Prečo chrániť dažďové pralesy?

DAVY ľudí sledujú futbalový zápas a pritom búrlivo povzbudzujú hráčov. Priali by si, aby sa zápas nikdy neskončil. Ale súčasne stále strieľajú do hráčov. Jedného po druhom odnášajú mŕtvych z ihriska. Dav začína zúriť, keď zápas pomaly končí.

S odlesňovaním je to podobne. Ľudia sa z pralesov radujú a sú od nich aj závislí. Ale sústavne ich likvidujú — podobne ako futbalových hráčov v uvedenom znázornení — keď hubia jednotlivé druhy rastlín a živočíchov, ktoré ako celok udržujú prales pri živote. V tomto prípade však ide o niečo viac ako len o uvedený príklad športového súboja. Odlesňovanie postihuje aj nás. Hoci sme prales možno nikdy nevideli, dotýka sa nášho života.

Niektorí vedci tvrdia, že najväčším prínosom dažďových pralesov je úžasná rozmanitosť životných foriem, ktorú nazývajú biodiverzifikácia. Na rozlohe polovice štvorcového kilometra dažďového pralesa v Malajzii môže rásť až 835 druhov stromov, čo je viac ako v Spojených štátoch a Kanade spolu.

Tento bohatý súbor životných foriem je však krehký. Istý vedec prirovnal jednotlivé živočíšne a rastlinné druhy k nitom na lietadle. Čím viac týchto nitov praskne, tým viac ďalších sa začne pod väčším tlakom uvoľňovať. Ak je toto porovnanie opodstatnené, potom naša planéta je ako padajúce „lietadlo“. Niektorí odhadujú, že postupným ubúdaním dažďových pralesov každý rok vymrie desaťtisíc rastlinných a živočíšnych druhov, čo je asi štyristokrát väčšia rýchlosť zániku, ako kedykoľvek predtým v histórii planéty.

Vedci bedákajú nad úplným nedostatkom vedomostí, ktorý je spôsobený zánikom rôznorodosti životných foriem. Prirovnávajú to k spáleniu knižnice, ktorej knihy ani neprečítali. Ale tu ide o straty väčšej hodnoty. Napríklad asi pre 25 percent liekov predpisovaných v Spojených štátoch sú základnou surovinou tropické rastliny z pralesov. Jedným takým liekom sa zvýšila úspešnosť liečby leukémie u detí z 20 percent v šesťdesiatych rokoch na 80 percent v roku 1985. Podľa názoru The World Wildlife Fund dažďové pralesy „sú obrovskou lekárňou“. A veľký počet rastlín ešte nie je preskúmaný a čaká na objavy pre prípadné použitie v medicíne.

Okrem toho si málokto z nás uvedomuje, ako mnoho potravín sa získava z rastlín, ktoré boli objavené hlavne v dažďových pralesoch. (Pozri rámik na strane 20.) Dodnes sa vedci zaoberajú zhromažďovaním génov rozličných druhov rastlín ojedinele sa vyskytujúcich v pralesoch a používajú ich na posilnenie odolnosti u ich slabších potomkov — ktorými sú domáce plodiny. Takto sa vedcom podarilo zabrániť miliardovým stratám.

Tiež ešte nevieme, aký celosvetový prínos môže znamenať potrava z dažďových pralesov. Väčšina obyvateľov Severnej Ameriky nevie, že práve pred sto rokmi sa ich predkovia pozerali na banány ako na cudzie exotické ovocie a za jeden, samostatne balený kus, platili dva doláre.

Celosvetový obraz

Poslednou obeťou odlesňovania je sám človek. Vplyv na celkové životné prostredie sa rozširuje takým spôsobom, že to pocíti celý svet. Ako? Pozrime sa na ďalší typický jav dažďového pralesa. Ako naznačuje už jeho názov, dážď tu hrá významnú úlohu. Denne môže spadnúť viac než 200 milimetrov zrážok, ročne je to až 9 metrov! Dažďový prales je tak výborne prispôsobený, že si vie poradiť s týmto prívalom dažďa.

Baldachýn tvorený korunami stromov zmenšuje silu kvapiek, takže nemôžu pôdu vymlieť. Mnohé listy majú stenčené končeky alebo predĺžené hroty, čím sa ťažké kvapky na nich roztrieštia. Bubnujúci dážď sa teda premení na rovnomerné kvapkanie, ktoré dopadá na pôdu jemnejšie. Uspôsobenie listov tiež umožňuje rýchle odstránenie vody tak, že sa môže rýchlo vypariť a vrátiť vlhkosť do ovzdušia. Spleť koreňov pohltí 95 percent vody, ktorá sa dostane na pôdu pralesa. Ako dajaká gigantická huba prales ako celok pohlcuje dažďové zrážky a potom ich pomaly uvoľňuje.

