April
Maanle, April 1
Awie biala mɔɔ kɛnwu Ralɛ ne na ɔkɛla ye ali kɛ ɔlɛ diedi wɔ ye nu la kɛnyia dahuu ngoane.—Dwɔn 6:40.
Amaa yɛanyia Gyisɛse nwonane ne nee ye mogya ne azo nvasoɛ la, ɔhyia kɛ yɛda ye ali kɛ yɛlɛ ɛkpɔnedeɛ ne anu diedi. (Ɛfɛ. 1:7) Bɛdabɛ mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ bɛle “mboane gyɛne” la ɛnli paano ne yɛɛ bɛnno nwanye ne mɔɔ bɛfa bɛyɛ Awulae Nɔsolɛ Aleɛ ne la bie yɛɛ bɛnlɛ nwolɛ adenle bɔbɔ kɛ bɛdi anzɛɛ bɛno bie. (Dwɔn 10:16) Noko bɛdi “ngoane paano ne” bie wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo. Bɛdua kɛzi bɛda ye ali kɛ bɛlɛ diedi wɔ ye ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne anu la azo a bɛyɛ zɔ a. (Dwɔn 6:53) Noko bɛdabɛ mɔɔ bɛdi paano ne na bɛno nwanye ne bie la maa yɛnwu kɛ bɛva bɛ bɛraboka ngyekyeleɛ fofolɛ ne anwo na bɛbali tumi wɔ anwuma Belemgbunlililɛ ne anu. Ɔti saa bɛkpokpa yɛ o, anzɛɛ yɛboka mboane gyɛne ne anwo o, ɔhyia kɛ yɛbala diedi ali amaa yɛanyia dahuu ngoane la. w24.12 13 ¶14, 16
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 12) Mateyu 26:1-5, 14-16; Luku 22:1-6
NGAKYELƐLILƐ KENLE NE
Mekɛ Mɔɔ Sɛnzɛne Ne Ɛhɔdɔ
Kule, April 2
Bɛmmasulo, mboane ekpunli ekyi, ɔluakɛ bɛ Ze ɛkponle zo kɛ ɔbava Belemgbunlililɛ ne yeamaa bɛ.—Luku 12:32.
Wɔ Awulae Nɔsolɛ Aleɛ ne abo, Gyisɛse vale paano mɔɔ mgbɔvonle ɛnle nu la maanle ye ɛzoanvolɛma ne na ɔhanle ɔhilele bɛ kɛ ɔgyi ɛkɛ ne ɔmaa ɔ nwo nane ne. Akee ɔvale nwanye ne ɔmaanle bɛ na ɔhanle kɛ ɔgyi ɛkɛ ne ɔmaa “mogya ne mɔɔ bɛva bɛyɛ ngyekyeleɛ” ne la. (Maake 14:22-25; Luku 22:20; 1 Kɔl. 11:24) Ɔ nee sunsum nu “Yizilayɛma” mɔɔ bɛbahɔ “Nyamenle Belemgbunlililɛ ne” anu la a yɛle ngyekyeleɛ fofolɛ ne a. (Hib. 8:6, 10; 9:15) Wɔ Awulae Nɔsolɛ Aleɛ ne abo, Gyisɛse vale ye adwenle ziele “mboane ekpunli ekyi” ne anwo zo. Ye ɛzoanvolɛ nɔhavoma ne mɔɔ ɛnee wɔ ɔ nwo ɛkɛ wɔ kenle zɔhane la a le menli mɔɔ ɔvale bɛ ɔbɔle ekpunli ekyi ne abo a. Bɛdabɛ a bɛ nee Gyisɛse badɛnla anwuma a. w24.12 11 ¶9-10
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 13) Mateyu 26:17-19; Maake 14:12-16; Luku 22:7-13 (Edwɛkɛ mɔɔ sisile mekɛ mɔɔ sɛnzɛne ne ɛhɔdɔ: Naesan 14) Dwɔn 13:1-5; 14:1-3
Yalɛ, April 3
Nyamenle hulole ewiade ne kpole kpalɛ yemɔti ɔvale ɔ Ra kokye ne ɔmaanle, amaa awie biala mɔɔ kɛla ye ali kɛ ɔlɛ diedi wɔ ye nu la bɛanzɛkye ye na yeanyia dahuu ngoane.—Dwɔn 3:16.
Bɛyele Gyisɛse bɛmaanle, akee bɛhyele ye, bɛbɔle ye aholoba, bɛbɔle ye somolɛ na bɛhilele ye nyane. Sogyama vale ye hɔle ɛleka mɔɔ bɛkahu ye la na bɛbɔle ye baka nu. Mekɛ mɔɔ ɔlɛfa nɔhalɛlilɛ yeagyinla nyane ɛhye mɔ amuala anloa la, ɛnee Awie bie wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔlɛdi nyane kpole a. Yemɔ a le Gyihova Nyamenle. Ɔlɛ tumi kpole yɛɛ ɛnee ɔkola ɔdie ɔ Ra ne ɔfi amaneɛnwunlɛ zɔhane anu, noko yeanyɛ. Duzu ati ɔ? Ɔkulo yɛ la ati ɔ. Gyisɛse afɔlebɔlɛ ne a le daselɛ titili mɔɔ maa yɛnwu kɛzi Gyihova kulo wɔ la. Ɔyɛle biala mɔɔ ɔbahola la, ɔgyinlanle debie mɔɔ yɛ nyane kpalɛ la anloa amaa yealie wɔ yeavi ɛtane nee ewule nu. (1 Dwɔn 4:9, 10) Amgba ɔkulo kɛ ɔboa yɛ nuhua ko biala ɔmaa ɔko ɔtia ɛtane na ɔdi zolɛ konim! w24.08 6 ¶13-14
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 14) Dwɔn 19:1-42
Folɛ, April 4
Kelaese bɔbɔ nwunle amaneɛ maanle bɛ.—1 Pita 2:21.
Amaa yɛade kɛzi Gyihova kulo yɛ la abo kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛsuzu kɛzi ɛnee ɔnla aze ɔmmaa ye kɛ ɔbanwu kɛ ɔ Ra ne ɛlɛnwu amaneɛ la anwo. Seetan ɛha kɛ saa ninyɛne nu yɛ se kpalɛ maa Nyamenle sonvolɛ biala a, ɔnrɛli nɔhalɛ ɔnrɛmaa Ye. Amaa Gyihova abua ye ɛzonledolɛ ne la, ɔmaanle nwolɛ adenle ɔmaanle Gyisɛse nwunle amaneɛ kolaa na yeawu. (Dwobu 2:1-5) Mɔɔ Gyisɛse agbɔvolɛ golo ɔ nwo, sogyama bila ye empele yɛɛ mekɛ mɔɔ bɛbɔ ye baka nu la, ɛnee Gyihova anye gyi nwo. Mɔɔ ye kulovolɛ Ralɛ ne ɛlɛwu alɔbɔlɛ ewule la, ɛnee ɔ nye dua ye. (Mat. 27:28-31, 39) Ɛnee Gyihova lɛ tumi si mɔɔ ɛlɛkɔ zo la adenle. (Mat. 27:42, 43) Noko saa Nyamenle vale ɔ nwo liele nu a, anrɛɛ yɛnlɛ anyelazo biala ɔluakɛ anrɛɛ bɛtɛtuale ɛkpɔnedeɛ biala. Ɛhye ati a Gyihova maanle nwolɛ adenle ɔmaanle ɔ Ra ne nwunle amaneɛ hɔkpulale kɛ ɔwule la. w25.01 22 ¶7
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 15) Mateyu 27:62-66 (Edwɛkɛ mɔɔ sisile mekɛ mɔɔ sɛnzɛne ne ɛhɔdɔ: Naesan 16) Dwɔn 20:1
Molɛ, April 5
Bɛnwunle ye too kenle 40.—Gyi. 1:3.
