Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w26 January m. 20-25
  • Duzu A Ɛyɛ A Ɔbahile Kɛ Ɛ Nye Sɔ Ɛkpɔnedeɛ Ne A?

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Duzu A Ɛyɛ A Ɔbahile Kɛ Ɛ Nye Sɔ Ɛkpɔnedeɛ Ne A?
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • BAEBOLO SUKOAVOMA
  • KILISIENEMA MƆƆ BƐZƆNE BƐ
  • BƐDABƐ MƆƆ BƐVI ASAFO NE ANU LA
  • DUZU A ƐBAYƐ A?
  • Kɛzi Yɛnyia Nyamenle Ɛlɔlɛ Ne Azo Nvasoɛ La
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2025
  • Duzu A Ɛkpɔnedeɛ Ne Kilehile Yɛ A?
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2025
  • Deɛmɔti Yɛhyia Ɛkpɔnedeɛ Ne La
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Wɔziezie Ɛ Nwo Wɔmaa Kenle Mɔɔ Hyia Kpalɛ Wɔ Ɛvolɛ Ne Anu La Ɔ?
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2024
Nea Dɔɔnwo
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
w26 January m. 20-25

MARCH 23-29, 2026

EDWƐNE 18 Yɛ Nye Sɔ Ɛkpɔnedeɛ Ne

Duzu A Ɛyɛ A Ɔbahile Kɛ Ɛ Nye Sɔ Ɛkpɔnedeɛ Ne A?

“Kelaese ɛlɔlɛ ne ka yɛ.”—2 KƆL. 5:14.

BODANE

Mɔɔ yɛ muala yɛbahola yɛayɛ yɛahile kɛ yɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne la.

1-2. Duzu a ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne ka yɛ maa yɛyɛ a, na duzu ati ɔ? (2 Kɔlentema 5:​14, 15) (Eza nea nvoninli ne.)

SAA awie ye wɔ fi sua bie mɔɔ ɛbu ɛgua ɛ nwo zo la abo a, adwenle boni a ɛbanyia ye wɔ sonla zɔhane mɔɔ liele wɔ ngoane la anwo a? Saa ɔliele menli gyɛne bɔbɔ ngoane a, bie a ɛbahulo kɛ ɛdawɔ mumua ne ɛyɛ ye mo ɛfa ɛkile kɛ ɛ nye sɔ mɔɔ ɔyɛle ɔmaanle wɔ la.

2 Kɛ mɔɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu la hilehilele nu la, yɛnrɛhola yɛnrɛlie yɛ nwo yɛnrɛvi ɛtane mɔɔ bɛvale bɛwole yɛ la anu. Noko akee Gyisɛse ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne bahola amaa (1) bɛava ɛtane mɔɔ yɛyɛ la bɛahyɛ yɛ, (2) yɛanyia anyelazo kɛ yɛbali munli kenle bie yɛɛ (3) bɛaziezie yɛ nee Nyamenle avinli. Ɛhye bamaa yɛanyia anyelazo kɛ yɛbadɛnla aze dahuu wɔ Gyihova ewiade fofolɛ ne anu. Nɔhalɛ nu, ɛkpɔnedeɛ ne maa yɛnwu kɛ Gyisɛse kulo menli kpalɛ—ɛnee ɔlɛ ɛlɔlɛ ɛhye ɔmaa alesama kolaa na yeara azɛlɛ ye azo. (Mrɛ. 8:​30, 31) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ “Kelaese ɛlɔlɛ ne ka yɛ.” (Kenga 2 Kɔlentema 5:​14, 15.) Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛlɔlɛ ne ka yɛ maa yɛyɛ debie yɛkile kɛ yɛmbu ye ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne debie mgbane.

Awie ɛlɛye nrenyia ne mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu anu mɔɔ ɛnee sua bie ɛbubu ɛgua ɔ nwo zo la.

Saa awie ye wɔ fi sua mɔɔ ɛbu ɛgua ɛ nwo zo la abo anzɛɛ ɔdie wɔ ɔfi ɛtane nu a, ɔwɔ kɛ ɛkile mɔɔ ahenle yɛle la anwo anyezɔlɛ (Nea ɛdendɛkpunli 1-2)


3. Duzu ati a kɛzi awie biala bahile ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ la bahola ayɛ ngakyile ɛ?

3 Duzu a ɛbayɛ wɔahile kɛ ɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne a? Asolo kɛzi awie biala baye kpuya ɛhye anloa a. Duzu ati ɔ? Maa yɛyɛ ndonwo bie. Fa ye kɛ menli nsa bie ɛlɛtu adenle ahɔ ɛleka ko, noko asolo sua mɔɔ bɛ nuhua ko biala vi zo a. Bɛbalua ndenle ngakyile zo a bɛadwu ɛkɛ a. Zɔhane ne ala a mɔɔ ɛbayɛ wɔahile ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ la gyi agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɛ nee Gyihova lɛ ye kɛkala la azo a. Ɔti yɛbazuzu menli ekpunli nsa ɛhye mɔ anwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu: (1) Baebolo sukoavoma, (2) Kilisienema mɔɔ bɛzɔne bɛ yɛɛ (3) menli mɔɔ bɛvi asafo ne anu la.

BAEBOLO SUKOAVOMA

4. Kɛzi Gyihova bu Baebolo sukoavoma ɛ?

4 Saa awie nee wɔ gua zo ɛlɛsukoa Baebolo ne a, ɛnee dwenle ɛhye anwo: Edwɛkpa ne mɔɔ wɔlie wɔdo nu la kile kɛ ɛboka menli mɔɔ Gyihova ɛlɛtwe bɛ amaa bɛ nee ye anyia agɔnwolɛvalɛ la anwo. (Dwɔn 6:44; Gyi. 13:48) “Gyihova a neɛnlea ahonle nu a.” Ɛhye kile kɛ ɔnwu mɔdenle mɔɔ ɛlɛbɔ kɛ ɛbazukoa ɔ nwo debie la, na saa ɔnwu anyuhɔlɛ mɔɔ ɛlɛnyia wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛyɛ nzenzaleɛ amaa wɔali ye ngyinlazo ne mɔ azo la a, ɔ nye die kpole. (Mrɛ. 17:3; 27:11) Ɛkpɔnedeɛ ne a maa ɔyɛ boɛ kɛ ɛ nee Gyihova banyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ a. (Wlo. 5:​10, 11) Mmamaa ɛ rɛle fi ɛhye ɛlɛ.

5. Kɛ ɔkɛyɛ na Baebolo sukoavoma ava folɛdulɛ mɔɔ wɔ Felepaema 3:16 la ali gyima ɛ?

5 Saa ɛle Baebolo sukoavo a, duzu a ɛbayɛ wɔahile kɛ ɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne ɛ? Adenle ko a le kɛ ɛbali folɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule Felepaema ne la azo: “Ɛleka mɔɔ yɛnyia anyuhɔlɛ yɛhɔdwu la, bɛmaa yɛhɔ zo yɛbɔ yɛ ɛbɛla pɛpɛɛpɛ wɔ adenle ɛhye ala azo.” (Fel. 3:16) Baebolo ngilebɛbo gyɛne hilele ngyɛnu ɛhye abo kɛ: “Ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛdua adenle mɔɔ yɛlua nu kɛkala la anu.” Ɔti ɔnle kɛ ɛmaa debie biala si wɔ adenle kɛ ɛbahɔ zo wɔalua ngoane adenle ne azo.—Mat. 7:14; Luku 9:62.

6. Saa ɔyɛ se ɔmaa Baebolo sukoavoma kɛ bɛbayɛ nzenzaleɛ a, duzu a bɛbahola bɛayɛ a? (Ditilɔnomi 30:​11-14) (Eza nea nvoninli ne.)

