JUNE 1-7, 2026
EDWƐNE 111 Deɛmɔti Yɛ Nye Die La
Deɛmɔti Bɛlɛkpɔ Wɔ A Ɛ Nye Bahola Alie La
“Anyelielɛ ɛha bɛ wɔ mekɛ mɔɔ menli kɛkpɔ bɛ” la.—LUKU 6:22.
BODANE
Yɛbanwu deɛmɔti ɛlɛsonle Gyihova na bɛlɛkpɔ wɔ a ɛ nye bahola alie la.
1. Azibɛnwo edwɛkɛ boni a Gyisɛse hanle wɔ ɛkpɔlɛ nwo a?
GYISƐSE hanle wɔ ye Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne anu kɛ: “Anyelielɛ ɛha bɛ wɔ mekɛ mɔɔ menli kɛkpɔ bɛ” la. (Luku 6:22) Ɔbayɛ kɛ zɔhane edwɛkɛ ne zinle ye tievolɛma ne anwo, ɔluakɛ awie biala anye ɛnlie nwo kɛ bɛbakpɔ ye. Duzu ati a Gyisɛse hanle zɔhane edwɛkɛ ne a? Ɛhye le kpuya kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛsuzu nwo a ɔluakɛ ɛnɛ, menli dɔɔnwo kpɔ Gyisɛse ɛdoavolɛma. Yɛbazuzu deɛmɔti bɛkpɔ yɛ nee deɛmɔti yɛ nye bahola alie wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkpɔ yɛ la anwo.
DEƐMƆTI BƐKPƆ YƐ LA
2-3. Debie ko mɔɔ ɔti bɛdwazo bɛtia Kilisienema la a le boni, na adwenle boni a ɛhye bahola amaa yɛanyia wɔ dwazotiama ne anwo a? (Dwɔn 16:2, 3)
2 Bɛkpɔ yɛ ɔluakɛ yɛsonle Gyihova. Gyisɛse hanle menli mɔɔ bɛbadwazo bɛatia ye ɛdoavolɛma ne na bɔbɔ bɛahu bie mɔ la anwo edwɛkɛ kɛ: “Bɛnze Selɛ ne yɛɛ bɛnze me.” (Kenga Dwɔn 16:2, 3.) Nwane a maa awie mɔ dwazo tia Nyamenle menli ne a? Seetan ɔ. Ɔdaye a ɔle “ewiade ɛhye nyamenle ne” a. (2 Kɔl. 4:3, 4) Ɔsi menli nye na ɔmmaa bɛnnwu nɔhalɛ ne mɔɔ fale Gyihova anwo la yɛɛ ɔsi bɛ adua ɔmaa bɛdwazo bɛtia menli mɔɔ bɛze Nyamenle na bɛkulo ye la. (Dwɔn 8:42-44) Saa yɛnwu ɛhye a, adwenle boni a ɔbahola yeamaa yɛanyia wɔ dwazotiama anwo a? Ɔbaboa yɛ amaa yɛamkpɔ bɛ bie ɔluakɛ yɛze kɛ Seetan a ɛbɛlabɛla bɛ a.
3 Fa Pavela mɔɔ de maanle mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo anu la kɛ neazo. Kɛmɔ ɔhɔle zo ɔvale nɔhalɛlilɛ ɔzonlenle Gyihova la ati, bɛhyele ye, bɛbole ye kpalɛ na bɛdole ye efiade mekɛ tendenle. Pavel hanle kɛ: “Kɛkala menwu ye wienyi kɛ Seetan nee mbɔnsam ne mɔ a bɛlɛbɔ mɔdenle kɛ bɛnrɛmaa yɛnrɛzonle Gyihova a. Ɔzɔho kɛ menli mɔɔ nea pilizama anwo zo la anu dɔɔnwo ɛmkpɔ yɛ. Mɔɔ bɛha bɛhile bɛ kɛ bɛyɛ la a bɛlɛyɛ a.” Adiema nrenyia bie mɔɔ vi Croatia mɔɔ gyinlanle kpɔdekpɔdeyɛlɛ mɔɔ anloa yɛ se mɔɔ ye awovolɛ mɔɔ bɛnle Alasevolɛ vale rale ɔ nwo zo anloa la hanle kɛ: “Kɛkala mede ɔ bo bɔkɔɔ kɛ, Seetan a le me kpɔvolɛ kpalɛ ne a, tɛ me awovolɛ ɔ.”—Ɛfɛ. 6:12.