Ɔle Naesan 16, 33 Y.M. Alɔbɔlɛ nee ɛzulolɛ ɛha Gyisɛse ɛdoavolɛma ne bɔkɔɔ. Bɛ nuhua nwiɔ vile Gyɛlusalɛm kɛ bɛkɔ Ɛmeeyɛse. Ɛyɛvolɛ bie radole bɛ na ɔ nee bɛ luale nwolɛ. Ɛdoavolɛma ne hanle ninyɛne mɔɔ ɛnle kpalɛ mɔɔ bɛvale bɛyɛle Gyisɛse la hilele ye. Ɛyɛvolɛ ne bɔle ɔ bo kɛ ɔ nee bɛ ka ninyɛne mɔɔ nzinlii hakyile bɛ ɛbɛlabɔlɛ la anwo edwɛkɛ. “Ɔbɔle ɔ bo ɔvile Mosisi nee Ngapezoma ne kɔsɔɔti anwo zo” ɔhilehilele deɛmɔti ɛnee ɔwɔ kɛ Mɛzaya ne nwu amaneɛ na ɔwu la anu. Mɔɔ mrenyia nsa ne amuala dwule Ɛmeeyɛse la, ɛyɛvolɛ ne mɔɔ wɔ nu la maanle bɛnwunle ye sonla holɛ—Gyisɛse mɔɔ bɛdwazo ye la! (Luku 24:13-35) Gyisɛse yele ɔ nwo hilele ye ɛdoavolɛma ne fane dɔɔnwo wɔ kenle 40 mɔɔ li awieleɛ mɔɔ ɔlile wɔ azɛlɛ ye azo la amuala anu. Mekɛ zɔhane, Gyisɛse ɛdoavolɛma ne mɔɔ ɛnee alɔbɔlɛ nee ɛzulolɛ ɛha bɛ la anye liele na bɛnyianle anwodozo nee akɛnrasesebɛ mɔɔ bɛbava bɛabɔ Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne nolo na bɛahilehile awie mɔ la. w24.10 12 ¶1-3
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 16) Dwɔn 20:2-18
Kenlenzile, April 6
Bɛnyi wɔ bɛ diedi nwuanzanwuanza ne anu.—Dwu. 20.
Saa bɛwo yɛ a, mekɛ ɛlɛkɔ la, ye biala anu yɛbanyi yɛayɛ mgbanyinli, noko sunsum nu ɛnyinlɛ ɛnle zɔ. Kɛ neazo la, mediema mɔɔ wɔ Kɔlente la liele edwɛkpa ne lile, bɛzɔnenle bɛ, bɛnyianle sunsum nwuanzanwuanza ne yɛɛ bɛnyianle adehilelɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo vale maanle bɛ la azo nvasoɛ. (Gyi. 18:8-11) Noko ɛnee bɛ nuhua dɔɔnwo ɛtɛnyinle sunsum nu ɔnva nwo kɛ bɛzɔnenle bɛ ɛhyɛ la. (1 Kɔl. 3:2) Amaa yɛanyi sunsum nu la, ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbanyi. Bɛdabɛ mɔɔ “bɛkulo kɛ bɛdua ye kɛ menli mɔɔ ɛnlɛ anwubielɛ,” kile kɛ, bɛkulo kɛ bɛyɛ ngakula wɔ sunsum nu dahuu la ɛnrɛnyia anyuhɔlɛ ɛlɛ. (Mrɛ. 1:22) Yɛngulo kɛ yɛbayɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli noko bɛmaa bɛ awovolɛ si kpɔkɛ maa bɛ la. Emomu, yɛkulo kɛ yɛdi yɛ ɛzonlelilɛ nwo gyima na yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la amaa yɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ dahuu. Saa ɛlɛbɔ mɔdenle amaa wɔanyi sunsum nu a, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛnyia “ɛhulolɛ ne yɛɛ anwosesebɛ ne” amaa wɔahola wɔayɛ zɔ.—Fel. 2:13. w24.04 4 ¶9-10
Dwɛkɛ, April 7
‘Gyihova ɛngulo kɛ bɛsɛkye awie biala.’—2 Pita 3:9.
Gyihova ka kɛzi ɔte nganeɛ wɔ alesama mɔɔ ɔbua bɛ ndɛne la anwo la kile yɛ. (Yiz. 33:11) Ɔlua nɔhalɛ edwɛkɛ zɔhane ati, yɛze kɛ Gyihova anwo ɛmpele ye kɛ ɔbabɔ menli bo zo bɔkɔɔ. Anwunvɔnezelɛ ɛyi ye tɛkɛɛ, na ɔse anwunvɔne wɔ mekɛ biala mɔɔ ɔbayɛ boɛ la. Duzu a yɛze wɔ menli mɔɔ bɛnrɛdwazo bɛ la anwo a? Bɛ nuhua ekyi bie ala a Baebolo ne bobɔ bɛ aluma a. Gyisɛse hanle kɛ bɛnrɛdwazo Dwudase Yesekaleɔto. (Maake 14:21; Dwɔn 17:12) Ɛnee Dwudase ze kɛ mɔɔ ɔlɛyɛ la tia Gyihova Nyamenle nee ɔ Ra ne, noko ɔyɛle. (Maake 3:29) Zɔhane ala a Gyisɛse hanle kɛ ɛzonlenlɛ nu mgbanyima bie mɔ mɔɔ dwazole tiale ye la bawu mɔɔ bɛnrɛdwazo bɛ bieko a. (Mat. 23:33; nea Dwɔn 19:11 nee ye study note “the man.”) Yɛɛ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ bɛnrɛdwazo kpɔkyevolɛma mɔɔ bɛnnu bɛ nwo la.—Hib. 6:4-8; 10:29. w24.05 4 ¶10-11
Maanle, April 8
Gyihova bɔ nɔhavoma anwo bane.—Edw. 31:23.
Saa yɛbeta Gyihova a, Seetan ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ debie mɔɔ ɔbagyegye yɛ dahuu a. (Edw. 31:23; 1 Dwɔn 3:8) Wɔ ewiade fofolɛ ne anu, Gyihova bahɔ zo abɔ ɔ gɔnwo mɔ mɔɔ di nɔhalɛ la anwo bane na eza yealie bɛ yeavi ewule nu. (Yek. 21:4) Nɔhalɛ nu, ɔle enililɛ kpole kɛ yɛbayɛ nyɛvolɛ wɔ Gyihova ɛdanlɛsua ne anu—yɛbahola yɛ nee ye anyia agɔnwolɛvalɛ kyengye mɔɔ badɛnla ɛkɛ ne dahuu la. (Yiz. 37:27) Saa yɛkulo kɛ yɛkɔ zo yɛyɛ ɔ gɔnwo mɔ a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a? Saa awie to ɛsalɛ fɛlɛ wɔ wɔ ye sua nu a, ɛbahulo kɛ ɛbanwu mɔɔ ɔkpondɛ kɛ ɛyɛ la. Zɔhane ala a yɛkulo kɛ yɛnwu mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛkɔ zo bɛyɛ nyɛvolɛ wɔ ye ɛdanlɛsua ne anu la yɛ la a. Ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la maa yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la amaa yɛazɔ “ɔ nye bɔkɔɔ.” (Kɔl. 1:10) Ɔnle kɛ yɛmaa yɛ rɛle fi sonla holɛ ko mɔɔ ɔde la ɛlɛ. Ɛbulɛ kpole zɛhae baboa yɛ amaa yɛanyɛ debie mɔɔ ɔbaha ye ɛya la. Yɛlɛ ɛhulolɛ kɛ ‘yɛbabɛlɛ yɛ nwo aze yɛ nee yɛ Nyamenle ne alua.’—Maeka 6:8. w24.06 4 ¶8-9
Kule, April 9
Ɔkpale mɛladonlɛma ati kyɛlɛ.—Aye. 53:12.
