Didžeridu a jeho čarovný rytmus

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

POĎTE s nami na domorodé korobori v austrálskom Severnom teritóriu, ktoré sa bude konať iba niekoľko hodín jazdy autom od Darwinu, hlavného mesta teritória. Veľa dnešných korobori sa už nekoná ako úvod k vojne medzi kmeňmi, ale usporadúvajú sa špeciálne pre turistov. Také je aj predstavenie, ktorého sa zúčastníme.

Tanečníci, ktorí majú telá pomaľované svetlými farbami, ticho stoja a čakajú na hudbu, ktorá je povelom na začatie tanca. Zrazu sa hudba začne a ticho tmavého buša pretrhne mocný, pulzujúci rytmus. Ďalší hudobný sprievod vytvára klopkanie paličiek — dvoma krátkymi kúskami dreva sa udiera o seba do rytmu s hrou na didžeridu.

Azda málo ľudí, ktorí nežijú v Austrálii, niekedy počulo didžeridu, hudobný nástroj charakteristický pre austrálskych domorodcov. Obyčajne je vyrobený z dutého konára eukalyptu s dĺžkou najlepšie od jedného do jeden a pol metra. Hudobník sedí na zemi na jednej strane tanečnej plochy, fúkajúc do svojho didžeridu — zdanlivo jednoduchého, no predsa zaujímavého nástroja.

Jedinečný zvuk

Hoci didžeridu vydáva zvuk s pomerne konštantnou výškou — vhodne je opísané ako „bzučiaca trúbka“ — možno na ňom hrať zložité rytmy a trilky. Jednu chvíľu má zvuk sólového nástroja, nasledujúcu chvíľu môže vydávať mocný zvuk a vyjadrovať pôsobivú náladu ako kompletný orchester.

Pred príchodom Európanov, ktorí prišli do Austrálie asi pred 200 rokmi, poznali didžeridu iba domorodci, ktorí kočovali v severných oblastiach tohto ostrovného kontinentu. Didžeridu tvorilo hudobný sprievod pri korobori, ktoré bolo tanečným predvedením domorodej mytológie o stvorení. V tom čase boli tí, čo hrali dobre na didžeridu, vo veľkej úcte, a dokonca i dnes je šikovný hráč považovaný za váženého člena kmeňa.

Všestranní hráči často pridávajú navyše k základným tónom didžeridu spevné napodobnenie hlasov zvierat a vtákov. Súčasťou ich šikovného napodobňovania býva smiech rybárikovca, zavýjanie austrálskeho divého psa dinga, nežné hrkútanie holubice a množstvo iných zvukov.

The New Grove Dictionary of Music and Musicians o hráčovi na didžeridu píše: „K jeho typickým vlastnostiam patrí presná a rýchla práca jazyka, účinné ovládanie dychu, dokonalé nasadenie pier na koniec trubice a vynikajúca hudobná pamäť... Hoci [tento domorodec] nemá dostatok technického vybavenia a materiálu a nie je oboznámený ani s pojmom náustok, jazýčkové píšťaly, znižec či dierky, i tak premieňa jednoduchú trubicu na majstrovský hudobný nástroj, a to pomocou hudobnej fantázie a svojej zručnosti na veľmi vysokej úrovni.“

Nepochybne najpozoruhodnejším aspektom hry na didžeridu je jej nepretržitý tón čiže bzučanie. Hráč pôsobí dojmom, že má nekonečný objem pľúc, lebo môže hrať bez pauzy, jedným ťahom, až desať minút.

Výroba didžeridu

Domorodý remeselník skúseným okom prehľadáva buš, hľadajúc vhodný strom s tvrdým drevom, najradšej eukalyptus. Hoci sa môže použiť aj mäkšie drevo, didžeridu z tvrdého dreva vydáva krajší tón. Strom musí rásť blízko termitiska, lebo termity sú tvorcami didžeridu. Vyhryzú vnútrajšok konárov, ktoré sa používajú na výrobu tohto hudobného nástroja.

Keď je vhodný konár vybratý, odreže sa v požadovanej dĺžke. Zvolená dĺžka určuje výšku tónu hotového nástroja. Potom sa olúpe kôra, oškrabe sa vonkajšia vrstva dreva, aby nepopraskalo, a vnútro sa vyčistí. Ak termity vnútrajšok konára dostatočne vyhrýzli, mala by sa ním dať prekotúľať dosť veľká minca. Nasledujúcim krokom je výzdoba, ktorá môže byť celkom atraktívna. Ale didžeridu ešte nie je pripravené, aby sa na ňom hralo.

Pokožka okolo úst hráča by sa ustavičným trením o drevo zakrátko podráždila. A tak sa otvor dookola pokryje včelím voskom, čím vznikne hladké zakončenie, ktoré nedráždi pokožku hráča. Dnes sa vyrába veľa didžeridu sériovo, často z mäkkého dreva. Ale sériovo vyrobené didžeridu majú obyčajne oveľa podradnejší zvuk, než je jedinečné zafarbenie a plnosť zvuku prírodného výrobku z tvrdého dreva.

A tak keď sa korobori končí a náš tropický večer pod hviezdami sa blíži k záveru, nepovažujeme už didžeridu iba za kuriozitu. Vskutku, nezabudnuteľné melódie didžeridu robia česť domorodému ľudu v krajine protinožcov, ktorý miluje hudbu.

[Obrázok na strane 24]

Didžeridu môže byť pestro pomaľované

[Obrázok na strane 25]

Domorodé korobori

[Prameň ilustrácií na strane 25]

Strana 24 a 25: Domorodci: S láskavým dovolením Australian Northern Territory Tourist Commission