4. Duzu a yɛsukoa yɛfi Gyisɛse nee ɛdoavolɛ Sitivin neazo ne anu a? (Eza nea nvoninli ne.)
4 Yɛmkpɔ menli mɔɔ dwazo tia yɛ la. Nɔhalɛ nu, bie a ɔwɔ kɛ yɛyɛ asɔne yɛmaa bɛ. (Mat. 5:44) Yɛbahola yɛazukoa ɛhye anwo debie yɛavi Gyisɛse nee ɛdoavolɛ Sitivin ɛkɛ. Mɔɔ Wulomu sogyama bɔle Gyisɛse wɔ amaneɛnwunlɛ baka ne azo la, ɔyɛle asɔne kɛ: “Egya, fa kyɛ bɛ.” (Luku 23:34) Ɛnee Gyisɛse ɛlɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔva sogyama mɔɔ bɛhanle bɛhilele bɛ kɛ bɛhu ye la ɛtane ɔhyɛ bɛ. Bie a ɛnee eza ɔlɛdwenle bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ menli ekpunli kpole ne anu mɔɔ ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne mɔ hanle hilele bɛ kɛ bɛdeɛdea nu kɛ bɛhu ye la anwo. Gyisɛse nwunle kɛ ɛnee amgba menli ɛhye mɔ ɛnze mɔɔ bɛlɛyɛ a. Ɛdoavolɛ Sitivin noko zɛlɛle Nyamenle kɛ ɔva menli mɔɔ bɛlɛku ye la ɛtane ɔhyɛ bɛ. (Gyi. 7:58-60) Gyihova buale Gyisɛse nee Sitivin asɔneyɛlɛ ne mɔ ɔ? Ɛhɛe. Nzinlii, menli dɔɔnwo mɔɔ ɛnee bɛboka nwo a bɛlile Gyisɛse edwɛkɛ na bɛhunle ye la nlunle bɛ nwo, bɛlale ye ali kɛ bɛlɛ Gyisɛse anu diedi na bɛzɔnenle bɛ. (Gyi. 2:36-41) Eza yeanyɛ boɛ fee la, sonla ko bie mɔɔ ɔliele ɔdole nu ɔmaanle bɛhunle Sitivin—Sɔɔlo mɔɔ vi Taasɛse—la rayɛle Kilisienenli na ɔnlunle ɔ nwo bɔkɔɔ wɔ ninyɛndane mɔɔ ɛnee ɔnze mɔɔ ɔyɛle la anwo.—1 Tim. 1:13.
Kɛ mɔɔ Gyisɛse nee ɛdoavolɛ Sitivin yɛle asɔne maanle menli mɔɔ kpɔle bɛ la, yɛdayɛ noko yɛbahola yɛayɛ asɔne yɛamaa menli mɔɔ bɛkpɔ yɛ la (Nea ɛdendɛkpunli 4)