Gyihova hanle hilele Ebileham kɛ ɔva ɔdaye mumua ne ɔ ra Ayezeke ɔbɔ afɔle ɔmaa ye. Ye biala anu Ebileham nwunle kɛ ɛnee ɛhye ɛnla aze fee. Noko ɔdiele mɔɔ Gyihova hanle la. Na mɔɔ Ebileham yɛle kɛ ɔku ɔ ra ne ala la, Nyamenle maanle ɔgyakyile. Mɔɔ Ebileham yɛle la kilehile menli mɔɔ lɛ diedi la nɔhalɛ titili bie—yemɔ a le kɛ, Gyihova banyia ɛhulolɛ kɛ ɔbava ye kulovolɛ Ralɛ ne yeabɔ afɔle, ɔluakɛ ɔkulo alesama kpole kpalɛ. (Gyn. 22:1-18) Ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo anzi, Mɛla mɔɔ bɛvale bɛmaanle Yizilayɛma la maanle bɛbɔle afɔle ngakyile bɛkpɔdale Nyamenle menli ne ɛtane ne mɔ. (Lɛv. 4:27-29; 17:11) Ɛnee afɔlebɔlɛ ɛhye mɔ gyi ɛkɛ ne maa afɔlebɔlɛ kpole bie mɔɔ ɔbalie alesama yeavi ɛtane nu bɔkɔɔ la. Nyamenle sunsum ne maanle ye ngapezoma hɛlɛle kɛ ralɛ ne mɔɔ bɛbɔ ɔ nwo ɛwɔkɛ la, mɔɔ nzinlii ɔlale ali kɛ ɔle Nyamenle Ara titili bie la, banwu amaneɛ na bɛahu ye amaa yealie alesama—mɔɔ ɛdawɔ noko ɛboka nwo la—yeavi ɛtane nee ewule nu!—Aye. 53:1-12. w24.08 4 ¶7-8
Yalɛ, April 10
Nea kɛzi mekulo wɔ mɛla ne a! Medwenledwenle nwo alehyenlɛ biala.—Edw. 119:97.
Saa ɛkenga wɔ Baebolo ne a, nea kɛ ɛbakpondɛ ndenle wɔalua zo wɔava mɔɔ ɛkenga la wɔali gyima. Saa ɛlɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne foa bie a, biza ɛ nwo kɛ, ‘Kɛzi mebahola meava edwɛkɛ ɛhye meali gyima ɛnɛ anzɛɛ kenle bie ɛ?’ Kɛ neazo la, fa ye kɛ wɔgenga 1 Tɛsalonaekama 5:17, 18. Akee ɛbahola wɔagyinla na wɔadwenle fane dodo mɔɔ ɛyɛ asɔne nee kɛzi ɛyɛ ye la anwo. Eza ɛbahola wɔadwenle ninyɛne mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkile nwolɛ anyezɔlɛ la anwo. Bie a wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ Gyihova mo wɔ ninyɛne nsa fɔɔnwo bie anwo. Saa ɛfa mitini ekyii zɛhae bɔbɔ ɛdwenle mɔɔ wɔzukoa la anwo a, ɛbayɛ awie mɔɔ ɛtie Nyamenle Edwɛkɛ ne na ɛdi zo a. Saa ɛkenga Baebolo ne foa gyɛne kenle ko biala na ɛdwenledwenle nwo wɔ adenle zɛhae azo a, nea kɛzi ɛbanyia zolɛ nvasoɛ a! Ɛhɛe, ɛbanyia anyuhɔlɛ kɛ awie mɔɔ ɛdi Nyamenle Edwɛkɛ ne azo a. w24.09 4-5 ¶9-10
Folɛ, April 11
Bɛnlea bɛ nwo boɛ na mɔɔ yɛyɛ gyima yɛnyia la anvi bɛ sa, emomu bɛanyia ahatualɛ ne amuala.—2 Dwɔn 8.
Gyihova vale ahyɛlɛdeɛ titili bie bɔle yɛ. Yɛ nye die nwo kɛ yɛbanyia ahyɛlɛdeɛ ɛdeɛ, noko saa yɛkyɛ awie mɔ debie a ɔmaa yɛ nye die kpole. Saa yɛkola yɛboa yɛ mediema diedima a, ɔmaa yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu. Yɛɛ saa bɛyɛ yɛ mo wɔ mɔɔ yɛyɛ yɛmaa bɛ la anwo a, ɔmaa yɛ nye die. Noko saa ahenle kile nwolɛ anyezɔlɛ o yeangile nwolɛ anyezɔlɛ o, ɔbayɛ yɛ fɛ kɛ yɛyɛle mɔɔ tenrɛ la. Mmamaa ɛ rɛle fi ye ɛlɛ kɛ “Gyihova lɛ adenle mɔɔ ɔbalua zo yeamaa wɔanyia bie dɔɔnwo” a. (2 Ek. 25:9) Yɛnrɛhola yɛnrɛhyɛ awie mɔ ninyɛne dɔɔnwo yɛnrɛdɛla Gyihova! Na debie biala ɛnyɛ anyelielɛ kɛ Gyihova mumua ne bamaa yɛ ahatualɛ. Ɔti bɛmaa yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbahɔ zo yɛazukoa yɛ anwuma Selɛ ne mɔɔ yɛ nyele la. w24.09 31 ¶20-21
Molɛ, April 12
O Gyihova me Nyamenle, mefi me ahonle muala anu meye wɔ ayɛlɛ, na mebawula wɔ duma ne anyunlunyia dahuu.—Edw. 86:12.
