Bezkrvná chirurgia — jej výhody si získavajú uznanie
V ROKU 1996 publikovala Kráľovská akadémia chirurgov v Anglicku brožúrku s názvom Code of Practice for the Surgical Management of Jehovah’s Witnesses (Zásady chirurgickej liečby Jehovových svedkov). V tejto brožúrke chirurgovia uvádzajú: „Nebezpečenstvá spojené s transfúziou krvi vedú k tomu, že je žiaduce zvažovať alternatívne postupy, kedykoľvek je to možné.“
Časopis AHA NEWS, vydávaný Americkým združením nemocníc, tiež uviedol správu o tom, prečo si výhody bezkrvnej chirurgie získali uznanie. „To, čo sa začalo ako náboženské presvedčenie, sa teraz stáva lekárskou preferenciou a vyspelou metódou,“ uvádza tento týždenník. „Bezkrvná medicína a chirurgia, čiastočne podnietená náukami Jehovových svedkov, siaha ďaleko za potreby náboženskej spoločnosti až do operačných sál po celej krajine.“
Dôvody, prečo mnohí lekári podporujú bezkrvnú chirurgiu, boli námetom, ktorým sa zaoberala jesenná príloha časopisu Time v roku 1997. „Strach z aidsu je iba jedným z dôvodov,“ uviedol článok. Tento článok sa zaoberal najmä prácou Inštitútu pre rozvoj bezkrvnej medicíny a chirurgie v New Jersey, ktorý patrí k Englewoodskej nemocnici v Englewoode (New Jersey).
Časopis Time uviedol: „Tento inštitút má vedúcu úlohu medzi vyše päťdesiatimi nemocnicami v Spojených štátoch, v ktorých sa dnes praktizuje bezkrvná chirurgia. V tejto nemocnici vykonávajú bez použitia akejkoľvek darcovskej krvi širokú škálu chirurgických zákrokov, pri ktorých by sa obyčajne použila transfúzia, ako aj chirurgické postupy, ktoré významne znižujú alebo prakticky vylučujú stratu krvi.“
Účinná a bezpečná
V úvode spomínaného článku v časopise Time bol opísaný príbeh Henryho Jacksona, ktorý mal silné vnútorné krvácanie, následkom čoho stratil 90 percent krvi a hladina hemoglobínu mu klesla na 1,7 gramov na deciliter krvi, čo je životu nebezpečná hodnota. Jackson bol prevezený do Englewoodskej nemocnice z inej nemocnice v New Jersey, ktorá by mu neposkytla liečbu bez použitia transfúzie krvi.
V Englewoodskej nemocnici, kde bol Jackson zverený do starostlivosti Dr. Aryeha Shandera, dostal „vysoko účinné zmesi suplementov železa a vitamínov, ako aj ‚silné dávky‘ syntetického erytropoetínu, lieku podporujúceho tvorbu krvi, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek v kostnej dreni. Na záver mu boli na podporu jeho slabého krvného obehu intravenózne podané aj tekutiny doplňujúce objem krvi.“
Časopis Time uviedol, že o niekoľko dní „telefonovali z tej prvej nemocnice, či je Jackson mŕtvy. Dr. Shander im s neskrývaným uspokojením povedal: ‚Nielenže nie je mŕtvy, ale dobre sa mu darí, čoskoro bude prepustený z nemocnice a zakrátko sa bude môcť venovať svojej obvyklej činnosti.‘“
V televíznom interview vysielanom 28. novembra 1997 Dr. Edwin Deitch, lekár, ktorý je riaditeľom programu bezkrvnej liečby v Univerzitnej nemocnici v Newarku (New Jersey), vysvetlil, ako sa vyvíjal výskum v oblasti bezkrvnej chirurgie: „Jehovovi svedkovia... vynaložili veľké úsilie, aby našli ľudí, ktorí by boli ochotní operovať bez krvi. Niektoré výsledky týchto štúdií ukázali, že [Jehovovým svedkom] sa darilo nad očakávanie lepšie ako ľuďom, ktorí dostali krv.“
Dr. Deitch dodal: „Krv môže oslabiť imunitný systém a spôsobiť problémy s pooperačnou infekciou; môže zvýšiť riziko, že sa pacientovi vráti rakovina, a tak sa ukazuje, že krv, hoci za určitých okolností bola užitočná, má aj svoju negatívnu stránku.“ Čo sa týka bezkrvnej medicíny, Dr. Deitch dodal: „Jednoznačne u pacientov zlepšuje výsledky, vyskytuje sa menej komplikácií a je lacnejšia. A tak je skutočne výhodná za každých okolností.“
Preto ako uviedol časopis Time, „stále viac pacientov sa dožaduje možnosti zvoliť si bezpečnejšie a účinnejšie postupy, než je transfúzia“. Tento časopis ďalej hovorí: „Podľa niektorých odhadov je 25 percent transfúzií v Spojených štátoch zbytočných. Sú tu aj náznaky, že pacienti neznesú takú vysokú hladinu hemoglobínu, ako sa predtým myslelo, a že zvlášť mladí ľudia majú v sebe zabudovanú rezervu krvi... [Dr. Shander] je presvedčený, že vyhýbanie sa používaniu krvi je pre väčšinu pacientov schodná a výhodnejšia cesta.“
Hoci nakazenie sa nejakou chorobou je hlavným rizikom transfúzie krvi, sú tu aj iné nebezpečenstvá. „Keď je krv v krvných bankách schladená a uskladnená, nemá schopnosť prenášať kyslík tak ako neskladovaná krv,“ povedal Dr. Shander. „Ešte len začíname chápať, čo vlastne spôsobujeme, keď podávame transfúziu.“
„Zlatý štandard“
Časopis Time dospel k záveru: „Nakoniec sú tu aj náklady: keďže každá transfúzia stojí asi 550 amerických dolárov, plus administratívne poplatky, celková suma sa pohybuje medzi jednou až dvoma miliardami amerických dolárov ročne, čo je viac než dostatočný podnet na to, aby sa uvažovalo o alternatívach.“ Zdá sa, že obrovské náklady spojené s transfúziami krvi sú závažným dôvodom, prečo sa bezkrvná chirurgia stáva takou populárnou.
Sharon Vernonová, riaditeľka Centra pre bezkrvnú medicínu a chirurgiu pri St. Vincent Charity Hospital v Clevelande (Ohio), o bezkrvnej liečbe pacientov povedala: „Jej používanie narastá, lebo lekári si začínajú uvedomovať, že bezkrvná medicína je ‚zlatým štandardom‘ v spoločnosti, ktorej ide o znižovanie nákladov. Máme skúsenosti, že aj poisťovne, ktoré s nami bežne nekomunikujú, posielajú ľudí k nám, lebo im to šetrí peniaze.“
Je teda zjavné, že bezkrvná chirurgia si rýchlo získava uznanie v lekárskej komunite, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
[Rámček na strane 11]
Nedávne súdne rozhodnutia
V novembri a decembri 1997 boli v štáte Illinois (USA) vynesené dve významné súdne rozhodnutia. V prvom prípade bolo rozhodnuté, že Mary Jonesová, ktorá je Jehovovou svedkyňou, má dostať odškodné vo výške 150 000 amerických dolárov, pretože jej boli v roku 1993 transfúziou podané dve jednotky krvi, a to aj napriek tomu, že túto formu liečby jasne odmietla. Je to najväčšia suma, akú kedy dostal nejaký svedok ako odškodné za citovú traumu spôsobenú nechcenou transfúziou krvi.
Druhý prípad sa týkal svedkyne Darlene Brownovej, ktorej bola počas tehotenstva vnútená transfúzia kvôli jej 34-týždňovému plodu. Illinoiský odvolací súd 31. decembra 1997 vysvetlil svoje rozhodnutie tým, že „transfúzia krvi je invazívny lekársky zákrok, ktorý porušuje telesnú integritu plnoprávneho dospelého človeka“. Odvolací súd zhrnul svoj výnos slovami, že „podľa zákona tohto štátu... nemôžeme tehotnej žene uložiť ako povinnosť vyplývajúcu zo zákona, aby súhlasila s invazívnym lekárskym zákrokom“.
Dňa 9. februára 1998 Vyšší súd v Tokiu zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý rozhodol, že istý lekár bol počas chirurgického zákroku v roku 1992 oprávnený podať Misae Takedovej transfúziu krvi. Vyšší súd vyhlásil, že „pacientovo právo zvoliť si liečbu musí byť rešpektované. Podanie transfúzie bolo nezákonné.“ Misae Takedovej bolo prisúdené odškodné vo výške 550 000 jenov (4200 amerických dolárov).