5. Duzu a ɛsukoa ɛfi César anwubielɛ ne anu a?
5 Ɛnɛ noko, Gyihova bua asɔne mɔɔ yɛyɛ yɛmaa menli mɔɔ dwazo tia yɛ la. Tie César mɔɔ de Venezuela la anwubielɛ ne. Ye papa dwazole tiale nɔhalɛ ne ɛsesebɛ. César hanle kɛ: “Ɛnee me mame lɛ subane kpalɛ biala mɔɔ ɔwɔ kɛ yelɛ nyia la bie. Ɛnee dahuu ɔfa Belemgbunlililɛ ne ɔdimoa ye ɛbɛlabɔlɛ nu ɛdeɛ, noko yeambu ɔ nye yeangua me papa anwo zo ɛlɛ. Ɔmaanle me nee me mediema ne mɔ nwunle kɛ ɔwɔ kɛ yɛbu yɛ papa. Eza ɔhilehilele yɛ kɛ yɛdie ye, kyesɛ ɔka kɛ yɛyɛ debie mɔɔ Nyamenle ɛngulo la.” Mekɛ ɛlɛkɔ la, César papa subane bɔle ɔ bo kɛ ɔkakyi. César hanle kɛ: “Kenle ko bie mɔɔ menvile me ahonle nu menyɛle asɔne menwiele la, membizale me papa kɛ saa mebahola me nee ye azukoa Baebolo ne a. Ɔhanle kɛ ɛhɛe, na ɛnee mennwu kɛzi meyɛ me nwo bɔbɔ a.” Nzinlii, bɛzɔnenle César papa. Tɛ menli mɔɔ dwazo tia yɛ la amuala a yɛ nzenzaleɛ zɛhae a, noko saa bie mɔ nwu kɛzi yɛfi ɛbulɛ nu yɛtendɛ nee yɛ subane kpalɛ ne a, ɔmaa bɛkakyi bɛ subane. Saa bɛkakyi bɛ subane a, yɛ nye die kpole! Yɛ kunlu anu a anrɛɛ yɛnwu kɛzi “azɛlɛ ye kɔsɔɔti Ndɛnebuavolɛ ne” mɔɔ se anwunvɔne la bahwe menli ɛhye mɔ ara ɔ nwo la.—Gyn. 18:25.
6. Kɛ mɔɔ Maake 13:13 kile la, debie bieko mɔɔ ɔti bɛkpɔ yɛ la a le boni?
6 Bɛkpɔ yɛ ɔluakɛ yɛbu Gyisɛse. Gyisɛse hanle kɛ menli kɔsɔɔti bakpɔ nɔhalɛ Kilisienema ɔlua ye “duma ne ati.” (Kenga Maake 13:13.) Duzu a Gyisɛse “duma” ne gyi ɛkɛ maa a? Ɔgyi ɛkɛ ɔmaa subane ngakyile mɔɔ ɔlɛ nee tumi mɔɔ ɔlɛ kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la. Menli mɔɔ bɛva bɛ rɛle bɛwula ewiade ye mgbanyima anu na bɛnva bɛ rɛle bɛnwula Gyisɛse Kelaese, ahenle mɔɔ Gyihova ɛkpa ye kɛ ɔli ewiade amuala azo belemgbunli anu la kpɔ yɛ. Gyisɛse ɛli tumi kɛ Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli ɔvi 1914. Ɔnrɛhyɛ, ɔbaye tumililɛ biala mɔɔ ɔnlie ye tumi ɛdeɛ ne ɔndo nu la yeavi ɛkɛ.
7-8. Duzu ati a bɛgolo Gyihova menli ne bie mɔ anwo a? (Dwɔn 15:18-20) (Eza nea nvoninli ne mɔ.)
7 Bɛkpɔ yɛ ɔluakɛ yɛkpo Seetan ewiade ne. Gyisɛse hilehilele nuhua kɛ bɛbakpɔ ye ɛdoavolɛma ɔluakɛ “bɛnle ewiade ne afoa.” (Kenga Dwɔn 15:18-20.) Yɛdayɛ noko yɛkpo ewiade ne subane nee ye ɛdendɛlɛ ɛtane ne kɛ mɔɔ alimoa Kilisienema ne yɛle la. Ɔlua ɛhye ati, bɛgolo mediema diedima dɔɔnwo anwo wɔ gyima nu anzɛɛ sukulu nu. (1 Pita 4:3, 4) Noko yɛ nye die kɛ ɔyɛ a menli mɔɔ dwazo tia yɛ la bie mɔ kakyi bɛ subane na akee bɛbu yɛ la.