Gyihova se anwunvɔne yɛɛ ɔlɛ ahunluyelɛyelalɛ. (Edw. 103:13; Aye. 49:15) Ɔte yɛ edwɛkɛ bo; saa yɛlɛdi nyane a, ɔdaye noko ɔdi nyane. (Zɛk. 2:8) Ɔmmaa ɔnyɛ se kɛ yɛbabikye ye na yɛava ye Agɔnwolɛ. (Edw. 25:14; Gyi. 17:27) Yɛɛ ɔle bɛlɛvo; “ɔka ɔ nwo aze ɔnea anwuma nee azɛlɛ ye, ɔmaa koahweabane zo ɔfi ndɛtɛlɛ nu.” (Edw. 113:6, 7) Ɔlua subane ɛhye mɔ amuala ati, yɛkulo kɛ yɛwula yɛ Nyamenle bedevinli ne anyunlunyia. Yɛwula Gyihova anyunlunyia ɔluakɛ yɛkulo kɛ awie mɔ nwu ye. Menli dɔɔnwo ɛnze Gyihova anwo nɔhalɛ ne. Duzu ati ɔ? Seetan ɛsalo ɔ nwo adalɛ edwɛkɛ yeva yezi menli adwenle ne anye. (2 Kɔl. 4:4) Seetan ɛmaa bɛlie bɛli kɛ Gyihova le Nyamenle mɔɔ dahuu yeva ɛya, ɔndwenle menli nwo na ɔdaye a yemaa menli ɛlɛnwu amaneɛ wɔ ewiade ye a. Noko yɛmɛ yɛze yɛ Nyamenle ne anwo nɔhalɛ ne! Yɛlɛ nwolɛ adenle kɛ yɛbaha ɔ nwo nɔhalɛ ne yɛahile awie mɔ amaa bɛdabɛ noko bɛawula ye anyunlunyia.—Aye. 43:10. w25.01 3 ¶6-7
Kenlenzile, April 13
‘Seetan ɛlɛbɛlɛbɛla azɛlɛ ye azo amra amuala.’—Yek. 12:9.
Wɔ alimoa Kilisienema ne mekɛ zo, menli mɔɔ gyi Seetan anzi la hehanle Nyamenle Ara ne mɔɔ di munli na ɔyɛ nwanwane ninyɛne la anwo adalɛ edwɛkɛ. Kɛ neazo la, ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne mɔ hanle hilele menli kɛ Gyisɛse nyianle tumi mɔɔ ɔfa ɔtu sunsum ɛtane la vile “sunsum ɛtane ne mɔ kpanyinli ne” ɛkɛ. (Maake 3:22) Mɔɔ bɛlɛdi Gyisɛse edwɛkɛ la, ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne mɔ bɔle ye somolɛ kɛ yedendɛ yetia Gyihova na eza bɛlile menli dɔɔnwo ne adwenle kɛ bɛha kɛ bɛhu Gyisɛse. (Mat. 27:20) Nzinlii mɔɔ Kelaese ɛdoavolɛma ne ɛlɛbɔ edwɛkpa ne nolo la, bɛdabɛ mɔɔ bɛdwazo bɛtia bɛ la “lile wulale maanle maanle ne anu amra” bɛmaanle bɛyɛle zɔhane Kilisienema ne kpɔdekpɔde. (Gyi. 14:2, 19) December 1, 1998, The Watchtower ne hilehilele edwɛkɛ mɔɔ wɔ Gyima ne 14:2 la anu kɛ: “Dwuuma mɔɔ dwazo tia Kilisienema ne la mumua ne andie bɛ edwɛkɛ ne yɛɛ eza bɛhehanle bɛ nwo adalɛ edwɛkɛ amaa maanle maanle ne anu amra andie edwɛkɛ mɔɔ Kilisienema ne ɛlɛbɔ ye nolo la na eza bɛakpɔ bɛ.” Ɛnɛ noko, ɔtɛkɔ zo ‘ɔtɛbɛlɛbɛla azɛlɛ ye azo amra amuala.’ w24.04 11 ¶15-16
Dwɛkɛ, April 14
Asoo azɛlɛ ye kɔsɔɔti Ndɛnebuavolɛ ne ɛnrɛyɛ mɔɔ tenrɛ la ɔ?—Gyn. 18:25.
Awie banyia dahuu ngoane kenle bie a, ɔngyi mekɛ mɔɔ ɔbawu la azo. Gyihova le Ndɛnebuavolɛ mɔɔ di munli—ɔdi pɛlepɛle yɛɛ ɔbua ndɛne fɔɔnwo. (Edw. 33:4, 5) Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ, “azɛlɛ ye kɔsɔɔti Ndɛnebuavolɛ ne” bayɛ mɔɔ tenrɛ la. Eza ndelebɛbo wɔ nu kɛ yɛbaha kɛ saa awie banyia dahuu ngoane kenle bie a, ɔngyi ɛleka mɔɔ ɔde la azo. Ɔnrɛra ye ɛlɛ kɛ Gyihova babua menli mgbe dɔɔnwo mɔɔ dede maanle ngakyile mɔɔ bɛammaa bɛannyia nwolɛ adenle ɛlɛ kɛ bɛbazukoa Belemgbunlililɛ ne anwo debie la ndɛne kɛ bɛle “mbɔnkye.” (Mat. 25:46) Azɛlɛ ye kɔsɔɔti Ndɛnebuavolɛ ne mɔɔ yɛ mɔɔ tenrɛ la dwenle menli ɛhye mɔ anwo kpalɛ tɛla yɛ. Yɛnze kɛzi Gyihova bali ninyɛne nwo gyima wɔ anwongyelelɛ kpole ne anu la. Bie a menli ɛhye mɔ bie banyia nwolɛ adenle azukoa Gyihova anwo debie, anyia ye nu diedi na bɛagyinla Gyihova afoa wɔ mekɛ mɔɔ ɔbade ye duma nwo wɔ maanle maanle ne mɔ kɔsɔɔti anyunlu la.—Yiz. 38:16. w24.05 12 ¶14-15
Maanle, April 15
Bɛhulo bɛ nwo.—Dwɔn 15:12.
Gyihova menli lɛ ɛhulolɛ kɛ bɛbaboa bɛ nwo ngoko. (2 Kɔl. 8:4) Noko ɔdwu mekɛ ne bie a yɛhyia akɛnrasesebɛ na yɛahola yɛayɛ zɔ. Kɛ neazo la, mɔɔ konle bie zile la, mgbanyima mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la nwunle kɛ bɛ mediema ne mɔ hyia anwosesebɛmaanlɛ, moalɛ, Baebolo, mbuluku mɔɔ gyi Baebolo ne azo, aleɛ, adɛladeɛ nee dabelɛ. Ɔlua ɛlɔlɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa mboane ne la ati, mgbanyima ne mɔ vale bɛ ngoane dole esiane nu amaa bɛahola bɛava mɔɔ mediema hyia la bɛamaa bɛ. Ɔhyia kɛ yɛyɛ ko wɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu. Di adehilelɛ mɔɔ bɛ maanle ne anu Bɛtɛle ne bava amaa bɛ la azo. (Hib. 13:17) Ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima ta neɛnlea ngyehyɛleɛ mɔɔ bɛ asafo ne ɛyɛ ɛziezie bɛ nwo ɛmaa esiane mekɛ nee adehilelɛ mɔɔ ahyehyɛdeɛ ne bava amaa wɔ mekɛ mɔɔ esiane ɛlɛba arazi la anu. (1 Kɔl. 14:33, 40) Nyia akɛnrasesebɛ, noko maa ɛ nye ɛla ɛkɛ. (Mrɛ. 22:3) Fa wɔ adwenle di gyima. Mmafa ɛ nwo ɛto esiane mɔɔ nwolɛ ɛngyia la anu. Fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo. Ɔbahola yeaboa wɔ yeamaa wɔaboa ɛ mediema wɔamaa bɛabɔ bɛ nwo bane. w24.07 4 ¶8; 5 ¶11
Kule, April 16
‘Wɔ me anwongyelelɛ nu, na me ɛzunlɛ dwule ɔ nzo nu.’—Edw. 18:6.
