Kostarika — malá krajina hýriaca rozmanitosťou
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KOSTARIKE
ŽE JE Kostarika malou krajinou, je zrejmé už pri prílete na letisko San José vzdialené niekoľko míľ od hlavného mesta. Chvíľu ste nad Karibským morom a o niekoľko minút už prudko klesáte nad Tichým oceánom, pripravujúc sa na pristátie. Kostarika, krajina približne s tromi miliónmi obyvateľov, je úzky pás hornatej, vulkanickej pevniny medzi Nikaraguou a Panamou. Je to jedna zo siedmich krajín, ktoré tvoria Strednú Ameriku, vrátane Panamskej šije, pevniny spájajúcej Mexiko v Severnej Amerike s Kolumbiou v Južnej Amerike. — Pozri mapku na strane 17.
Hneď ako sa poobzeráte, zapôsobí na vás bujná zelená krása krajiny. Zdá sa, že kamkoľvek sa pozriete, vidíte palmy, banánovníky, cukrovú trstinu, ako aj kávovníkové plantáže a veľa druhov exotických rastlín, kríkov a kvetov. Kostarika je rajom botanikov. No skôr než nás uchváti jej očarujúca krása, zalistujme si v jej histórii.
Ďalší Kolumbov objav
Roku 1502 zastihla flotilu Krištofa Kolumba na jeho štvrtej ceste búrka pri pobreží krajiny dnes známej ako Honduras. Hľadajúc útočisko, vydal sa pozdĺž časti pobrežia Nikaraguy, ktoré sa dnes nazýva Moskytí záliv, a pristál v domorodej dedinke menom Cariari. Zapôsobila naňho srdečnosť ľudí a bohatá vegetácia. Ešte väčší dojem naňho urobili zlaté ozdoby, ktoré nosili niektorí domorodci. Kolumbus vo svojej túžbe po zlate usúdil, že to bude pobrežie bohaté na drahé kovy. Ako sa neskôr ukázalo, jeho nádeje stroskotali, no španielski objavitelia ešte predtým krajinu nazvali Costa Rica čiže Bohaté pobrežie.
V priebehu dejín sa Kostarika odtrhla od Španielska a získala nezávislosť. Po krátkej občianskej vojne sa roku 1949 krajina stala jedinečnou v moderných dejinách — dočasný prezident José Figueres navrhol ústavu, ktorou sa rušila armáda! Tento radikálny krok povzbudil niektorých amerických kvakerov, aby sa do Kostariky presťahovali, kde v mestečku Santa Elena založili výrobňu syra. V porovnaní s niektorými krajinami Strednej Ameriky sužovanými nepokojmi je Kostarika skutočnou oázou pokoja.
Krajina hýriaca rozmanitosťou
Pri cestovaní malou oblasťou krajiny, kde sme si chceli pozrieť sopky Poás a Arenal, zapôsobila na nás bohatá rozmanitosť rastlín a stromov, tropických kvetov, záhradníctiev, v ktorých sú pestované kvety chránené čiernou sieťovinou, a intenzívne pestovanie jahôd. Vedľa obrovských listov rastliny sombrilla del pobre (dáždnik chudobného človeka) sme sa cítili maličkí. Stráne kopcov pokrývali tmavozelené kríky kávovníkov obťažkané červenkastými bobuľami.
V Kostarike sú všade motýle. Neďaleko San José je niekoľko motýlích fariem, kde možno pozorovať a fotografovať motýle v ich prirodzenom prostredí. Jedna turistická príručka uvádza, že v „tejto malej krajine je viac motýľov než v celých Spojených štátoch“. Hovorí aj to, že „vedci teraz vedia, že Kostarika je jednou z oblastí s najväčšou biologickou rozmanitosťou na svete“. Nie div, že sa sem hrnú botanici a biológovia, aby skúmali rozmanitosť života na tom kúsku zeme nazvanom Kostarika. — Pozri rámček.
Ďalším príkladom pestrosti prírody v Kostarike sú vtáky. Musíte byť v strehu, aby ste nejaké vtáky zazreli, a ešte rýchlejší, aby ste ich vyfotografovali! Kŕdle zelených papagájov narobia veľa kriku všade, kde sa objavia. Na oblohe sa vznášajú zopilotes čiže čierne kondory, hľadajúc bystrým zrakom ďalšiu potravu. V klenbe lesa možno zazrieť málo pôvabné tukany s mohutnými zobákmi. Medzi stromami sme videli poletovať aj žltého spevavca (Pselliophorus tibialis) a tyrana bentevi so žltou hruďou. Letmo sme zazreli aj kolibríka, vznášajúceho sa nad blízkymi kvetmi, hľadajúceho ďalšiu porciu nektáru. V ZooAve (Vtáčia zoologická záhrada) sme sa kochali pohľadom na všetky druhy kostarických vtákov. Boli tam pestrofarebné papagáje ara, ktoré hlučne dávali najavo svoju prítomnosť. Beda, v klietkach muselo byť ešte veľmi veľa iných vtákov vrátane rodinky štyroch sov, sediacich bok po boku, ktoré vyzerali tak múdro.
Kostarika je povestná svojou širokou rozmanitosťou národných a súkromných parkov, indiánskych rezervácií a chránených zverníc. V skutočnosti je chránené takmer 27 percent územia krajiny, čo je najväčší podiel v porovnaní s ostatnými krajinami sveta. Keď ste teda ochotní cestovať, môžete si vybrať druh terénu i ekologické prostredie.
Ak sa do Kostariky predsa vyberiete, vyplatí sa všimnúť si aspoň jedno malé upozornenie. Keď budete jazdiť vozidlom, možno vám prepáčiť, ak si budete myslieť, že veľa vodičov pred vami je opitých. Prečo? Lebo budú často bez výstrahy zatáčať a odbočovať. Čože to robia? Vyhýbajú sa veľkým jamám, ktoré sú pohromou cestnej siete krajiny. Preto sa o známej rezervácii Monteverde Cloud Forest v jednej turistickej príručke píše: „Možno sa do nej dostať iba tak, že pretrpíte niekoľkohodinovú jazdu po strašných cestách; namiesto krátkeho výletu sa odporúča niekoľkodňová návšteva.“ Samozrejme, keď cestujete vozidlom s dobrým podvozkom a pevnými pneumatikami, možno vás hrboľatá cesta natoľko neunaví.
Skutočne, v Kostarike je toho, čo možno vidieť a vnímať, tak veľa, že štrnásťdňová dovolenka vám poskytne iba zbežný pohľad na krásu a rozmanitosť tejto čarovnej krajiny. Jeden hotel mal vo svojej minizoologickej záhrade niekoľko výstavných kusov. Strážca bol taký láskavý, že nám dovolil vojsť do klietok a vyfotografovať si tukana a vrtkého ocelota. Rozmanitosť sa vzťahuje aj na kostarický pohostinný ľud.
Jedinečné zhromaždenie tikov
Kto sú tikovia? Je to domácke meno označujúce ľud Kostariky. Pochádza zo zvyku používať v španielčine zdrobňovaciu príponu –ico. Napríklad chiquitico pre malé, bonitico pre roztomilé či pekné a jovencitico pre mladé. Vo vidieckom meste Sarchi sú umelci tikovia povestní svojimi ručne maľovanými carretas čiže vozmi, ktoré ťahajú voly. Každý z vozov je jedinečným umeleckým dielom. Turisti kupujú malé kópie po stovkách.
Koncom roku 1994 mali tikovia príležitosť vidieť vo svojej katolíckej krajine niečo veľmi neobyčajné. V čase od 30. decembra do 1. januára 1995 bolo na národnom futbalovom štadióne v parku Sabana v San José náboženské zhromaždenie Jehovových svedkov. Konalo sa pod biblickým mottom Temor Piadoso (Zbožná bázeň). Prišli naň Jehovovi svedkovia z celej krajiny a malé skupiny delegátov pricestovali z krajín Strednej a Južnej Ameriky. Kostarika má vyše 14 500 činných svedkov. Aká bude účasť pri tejto zvláštnej príležitosti? V piatok bolo na štadióne 21 726 osôb — mladí, starí, rodičia i deti, všetci pekne a skromne oblečení. V sobotu sa účasť zvýšila na 25 539 a v troch veľkých bazénoch postavených na jednom konci ihriska bolo pokrstených 681 osôb. V nedeľu stúpol počet účastníkov na 27 149! Aké to bolo vzrušujúce pre misionárov a priekopníkov (evanjelistov celým časom) a pre pokorných mužov, ženy a deti, ktorí usilovne pracujú, aby mohli prepracovať celé územie Kostariky z domu do domu. A aké povzbudzujúce bolo vidieť na otvorenom štadióne tak veľa rodín skrytých pred slnkom pod pestrofarebnými dáždnikmi!