8 Tie Ignacio mɔɔ wɔ Central America la anwubielɛ ne. Ɛnee ɔkɔ sukulu bie, na kɛmɔ ɔfa Gyihova ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo ne mɔ ɔbɔ ye ɛbɛla la ati, kilehilevolɛ ko mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la golole ɔ nwo ɛvolɛ dɔɔnwo. Noko kolaa na Ignacio awie sukulu la, zɔhane kilehilevolɛ ne bizale ye kɛzi ɔyɛle mɔɔ ɔkola ɔfa Baebolo ngyinlazo ɔbɔ ye ɛbɛla ɔnva nwo kɛ ɛnee menli dɔɔnwo ɛmbu ye la. Ignacio hilehilele nu kɛ ɔdie ɔdi kɛ Nyamenle mɛla ne mɔ bɔ ɔ nwo bane. Akee ɔdole ɛsalɛ ɔvɛlɛle kilehilevolɛ ne kɛ ɔrɛla debiezukoalɛ. Kilehilevolɛ ne rale, na ɔzinle Ignacio anwo kpole! Kilehilevolɛ ne anye liele ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ asafo ne anu la anwo kpalɛ ɔti ɔhɔle zo ɔrale debiezukoalɛ. Kɛmɔ kilehilevolɛ ne ɛlɛsukoa Baebolo ne la ati, nzinlii bɛdwazole bɛtiale ɔdaye noko. Noko ɔhɔle zo ɔnyianle anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu na awieleɛ bɔkɔɔ ne, bɛzɔnenle ye.
Ɔnva nwo ɛvolɛ biala mɔɔ yɛli la, yɛbahola yɛava akɛnrasesebɛ yɛaha yɛ diedi ne anwo edwɛkɛ (Nea ɛdendɛkpunli 8)b
9-10. (a) Duzu bieko a maa Kilisienema yɛ ngakyile fi Seetan ewiade ne anwo a? (b) Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne anu a?
9 Eza yɛle ngakyile yɛfi Seetan ewiade ne anwo ɔluakɛ yɛngyinla afoa biala wɔ maanyɛlɛ nee konle konle nu. (Dwɔn 18:36) Yɛtie folɛdulɛ mɔɔ wɔ Wulomuma 13:1 la, ɔti yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbali mɛla zo. Noko kɛ Kilisienema la, yɛngyinla afoa biala wɔ maanyɛlɛ nu, ɔti yɛngyinla maanyɛlɛ fane bie agyakɛ anu kɛ bɛdo ɛra bɛmaa yɛ yɛɛ yɛndo ɛra yɛmmaa awie. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova nee ye Belemgbunlililɛ ne mɔɔ Kelaese a di zolɛ tumi la. Bɛgua Gyihova Alasevolɛ dɔɔnwo efiade ɔlua bɛ diedi ne ati. Noko mediema ɛhye mɔ kɔ zo ka edwɛkɛ ne. Bɛyɛ ɛhye bɛfa bɛsukoa ɛzoanvolɛ Pɔɔlo mɔɔ wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu ɛnee bɛmmaa ye adenle bɛmmaa ɔnvinde nee mekɛ mɔɔ bɛdole ye efiade la. (Gyi. 24:27; 28:16, 30) Ɔhɔle zo ɔhanle edwɛkpa ne ɔhilele awie biala mɔɔ badie la, efiade sinzavolɛma, kɔɔto mgbanyima, amɛnladoma, arelemgbunli yɛɛ bie a Wulomu Maanle Maanle Belemgbunli Nelo mgbanyima bɔbɔ boka nwo.—Gyi. 9:15.
10 Yɛ mediema mɔɔ bɛgua bɛ efiade la noko ka edwɛkɛ ne kile awie biala mɔɔ badie mɔɔ bie mɔ a le ndɛnebuavolɛma, arane mgbanyima nee efiade sinzavolɛma la. Adiema nrenyia ko mɔɔ kɛmɔ yeangyinla afoa biala wɔ maanyɛlɛ nu la ati bɛdole ye efiade ɛvolɛ mɔɔ bo nsia la hanle kɛ, ɔmbu efiade mɔɔ bɛdole ye la kɛ bɛlɛfa bɛahwe ɔ nzo, emomu ɔle gyimalilɛ mɔɔ Gyihova vale maanle ye kɛ ɔhɔmkpondɛ menli mɔɔ lɛ ahonle kpalɛ la. Saa Gyihova dua yɛ nwo zo ɔmaa menli ɛhye mɔ te edwɛkpa ne a, nea kɛzi yɛ nye balie la! (Kɔl. 4:3) Eza maa yɛzuzu ninyɛne bieko mɔɔ ɔti yɛlɛsonle Gyihova na bɛlɛkpɔ yɛ a ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye die la anwo.
DEƐMƆTI YƐ NYE BAHOLA ALIE WƆ MEKƐ MƆƆ BƐLƐKPƆ YƐ LA
11. Saa bɛkpɔ yɛ a, kɛzi ɔbahola yeamaa yɛ diedi nu amia ɛ? Maa neazo.
11 Yɛze kɛ ewiade ne mɔɔ kpɔ yɛ la maa Baebolo ngapezo ba nu. Gyihova hanle dole ɛkɛ wɔ ngapezo mɔɔ limoa la anu kɛ Seetan nee ye sɛkɛlɛneɛ adenle zo ralɛ ne—bɛdabɛ mɔɔ bɛli ɔ nzi la—bakpɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo Gyihova na bɛsonle ye la. (Gyn. 3:15) Kɛ mɔɔ Edwɛkpa nna ne amuala kɛlɛvolɛma ne hɛlɛle la, Gyisɛse zile zo fane dɔɔnwo kɛ edwɛkɛ zɔhane le nɔhalɛ. (Mat. 10:22; Maake 13:9-12; Luku 6:22, 23; Dwɔn 15:20) Baebolo kɛlɛvoma gyɛne noko hɛlɛle ɛhye anwo edwɛkɛ. (2 Tim. 3:12; Gye. 1:2; 1 Pita 4:12-14; Dwu. 3, 17-19) Ɔti saa bɛlɛkpɔ yɛ a, ɔnzi yɛ nwo. Emomu, ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Baebolo ngapezo ɛlɛba nu la. Ɛhye maa yɛnwu kɛ nɔhalɛ Nyamenle ne a yɛlɛsonle ye la. Adiema raalɛ bie mɔɔ de maanle mɔɔ bɛmmaa yɛnyɛ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ ɛkɛ anu la hanle kɛ: “Mɔɔ menyilale me nwo zo memaanle Gyihova la, ɛnee meze kɛ kɛzi ɔde biala la bɛbakpɔ me. Ɔti saa melɛyia sɔnea a, ɔnyɛ me ɛzulolɛ yɛɛ ɔnzi me nwo.” Ɛnee ɔ hu boka menli dɔɔnwo ne mɔɔ bɛkpɔle ye la anwo. Ɔhilele ye nyane yɛɛ ɔyelale ye Baebolo nee asafo mbuluku ne mɔ. Kɛ anrɛɛ ɛhye bamaa ɛzulolɛ aha adiema raalɛ ne la, akee ɔmaanle ye diedi nu mianle kpalɛ. (Hib. 10:39) Ɔhanle kɛ: “Bɛhanle ɛkpɔlɛ nwo edwɛkɛ bɛdole ɛkɛ, ɔti ɛnee meze kɛ ɔbazi. Kɛmɔ bɛkpɔle me la ati, ɔmaanle menwunle ye wienyi kɛ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ a mewɔ nu la.”
