Zničenie za sekundu!
PRÁVE sa predierame v zelenom pološere húštinou stromov, ktoré sa nad nami vypínajú do výšky pätnásteho poschodia. Nad sebou máme rozsiahlu spleť života, najhustejšiu a najbohatšiu ekosféru na Zemi. Stromy sú ovešané úponkami, miestami dlhými stovky metrov, a ovinuté rastlinami, ktoré spevňujú ich kmene a vetvy. Trvale skleníkové ovzdušie je preniknuté vôňou množstva bujných tropických kvetov.
Takýto je tropický dažďový prales. Je však ešte niečím viac ako len krásnym miestom, miestom klenutých priesekov vlhkého lesa, ktorými prebleskujú lúče slnka. Je to neobyčajne zložitý mechanizmus a všetky jeho časti spolupôsobia veľmi presne.
Nikde inde na povrchu našej planéty nenájdeme takú nekonečnú rozmanitosť a hojnosť života. Hoci dažďové pralesy zaberajú len 6 percent zemského povrchu, je v nich až polovica všetkých druhov rastlinstva a živočíchov. Vyrábajú asi tretinu všetkej živej hmoty na Zemi. Koruny stromov nad nami tvoria baldachýn, ktorý je domovom exotického hmyzu, vtáctva, opíc a iných živočíchov. Väčšina z nich sa nikdy nedostane dolu na zem. Stromy im poskytujú obydlie a potravu, a ony ich zasa opeľujú alebo roznášajú semená plodov ďalej vo svojom truse.
Prales je denne zmáčaný dažďom a tak je udržiavaný jeho komplikovaný cyklus života. Dážď omýva listy a z kmeňov odplavuje zmes bohatú na výživné látky, ktorá vyživuje rastliny, nazývané epifyty, žijúce na stromoch. Epifyty zas napomáhajú stromom získať z ovzdušia dusík, ich najdôležitejšiu potravu. Mnohé epifyty majú listové rezervoáre, ktoré zadržiavajú litre vody a tieto malé nádrže vysoko nad zemou sú domovom rosničiek, salamandier a vtákov.
Akákoľvek potrava, ktorá sa dostane dolu na zem, je rýchlo pohltená. Na rozklade orechov, mŕtvych tiel živočíchov a lístia na odpadové produkty, sa podieľajú živočíchy, húfy hmyzu a baktérie. Vzápätí ich sama pôda žiadostivo prijme. Keď zotrieme z nohy odpad, nájdeme hustý, kyprý a matný povrch bielych vlákien, sieť koreňov a húb. Tieto huby pomáhajú koreňom rýchlo absorbovať živiny, ešte skôr ako ich odplaví dážď.
Ale pripusťme, že naše putovanie dažďovým pralesom by bolo obmedzené len na úsek malý asi ako futbalové ihrisko. Naraz celý tento úsek pralesa zmizne. Je úplne zničený — za jedinú sekundu! A ako to tak s hrôzou pozorujeme, v nasledujúcej sekunde zanikne ďalší, rovnako veľký úsek, a tak to stále pokračuje. Nakoniec sa ocitneme na otvorenej planine, vystavenej účinkom páliaceho, oslňujúceho tropického slnka.
Podľa niekoľkých odhadov ide o ukážku, akou rýchlosťou sú ničené dažďové pralesy. Niektorí dokonca pripúšťajú, že to postupuje ešte rýchlejšie. Podľa časopisu Newsweek je každý rok zničená oblasť veľká asi ako polovica Kalifornie. Podľa časopisu Scientific American zo septembra 1989 ide o územie veľké ako Švajčiarsko a Holandsko spolu.
Ale nech ide o akýkoľvek rozmer, škoda vyvoláva hrôzu. Proces odlesňovania vyvolal celosvetový rozruch a zväčša je zameraný na jedinú krajinu.
Typický príklad: Brazília
Snímky povodia Amazonky zhotovené umelou družicou v roku 1987 ukázali, že stupeň odlesňovania len v tejto oblasti je vyšší než pôvodné odhady, ktoré sa týkali odlesňovania celej planéty! Keď ľudia vypaľovaním lesov čistili plochy, tisíce ohňov zaliali noci svetlom. Niektoré letiská museli byť uzavreté pre hustý oblak dymu, veľký ako územie Indie. Podľa jedného odhadu sa v povodí Amazonky ročne stráca plocha dažďového pralesa veľká asi ako Belgicko.
Brazílsky ochranca životného prostredia José Lutzenberger to nazval „najväčšou katastrofou v histórii ľudstva“. Na celom svete sa ochrancovia životného prostredia búria. Túto vážnu situáciu v súvislosti s dažďovým pralesom odhalili záujmu verejnosti. Aj tričká zdobené tlačou a rockové koncerty zdôrazňovali heslo: „Zachráňte dažďový prales.“ Potom sa finančná situácia zhoršila.
Brazília má viac ako sto miliard dolárov zahraničných dlhov a asi 40 percent príjmu získaného z exportu ide na splácanie úrokov. Je veľmi závislá od zahraničnej pomoci a pôžičiek. Preto medzinárodné banky prestali poskytovať pôžičky, ktoré by mohli byť použité na ničenie pralesov. Vyspelé štáty navrhli, aby sa Brazílii istá čiastka dlhov vymazala a peniaze sa venovali na zlepšenie životného prostredia. Americký prezident Bush dokonca žiadal Japonsko, aby Brazílii nepožičiavalo peniaze na stavbu diaľnice, ktorá by viedla panenskou prírodou dažďových pralesov.
Celosvetový problém
Mnoho obyvateľov Brazílie vidí v tom všetkom len pokrytectvo. Už je to dávno, čo vyspelé krajiny zničili svoje vlastné lesy a sotva by boli dovolili niektorému inému štátu, aby im v tom bránil. Spojené štáty v súčasnosti ničia svoj posledný dažďový prales. Iste, nejde o tropický prales; ide o pralesy v miernom pásme severozápadného Tichomoria. Tu však takisto vymiznú určité druhy rastlín a živočíchov.
A tak odlesňovanie nie je len problémom Brazílie, ale problémom celosvetovým. Straty tropického dažďového pralesa sú teraz tými najkritickejšími. Viac ako polovica týchto strát je mimo Brazílie. Stredná Afrika a juhovýchodná Ázia predstavujú ďalšie dve veľké oblasti dažďových pralesov na svete a aj tu pralesy rýchlo miznú.
Následky odlesňovania však sú celosvetové. Znamená to hlad, smäd a smrť pre milióny. Ide o problém, ktorý nejakým spôsobom zasahuje i do nášho života. Týka sa toho, čo jeme, liekov, ktoré užívame, počasia tam, kde žijeme a možno i budúcnosti celého ľudstva.
Ale možno sa niekto spýta: ‚Ako môžu mať tieto dažďové pralesy taký ďalekosiahly vplyv? Čo keď naozaj zmiznú počas niekoľkých desaťročí, ako to niektorí vedci odhadujú? Bude to skutočne znamenať takú veľkú tragédiu?‘
Skôr ako odpovieme na tieto otázky, musí byť ako prvá zodpovedaná ďalšia: Na ktoré príčiny ničenia dažďových pralesov sa zamerať najprv?