INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
Slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • g90 8/4 s. 15 – 17
  • Kto ničí dažďové pralesy?

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Kto ničí dažďové pralesy?
  • Prebuďte sa! 1990
  • Medzititulky
  • Podobné články
  • Nepriaznivá situácia chudobných
  • Hlbšie príčiny
  • Zisky, ktoré prinášajú trpké ovocie
  • Plienenie dažďových pralesov
    Prebuďte sa! 1998
  • Možno zachrániť dažďové lesy?
    Prebuďte sa! 2003
  • Úžitok z dažďových pralesov
    Prebuďte sa! 1998
  • Môžeme dažďové lesy využívať bez toho, aby sme ich ničili?
    Prebuďte sa! 2003
Ďalšie články
Prebuďte sa! 1990
g90 8/4 s. 15 – 17

Kto ničí dažďové pralesy?

V ODPOVEDI sa často pripisuje vina chudobným ľuďom sveta. Po mnohé stáročia obrábali poľnohospodári v tropických oblastiach pôdu tým, že povytínali a vypálili porasty. Vyrúbu a vypália kúsok lesa a buď pred vypálením alebo po ňom zasejú plodiny. Popol z pralesa slúži ako výživa plodín.

Tento spôsob hospodárenia už dávno odhalil prekvapujúcu pravdu o tropických dažďových pralesoch. Asi 95 % z nich rastie na veľmi chudobných pôdach. Prales spracováva výživné látky tak rýchlo, že najviac ich je v stromoch a v nadzemnej vegetácii, chránenej pred dažďami, ktoré by ich mohli z pôdy odplaviť. Dažďový prales preto veľmi dobre vyhovuje práve svojmu životnému prostrediu. Ale už menej to vyhovuje poľnohospodárom.

Nepriaznivá situácia chudobných

Dažde veľmi skoro odnášajú výživné látky popola z vypáleného lesa. Pomaly sa z takéhoto hospodárenia stáva zlý sen. Istý chudobný brazílsky roľník to povedal takto: „V prvom roku som stromy povytínal a zapálil. V popole vyrástli plodiny vysoké a sladké a všetci sme si mysleli, že sa to konečne podarilo. . .  Ale potom to išlo k horšiemu. Postupne sa pôda stávala suchšou a nedarilo sa v nej ničomu inému, len burine. . . A škodlivý hmyz? Ešte nikdy som nevidel toľko druhov. . . Práve sme prišli na mizinu.“

Predtým by roľník jednoducho povytínal nové plochy lesa a starý pozemok by nechal ležať ladom. Keby bol na predchádzajúcom mieste zase raz prales, opäť by mohol byť celý vyrúbaný. Ale aby sa mohlo niečo také stať, vyčistené plochy by museli byť obklopené pôvodným pralesom, aby hmyz, vtáci a zvieratá mohli roznosiť semená a opeliť nové mladé stromky. To si však vyžaduje čas.

Situáciu takisto zmenila populačná explózia. Poľnohospodári sa zoskupujú a tak sa stále skracuje čas, v ktorom pôda môže ležať ladom. Kočujúci roľníci často vyčerpajú svoj pozemok počas niekoľkých rokov a sťahujú sa ďalej do pralesa, ktorý vypaľujú pozdĺž jeho širokého predného okraja.

Je tu ešte ďalší činiteľ sťažujúci situáciu. Dve tretiny ľudí v menej vyspelých krajinách sú závislé od dreva ako paliva na varenie a kúrenie. Viac ako miliarda ľudí môže uspokojiť svoje potreby paliva len tým, že vytína stromy vhodné na palivo a to rýchlejším tempom, než môžu opäť narásť.

Hlbšie príčiny

Aké je ľahké zvaliť vinu na chudobných. Podľa ekológov Jamesa D. Nationsa a Daniela I. Komera je to asi tak, ako keby sme „obviňovali radových vojakov, že vyvolávajú vojny“. Pripájajú: „Sú len bezvýznamnými figúrkami v generálnom pláne. Aby človek pochopil úlohu osadníka v odlesňovaní, musí si položiť otázku, prečo vôbec prišli tieto rodiny do dažďového pralesa. Odpoveď je poruke: pretože inde niet pre nich pôdy.“

V jednej tropickej krajine vlastnia iba dve percentá majiteľov až 72 percent pôdy, zatiaľ čo 83 percent poľnohospodárskych rodín nemá na obživu dostatok pôdy alebo nemá nijakú pôdu. Takýto typický obraz môžeme pozorovať v určitej obmene na celej zemi. Obrovské rozlohy pôdy v súkromnom vlastníctve sa nevyužívajú na obživu miestnych obyvateľov, ale na pestovanie plodín na vývoz, ktoré sa predávajú bohatým krajinám v miernom pásme.