Ɛnee Belemgbunli Devidi ze Gyihova na ɔvale ɔ nwo ɔdole Ɔ nwo zo. Mɔɔ Belemgbunli Sɔɔlo nee awie mɔ gyɛne bɔle mɔdenle kɛ bɛku Devidi la, ɔyɛle asɔne ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔboa ye. Mɔɔ Nyamenle buale Devidi asɔneyɛlɛ ne na ɔliele ye la, ɔhanle kɛ: “Gyihova de aze!” (Edw. 18:46) Devidi edwɛkɛ ɛhye ɛngile kɛ ɛnee ɔdie ɔto nu ala kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ. Buluku bie hanle kɛ ɛnee Devidi ɛlɛkile kɛ ɔlɛ Gyihova anu anwodozo kɛ “ɔle tease Nyamenle ne mɔɔ dahuu ɔboa ye menli a.” Amgba, Devidi mumua ne nwunle kɛ ye Nyamenle ne de aze, na zɔhane anwodozo ne maanle ɔbɔle kpɔkɛ kyengye kɛ ɔbazonle Gyihova na yeaye ye ayɛlɛ. (Edw. 18:28, 29, 49) Saa yɛdie yɛdi bɔkɔɔ kɛ Gyihova a le tease Nyamenle ne a, ɔbaboa yɛ yeamaa yɛava mɔdenlebɔlɛ yɛazonle ye. Yɛbanyia anwosesebɛ yɛagyinla sɔnea nloa na yɛanyia ɛhulolɛ kɛ yɛbahɔ zo yɛayɛ gyima ɛsesebɛ wɔ ye ɛzonlenlɛ nu. Eza yɛbabɔ kpɔkɛ kɛ yɛbabeta Gyihova. w24.06 20-21 ¶3-4
Yalɛ, April 17
Bɛmmamaa awie biala bɛlɛbɛla bɛ wɔ adenle biala anu.—2 Tɛs. 2:3.
Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle Tɛsalonaekama ne la anu a? Saa yɛte edwɛkɛ bie mɔɔ nee nɔhalɛ ne mɔɔ yɛzukoa yɛvi Baebolo ne anu la ɛnle ko anzɛɛ adalɛ edwɛkɛ bie mɔɔ ɔyɛ azibɛnwo la a, ɔwɔ kɛ yɛda nrɛlɛbɛ ali. Wɔ tete Soviet Union ne tumililɛ bo, yɛ agbɔvolɛ vale kɛlata bie hɔmaanle yɛ mediema na bɛhanle kɛ ɔvi yɛ mediema mɔɔ wɔ ewiade amuala gyima ne ati la ɛkɛ. Kɛlata ne maanle yɛ mediema bie mɔ anwosesebɛ kɛ bɛdabɛ mumua ne bɛde bɛ ahyehyɛdeɛ ɛdeɛ mɔɔ bɛnvea awie abo a. Ɛnee ɔzɔho kɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ kɛlata ne anu la le nɔhalɛ. Noko mediema mɔɔ di nɔhalɛ la ammaa bɛambɛlɛbɛla bɛ. Bɛnwunle kɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ kɛlata ne anu la nee mɔɔ bɛhilehile bɛ la ɛnle ko. Ɛnɛ, ɔyɛ a nɔhalɛ ne anwo agbɔvolɛ dua yintanɛte ne nee sohyia media zo kɛ bɛbɔ mɔdenle bɛamaa yɛ adwenle nu ayɛ yɛ kesee na bɛakpakyekpakye yɛ nu. Ɔnle kɛ yɛmaa “bɛsɛkye [yɛ] adwenle ndɛndɛ,” emomu ɔwɔ kɛ yɛnea kɛ saa mɔɔ yɛde anzɛɛ mɔɔ yɛgenga la nee nɔhalɛ ne mɔɔ yɛzukoa ye dɛba la le ko a, amaa yɛabɔ yɛ nwo bane.—2 Tɛs. 2:2; 1 Dwɔn 4:1. w24.07 12 ¶14-15
Folɛ, April 18
Saa awie yɛ ɛtane a, yɛlɛ boavolɛ.—1 Dwɔn 2:1.
Kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia kpalɛ mɔɔ awie bahola azi la a le kɛ ɔbayila ɔ nwo zo yeamaa Gyihova na yearaboka Ye azonvolɛ ne mɔ anwo. Mɔɔ Gyihova kulo kɛ awie biala yɛ la ɛne. Duzu ati ɔ? Ɔkulo kɛ bɛ nee ye nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ na bɛtɛnla aze dahuu. (Dit. 30:19, 20; Gal. 6:7, 8) Noko akee, Gyihova ɛntinlitinli awie biala anwo zo kɛ ɔzonle ye. Ɔmaa yɛ nuhua ko biala si mɔɔ ɔkulo kɛ ɔyɛ la anwo kpɔkɛ. Na saa Kilisienenli mɔɔ bɛzɔne ye la yɛ ɛtane kpole ɛ? Saa yeannu ɔ nwo a, ɔwɔ kɛ bɛye ye bɛfi asafo ne anu. (1 Kɔl. 5:13) Yemɔ bɔbɔ, Gyihova anye la ye ɛsesebɛ kɛ ahenle mɔɔ ɛyɛ ɛtane kpole zɛhae la bazia ara Ye ɛkɛ. Nɔhalɛ nu, ɛhye titili ati a ɔduale ɛkpɔnedeɛ ne a, amaa bahola bɛava ɛtanevolɛma mɔɔ bɛnlu bɛ nwo la ɛtane bɛahyɛ bɛ. Yɛ Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la maa ɛtanevolɛma anwosesebɛ kɛ bɛnlu bɛ nwo.—Zɛk. 1:3; Wlo. 2:4; Gye. 4:8. w24.08 14 ¶1-2
Molɛ, April 19
Me ra, saa wɔ ahonle nwu nrɛlɛbɛ a, Yemɔ me ahonle bali fɛlɛko.—Mrɛ. 23:15.
Ɔkadwu mekɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Dwɔn hɛlɛle ye kɛlata mɔɔ tɔ zo nsa la, ɛnee menli bie mɔ ɛlɛsalo adalɛ ngilehilelɛ na bɛlɛkpakyekpakye mediema ne mɔ anu. Noko bie mɔ hɔle zo ‘luale nɔhalɛ ne anu.’ Bɛdiele Gyihova na ɛnee bɛlua “kɛ mɔɔ ye mɛla ne kile la.” (2 Dwɔn 4, 6) Kilisiene nɔhavoma ɛhye mɔ maanle Dwɔn nee Gyihova anye liele. (Mrɛ. 27:11) Duzu a yɛsukoa yɛfi nu a? Nɔhalɛlilɛ maa yɛ nye die. (1 Dwɔn 5:3) Kɛ neazo la, saa yɛnwu kɛ yɛlɛmaa Gyihova anye alie a, ɔmaa yɛdayɛ noko yɛ nye die. Saa ɔnwu kɛ yɛho yɛtia ewiade sɔnea ngakyile na yɛlie nɔhalɛ ne yɛdo nu a, ɔmaa ɔdi fɛlɛko. Anwumabɔvolɛma mɔɔ wɔ anwuma la noko anye die. (Luku 15:10) Saa yɛnwu kɛ yɛ nuhua ko biala ɛlɛkɔ zo ali nɔhalɛ. (2 Tɛs. 1:4) Na saa ewiade ɛhye pɛ nu a, yɛ nye balie kɛ yɛhɔle zo yɛlile nɔhalɛ yɛmaanle Gyihova wɔ ewiade mɔɔ Seetan ɛnyia zolɛ tumi la anu la. w24.11 12 ¶17-18
Kenlenzile, April 20
Awie biala mmakpondɛ ɔ ngome ye boɛyɛlɛ, ɔkpondɛ awie mɔ noko ɛdeɛ.—1 Kɔl. 10:24.
Ɔwɔ kɛ ɔdi mekɛ tendenle nyɛ kolaa na wɔaha wɔahile awie kɛ ɛ nye die ɔ nwo? Saa ɛka ɛkile awie ndɛndɛ kɛ ɛ nye die ɔ nwo a, bie a ɔbabu wɔ kɛ ɛpele ɛ nwo. (Mrɛ. 29:20) Noko eza saa ɛkyɛ nwolɛ somaa a, ɔbabu wɔ kɛ ɛngola ɛnzi kpɔkɛ, titili saa ahenle ne ɛlimoa ɛnwu kɛ ɛ nye die ɔ nwo a. (Nol. 11:4) Kakye kɛ, kolaa na wɔaha wɔahile awie kɛ ɛ nye die ɔ nwo la, ɔnle kɛ ɛnyia adwenle kɛ ye biala anu ɛbagya ahenle. Noko ɔwɔ kɛ ɛnwu kɛ wɔdwu agyalɛ ɛhɔlɛ na bie a ɛgya ahenle ne a ɔbaboa wɔ. Noko saa ɛnwu kɛ awie anye die ɛ nwo a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a? Saa ɛ nye ɛnlie nwo kɛ ɛ nee ye badu a, maa ɔnwu ye wienyi wɔ wɔ nyɛleɛ nu. Ɔnle kpalɛ kɛ ɛbamaa ahenle anyia adwenle kɛ ɛ nye die ɔ nwo noko amuanrɛɛ ɔnle wɔ adwenle nu zɔ.—Ɛfɛ. 4:25. w24.05 22-23 ¶9-10
Dwɛkɛ, April 21
Mebara bieko na mearava bɛ meahɔ me sua nu.—Dwɔn 14:3.
Menli mɔɔ amgba bɛkpokpa bɛ na bɛdi nɔhalɛ la ala a Gyisɛse bava bɛ ahɔ anwuma Belemgbunlililɛ ne anu a. Bɛnrɛva awie biala mɔɔ bɛkpokpa ye mɔɔ yeangɔ zo yeanzinza wɔ sunsum nu la bɛnrɛboka “bɛdabɛ mɔɔ yekpa bɛ la” anwo. (Mat. 24:31) Saa yɛtɛlɛ nu a, ɔwɔ kɛ Nyamenle menli kɔsɔɔti, ɔnva anyelazo mɔɔ bɛlɛ la, bu Gyisɛse edwɛkɛ ne kɛ ɔlɛbɔ bɛ kɔkɔ kɛ bɛhɔ zo bɛzinza na bɛli nɔhalɛ dahuu. Yɛranwu Gyihova kpalɛ ɔti yɛdie yɛdi kɛ ye ndɛnebualɛ le fɔɔnwo. Saa Gyihova ɛkpa kɛ ɔbakpokpa nɔhavoma bie mɔ kenlensa ye a, ɔngyegye yɛ. Yɛkakye mɔɔ Gyisɛse hanle ye wɔ gyimayɛvoma ne mɔɔ bɛbɔle bɛ ɛkpa wɔ dɔne nnu la anwo wɔ ye vanye egyinli nwo ndonwo ne anu la. (Mat. 20:1-16) Bɛdabɛ mɔɔ bɛmaanle bɛhɔyɛle gyima wɔ vanye egyinli ne anu nɔsolɛ nu la nee bɛdabɛ mɔɔ bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛyɛ gyima ɔvi nwonlomɔ nu la amuala nyianle ahatualɛ ko. Zɔhane ala a ɔnva nwo mekɛ mɔɔ bɛbakpokpa awie la, saa bɛbua bɛ ndɛne kɛ bɛdi nɔhalɛ a, bɛ muala bɛbanyia anwuma ahatualɛ ne a. w24.09 24 ¶15-17
Maanle, April 22
Kelaese bɔbɔ nwunle amaneɛ maanle bɛ, na ɔgyakyile neazo ɔmaanle bɛ kɛ bɛli ɔ gyakɛ anzi kpalɛ.—1 Pita 2:21.
Gyisɛse yɛle kɛzi bɛgyinla nzisi nloa la anwo neazo mɔɔ di munli. Nea nzisi mɔɔ ɔyiale wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛle ye mbusuafoɔ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛnle ye mbusuafoɔ ɛkɛ la. Ye mbusuafoɔ mɔɔ bɛnle diedima la hanle kɛ yezɛ, ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne mɔ bɔle ye somolɛ kɛ ɔ nee sunsum ɛtane ne mɔ a yɛ gyima a, Wulomu sogyama noko golole ɔ nwo, bɛyɛle ye amumuyɛ yɛɛ awieleɛ bɔkɔɔ ne bɛhunle ye. (Maake 3:21, 22; 14:55; 15:16-20, 35-37) Gyisɛse gyinlanle nzisi ɛhye mɔ amuala nee gyɛne dɔɔnwo anloa mɔɔ yeanyɛ bie yeandua bɛ kakɛ a. Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi ye neazo ne anu a? (1 Pita 2:21-23) Gyisɛse yɛle neazo mɔɔ di munli mɔɔ saa awie mɔ nee yɛ ɛnli ye boɛ a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛdi gyima la maanle yɛ. Ɛnee ɔze mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ koonwu nee mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔtendɛ la. (Mat. 26:62-64) Tɛ adalɛ edwɛkɛ biala mɔɔ bɛhanle ye wɔ ɔ nwo la a ɔbuale bie a. (Mat. 11:19) Mekɛ mɔɔ ɔdendɛle bɔbɔ la, yeambɔ menli mɔɔ bɛyɛle ye kpɔdekpɔde la aholoba anzɛɛ yeanwunlonwunla bɛ. w24.11 4-5 ¶9-10
Kule, April 23
Kelaese Gyisɛse rale ewiade ye anu kɛ ɔbalie ɛtanevolɛma ngoane.—1 Tim. 1:15.
Fa ye kɛ ɛlɛfa ahyɛlɛdeɛ titili bie mɔɔ le kɛnlɛma na eza ɔbaboa la wɔamaa awie. Saa ɛnwu kɛ ahenle vale ahyɛlɛdeɛ ne hɔveale na ɔyele ye adwenle ɔvile zolɛ a, nea kɛzi ɔbayɛ wɔ nyane la! Noko, saa ɛnwu kɛ ɔlɛfa ahyɛlɛdeɛ ne yɛali gyima kpalɛ na eza ɔkile nwolɛ anyezɔlɛ a, ɛ nye balie kpalɛ. Duzu a yɛlɛkile a? Gyihova ɛva ɔ Ra ne ɛmaa yɛ. Saa Gyihova nwu kɛ yɛlɛkile ahyɛlɛdeɛ ɛhye mɔɔ sonle bolɛ nee ye ɛlɔlɛ ne mɔɔ ɔhanle ye ɔmaanle ɔvale ɛkpɔnedeɛ ne ɔmaanle yɛ la anwo anyezɔlɛ a, ɔ nye die kpalɛ! (Dwɔn 3:16; Wlo. 5:7, 8) Noko mekɛ ɛlɛkɔ la, wɔannea a anyezɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ɛkpɔnedeɛ ahyɛlɛdeɛ ne la baha aze. Ɔbayɛ kɛ asɛɛ yɛlɛfa Nyamenle ahyɛlɛdeɛ ne yɛavea. Ɔyɛ yɛ fɛ kɛ ɔvale ɔmaanle yɛ la ɛdeɛ, noko yɛva yɛvea. Amaa ɛhye anzi la, ɔwɔ kɛ yɛta yɛdwenledwenle mɔɔ Nyamenle nee Kelaese ɛyɛ ɛmaa yɛ la anwo. w25.01 26 ¶1-2
Yalɛ, April 24
Dwenledwenle ɛhye mɔ anwo; tu ɛ nwo maa bɛ bɔkɔɔ, amaa menli kɔsɔɔti anwu wɔ anyuhɔlɛ ne wienyi.—1 Tim. 4:15.