6 Na saa ɔyɛ se ɔmaa wɔ kɛ ɛbalie Baebolo nu ngilehilelɛ bie mɔɔ wɔzukoa ye kenlensa ye la wɔado nu ɛ? Yɛ nwolɛ neɛnleanu na yɛ asɔne kɛ Gyihova ɛboa wɔ ɔmaa ɛde ɔ bo kpalɛ. (Edw. 86:11) Saa wɔande ɔ bo ɛkɛ ne ala a, fa sie ahane ekyi noko mmagyakyi kɛ ɛbazukoa Baebolo ne. Na saa ɛngola ɛngyakyi subane bie mɔɔ Gyihova anye ɛnlie nwolɛ la noko ɛ? Kakye kɛ Gyihova ɛnrɛmaa alesama mɔɔ ɛnli munli la ɛnrɛyɛ debie mɔɔ bɛnrɛhola ye yɛ la ɛlɛ. Ɛbahola wɔava ye ngyinlazo ne mɔ wɔabɔ wɔ ɛbɛla. (Kenga Ditilɔnomi 30:​11-14.) Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbaboa wɔ. (Aye. 41:​10, 13; 1 Kɔl. 10:13) Ɔti mmamaa ɛ sa nu to. Kɛ anrɛɛ ɛbava wɔ adwenle wɔazie ngyegyelɛ mɔɔ ɛlɛyia ye kɛkala la azo la, fa wɔ adwenle sie ninyɛne mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa wɔ la amuala, mɔɔ ɛkpɔnedeɛ ne boka nwolɛ la azo. Mekɛ mɔɔ ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ɛlɛyɛ kpole la ɛbanwu kɛ “ye mɛla ne mɔ ɛnle adesoa.”—1 Dwɔn 5:3.a

Nrenyia bie ɛlɛkenga “Nyia Anyelielɛ Dahuu!” buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 40 ne. Sigalɛte ɛlɛka la ye ɛkponle ne azo yɛɛ debie mɔɔ sigalɛte azinli gua nu la noko gyi ye ɛkponle ne azo.

Gyihova ɛnrɛha kɛ yɛyɛ mɔɔ yɛnrɛhola ye yɛ la ɛlɛ. Ɔbaboa yɛ yeamaa yɛali ye ngyinlazo ne mɔ azo (Nea ɛdendɛkpunli 6)


7. Duzu a ngakula mɔɔ bɛlɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu la bahola adwenle nwo a?

7 Na bɛdabɛ ngakula mɔɔ bɛlɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu la noko ɛ? Bɛdabɛ noko bɛle Baebolo sukoavoma. Nɔhalɛ nu bɛle bɛ awovolɛ Baebolo sukoavoma mɔɔ hyia kpalɛ a. Baebolo ne ka kɛ: “Bɛbikye Nyamenle, na ɔbabikye bɛ.” (Gye. 4:8; 1 Ek. 28:9) Saa ɛdimoa ɛyɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa wɔabikye Gyihova la a, ɔdaye noko ɔbabikye wɔ. Gyihova ɛmbu wɔ kɛ ɛboka menli ekpunli bie anwo ala. Ɔtwe menli ngoko ngoko, na zɔhane ala a ɔtwe menli mɔɔ bɛlɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu la ngoko ngoko a. Duzu a maa ɛdawɔ mumua ne ɛkola ɛfa Gyihova agɔnwolɛ a? Ɛkpɔnedeɛ ne ɔ—ɔle debie mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ ɔnle kɛ ɛmaa ɛ rɛle fi ye ɛlɛ. (Wlo. 5:​1, 2) Ɔti kolaa na ɛvolɛ ɛhye Ngakyelɛlilɛ ne adwu la, dwenledwenle mɔɔ Gyihova nee Gyisɛse ɛyɛ ɛmaa wɔ la anwo. Akee dwenle kɛzi ɛbabɔ wɔ ɛbɛla nee bodane mɔɔ ɛbava wɔazie ɛ nye zo amaa wɔahile kɛ ɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛlua ɔ Ra ne anwo zo ɛva ɛmaa wɔ la anwo.b

