príjemnú vôňu, prijateľnú obeť, ktorá sa páči Bohu.“ — Filipanom 4:15–18.

¹⁴ Nie div, že láskaví Filipania boli zahrnutí do Pavlových modlitieb! Povedal: „Ďakujem vždy svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomeniem, pri každej svojej pokornej prosbe za vás všetkých, keď s radosťou predkladám svoju pokornú prosbu, lebo ste prispievali k dobrému posolstvu od prvého dňa až po túto chvíľu.“ (Filipanom 1:3–5) Takáto dobrosrdečná a štedrá podpora zvestovateľského diela Kráľovstva zbor nikdy neochudobní. Keď Filipania láskavo urobili všetko, čo v tomto ohľade mohli, Pavol ich uistil: „Môj Boh zas úplne uspokojí všetky vaše potreby podľa miery toho, aký je bohatý v sláve prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 4:19) Áno, Boh odpláca láskavosť a štedrosť. Jeho Slovo hovorí: „Každý, kto robí niečo dobré, dostane to späť od Jehovu.“ — Efezanom 6:8.

Keď ženy preukazujú láskavosť

15, 16. a) Ako sa spomínalo na láskavosť Dorkas a čo sa stalo, keď zomrela? b) Ako dnes oplývajú dobrými skutkami dobrosrdečné kresťanské ženy?

¹⁵ Milujúca láskavosť učeníčky Dorkas (Tabity) z Joppy nezostala bez odmeny. „Oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva,“ a keď „ochorela a zomrela“, učeníci poslali po Petra do Lyddy. Len čo tam prišiel, „vyviedli ho do hornej miestnosti. Všetky vdovy pristúpili k nemu plačúc a ukazovali mnoho spodných a vrchných odevov, ktoré urobila Dorkas, kým bola s nimi.“ Predstav si tú scénu: smutné, uplakané vdovy rozprávali apoštolovi, aká bola Dorkas láskavá, a ukazovali mu tie odevy ako dôkaz jej lásky a láskavosti. Keď Peter poslal všetkých preč, kľakol si v modlitbe a obrátil sa k telu. Počúvaj, ako povedal: „Tabita, vstaň!“ A hľa! „Ona otvorila oči a keď zbadala Petra, posadila sa. Podal jej ruku, zodvihol ju, zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.“ (Skutky 9:36–41) Aké to bolo požehnanie od Boha!

¹⁶ To bolo prvé zaznamenané vzkriesenie, ktoré vykonal apoštol Ježiša Krista. A okolnosti vedúce k tomuto podivuhodnému zázraku mali svoj pôvod v láskavosti. Kto môže povedať, že by Dorkas bola vzkriesená k životu, keby neoplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva — keby nebola hojne prejavovala milujúcu láskavosť? Avšak nielenže Dorkas a tie vdovy boli požehnané, ale zázrak jej vzkriesenia poskytol aj svedectvo na Božiu slávu. Áno, „toto sa rozchýrilo po celej Joppe a mnohí uverili v Pána“. (Skutky 9:42) Aj dnes oplývajú dobrosrdečné kresťanské ženy dobrými skutkami — možno šijú odevy pre spoluveriacich, pripravujú jedlo pre zostarnutých medzi nami, poskytujú pohostinnosť druhým. (1. Timotejovi 5:9, 10) Aké je to svedectvo pre pozorovateľov! Avšak predovšetkým sme šťastní preto, že zbožná oddanosť a milujúca láskavosť podnecuje toto ‚veľké vojsko žien rozprávať dobré posolstvo‘ na slávu nášho Boha, Jehovu! — Žalm 68:11; 68:12, RP.

Stále sa usiluj o milujúcu láskavosť

17. Čo sa hovorí v Prísloviach 21:21 a ako platia tieto slová na zbožných ľudí?

¹⁷ Všetci, ktorí túžia získať Božiu priazeň, sa musia usilovať o milujúcu láskavosť. „Kto sa usiluje o spravodlivosť a milujúcu láskavosť, nájde život, spravodlivosť a slávu,“ hovorí múdre príslovie. (Príslovia 21:21) Zbožný človek sa vytrvalo usiluje o Božiu spravodlivosť a vždy sa necháva viesť Božími meradlami. (Matúš 6:33) Stále preukazuje iným vernú a oddanú lásku alebo milujúcu láskavosť v materiálnom a zvlášť v duchovnom ohľade. Tak nachádza spravodlivosť, lebo Jehovov duch mu pomáha žiť spravodlivo. Skutočne, je ‚oblečený do spravodlivosti‘ tak ako zbožný muž Jób. (Jób 29:14) Taký človek nehľadá svoju vlastnú slávu. (Príslovia 25:27) Skôr získava takú slávu, akú mu Jehova dovoľuje prijať, možno vo forme úcty od blížnych, ktorých Boh podnieti, aby s ním zaobchádzali láskavo pre jeho vlastnú milujúcu láskavosť voči nim. Okrem toho tí, ktorí verne a oddane konajú Božiu vôľu, nájdu život — nie iba na pár rýchlo sa pomíňajúcich rokov, ale navždy.

18. Prečo by sme sa mali usilovať o milujúcu láskavosť?

¹⁸ Preto nech všetci tí, ktorí milujú Boha Jehovu, sa naďalej usilujú o milujúcu láskavosť. Táto vlastnosť nám získava priazeň u Boha i u iných. Podporuje pohostinnosť a robí nás ohľaduplnými. Láskavosť upevňuje putá v rodine a v kresťanskom zbore. Ženám, ktoré prejavujú milujúcu láskavosť, sa dostáva ocenenia a vážnosti. A všetci, ktorí sa usilujú o túto znamenitú vlastnosť, prinášajú slávu Bohu milujúcej láskavosti, Jehovovi.

Ako by si odpovedal?

◻ Ako bol Abrahám príkladný v prejavovaní láskavosti?

◻ Čo sa môžeme naučiť z prípadu Rachab o odplácaní láskavosti?

◻ Ako prejavil láskavosť zbor vo Filipi?

◻ Ako dnes oplývajú dobrými skutkami dobrosrdečné kresťanské ženy?

◻ Prečo by sme sa mali usilovať o milujúcu láskavosť?