Saa adiema nrenyia bie bafɛta kɛ asafo nu kpanyinli a, ɔnle kɛ ɔyɛ diedinli fofolɛ. Ɔnle kɛ ɛyɛ awie mɔɔ bɛzɔnenle wɔ la ɛhyɛ kpalɛ ɛdeɛ, noko ɛhyia mekɛ amaa wɔanyi sunsum nu. Kolaa na bɛakpa wɔ kɛ kpanyinli la, ɔwɔ kɛ ɛmaa ɔda ali kɛ ɛle kɛ Gyisɛse la, ɛbɛlɛ ɛ nwo aze yɛɛ ɛkulo kɛ ɛkendɛ too Gyihova mumua ne maa wɔ gyimalilɛ. (Mat. 20:23; Fel. 2:5-8) Saa ɛbeta Gyihova, ɛfa ye tenlene ngyinlazo ne mɔ ɛbɔ wɔ ɛbɛla na ɛfa adehilelɛ mɔɔ ye ahyehyɛdeɛ ne fa maa la ɛdi gyima a, ɛbahola wɔahile kɛ ɛle nɔhavo. Ngɛlɛlera ne ka ye wienyi kɛ ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima kola kilehile. Asoo ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ ɛyɛ awie mɔɔ ɛze tendɛ kpalɛ wɔ bagua nu ɔ? Kyɛkyɛ. Mgbanyima dɔɔnwo mɔɔ bɛbɔ mɔdenle la ɛnze bagua nu ɛdendɛlɛ nye zo kpalɛ ɛdeɛ, noko saa bɛlua daselɛlilɛ nu anzɛɛ bɛkɔkpɔla mboane ne mɔ bie a, bɛkilehile kpalɛ. w24.11 23-24 ¶14-15
Folɛ, April 25
Mekulo wɔ mɛla ne mɔ Metɛla nvutuke, nvutuke kpalɛ bɔbɔ la.—Edw. 119:127.
Saa ɛnwu edwɛkɛ bie mɔɔ ɛnde ɔ bo kpalɛ la wɔ Baebolo ne anu a, yɛ nwolɛ neɛnleanu. Akee bɔ mɔdenle kɛ ɛbadwenledwenle mɔɔ wɔnwu ye nee mɔɔ ɔmaa ɛnwu ye wɔ Gyihova, ɔ Ra ne nee ɛlɔlɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa wɔ la anwo wɔ alehyenlɛ ne anu. (Edw. 119:97, ɔbdw.) Mekɛ biala mɔɔ ɛbadɛnla aze kɛ ɛkenga debie anzɛɛ ɛyɛ neɛnleanu la, saa wɔannwu debie fofolɛ anzɛɛ mɔɔ ɛ nye die nwo kpalɛ la a, mmamaa ɛ sa nu to. Wɔ adenle bie azo, ɛle kɛ awie mɔɔ ɔlɛkpondɛ nvutuke la. Fane dɔɔnwo ne ala, awie mɔɔ ɔlɛkpondɛ nvutuke la nyia abotane fa dɔnehwele anzɛɛ kenle dɔɔnwo kpondɛ kolaa na yeanyia nvutuke ekyi bɔbɔ. Noko bɛkɔ zo bɛkpondɛ ɔluakɛ nvutuke ekyi bie bɔbɔ sonle bolɛ maa bɛ. Noko debie mɔɔ sonle bolɛ kpalɛ tɛla nvutuke la a le Baebolo nu nɔhalɛ ne! (Mrɛ. 8:10) Ɔti nyia abotane na kɔ zo di wɔ Baebolo ɛgengalɛ ngyehyɛleɛ ne azo.—Edw. 1:2. w25.01 25 ¶14-15
Molɛ, April 26
Kɛ mɔɔ Gyihova ɛva bɛ ɛtane ɛhyɛ bɛ bɔkɔɔ la, bɛdabɛ noko bɛyɛ ye zɔhane ala.—Kɔl. 3:13.
Gyihova anye la kɛ yɛbanyia ɛhulolɛ kɛ yɛbava menli mɔɔ fo yɛ la ɛtane yɛahyɛ bɛ. (Edw. 86:5; Luku 17:4; Ɛfɛ. 4:32) Bie a edwɛkɛ mɔɔ awie baha anzɛɛ debie mɔɔ ɔbayɛ yeahile yɛ la bayɛ yɛ nyane kpalɛ, titili saa ahenle le yɛ gɔnwo kpalɛ anzɛɛ yɛ busuanli a. (Edw. 55:12-14) Ɔyɛ a kɛzi ninyɛne ɛhye mɔ maa yɛdi nyane la kola yɛ kɛ asɛɛ bɛva dadeɛ bɛwɔ yɛ la. (Mrɛ. 12:18) Bie a yɛbabɔ mɔdenle kɛ yɛyɛ yɛ nwo kɛ asɛɛ ɔnyɛ yɛ nyane la. Noko saa yɛyɛ ye zɔ a, ɔbayɛ kɛ bɛva dadeɛ bɛwɔ yɛ na bɛgyakyi dadeɛ ne wɔ hanlɛ ne anu la. Zɔhane ala a saa awie yɛ yɛ debie ɔmaa yɛdi nyane na yɛbu yɛ nye yɛgua kɛzi yemaa yɛde nganeɛ la azo a, ɔnrɛmaa yɛ nwo ɛnrɛdɔ yɛ a. Saa awie fo yɛ a, bie a mɔɔ yɛbalimoa yɛayɛ la a le kɛ yɛbava ɛya. Baebolo ne ka kɛ ɔyɛ a yɛbava ɛya. Noko ɔbɔ yɛ kɔkɔ kɛ ɔnle kɛ yɛmaa zɔhane nganeɛdelɛ ne fo yɛ nwo zo. (Edw. 4:4; Ɛfɛ. 4:26) Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ debie kpalɛ ɛnda ɛnvi ɛyavalɛ nu ɛmba. (Gye. 1:20) Kakye kɛ, tɛ dahuu a yɛbahola yɛahomo yɛ nwo zo a, noko saa yɛbahɔ zo yɛava ahenle ne anwo ɛya a, yemɔ ɔle yɛ kpɔkɛzilɛ. w25.02 15 ¶4-6
Kenlenzile, April 27
‘Nrɛlɛbɛ die ɔ menle ngoane.’—Nol. 7:12.