KILISIENEMA MƆƆ BƐZƆNE BƐ

8. Kɛzi Kilisienema mɔɔ bɛzɔne bɛ la ɛla ye ali kɛ bɛlɛ diedi wɔ ɛkpɔnedeɛ ne anu ɛ?

8 Saa ɛle Kilisienenli mɔɔ bɛzɔne wɔ a, ɛnee wɔla ye ali dɛba wɔ ndenle dɔɔnwo azo kɛ ɛlɛ diedi wɔ ɛkpɔnedeɛ ne anu. Kɛ neazo la, ɛyɛle nzenzaleɛ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa wɔahola wɔava Gyihova ngyinlazo ne mɔ wɔabɔ wɔ ɛbɛla. Ɛlile Gyisɛse mɛla mɔɔ se bɛbɔ edwɛkpa ne nolo na bɛyɛ menli ye ɛdoavolɛma la azo. Ɛyilale ɛ nwo zo ɛmaanle Gyihova na bɛzɔnenle wɔ. Bie a kɛmɔ ɛlɛsonle Gyihova nɔhalɛ nu la ati awie mɔ dwazole tiale wɔ. (2 Tim. 3:12) Noko kɛmɔ ɛlile nɔhalɛ na ɛgyinlanle kpundii la ati, ɔkile kɛ ɛkulo Gyihova yɛɛ ɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ ɔluale ɔ Ra ne anwo zo ɔvale ɔmaanle yɛ la.—Hib. 12:​2, 3. 

9. Debie mɔɔ ɔbahola yeayɛ esiane la boni a ɔwɔ kɛ Kilisienema mɔɔ bɛzɔne bɛ la nea boɛ wɔ nwo a?

9 Saa yɛle Kilisienema mɔɔ bɛzɔne yɛ a, ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ wɔ debie bie mɔɔ ɔbahola yeayɛ esiane la anwo. Bie a ɔbadwu mekɛ bie la, ɛnee yɛ rɛle ɛvi kɛzi ɛkpɔnedeɛ ne sonle bolɛ la. Kɛzi ɔbahola yeara ye zɔ ɛ? Suzu mɔɔ dole alimoa Kilisienema mɔɔ ɛnee wɔ Ɛfɛsɛse la anwo. Gyisɛse hanvole bɛ wɔ bɛ kpundiigyinlanlɛ ne anwo. Noko ɔhanle ɔhilele bɛ kɛ: “Melɛ ɛhye metia wɔ, kɛ wɔgyakyi ɛlɔlɛ ne mɔɔ ɛnee ɛlɛ ye alimoa ne la.” (Yek. 2:​3, 4) Kɛ mɔɔ Gyisɛse edwɛkɛ ne kile la, Kilisienenli bie bahola abɔ ɔ bo ayɛ ninyɛne wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu mɔɔ ɔnvi ye ahonle nu. Sonla zɛhae bahola ayɛ asɔne, ahɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ, noko ɔlɛyɛ ala. Tɛ ɛlɔlɛ a ka ye maa ɔyɛ ninyɛne ɛhye mɔ bieko a. Saa ɛnwu kɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ɛha aze a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

10. Kɛ ɔkɛyɛ na ‘wɔadwenledwenle’ sunsum nu ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la anwo na wɔadu ‘ɛ nwo wɔamaa bɛ bɔkɔɔ’ ɛ? (1 Timote 4:​13, 15)

10 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle hilele Timote kɛ ‘ɔdwenledwenle’ sunsum nu ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔdaye mumua ne ɔyɛ la anwo na ‘ɔdu ɔ nwo ɔmaa bɛ bɔkɔɔ.’ (Kenga 1 Timote 4:​13, 15.) Ɛdawɔ noko dwenle mɔɔ ɛbahola wɔayɛ amaa ‘sunsum ne aboa wɔ yeamaa wɔabɔ mɔdenle’ la anwo. (Wlo. 12:11) Kɛ neazo la, ɛbahola wɔava mekɛ dɔɔnwo wɔaziezie ɛ nwo kpalɛ kolaa na wɔahɔ debiezukoalɛ. Ɛhye baboa wɔ yeamaa wɔadie mɔɔ ɛlɛkɔ zo la kpalɛ wɔ debiezukoalɛ bo. Anzɛɛ ɛbahola wɔakpondɛ ɛleka mɔɔ le koonwu la wɔayɛ ɛ ti anwo debiezukoalɛ amaa wɔahola wɔadwenledwenle mɔɔ wɔzukoa la anwo. Ɛhye bamaa wɔanyia zolɛ nvasoɛ kpalɛ. Kɛ mɔɔ ɛka senle nu a ɔsɔ kpole la, zɔhane ala a ɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ a ɔbamaa wɔahile mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa wɔ la amuala nee ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ bieko a. Eza ɔka dapɛne ekyii na Ngakyelɛlilɛ kenle ne adwu a, dwenledwenle nyilalɛ titili mɔɔ yɛnyia ɔluakɛ yɛle Gyihova Alasevolɛ la anwo. Yemɔ baboa wɔ yeamaa wɔahile ɛkpɔnedeɛ ne, mɔɔ ɔdaye ti a ɛkola ɛfa Gyihova agɔnwolɛ la anwo anyezɔlɛ kpole.