Ťažba dreva je ďalšou smutne známou príčinou. Táto činnosť okrem priameho poškodzovania pralesa, robí dažďové pralesy zraniteľnejšími voči požiarom a ľuďom. Do panenského pralesa vedú buldozérmi urobené cesty na zvážanie klád, čím sa umožňuje prístup skupinám poľnohospodárskych prisťahovalcov.

A keď farmy prestanú prosperovať, čo sa stáva často, pôdu vykúpia chovatelia dobytka a premenia ju na pastviny pre dobytok. To je celkom bežné najmä v Južnej a Strednej Amerike. Väčšina hovädzieho dobytka sa vyváža do bohatších krajín. Domáca mačka v Spojených štátoch spotrebuje v priemere ročne viac hovädzieho mäsa než jednoduchý človek v Strednej Amerike.

Navyše, sú to vyspelé krajiny, ktoré ničenie tropických dažďových pralesov financujú, aby uspokojili svoju chamtivosť. Z tropických oblastí sa nenásytne vykupuje exotické drevo, poľnohospodárske plodiny a hovädzie mäso a na to všetko treba odstraňovať alebo ničiť časti pralesa. Americká a európska honba po kokaíne mala za následok vyrúbanie státisícov hektárov dažďového pralesa v Peru, čím uvoľnila cestu výnosnému pestovaniu koky.

Zisky, ktoré prinášajú trpké ovocie

Odlesňovanie aktívne podporuje mnoho vlád. Žiadajú nižšie dane od chovateľov dobytka, drevárskych spoločností a za pestovanie plodín na export. Niektoré štáty poskytnú poľnohospodárovi kúsok pozemku, ak ho „zušľachtí“ tým, že ho zbaví pralesa. Jedna krajina v juhovýchodnej Ázii dopravila milióny kočujúcich osadníkov do svojich odľahlých dažďových pralesov.

Takúto politiku obhajujú tým, že prales sa používa na podporu chudobných alebo na podporu klesajúcej ekonomiky. Ale podľa pozorovania kritikov tieto krátkodobé zisky sú klamné. Napríklad pôda, ktorá bola nehostinná pre poľnohospodárov, nebude zrejme vhodnejšia ani pre chovateľov dobytka. Dobytkárske farmy sú zvyčajne opustené už po desiatich rokoch.

Ani drevársky priemysel nie je na tom oveľa lepšie. Keď sa tvrdé drevo z tropických pralesov získava bez ohľadu na budúce následky, tak pralesov rýchlo ubúda. Svetová banka odhaduje, že zásoby viac ako dvadsiatich krajín z tridsiatich troch, ktoré v súčasnosti vyvážajú svoje tropické drevo, sa vyčerpajú počas desiatich rokov. Thajsko bolo odlesnené takým drastickým spôsobom, že muselo zákonom zakázať akúkoľvek ťažbu dreva. Odhaduje sa, že dakedy v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia budú pralesy na Filipínach úplne vyrúbané.

Trpkým konštatovaním je to, že podľa výsledkov štúdií, neporušený dažďový prales môže byť väčším prínosom, ak sa zoberú jeho produkty, napríklad ovocie a kaučuk. Áno, tým sa dosiahne väčší výnos než aký prináša poľnohospodárstvo, chov dobytka alebo ťažba dreva. Napriek tomu ničenie pralesa pokračuje.

Zemeguľa nemôže znášať také zaobchádzanie navždy. Ako o tom hovorí kniha Saving the Tropical Forests: „Ak budeme pokračovať v likvidácii súčasným tempom, nebude otázkou či prales zmizne, ale kedy zmizne.“ Utrpel by však škodu celý svet, keby boli zničené všetky dažďové pralesy?

[Obrázok na strane 16]

Činitele odlesňovania

Záplavy spôsobené priehradami

Získavanie pôdy vytínaním a vypaľovaním

Ťažba dreva

Chov dobytka

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2026)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • Slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz