Rodičia, s čím sa hrá vaše dieťa?

„ŽIADNA hra a práce kopec — z Janka bude hlúpy chlapec.“ Tak znie staré príslovie. Hra bola vždy dôležitou súčasťou života detí. Hraním si deti cvičia myseľ a svaly, čím si rozvíjajú dôležitú zručnosť. Dnes sa však detská hra stala výnosným obchodom. Ríšu hračiek neovládajú deti alebo rodičia, ale výrobcovia, obchodníci, reklama a šikovný prieskum trhu. Všetci sú vyzbrojení novými technológiami na výrobu hračiek a podporovaní vplyvnými oznamovacími prostriedkami, a tak menia predstavy sveta o hre, čo má vážny účinok tak na rodičov, ako i na deti.

Mnohí v hračkárskom priemysle majú nepochybne úprimný záujem o blaho detí. No až príliš často sa dostáva na prvé miesto zisk. Dôležité potom už nie je to, čo bude deti vzdelávať alebo podporovať ich predstavivosť, ale jednoducho to, čo sa bude predávať. A to, čo sa predáva, nie sú vždy jednoduché textilné, drevené a plastikové hračky predošlých rokov, ale realistické hračky využívajúce zložitú techniku, ktoré nechávajú len malý priestor pre detskú predstavivosť — alebo aj nijaký.

Jeden výrobca napríklad dodáva na trh sadu autíčok, v ktorých sedia drobné figúrky ľudí, ktoré sa pri náraze rozpadnú. Keď sa autíčka zrazia, z okien malých vozidiel vyletujú ruky, nohy — a hlavy — figúrok. Ďalšia realistická hračka sa snaží napodobniť tehotenstvo. Vrecko podobné batôžku je navrhnuté tak, že sa pripevní na bruško dievčatka a napodobňuje slabé kopanie a tlkot srdca vyvíjajúceho sa plodu.

Niektorí ľudia sú presvedčení, že také hračky majú výchovnú hodnotu. Donna Gibbsová, riaditeľka oddelenia pre styk s médiami v istej spoločnosti vyrábajúcej hračky, nazýva toto napodobňovanie tehotenstva „zábavným spôsobom, akým môžu [dievčatká] pochopiť to, čo prežíva mamička“. No nie každý je tým taký nadšený. Dr. T. Berry Brazelton, profesor pediatrie na lekárskej fakulte Harvardovej univerzity, nazýva túto hračku „napadnutím príležitosti rodičov podeliť sa s dieťaťom o dačo cenné“. Dr. David Elkind, profesor študujúci rast a vývoj dieťaťa, tvrdí, že „tieto hračky zachádzajú priďaleko“. Hovorí, že bábika, ktorá napodobňuje plod, „je veľmi vzdialená od toho, čo môžu [deti] pochopiť a pre čo môžu mať ocenenie“. A čo sa týka hračiek, ktoré realisticky napodobňujú krviprelievanie pri autonehodách, dodáva, že televízia je už presýtená násilím, a tak „prečo ho podporovať takými hračkami?“ — The Globe and Mail z 8. februára 1992.

Spory sú aj okolo ďalších populárnych hier, ako sú bojové videohry a vysokovýkonné pušky na vodu. Keď uvážime, že podľa prezidenta združenia výrobcov hračiek v Amerike „je na trhu v každom období odhadom asi 150 000 hračiek“, rodičia majú veľmi náročnú úlohu, keď sa majú rozhodnúť, ktoré hračky by mali kúpiť. Čo by pri tom malo rodičov viesť? Je nejaký oprávnený dôvod na obavy v súvislosti s niektorými dnešnými hračkami? V nasledujúcich článkoch budeme uvažovať o týchto a ďalších s tým súvisiacich otázkach.