Gyisɛse hanle kɛzi nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ awie baboɔboa ezukoa nloa azie na ɔnrɛyɛ “sukoavolɛ wɔ Nyamenle anyunlu” la. (Luku 12:16-21) Awie biala ɛnze mɔɔ bazi ɛhyema a. (Mrɛ. 23:4, 5; Gye. 4:13-15) Kɛmɔ yɛle Kelaese ɛdoavolɛma la ati, yɛyia ngyegyelɛ fɔɔnwo bie. Gyisɛse hanle kɛ ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ kɛ ‘yɛbagyakyi yɛ ninyɛne kɔsɔɔti anzi ɛlilɛ’ na yɛahola yɛayɛ ye ɛdoavolɛma. (Luku 14:33) Alimoa Kilisienema mɔɔ ɛnee wɔ Dwudiya la anye liele nwo kɛ bɛbagyakyi bɛ nwonane afoa nu ninyɛne nzi ɛlilɛ amaa bɛayɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma. (Hib. 10:34) Yɛ mekɛ ye azo noko, mediema dɔɔnwo gyima ɛvi bɛ sa ɔluakɛ bɛangulo kɛ bɛbagyinla afoa biala wɔ maanyɛlɛ nu la ati. (Yek. 13:16, 17) Duzu a boale bɛ ɔmaanle bɛholale bɛyɛle zɔ a? Bɛlɛ ɛwɔkɛ ɛhye mɔɔ Gyihova ɛbɔ la anu anwodozo bɔkɔɔ, ɔse: “Menrɛgyakyi wɔ ɛlɛ, yɛɛ menrɛkpo wɔ ɛlɛ.” (Hib. 13:5) Yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la yɛsiezie yɛ nwo yɛmaa kenle bie, na saa yɛyia tɛnlabelɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la a, yɛlɛ anwodozo kɛ Gyihova banlea yɛ. w25.03 29 ¶13-14
Dwɛkɛ, April 28
Kɛkala mɔɔ yɛzukoa Kelaese anwo mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne yɛwie la, bɛmaa yɛbɔ mɔdenle yɛnyi sunsum nu, na yɛando adiabo bieko.—Hib. 6:1.
Gyihova ɛngulo kɛ yɛ ngomekye yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛnyi sunsum nu. Mediema mɔɔ sonle kɛ neavolɛma nee kilehilevolɛma wɔ Kilisiene asafo ne anu la ɛziezie bɛ nwo kɛ bɛbaboa yɛ bɛamaa yeanyi sunsum nu na yɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ, yɛayɛ “kɛ sonla mɔɔ ɛwie nyi na yeli munli kɛ mɔɔ Kelaese de la.” (Ɛfɛ. 4:11-13) Eza Gyihova fa ye sunsum nwuanzanwuanza ne maa yɛ amaa yɛanyia “Kelaese adwenle.” (1 Kɔl. 2:14-16) Bieko, Nyamenle maanle bɛhɛlɛle Edwɛkpa nna ne amaa yɛanwu kɛzi Gyisɛse hilehilele, ɔdendɛle nee kɛzi ɔyɛle ye nyɛleɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛyɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ azɛlɛ ye azo la. Saa ɛsukoa kɛzi Gyisɛse dwenle na ɔyɛ ye ninyɛne la a, ɛbahola wɔadwu bodane mɔɔ gyi ɛ nye zo kɛ ɛnyi sunsum nu la anwo. Noko amaa yɛanyi sunsum nu la, eza ɔwɔ kɛ yɛsukoa dɔɔnwo yɛtɛla “Kelaese anwo mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne,” mɔɔ yemɔ a le Kilisiene mɔlebɛbo Baebolo nu ngilehilelɛ ne la. w24.04 4-5 ¶11-12
Maanle, April 29
Adwenlenubukelɛ bazinza wɔ, na adwenlenunwunlɛ abɔ ɛ nwo bane.—Mrɛ. 2:11.
Kenle ko biala yɛsisi kpɔkɛ. Kpɔkɛzilɛ bie mɔ ɛnyɛ se, bie a le aleɛ mɔɔ yɛbali ye nwonlomɔ anzɛɛ mekɛ mɔɔ yɛbava yɛala la. Ninyɛne bie mɔ noko anwo kpɔkɛzilɛ ɛnla aze. Bɛkola bɛka yɛ kpɔkɛdelɛ, yɛ anyelielɛ, yɛ alɔvolɛ anzɛɛ yɛ ɛzonlenlɛ. Yɛkulo kɛ yɛ kpɔkɛzilɛ ne mɔ boa yɛ nee yɛ abusua ne amuala. Mɔɔ tɛla biala la, yɛ nye la kɛ yɛ kpɔkɛzilɛ ne mɔ bazɔ Gyihova anye. (Wlo. 12:1, 2) Debie mɔɔ hyia mɔɔ ɔbamaa wɔazi kpɔkɛ kpalɛ la a le kɛ ɛbanwu edwɛkɛ ne akunlu nee ɔ nzi. Duzu ati a ɛhye anwo hyia a? Fa ye kɛ awie mɔɔ ɛnde kpɔkɛ fee la ɛhɔ dɔketa bie ɛkɛ. Asoo dɔketa ne badwazo ala ayɛ wuliravolɛ ne ayile mɔɔ ɔnrɛlimoa ɔnrɛnleɛnlea ye ewule ne anu anzɛɛ ɔnrɛbiza ye kpuya biala ɔ? Kyɛkyɛ. Saa ɛdawɔ noko ɛdimoa ɛsuzu wɔ tɛnlabelɛ ne anwo na ɛte ɔ bo kpalɛ a, ɔbamaa wɔasisi kpɔkɛ kpalɛ. w25.01 14 ¶1-3
Kule, April 30
‘Gyihova ɛva wɔ ɛtane ɛhyɛ wɔ. Ɛnrɛwu.’—2 Sa. 12:13.
Anwunvɔnezelɛ ɛyi Gyihova tɛkɛɛ yɛɛ “ɔngulo kɛ bɛsɛkye awie biala.” Kɛzi ɔlale anwunvɔnezelɛ ali ɔhilele menli bie mɔɔ yɛle ɛtane mgbole la ɛ? (2 Pita 3:9) Belemgbunli Devidi yɛle ɛtane mgbole bie mɔ, bie a le agyalɛzɛkyelɛ nee sonla ɛhunlɛ. Noko Devidi nlunle ɔ nwo, ɔti Gyihova zele ye anwunvɔne na ɔvale ye ɛtane ɔhyɛle ye. (2 Sa. 12:1-12) Belemgbunli Manasɛ vale ye ngoane mekɛ ne anu dɔɔnwo yɛle ninyɛndane ngakyile. Noko ɔnva nwo kɛ nrenyia zɔhane yɛle ɛtane kpole la, mɔɔ ɔnlunle ɔ nwo la, Gyihova nyianle debie gyinlanle zo zele ye anwunvɔne na ɔvale ye ɛtane ne mɔ ɔhyɛle ye. (2 Ek. 33:9-16) Neazo ɛhye mɔ kakye yɛ kɛ, saa Gyihova nwu debie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔgyinla zo ɔse anwunvɔne a, ɔyɛ ye zɔ. Ɔbadwazo menli zɛhae mɔ ɔluakɛ bɛnwunle ye kɛ bɛyɛ ɛtane mgbole na bɛnlunle bɛ nwo. w24.05 4 ¶12