Po skončení programu vytiahli tisíce ľudí svoje vreckovky a vzájomne si mávali na rozlúčku. Bola to dojímavá chvíľa.
Kostarika potrebuje Boží nový svet
I keď je v tejto krajine veľa toho, čo pripomína človeku raj — jej pestrá flóra a fauna a príjemné podnebie — tikovia potrebujú práve tak ako ľudia v ktorejkoľvek inej krajine ‚nové nebesia a novú zem‘, ktoré Jehova sľúbil zriadiť prostredníctvom Krista Ježiša. (Izaiáš 65:17; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1–4) Ako možno pozorovať na celom svete, i v Kostarike sú známky chudoby a sú tu rodiny, ktoré majú nevhodné bývanie. Potom sú tu aj choroby a smrť, ktoré postihujú celé ľudstvo. Preto Jehovovi svedkovia horlivo kážu dobrú správu o vláde Božieho Kráľovstva, toho Kráľovstva, o ktoré prosia všetci úprimní kresťania v známej modlitbe Otčenáš čiže v Pánovej modlitbe. Pod týmto sľúbeným spravodlivým panstvom bude prekypujúca rozmanitosť Kostariky žiariť na Božiu večnú chválu ešte výraznejšie.
[Rámček na strane 19]
Bohatá rozmanitosť Kostariky
Kniha Costa Rica—A Natural Destination uvádza: „Kostarika je bohatá na druhy. Táto malá krajina, ktorá zaberá menej než tri desaťtisíciny [0,03 %] zemského povrchu, je domovom 5 percent všetkých existujúcich známych druhov rastlín a zvierat.“ Žije tam napríklad:
Aspoň 830 druhov vtákov vrátane tukanov a trogón kvesalov
Aspoň 35 000 druhov hmyzu
Aspoň 9000 druhov cievnatých rastlín
Aspoň 208 druhov cicavcov vrátane ocelotov
Aspoň 220 druhov plazov vrátane veľkých leguánov
Aspoň 160 druhov obojživelníkov vrátane jedovatých žiab stromárok
Aspoň 130 druhov sladkovodných rýb
Niektorí vedci predpokladajú, že v Kostarike by mohlo byť milión rôznych druhov.
[Rámček na strane 19]
Sopky
Známych je 112 kráterov, od vyhasnutých až po činné. Pôsobivá sopka Arenal, ktorá je vysoká vyše 1500 metrov, je jednou z najaktívnejších na svete. Ak ju chcete vidieť, bude lepšie vypočuť si predpoveď počasia, kým absolvujete namáhavú cestu plnú jám. Arenal je totiž často zahalená mrakmi.
Sopka Irazú sa týči do výšky vyše 3400 metrov. Bola činná od roku 1963 do roku 1965.
Sopka Poás je vysoká vyše 2700 metrov a vyzerá ako vrch s dvoma očami — jedno biele a vriace v aktívnom kráteri; druhým je modré jazero obklopené bujnou džungľou.
[Mapa na strane 17]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
NIKARAGUA
KOSTARIKA
Arenal
Monteverde
Poás
Sarchi
San José
Cartago
Limón
PANAMA
[Obrázky na stranách 16, 17]
Strana 16:
Tukan a sopka Arenal
Strana 17:
1. Kráter sopky Poás
2. Papagáj ara
3. Folklórny tanec
4. Bromélia
5. „Dáždnik chudobného človeka“
6. Leguán
7. Ocelot
[Obrázky na strane 18]
Zjazd „Zbožná bázeň“ v San José; pokrstených bolo 681 osôb vrátane Digny (úplne vpravo)