Vzostup a pád sveta obchodu

4. časť: K čomu viedla priemyselná revolúcia?

PRIEMYSELNÁ revolúcia sa začala v 18. storočí a zmenila svet ako máločo predtým. Technické poznatky, dostatok kapitálu, dostupnosť surovín, možnosť lacnej prepravy týchto surovín i hotových výrobkov — tieto i ďalšie prednosti priemyselného pokroku sa teraz súčasne vyskytli v Anglicku. Tým bol spustený bezprecedentný, prudký nárast výroby tovaru.

Cestu k tomu však pripravili udalosti, ktoré sa odohrali predtým. Uhlie, ktoré bolo v Británii ľahko dostupné, sa začalo používať ako palivo. A zatiaľ čo sa Kontinent zmietal v náboženských vojnách, Anglicko sa tešilo z relatívneho pokoja. Krajina mala veľmi dobrý bankový systém. Odtrhnutie od rímskokatolíckej cirkvi malo tiež svoj význam, pretože protestantizmus kládol väčší dôraz na okamžitý ekonomický blahobyt a pokúšal sa, takpovediac, vytvoriť raj na zemi.

Počínajúc štyridsiatymi rokmi 18. storočia začal počet obyvateľov Británie prudko narastať. Priemysel musel nájsť nové spôsoby, ako sa vyrovnať s rastúcim dopytom. Bolo jasné, že budúcnosť patrí strojom; bude ich viac a budú kvalitnejšie. Vďaka bankovému systému, ktorý poskytoval fondy na zakladanie nových podnikov, zástupy robotníkov sa začali hrnúť do tovární vybavených množstvom strojov. Odbory — predtým zakázané — boli teraz legalizované. Robotníci v Británii boli menej obmedzovaní cechovými predpismi ako ich kolegovia na Kontinente a mali úkolovú mzdu. To vytváralo ďalší stimul pre hľadanie lepších spôsobov, ako zrýchliť výrobu tovaru.

Británia mala tiež dobre vyškolené pracovné sily. Profesor Shepard B. Clough hovorí, že „univerzity v Glasgowe a Edinburghu nemali koncom 18. storočia konkurenciu, pokiaľ išlo o vedecké bádanie a experimentálne výskumy“. Tak sa začala najprv v Británii, potom v Európe a v Spojených štátoch šíriť priemyselná revolúcia. V rozvojových krajinách pokračuje dodnes.

Temnejšie stránky

V diele The Columbia History of the World sa hovorí, že vďaka tomuto vývoju „náhle prišla do anglických miest prosperita, ktorá sa odrážala v zlepšení životnej úrovne, v rozkvete provinčnej kultúry a v rastúcej hrdosti a sebadôvere“. Británia dokonca „dosiahla dominantné vojenské postavenie, predovšetkým v námorníctve, a to jej dalo väčšiu ‚diplomatickú‘ silu“. Zvládnutie istých výrobných postupov dalo Británii ekonomickú prevahu nad jej rivalmi. Priemyselné tajomstvá boli považované za také cenné, že boli prijaté zákony, aby sa zabránilo ich zverejneniu.

Keď napríklad v roku 1789 opustil Samuel Slater Britániu, zatajil svoju totožnosť, pretože pracovníci textilného priemyslu nesmeli emigrovať. Zákony, ktoré zakazovali vyvážanie dokumentácie textilných strojov obišiel tak, že sa naučil naspamäť všetky plány a celé usporiadanie britskej textilnej výrobne. To mu umožnilo postaviť prvú továreň na spracovanie bavlny v Spojených štátoch.

Politika ochrany obchodných tajomstiev existuje dodnes. Časopis Time k tomu poznamenal, že „spoločnosti a krajiny sa ženú za obchodnými tajomstvami ako rozzúrené žraloky za potravou“. Krádežami technických informácií možno ušetriť roky výskumov a obrovské výdavky. A tak „či už sú produktom lieky alebo sladké pečivo, spoločnosti sú zaujaté viac ako kedykoľvek predtým vyhľadávaním spôsobov ochrany svojho obchodného tajomstva“. Jeden náborový pracovník v elektronickom priemysle pripúšťa: „Je v tom veľa chamtivosti. Ak viete byť v pravú chvíľu na pravom mieste, môžete sa stať cez noc milionárom.“

Textilný priemysel slúži ako znázornenie inej temnej stránky ekonomického pokroku. Keď nové tkáčske metódy umožnili výrobu bavlneného tovaru na strojoch, vzrástol dopyt po bavlnenej priadzi. No ručné spracúvanie bolo tak časovo náročné, že dodávky nemohli držať krok s dopytom. Potom v roku 1793 vynašiel Eli Whitney stroj na čistenie bavlny. V priebehu ďalších 20 rokov množstvo dopestovanej bavlny vzrástlo v Spojených štátoch 57-krát. Profesor Clough však poznamenáva, že Whitneyho vynález bol tiež príčinou „rozšírenia plantážového systému a zotročenia černochov“. Clough vysvetľuje, že hoci bola čistička bavlny užitočná, „veľmi prispela k napätiu, ktoré sa vyvinulo medzi Severom a Juhom a ktoré nakoniec viedlo k vojne medzi štátmi“.