11-12. Saa mɔdenle mɔɔ ɛbɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la ka aze mekɛ ekyii a, asoo ɔkile kɛ Nyamenle sunsum ne ɛvi ɛ nwo zo ɔ? Kilehile nu. (Eza nea nvoninli ne.)

11 Saa mɔdenle mɔɔ ɛbɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la ka aze mekɛ bie anu a, mmamaa ɛ sa nu to anzɛɛ mmanyia adwenle kɛ Nyamenle sunsum nu ɛvi ɛ nwo zo. Kakye mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle ye wɔ ye ɛzonlenlɛ gyima ne anwo hɔmaanle Kɔlentema ne la. Ɔse: “Saa meanvi me ɛhulolɛ nu meanyɛ bɔbɔ a, ɔle gyima mɔɔ bɛva bɛwula me sa nu a.” (1 Kɔl. 9:17) Duzu a ɛnee ɔlɛkile a?

12 Ɛnee ɔdwu mekɛ ne bie a Pɔɔlo ɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbabɔ edwɛkpa ne nolo. Noko ɛnee yebɔ kpɔkɛ kɛ ɔbahɔ zo yeayɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne ɔnva nwo kɛzi ɔte nganeɛ wɔ mekɛ zɔhane anu la. Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔayɛ ye zɔ. Bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la saa bɔbɔ ɛnlɛ ɛhulolɛ kɛ ɛbayɛ a. Ɔti yɛ asɔne sɛlɛ ‘ɛhulolɛ ne yɛɛ anwosesebɛ ne na wɔahola wɔayɛ.’ (Fel. 2:13) Kɔ zo di ngyehyɛleɛ mɔɔ ɛfa ɛyɛ sunsum nu ninyɛne la azo. Na nyia anwodozo kɛ ɔnrɛhyɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la bayɛ kpole bieko na wɔabɔ mɔdenle kɛ dɛba ne la.

Adiema raalɛ bie mɔɔ ɔ rɛle ɛbɔ la ara ne la ehwili nu, yɛɛ ɔ nee adiema raalɛ gyɛne lua daselɛlilɛ nu na adiema raalɛ ne ɛva ɔ sa ɛdo ɔ kɔme.

Kɔ zo di ngyehyɛleɛ mɔɔ ɛfa ɛyɛ sunsum nu ninyɛne la azo saa bɔbɔ ɛnlɛ ɛhulolɛ ne a (Nea ɛdendɛkpunli 11-12)


13. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahɔ zo yɛazɔ yɛ nwo yɛanlea saa ‘yɛwɔ diedi ne anu’ a?

13 Ɔwɔ nu a ɔle kpalɛ kɛ yɛbanleɛnlea yɛ nu kɛ mɔɔ 2 Kɔlentema 13:5 ka la. Ɔse: “Bɛhɔ zo bɛzɔ bɛ nwo bɛnlea saa bɛwɔ diedi ne anu a; bɛhɔ zo bɛnleɛnlea bɛ nu.” Ɔyɛ a yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Melɛfa Belemgbunlililɛ ne mealimoa me ɛbɛlabɔlɛ nu ɔ?’ (Mat. 6:33) ‘Asoo ninyɛne mɔɔ mefa medielie me nye la kile kɛ mekyi mɔɔ le ɛtane la ɔ?’ (Edw. 97:10) ‘Asoo meyɛ ninyɛne mɔɔ fa anzodwolɛ nee koyɛlɛ ɔba me mediema diedima avinli ɔ?’ (Ɛfɛ. 4:​2, 3) Ngakyelɛlilɛ ne—mɔɔ le mekɛ titili mɔɔ yɛfa yɛdwenledwenle ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ la anwo la—maa yɛnyia nwolɛ adenle yɛneɛnlea yɛ nu na yɛnea kɛ yɛde aze yɛmaa Kelaese na yɛnde aze yɛmmaa yɛ nwo.

