Prečo je toľko nenávisti?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

„PREČO“ — krátke slovo, ktoré si vyžaduje odpoveď. Napríklad v marci 1996 bolo toto slovo na lístku medzi záplavou kvetov a plyšových medvedíkov položených pred školou v Dunblane (Škótsko). Len niekoľko dní predtým jeden muž vbehol dovnútra a zastrelil 16 detí a ich učiteľku. Zranil ešte niekoľko ďalších a potom sa sám zastrelil. Je zrejmé, že bol plný nenávisti — nenávisti k sebe, k druhým a k spoločnosti všeobecne. Trúchliaci rodičia a priatelia, ako aj milióny ľudí na celom svete si kladú rovnakú otázku: ‚Prečo? Prečo nevinné deti takto zomierajú?‘

Určite neuniklo vašej pozornosti, že svet je plný slepej, nevysvetliteľnej nenávisti. Vlastne vy sami ste možno obeťou nenávisti, či už z toho alebo onoho dôvodu. Aj vy sa možno neraz pýtate: ‚Prečo?‘

Pozitívna a negatívna nenávisť

„Nenávisť“ je definovaná ako „silné nepriateľstvo a odpor“. Pravdaže, je užitočné pociťovať „silné nepriateľstvo a odpor“ k veciam, ktoré sú škodlivé alebo ktoré by mohli mať zhubný vplyv na naše vzťahy s inými. Keby každý mal tento druh nenávisti, svet by bol skutočne lepším miestom pre život. Je však smutné, že nedokonalí ľudia majú sklon nenávidieť nesprávne veci z nesprávnych dôvodov.

Deštruktívna nenávisť je založená na predsudkoch, nevedomosti alebo dezinformácii a podľa jednej definície spúšťacím mechanizmom je obyčajne „strach, hnev alebo pocit krivdy“. Keďže takáto nenávisť nemá správny základ, jej výsledkom je zlo, a preto opakovane vzniká otázka: ‚Prečo?‘

Všetci poznáme ľudí, ktorých vlastnosti alebo zvyky nás možno občas dráždia a je pre nás ťažké dobre s nimi vychádzať. Ale to, že nás niečo dráždi, je jedna vec; túžba fyzicky ľuďom škodiť je niečo iné. Preto môže byť pre nás ťažké pochopiť, ako môže niekto prechovávať pocity nenávisti k celým skupinám ľudí, keď ich často ani nepozná. Možno nesúhlasia s jeho politickými názormi, patria k inému náboženstvu alebo sú z inej etnickej skupiny, ale je to dôvod nenávidieť ich?

Takáto nenávisť však predsa existuje! V Rwande roku 1994 viedla nenávisť africké kmene Hutuov a Tutsiov k vzájomnému vyvražďovaniu, čo jednu reportérku podnietilo opýtať sa: „Ako sa v takej malej krajine mohla rozvinúť taká veľká nenávisť?“ Na Strednom východe je nenávisť príčinou teroristických útokov arabských a izraelských fanatikov. V Európe nenávisť viedla k rozdeleniu bývalej Juhoslávie. A podľa jednej novinovej správy len v Spojených štátoch rozširuje rasistické názory „asi 250 nenávistných skupín“. Prečo je tak veľa nenávisti? Prečo?

Nenávisť je tak hlboko zakorenená, že pretrváva aj po vyriešení konfliktov, ktoré na jej podklade vznikli. Ako inak by sa dalo vysvetliť, prečo je také ťažké zachovať mier a zastaviť boje v krajinách zmietaných vojnou a postihnutých terorizmom? Ako inak by sa dalo vysvetliť to, čo sa stalo po podpísaní mierovej dohody koncom roku 1995 v Paríži o tom, že Sarajevo bude znovu zjednotené pod federáciou Bosny a Hercegoviny a Chorvátska? Väčšina Srbov, ktorí tam bývali, začali opúšťať mesto a jeho predmestia zo strachu z represálií. Časopis Time, ktorý informoval o tom, že ľudia drancovali a podpaľovali domy, ktoré opúšťali, to uzavrel takto: „Sarajevo sa zjednotilo, ale jeho obyvatelia nie.“

Mier medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom nenávidia, je prinajlepšom falošný a je taký bezcenný ako falošné peniaze. Keďže ho nepodopiera nič, čo by malo skutočnú hodnotu, pri najmenšom tlaku sa môže zrútiť. Ale vo svete je tak veľa nenávisti a tak málo lásky. Prečo?

[Zvýraznený text na strane 4]

Deštruktívna nenávisť je založená na predsudkoch, nevedomosti alebo dezinformácii