12. Duzu a boale adiema nrenyia bie ɔmaanle ɔgyinlanle ɛkpɔlɛ nloa a?
12 Yɛ nye la kɛ bɛbakpɔ yɛ ɛdeɛ, noko saa bɛlɛkpɔ yɛ a wɔannea a ɔbayɛ se kɛ yɛbagyinla ɔ nloa. Adiema nrenyia bie hanle mekɛ mɔɔ ɔlile wɔ efiade la anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɔdwu mekɛ ne bie a adwenleadwenle tɔ me nwo anzɛɛ me rɛle bɔ, na ɛhye maa mesu.” Duzu a boale adiema ɛhye ɔmaanle ɔgyinlanle tɛnlabelɛ ne anloa a? Ɔhanle kɛ: “Ɛnee dahuu meyɛ asɔne. Nwonlomɔ biala, kolaa na meayɛ debie la, meyɛ asɔne. Saa ninyɛne nu yɛ se maa me wɔ alehyenlɛ ne anu noko a, meyɛ asɔne. Saa awie mɔ noko nee me anli ye boɛ na mefa ɛya a, mekɔfea abialeɛ ne anu meto anlenkɛ ne anu na meyɛ asɔne.” Eza yɛ diema ne dwenledwenlenle menli mɔɔ bɛgyinlanle ɛkpɔlɛ nloa wɔ tete ne nee ɛnɛ la neazo ne anwo. Ɛhye boale ye ɔmaanle ɔgyinlanle ɛkpɔlɛ ne anloa na ɔnyianle anzodwolɛ ne mɔɔ Gyisɛse bɔle ye ɛdoavolɛma ɛwɔkɛ kɛ bɛbanyia la.—Dwɔn 14:27; 16:33.
13. Duzu a bahola aboa yɛ yeamaa yɛagyinla ɛkpɔlɛ nloa a?
13 Ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova nee yɛ nwo ngoko la maa yɛgyinla ɛkpɔlɛ nloa. Gyisɛse vale ye ahonle muala hulole ɔ Ze ne too ɔhɔle ewule nu. Eza Gyisɛse hulole ɔ gɔnwo mɔ. (Dwɔn 13:1; 15:13) Saa yɛdayɛ noko yɛnyia ɛlɔlɛ zɛhae bie yɛmaa Gyihova nee yɛ mediema a, ɔbamaa yɛahola yɛagyinla ɛkpɔlɛ nloa. Wɔ adenle boni azo? Amaa wɔanyia mualɛ ne la, suzu ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne anwo.
14. Mɔɔ bɛkahu Pɔɔlo la, duzu a boale ye ɔmaanle ɔgyinlanle kpundii a?
14 Mɔɔ ɔka ekyi na bɛahu Pɔɔlo la, ɔhɛlɛle kɛlata ɔhɔmaanle ɔ gɔnwo kpalɛ Timote kɛ: “Nyamenle ammaa yɛ sunsum mɔɔ maa yɛyɛ foanvoanle la, emomu sunsum mɔɔ maa yɛnyia tumi nee ɛlɔlɛ.” (2 Tim. 1:7) Duzu a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛkile a? Ɛnee ɔlɛkile kɛ saa Kilisienenli bie nyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole a, ɔbahola yeaboa ye yeamaa yeagyinla sɔnea mɔɔ anu yɛ se la anloa. (2 Tim. 1:8) Ɔda ali kɛ Gyihova anwo ɛlɔlɛ mɔɔ ɛnee Pɔɔlo lɛ la maanle ɔvale akɛnrasesebɛ ɔgyinlanle ewule nloa mɔɔ yeangyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ a.—Gyi. 20:22-24.
15. Kɛzi yɛ mekɛ ye azo mediema ɛla tunwomaa ɛlɔlɛ ali ɛhile bɛ nwo ngoko ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)
15 Yɛkulo yɛ mediema mɔɔ bɛgyinla kpundii wɔ ɛkpɔlɛ nu la. Ɛnɛ, mediema bie mɔ fi bɛ ɛhulolɛ nu fa bɛ ngoane to esiane nu maa bɛ mediema kɛ mɔɔ Akoyela nee Pelesela vale bɛ ngoane dole esiane nu maanle Pɔɔlo la. (Wlo. 16:3, 4) Kɛ neazo la, wɔ Russia, mediema dɔɔnwo kɔ kɔɔto azua nu amaa bɛamaa bɛ mediema mɔɔ bɛhye bɛ la anwosesebɛ. Mɔɔ adiema raalɛ bie mɔɔ bɛhyele ye la nwunle mediema dɔɔnwo wɔ kɔɔto ɛkɛ ne la, anyelielɛ ngome ammaa yeangola tendɛ wɔ mekɛ bie anu. Bɛ tunwomaa ɛlɔlɛ ne maanle ye anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔhyia nwolɛ kpalɛ la. Kɛmɔ ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova nee yɛ nwo ngoko la maa yɛkola yɛgyinla ɛkpɔlɛ nloa la ati, ɔmaa yɛ nye die!
Wɔ ɛleka mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo anzɛɛ bɛmmaa yɛnyɛ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ ɛkɛ ne bɔbɔ la, yɛ mediema da tunwomaa ɛlɔlɛ ali kile bɛ mediema Kilisienema (Nea ɛdendɛkpunli 15)c
16. Duzu ati a ɛzoanvolɛ Pita hanle kɛ ɔwɔ kɛ menli mɔɔ bɛlɛsonle Nyamenle noko bɛlɛyɛ bɛ kpɔdekpɔde la maa bɛ nye die a? (1 Pita 4:14)
16 Yɛze kɛ saa bɛlɛkpɔ yɛ na yɛgyinla nu a, ɔmaa Nyamenle anye die yɛ nwo. (Kenga 1 Pita 4:14.) Ɛzoanvolɛ Pita hanle kɛ ɔwɔ kɛ menli mɔɔ bɛlɛsonle Nyamenle noko bɛlɛyɛ bɛ kpɔdekpɔde la maa bɛ nye die. Wɔ adenle boni azo? Kpɔdekpɔdeyɛlɛ ɛhye le daselɛ mɔɔ kile kɛ Nyamenle sunsum ne ‘wɔ yɛ nwo zo.’ Ɛnee Pita te kɛzi Nyamenle die awie to nu nee ɛkpɔlɛ nloa mɔɔ awie bagyinla la abo kpalɛ. Wɔ Pɛntekɔso 33 Y.M. anzi mekɛ ekyii bie, bɛzoanle Dwuuma ɛzonlenlɛsua nu sinzavolɛma ne kɛ bɛhɔhye Pita nee ɛzoanvolɛma gyɛne mɔɔ bɛlɛka edwɛkɛ ne la bɛrɛla. Noko Pita vale akɛnrasesebɛ hanle ye diedi ne anwo edwɛkɛ. (Gyi. 5:24-29) Mɔɔ bɛbilale bɛ bɔbɔ la anzi, ɔ nee ɔ gɔnwo mɔ ɛdoavolɛma mɔɔ ɛha la angyakyi edwɛkɛ ne ɛhanlɛ. Emomu, bɛlile fɛlɛko ɔluakɛ “bɛbule bɛ kɛ [Gyisɛse] duma ne ati ɔfɛta kɛ bɛgua bɛ nyunlu aze.” Yɛdayɛ noko yɛbahola yɛali fɛlɛko wɔ mekɛ mɔɔ yɛgyi sɔnea nloa la.—Gyi. 5:40-42.
17. Nɔe ne mɔɔ aleɛ kye a Gyisɛse bawu la, duzu edwɛkɛ a ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne a?
17 Nɔe ne mɔɔ aleɛ kye a Gyisɛse bawu la, ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ: “Awie biala mɔɔ kulo me la, me Ze bahulo ye, na medame noko mebahulo ye.” (Dwɔn 14:21) Yɛ nye la mekɛ mɔɔ ɔluakɛ kɛ yɛlɛsonle Gyihova la ati bɛbahulo yɛ, na bɛnrɛkpɔ yɛ la ade ɛsesebɛ! (2 Tɛs. 1:6-8) Noko kolaa na mekɛ zɔhane ara la, bɛmaa deɛmɔti ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye die wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkpɔ yɛ la ɛkyekye yɛ rɛle na ɔmaa yɛ anwosesebɛ.
EDWƐNE 149 Konimlilɛ Edwɛne
a Bɛhakyi aluma bie mɔ.
b NVONINLI NE ANWO NGILENU: Ignacio mɔɔ ɔlɛdi ye kilehilevolɛ ne daselɛ la anwo yɛkile.
c NVONINLI NE ANWO NGILENU: Mediema mɔɔ bɛlɛmaa bɛ diema diedinli bie mɔɔ ɔlua ye diedi ti bɛlɛkɔ bɛado ye efiade anwosesebɛ la anwo yɛkile.