Priemyselná revolúcia pomohla vytvoriť systém veľkých tovární v rukách majetných ľudí. Len bohatí si mohli dovoliť kúpiť drahé stroje, ktorých veľkosť a hmotnosť vyžadovala, aby boli inštalované v trvalých, dobre postavených budovách. Boli postavené tam, kde bola ľahko dostupná energia a kam sa dali za nízke náklady dopravovať suroviny. Preto sa podniky začali koncentrovať do veľkých priemyselných centier.

Hospodárne využívanie energie potrebnej na chod strojov — spočiatku vodnej, neskôr parnej — vyžadovalo, aby pracovalo niekoľko strojov súčasne. Tak sa továrne stále zväčšovali. A čím boli väčšie, tým boli vzťahy v nich neosobnejšie. Zamestnanci už nepracovali pre ľudí; pracovali pre spoločnosti.

Čím väčší podnik, tým väčšie problémy s financovaním. Počet podnikov s finančnou spoluúčasťou narastal a prosperovali akciové spoločnosti, ktoré začali vznikať už v 17. storočí. (Pozri rámik.) To pomohlo koncentrovať moc do rúk niekoľkých jednotlivcov, pretože investori čiže akcionári mali nepatrný vplyv na riadenie podniku. Podnikatelia, ktorí boli súčasne aj riaditeľmi niekoľkých spoločností alebo bánk, mali obrovskú moc. Profesor Clough hovorí o „vzájomne prepojených správnych radách“, prostredníctvom ktorých „mohli malé skupiny ľudí určovať veľkosť úveru, aký bude podnikom poskytnutý, mohli odmietnuť úver konkurencii a nadobudli takú moc, že mohli určovať politiku vlád, a dokonca zvrhnúť režimy, ktoré boli voči nim nepriateľské“. — Kurzíva od nás.

Priemyselná revolúcia teda zabezpečila svetu obchodu ešte väčšiu moc. Bude používaná zodpovedne?

Slobodné podnikanie, alebo riadené hospodárstvo?

Kapitalizmus sa v Anglicku plne rozvinul a prekvital. Tento systém, známy tiež ako systém slobodného podnikania alebo ako tržné hospodárstvo, vyprodukoval množstvo milionárov a najvyššiu životnú úroveň v histórii.

Ale aj tí najvernejší zástancovia kapitalizmu pripúšťajú, že má svoje slabiny. Napríklad hospodársky rast v kapitalizme je nespoľahlivý. Jeho nestabilita periodicky zapríčiňuje hospodársky nárast a pokles, konjunktúru a depresiu. Výkyvy, ktoré boli predtým spôsobované vonkajšími silami, ako sú vojny alebo počasie, môže teraz vytvárať priamo ekonomický systém.

Druhou slabou stránkou kapitalizmu je, že hoci produkuje dobré výrobky, deje sa to často za cenu škodlivých vedľajších účinkov — smogu, jedovatého odpadu či nezdravých pracovných podmienok. Tieto sprievodné javy priemyselnej revolúcie sú až veľmi zjavné a prispievajú k vzniku takzvaného skleníkového efektu s jeho nežiadúcimi následkami.a

Treťou nevýhodou je, že kapitalizmus nezaisťuje spravodlivé rozdeľovanie spoločenského bohatstva a produkcie. Všimnime si napríklad Spojené štáty. V roku 1986 zarobilo 20 percent najchudobnejších rodín menej ako päť percent z celkového ročného príjmu krajiny, kým najbohatších 20 percent zarobilo takmer 45 percent.

Keď sa počas priemyselnej revolúcie kapitalizmus rozvinul, jeho slabiny nezostali bez povšimnutia. Ľudia ako Karl Marx ho odsudzovali a volali po jeho nahradení riadeným čiže centrálne plánovaným hospodárstvom. Zastávali názor, že vláda má určovať výrobné ciele, regulovať ceny a riadiť podnikanie do tej miery, že jednotlivec bude z neho vylúčený. No dnes, po desaťročiach pokusov v Sovietskom zväze a vo Východnej Európe, tento systém stratil svoju príťažlivosť. Centrálne plánovanie najlepšie funguje vtedy, keď je nutný mimoriadny plán, napríklad počas vojen alebo pri rozvoji kozmických programov. Avšak vážne zlyháva v prípade trhu každodenných potrieb.