Keď však zmiznú pralesy, dážď spadne priamo a prudko na nechránenú pôdu a v haldách ju odplaví. Napríklad len v západnej Afrike, na Pobreží slonoviny, dochádza každoročne na ploche jedného hektára mierne sa zvažujúceho dažďového pralesa k strate asi troch stotín ton pôdy. Odlesnený, obrobený pozemok rovnakej rozlohy stráca ročne 90 ton pôdy; neobrobený stráca 138 ton.

Také množstvo stratenej zeminy znamená viac než len znehodnotenie pôdy pre poľnohospodárov a pastviny. Je iróniou, že priehrady, pre ktoré sa odlesňujú obrovské plochy, sú tým samy ničené. Sú zaplavované bahnom z riek odlesnených oblastí, rýchlo sa zanášajú a sú vyraďované z prevádzky. Pobrežné oblasti a úrodné pozemky sú takisto znečisťované nadmerným nánosom bahna.

Vplyvy na charakter dažďa a počasia sú ešte katastrofálnejšie. Rieky, vytekajúce z dažďových pralesov sú zväčša po celý rok bohaté na vodu. Ale keby prales neusmerňoval prítok vody do riek, prudké lejaky by spôsobili ich rozvodnenie a vzápätí by vysychali. Striedali by sa obdobia záplav s obdobiami sucha. Charakter dažďa sa môže zmeniť v okolí tisícov kilometrov vzhľadom na to, že dažďový prales sa podieľa takmer 50 percentnou transpiráciou (vylučovanie vody vo forme pary rastlinami) na vlhkosti miestneho ovzdušia. Tak mohlo odlesňovanie prispieť k záplavám v Bangladéši ako aj k obdobiam sucha v Etiópii, čo si v poslednom desaťročí vyžiadalo veľké straty na životoch.

Ale odlesňovanie môže mať nepriaznivý vplyv aj na podnebie celej planéty. Dažďové pralesy boli označené za zelené pľúca Zeme, lebo zo vzduchu pohlcujú oxid uhličitý a uhlík používajú na tvorbu kmeňov, silných vetiev a kôry. Pri vypaľovaní sa všetok uhlík dostáva do ovzdušia. Problém spočíva v tom, že následkom ľudskej činnosti sa do ovzdušia dostáva toľko oxidu uhličitého (tak používaním paliva ako odlesňovaním), že to pravdepodobne už vyvolalo otepľovanie planéty, tzv. skleníkový efekt. Ten môže spôsobiť roztopenie polárnych ľadových čiapok a stúpnutie hladiny morí, takže prímorské oblasti by boli zaplavené.a

Preto niet divu, že ľudia na celom svete sa zaujímajú o túto kritickú situáciu. Pomáhajú? Jestvuje nejaké riešenie? Akú nádej máme v tejto bezútešnej situácii?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 20]

Dary dažďového pralesa

Máš teraz pri sebe kúsok tropického dažďového pralesa? Pomyslime si len na niektoré druhy jedla, ktoré sa pôvodne našli v dažďových pralesoch: ryža, kukurica, bataty, maniok (kasave čiže manihot), cukrová trstina, banány, pomaranče, káva, rajčiny, čokoláda, ananás, avokádo, vanilka, grapefruit, rôzne druhy orechov, korenia a čajov. Celá polovica svetového objemu potravín pochádza z rastlín dažďových pralesov. A to sú vymenované len niektoré potraviny.

Vezmime do úvahy lieky: alkaloidy z viniča sa používajú pred operáciami ako svalové relaxanciá; účinné zložky hydrokortizonu majú protizápalové účinky, chinín sa používa pri liečbe malárie, náprstník pri poruchách srdca, diosgenin je súčasťou antikoncepčných prípravkov a ipekakuána sa používa na odkašliavanie; toto všetko pochádza z rastlín dažďového pralesa. Ďalšie rastliny sa pokusne používajú v boji proti AIDS, rakovine, hadiemu uštipnutiu, ako i pri hnačkových ochoreniach, horúčkových stavoch, zápale spojiviek a iných očných ťažkostiach. Nevieme, aké ďalšie liečebné prostriedky mohli zostať skryté. Vedci však preskúmali menej ako jedno percento rastlinných druhov dažďového pralesa. Istý botanik si povzdychol: „Ničíme niečo, o čom ani nevieme, že to existuje.“

Z týchto miznúcich pralesov pochádzajú ešte ďalšie produkty: latex, živica, vosk, kyseliny, alkoholy, esencie, sladidlá, farbivá, niektoré vlákna (používané napríklad v záchranných vestách), žuvacia guma používaná na výrobu žuvačiek, bambus a trstina. Toto samo osebe dáva základ pre obrovský svetový priemysel.

[Nákres/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Úloha pralesa

[Obrázok na strane 19]

Následky odlesňovania