Dnešné hračky — čomu učia naše deti?
DETI majú prirodzenú túžbu hrať sa. Podľa knihy Choosing Toys for Children (Ako vyberať hračky pre deti) zdravé deti si „spontánne vytvoria svoj vlastný svet bádania a fantázie“. Tak to bolo aj v staroveku. V tých časoch bolo bežné vidieť deti, ‚ktoré sa hrávali na námestiach‘. (Zechariáš 8:5) K takým hrám často patrili tvorivé, originálne hry. — Porovnaj Matúša 11:16, 17.
Hra bola teda vhodne nazvaná detskou prácou, a ak je to pravda, potom možno povedať, že hračky sú detskými nástrojmi. Časopis Parents píše: „Hra je spôsob, akým sa deti učia o svete... Hra s hračkami zmenšuje svet do proporcií dieťaťa, na svet, ktorý môže dieťa ovládať a riadiť. Hrou sa vyvíjajú svaly a rozvíja sa koordinácia pohybov, hra poskytuje príležitosť stýkať sa s inými deťmi, nachádzať hranice medzi realitou a fantáziou a pomáha deťom naučiť sa vzájomne komunikovať, striedať sa, deliť sa o veci. Hra podnecuje predstavivosť a pomáha získavať skúsenosti v obratnom riešení problémov.“
Hračky boli pre deti dôležité aj v biblických časoch. Vykopávky v Izraeli odkryli malý poklad detských hračiek, napríklad hrkálky, píšťalky a miniatúrne hrnce a vozy. The World Book Encyclopedia uvádza: „V starovekej Afrike sa deti hrali s loptami, s hračkami v podobe zvierat a s hračkami, ktoré ťahali za sebou. Deti starovekého Grécka a Ríma sa bavili s člnkami, dvojkolesovými vozíkmi, obručami, ktoré poháňali paličkou, a s vĺčkami na hranie. V stredoveku patrili v Európe k obľúbeným hračkám hlinené guľky, hrkálky a bábiky.“
Hračky, ktoré sú podnetné, zaujímavé a výchovné, hrajú dôležitú úlohu i dnes. Na trhu je však alarmujúca zbierka hračiek, ktoré majú pochybnú hodnotu. Článok v časopise Time z roku 1992 píše: „Keď hľadáte nejakú dobrú, užitočnú zábavu, nepozerajte sa na tohtoročnú úrodu nových hračiek. Prakticky každý veľký výrobca zdôrazňuje ošklivosť.“ Jedna skupina hračiek obsahovala plastickú lebku v životnej veľkosti, ktorú deti môžu formovať tak, aby bola „natoľko odpudzujúca, nakoľko je to len možné“. Predávajú sa aj hračky, ktoré napodobňujú telesné funkcie, napríklad vracanie. Rodičia a podobne i deti sú vystavení značnému tlaku, aby tieto hračky kupovali.
Predávať deťom
Časopis Pediatrics in Review píše, že staroveký „Chammurapiho zákonník“ považoval predávanie čohokoľvek deťom za zločin, ktorý bolo možné trestať smrťou. Dnešní výrobcovia hračiek a tvorcovia reklám sa však neostýchajú ponúkať svoje drahé výrobky naivným deťom. Návrhári hračiek používajú zložité výskumné techniky, aby prenikli do mysle detí. Priebežne pridávajú k svojim výrobkom nové prvky, ktoré môžu spôsobiť, že sa minuloročný model zdá zastaraný a tohtoročný nevyhnutný.
Hračkársky priemysel naplno využíva aj vplyv televízie. V Spojených štátoch sú televízne programy pre deti skutočne zaplavené reklamami na hračky. Pomocou dokonalej techniky kamery, zvláštnych efektov a podmanivej hudby zmenia reklamy aj tú najhlúpejšiu hračku tak, že sa zdá očarujúca, vzrušujúca. I keď väčšina dospelých odhalí takúto manipuláciu, „mladšie deti sú presvedčené, že reklamy hovoria pravdu“. — Pediatrics in Review.
Veľa televíznych programov určených pre deti nie je v podstate ničím iným než dlhými reklamami. Podľa publikácie Current Problems in Pediatrics sú také programy „vytvorené skôr na predávanie hračiek než na výchovu alebo obohatenie života detí“. Napríklad program Korytnačí mutant Ninja dal podnet na vznik „vyše 70 výrobkov, obilninových raňajok a filmu“.
Podľa časopisu Pediatrics in Review „mnohé štúdie ukazujú, že deti vystavené reklamám domŕzajú, aby im rodičia kúpili propagované výrobky“. Zakladateľ jednej medzinárodnej spoločnosti na výrobu hračiek hovorí: „Len pozorujte deti, ktoré ťahajú rodičov za kabát, a už viete, čo hovoria: ‚Keď nebudem mať túto hračku, zomriem.‘“ Potom neprekvapuje, že len v Kanade kupujúci každoročne minú vyše 1,2 miliardy dolárov na hračky pre svoje deti, vnúčatá a priateľov.
Bojové hry
Bojové videohry patria v hračkárskom priemysle k najpopulárnejším. Ich zástancovia tvrdia, že také hry pomáhajú rozvíjať vynachádzavosť pri riešení problémov, vzájomnú koordináciu očí a rúk a pohybovú obratnosť, pričom podporujú aj zvedavosť. „Ak sa hry používajú správne,“ píše článok v novinách The Toronto Star, „elektronická hračka môže byť neškodná, dokonca výchovná.“ Noviny však pripúšťajú: ‚Ale častejšie je to činnosť, ktorá dieťa izoluje, ba je to dokonca posadnutosť.‘
Uvažujte o jednom chlapcovi, ktorý je posadnutý bojovými videohrami. Jeho matka hovorí: „Je to neuveriteľné — neodíde od obrazovky, kým všetkých nezabije.“ Koľko rokov má toto dieťa? Iba dva roky! Jeho palček je pokrytý pľuzgiermi od toho, ako štyri až päť hodín denne stláča tlačidlá. Zdá sa však, že jeho matku to neznepokojuje. „Robí mi starosti len to, že chce, aby bolo všetko urobené takto,“ hovorí a luskne pritom prstami. Hra je „veľmi rýchla... a skutočný život nie je taký rýchly“.
Podľa novín The Toronto Star si niektorí odporcovia videohier myslia, že hry „odrádzajú deti od toho, aby sa učili zabávať sa samy podľa vlastnej predstavivosti, čítaním alebo inými tradičnými hrami, a odvádzajú ich aj od domácich úloh“. Niektorí pedagógovia dokonca hovoria, že ‚videohry sú lákavým nebezpečenstvom a môžu u detí podporovať sklon k násiliu a samotárske správanie‘.
Spravodajstvo televíznych novín o bombardovaní vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991 vyvolalo obrovský dopyt po väčšom počte hračiek v podobe konvenčných zbraní. Na prvých miestach v zozname obľúbených vecí boli modely tankov Abrams, striel Scud a helikoptér Hind. Odborníci sa obávajú, že hry s takými hračkami môžu podporiť u detí agresivitu alebo v nich vyvolať azda aj necitlivosť na násilie. Hra s takými hračkami je prinajmenšom v protiklade k duchu biblického textu v Izaiášovi 2:4, ktorý predpovedal, že Boží ľud sa ‚viac nebude učiť boju‘. — Roháčkov preklad.
Stalo sa už, že realisticky vyzerajúce hračky, ako sú vysokovýkonné pušky na vodu, vyprovokovali skutočné násilie. V jednom severoamerickom meste viedlo použitie vysokovýkonnej plastikovej pušky na vodu k skutočnej prestrelke a skončilo sa to smrťou 15-ročného chlapca. V inom incidente zranil rozzúrený gangster dvoch chlapcov, ktorí ho ostriekali puškami na vodu. Aj veľa ďalších prípadov násilia bolo vyvolaných v zdanlivo nevinných bojoch s puškami na vodu.
Čo im tým hovoríte
Iba málo zodpovedných rodičov naozaj schvaľuje násilie. No priemysel vyrábajúci hračky-zbrane prekvitá. Niekedy sa rodičia radšej zrieknu vlastného presvedčenia, než by vyvolali hnev dieťaťa. Takýmto konaním však môžu spôsobovať dieťaťu nevýslovnú škodu. Susan Goldbergová, kanadská výskumníčka v oblasti duševného zdravia, hovorí: „Keď dávame deťom hračky, dávame najavo svoj súhlas s tým, čo hračka predstavuje.“ Je pravda, že je len prirodzené, keď sa u niektorých detí občas prejaví agresívne správanie. „Bez hračiek-zbraní,“ hovorí jedna psychologička, „by si deti urobili vlastnú napodobeninu a použili by na to hoci aj svoje prsty.“ Možno. Ale mal by rodič podporovať agresivitu tým, že bude deťom dávať kópie zbraní?
Je tiež pravda, že málo detí sa v živote vydá na cestu zločinu len preto, že sa hrali s hračkami-zbraňami. Ale keď svojim deťom dávate také hračky, čo im tým hovoríte? Chcete, aby verili, že násilie je zábava alebo že zabíjanie a vojna sú vzrušujúce? Učíte ich tým rešpektovať Božie zásady? Božie Slovo hovorí: „Každého, kto miluje násilie, [Božia] duša istotne nenávidí.“ — Žalm 11:5.
Susan Goldbergová ďalej hovorí, že ‚čím viac času deti strávia násilnou hrou, a to s tichým súhlasom rodičov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že pri riešení problémov budú agresívne‘. Biblia v liste Galaťanom 6:7 hovorí: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ Môže azda dieťa žať dobré črty svojej osobnosti z násilnej hry?
Celkom objektívne musíme uznať, že každé dieťa je iné. Jedno dieťa si môže vytvoriť návyk na videohry, ale iné nemusí. A či si dieťa naozaj spojí elektronickú streľbu na obrazovke videa s násilím v skutočnom živote — o tom možno diskutovať. Preto musia rodičia rozhodnúť, čo je pre ich deti najlepšie, a veľmi starostlivo pre ne vyberať hračky.
[Obrázok na strane 6]
Hra pomáha deťom naučiť sa, ako navzájom vychádzať