Podporovatelia kapitalizmu však pripúšťajú — tak ako to uznával aj Adam Smith, na učení ktorého je kapitalizmus prevažne založený —, že zasahovanie vlády do ekonomiky nemožno úplne vylúčiť. Ak sa majú aspoň s čiastočným úspechom riešiť také problémy, ako je inflácia či nezamestnanosť, je nevyhnutné zaoberať sa nimi na úrovni vlády. Preto veľa krajín so systémom slobodného podnikania odstúpilo od čistého kapitalizmu k zmiešanému alebo modifikovanému systému.

O tomto trende predpovedá publikácia 1990 Britannica Book of the Year: „Vyzerá to asi tak... [že] ekonomické systémy môžu stratiť niektoré svoje rozhodujúce odlišnosti, ktoré boli pre ne v minulosti charakteristické, a namiesto toho prídu s návrhom kontinua, v ktorom sú vedľa seba v rôznych proporciách trh i plánovanie. Spoločnosti sa môžu počas tohto kontinua naďalej samy označovať za kapitalistické a socialistické, ale pravdepodobne preukážu množstvo spoločných znakov pri riešení svojich ekonomických problémov, pričom budú medzi nimi existovať aj podstatné rozdiely.“

Príspevok k problémom

V roku 1914 sa začala prvá svetová vojna. Chamtivý obchod bol vďaka priemyselnej revolúcii pripravený poskytnúť pušky, tanky a lietadlá, ktoré potrebovali bojujúce národy.

Dielo The Columbia History of the World poznamenáva, že „industrializácia pomohla vyriešiť veľa materiálnych problémov človeka“, ale zároveň „prispela k nezvyčajne závažným a komplexným spoločenským problémom“.

Teraz, sedemdesiatosem rokov od roku 1914, máme viac dôvodov súhlasiť s týmito slovami ako kedykoľvek predtým. V súlade s tým bude mať ďalšie pokračovanie tohto seriálu názov „Svet obchodu zosilňuje svoje zovretie“.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 18]

Trh akcií — od začiatku do konca

Od 17. storočia bolo bežné otvoriť nový podnik spojením kapitálu niekoľkých investorov. Akcie boli ponúkané za dohodnuté ceny. Toto akciové usporiadanie bolo označené za jeden z najdôležitejších vynálezov v organizácii podnikania vôbec. Angličania sa v polovici 16. storočia odvážili niekoľkokrát k takýmto pokusom, ale k ich rozšíreniu došlo až po vytvorení Anglickej východoindickej spoločnosti v roku 1600.

S pribúdajúcimi akciovými spoločnosťami rástla aj potreba maklérov. Spočiatku sa stretávali so svojimi klientmi na rôznych miestach, niekedy aj v kaviarňach. Neskôr boli zakladané burzy, ktoré poskytovali trvalé miesto na obchodovanie s akciami. Londýnska burza bola založená v roku 1773. Podľa niektorých názorov bola však zrejme najstaršia burza na svete otvorená v roku 1642 v Amsterdame. Iní považujú za najstaršiu burzu v Antverpách, ktorej počiatok sa podľa nich datuje do roku 1531.

Akciové spoločnosti majú napríklad tieto výhody: poskytujú dostatočný kapitál na činnosť veľkých podnikov; dávajú verejnosti príležitosť vkladať aj malé čiastky kapitálu do obehu; v prípade neúspechu znižujú veľkosť straty každého akcionára; akcionárovi umožňujú ľahko získať hotovosť predajom všetkých alebo niektorých akcií; akcie môžu prejsť na dedičov.

Nečakané výkyvy v cenách akcií však môžu znamenať pohromu. Ako ukázali nedávne škandály na Wall Street, trh môže byť tiež nezákonne manipulovaný, azda zneužitím tajných informácií. To je prax, ktorá sa vyskytuje stále častejšie. Niektorí jednotlivci sami využijú alebo predajú zatiaľ nezverejnené dôležité informácie — azda poznatok o očakávanom zlúčení dvoch spoločností — a tak získajú na pohybe akcií týchto firiem. Priateľ človeka obvineného v roku 1989 z takéhoto počínania pripočítal toto konanie chamtivosti. Hoci v mnohých krajinách existuje hnutie zakázať obchod s dôvernými informáciami, časopis Time poznamenal, že „na vyriešenie tohto problému nestačia len zákony“.

V Jehovovom rýchlo sa približujúcom dni súdu bude tento problém nadobro vyriešený. Striebro a zlato budú bezcenné a akcie a cenné papiere nebudú mať o nič väčšiu hodnotu ako papier, na ktorom sú vytlačené. Ezechiel 7:19 hovorí: „Svoje striebro, to vyhádžu na ulice a ich vlastné zlato sa stane niečím protivným.“ Sofoniáš 1:18 k tomu dodáva: „Ani ich striebro, ani ich zlato ich nebude môcť oslobodiť v deň Jehovovho hnevu.“

[Obrázok na strane 17]

Vynález česačky bavlny viedol k rozšíreniu práce otrokov

[Prameň ilustrácie]

The Old Print Shop/​Kenneth M. Newman