BƐDABƐ MƆƆ BƐVI ASAFO NE ANU LA

14. Duzu a maa Kilisienema bie mɔ fi asafo ne anu a?

14 Kilisienema bie mɔɔ bɛzonle Gyihova nɔhalɛ nu wɔ aziane bie anzɛɛ ɛvolɛ dɔɔnwo bɔbɔ anu la ɛgyakyi debiezukoalɛ ɛhɔlɛ. Duzu ati ɔ? “Ɛbɛlabɔlɛ nu adwenleadwenle” ɛvo bie mɔ anwo zo. (Luku 21:34) Adiema diedinli bie edwɛkɛ anzɛɛ ye nyɛleɛ noko ɛdenda bie mɔ agyakɛ anu. (Gye. 3:2) Yɛɛ bie mɔ noko ɛyɛ ɛtane kpole na ɔyɛ se ɔmaa bɛ kɛ bɛbakpondɛ moalɛ. Ɔnva nwo biala mɔɔ zile la, saa ɛle awie mɔɔ wɔvi asafo ne anu a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a? Duzu a ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛvi ɛlɔlɛ nu ɛva ɛmaa wɔ la bahola aha wɔ yeamaa wɔayɛ a?

15. Duzu a Gyihova yɛ kile kɛ ɔdwenle menli mɔɔ bɛvi asafo ne anu la anwo a? (Yizikeɛle 34:​11, 12, 16)

15 Dwenle kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛvi asafo ne anu anwo la anwo. Ɔ rɛle ɛnvi bɛ. Emomu, ɔkpondɛ mboane mɔɔ ɛminli la. Ɔmaa bɛ aleɛ na ɔboa bɛ ɔmaa bɛsia bɛba ye ɛkɛ. (Kenga Yizikeɛle 34:​11, 12, 16.) Asoo Gyihova bayɛ zɔhane ala amaa wɔ ɔ? Ɛhɛe! Edwɛkɛ ɛhye bɔbɔ mɔɔ ɛlɛkenga la kile kɛ ɛtɛkulo tenleneyɛlɛ. Kɛmɔ Gyihova nwunle mɔɔ wɔ wɔ ahonle nu na ɔhwenle wɔ ɔrale nɔhalɛ ne anu la ati, asoo ɔnrɛhola ɔnrɛhwe wɔ ɔnrɛzia ɔnrɛra ɔ?

16. Duzu a baboa bɛdabɛ mɔɔ bɛvi asafo ne anu la yeamaa bɛazia bɛara Gyihova ɛkɛ a? (Eza nea nvoninli ne.)

16 Edwɛkɛ bie mɔɔ maa anwosesebɛ la wɔ Sia Bɛla Gyihova Ɛkɛ brohyua ne anu, ɔse: “Nyia anwodozo kɛ saa ɛsia ɛba a Gyihova baboa wɔ. Ɔbaboa wɔ yeamaa wɔagyinla adwenleadwenle nee nyanelilɛ nloa, wɔanyia adwenle mɔɔ anu te na ɛ nzo nu adwo wɔ. Ɔbamaa wɔanyia anwosesebɛ ɛ nee Gyihova azonvolɛ abɔ nu azonle ye bieko.” Eza kakye kɛ asafo nu mgbanyima ne mɔ lɛ ɛhulolɛ kɛ bɛbaboa wɔ. Bɛbahola bɛayɛ “kɛ ɛvealeka wɔ anwoma ɛdulɛ mekɛ nu, feabelɛ wɔ ahumudulɛ mekɛ nu.” (Aye. 32:2) Amaa wɔahile ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ la, biza ɛ nwo kɛ, ‘Duzu a mebahola meayɛ ye kɛkala meava ‘meaziezie’ me nee Gyihova avinli a?’ (Aye. 1:18; 1 Pita 2:25) Kɛ neazo la, ɛbahola wɔahɔ debiezukoalɛ wɔ Belemgbunlililɛ Asalo ɔ? Ɛbahola wɔaha wɔahile asafo nu kpanyinli bie kɛ ɛkulo kɛ ɛsia ɛba Gyihova ɛkɛ ɔ? Bie a ɔbayɛ ngyehyɛleɛ yeamaa awie nee wɔ azukoa Baebolo ne mekɛ bie. Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova bayila mɔdenle mɔɔ ɛlɛbɔ kɛ ɛbazia wɔara ye ɛkɛ na wɔahile ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ la azo.

Nrenyia kpanyinli bie lɛ Baebolo ɔ sa nu, ɔgyi ɛleka mɔɔ bikye Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ la. Ɔlɛnea mediema mɔɔ bɛlɛfa anyelielɛ bɛayɛ bɛ nwo akoaba la.

Biza ɛ nwo kɛ, ‘Duzu a mebahola meayɛ ye kɛkala meava ‘meaziezie’ me nee Gyihova avinli a?’ (Nea ɛdendɛkpunli 16)


DUZU A ƐBAYƐ A?

17-18. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava yɛ mekɛ yɛali gyima kpalɛ kolaa na ɛvolɛ ɛhye Ngakyelɛlilɛ ne adwu ɛ?

17 Gyisɛse hanle kɛ Gyihova maanle ɔvale ye ngoane ɔbɔle afɔle “amaa awie biala mɔɔ kɛla ye ali kɛ ɔlɛ diedi wɔ ye nu la bɛanzɛkye ye na yeanyia dahuu ngoane.” (Dwɔn 3:16) Ɛkpɔnedeɛ ne le adenle mɔɔ Gyihova ɛlɛdua zo alie yɛ avi ɛtane nee ewule nu a. Ɔnle kɛ yɛ nuhua biala bu ahyɛlɛdeɛ ɛhye debie ekyi. (Wlo. 3:​23, 24; 2 Kɔl. 6:1) Ɔka ekyii na Ngakyelɛlilɛ kenle ne adwu a, yɛbanyia nwolɛ adenle yɛadwenledwenle ɛlɔlɛ mɔɔ Gyihova nee Gyisɛse lale ye ali hilele yɛ la anwo, na ɛlɔlɛ ɛhye baha yɛ yeamaa yɛahile mɔɔ bɛyɛ la anwo anyezɔlɛ.

18 Duzu a ɛbayɛ wɔahile kɛ ɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne a? Asolo kɛzi awie biala baye kpuya ɛhye anloa la. Noko ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, Gyihova bayila ɛ nee ye azonvolɛ gyɛne mgbe dɔɔnwo mɔɔ ‘ɛndɛnla aze ɛmmaa bɛ nwo bieko, emomu bɛde aze bɛmaa mɔɔ wule maanle bɛ na bɛdwazole ye la’ mɔdenlebɔlɛ zo.—2 Kɔl. 5:15.

KƐZI MENLI ƐHYE MƆ BAHOLA AHILE ƐKPƆNEDEƐ NE ANWO ANYEZƆLƐ Ɛ?

  • Baebolo sukoavoma

  • Kilisienema mɔɔ bɛzɔne bɛ

  • Bɛdabɛ mɔɔ bɛvi asafo ne anu la

EDWƐNE 14 Bɛye Belemgbunli Fofolɛ Ne Ayɛlɛ

a Saa ɛfa “Bodane” ɛlɛka ne mɔɔ wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ biala awieleɛ la ɛdi gyima a, ɔbaboa wɔ yeamaa wɔava mɔɔ wɔzukoa la wɔabɔ wɔ ɛbɛla.

b Nea edwɛkɛ, “Ngakula—‘Bɛhɔ Zo Bɛyɛ Bɛ Ngoanelielɛ Nwo Gyima’” mɔɔ wɔ December 2017 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la amaa yeaboa wɔ yeamaa wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie