March
Molɛ, March 1
Mɔɔ ɛwu la bɛbua ye benle wɔ ye ɛtane nwo.—Wlo. 6:7.
Baebolo ne ka menli mɔɔ ɛnee bɛle tenlenema na nzinlii bɛ ɛbɛlabɔlɛ zɛkyele la anwo edwɛkɛ. Bɛ nuhua ko a le Belemgbunli Sɔlɔmɔn. Bɛhilehilele ye Nyamenle ndenle ne mɔ kpalɛ yɛɛ Gyihova yilale ye kpole kpalɛ; noko nzinlii ɔzonlenle awozonle. Ye ɛtane ne mɔ maanle Gyihova vale ɛya kpole, na ɔlua ye ɛtane ne mɔ ati, Yizilayɛ maanle ne nwunle amaneɛ wɔ ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo anu. Nɔhalɛ nu, Ngɛlɛlera ne ka kɛ “Sɔlɔmɔn nee ye nenyia mɔ,” mɔɔ bie a le nɔhavoma le kɛ Belemgbunli Devidi la, “hɔlale.” (1 Arl. 11:5-9, 43; 2 Arl. 23:13) Noko asoo kɛzi bɛziele bɛ la kile kɛ bɛbadwazo bɛ ɔ? Baebolo ne ɛnga. Ewudwazo ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi yɛ Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ɛkɛ. Ɔbadwazo bɛdabɛ mɔɔ ɔkulo kɛ bɛnyia nwolɛ adenle bɛsonle ye dahuu la. (Dwobu 14:13, 14; Dwɔn 6:44) Asoo Sɔlɔmɔn banyia ahyɛlɛdeɛ zɛhae bie? Gyihova a ze ye a; yɛmɛ yɛnze. Noko yɛze kɛ Gyihova bayɛ mɔɔ tenrɛ la. w24.05 4 ¶9
Kenlenzile, March 2
Mebara wɔ ɛdanlɛsua ne anu dahuu.—Edw. 61:4.
Saa yɛyila yɛ nwo zo yɛmaa Gyihova a, ɛnee yɛrayɛ nyɛvolɛ wɔ ye ɛdanlɛsua ne anu. Yɛnyia sunsum nu aleɛ dɔɔnwo yɛdi yɛɛ yɛfa menli mɔɔ bɛdabɛ noko bɛrayɛ Gyihova nyɛvolɛ la agɔnwolɛ. Noko ye sɛkɛlɛneɛ adenle zo ɛdanlɛsua ne ɛnle ɛleka fɔɔnwo bie ala. Ɔwɔ ɛleka biala mɔɔ ye azonvolɛ mɔɔ bɛyɛ tieyɛ la wɔ la. (Yek. 21:3) Na nɔhavoma mɔɔ bɛwu la noko ɛ? Bɛtɛde nyɛvolɛ wɔ Gyihova ɛdanlɛsua ne anu ɔ? Ɛhɛe! Duzu ati a yɛkola yɛka ye zɔ a? Ɔluakɛ wɔ Gyihova anye zo, menli zɔhane mɔ tɛte ngoane nu. Gyisɛse hilehilele nu kɛ: “Mɔɔ fale mowuamra ɛdwazolɛ ne anwo la, Mosisi bɔbɔ maanle ɔlale ali wɔ kpɔkɛ ne anwo edwɛkɛ ne anu, wɔ mekɛ mɔɔ ɔvɛlɛle Gyihova kɛ ‘Ebileham Nyamenle nee Ayezeke Nyamenle nee Gyekɔbo Nyamenle la.’ Ɔnle mowuamra Nyamenle, emomu teasema Nyamenle, ɔluakɛ ɔ nye zo a bɛ muala bɛde aze.”—Luku 20:37, 38. w24.06 3 ¶6-7
Dwɛkɛ, March 3
Gyihova le me anwosesebɛ nee me enyinlike.—Edw. 28:7.
Zeedɔko hɔle Hibulɔn. Ɔvale ye konle ninyɛne ɔhɔle na ɛnee yeziezie ɔ nwo yemaa konle. (1 Ek. 12:38) Ɛnee ɔlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔ nee Devidi bahɔ konle na bɛabɔ Yizilayɛ anwo bane bɛavi ye agbɔvolɛ asa anu. Bie a ɛnee Zeedɔko ɛnlɛ anwubielɛ dɔɔnwo kɛ sogyanli la, noko ɛnee ɔlɛ akɛnrasesebɛ kpalɛ. Nienwu a ɛsɔfo le kɛ Zeedɔko zukoale ye akɛnrasesebɛ ne vile a? Ɛnee menli mɔɔ anwo yɛ se na bɛlɛ akɛnrasesebɛ la ɛbɔ Zeedɔko ɛyia. Ɛhye ati a ɔzukoale bɛ neazo ne la. Kɛ neazo la, akɛnrasesebɛ mɔɔ Devidi lale ye ali ‘lile Yizilayɛma anyunlu hɔle konle la’ maanle Yizilayɛma amuala vile bɛ ahonle nu gyinlanle ɔ nzi. (1 Ek. 11:1, 2) Mɔɔ Devidi agbɔvolɛ rale ɔ nwo zo la, ɔkpondɛle moalɛ ɔvile Gyihova ɛkɛ. (Edw. 138:3) Eza Zeedɔko zukoale menli le kɛ Gyɛhɔyada nee ɔ ra Bɛnaya mɔɔ le kovolɛ la yɛɛ mbusua mgbanyima 22 ne mɔɔ gyinlanle Devidi anzi la neazo ne.—1 Ek. 11:22-25; 12:26-28. w24.07 3 ¶5-6
Maanle, March 4
Nyamenle ɛvi atiakunlukɛnlɛma nu ɛlɛbɔ mɔdenle ahile wɔ adenle ahɔ anlubɛnwo nu.—Wlo. 2:4.
Sɔɔlo mɔɔ vi Taasɛse la yɛle ninyɛndane dɔɔnwo. Ɛnee ɔyɛ Kelaese ɛdoavolɛma ne kpɔdekpɔde atisesebɛ nu. Ɔbayɛ kɛ Kilisienema bie mɔ bule ye kɛ ɔnrɛnlu ɔ nwo ɛlɛ na yeahakyi. Noko ɛnee Gyisɛse mɔɔ bɛdwazo ye bɛvi ewule nu la ɛnnwu ye zɔ. Ɔ nee ɔ Ze nwunle subane mgbalɛ mɔɔ Sɔɔlo lɛ la. Gyisɛse hanle kɛ: “Mekpa nrenyia ɛhye kɛ ɔli me duma ne anwo daselɛ.” (Gyi. 9:15) Gyisɛse luale nwanwane adenle zo bɔbɔ boale Sɔɔlo maanle ɔnlunle ɔ nwo. (Gyi. 7:58–8:3; 9:1-9, 17-20) Mɔɔ Sɔɔlo—mɔɔ nzinlii bɛvɛlɛle ye ɛzoanvolɛ Pɔɔlo la rayɛle Kilisienenli la, ɛnee ɔta ɔka kɛzi ɔ nye sɔ atiakunlukɛnlɛma nee anwunvɔnezelɛ mɔɔ bɛlale ye ali bɛhilele ye la anwo edwɛkɛ. (1 Tim. 1:12-15) Mekɛ bie mɔɔ Pɔɔlo dele adwɔmane ɛbɛla bie mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ Kɔlente asafo ne anu la anwo edwɛkɛ la, duzu a ɔyɛle a? Ɔlile nwolɛ gyima wɔ adenle mɔɔ maa yɛnwu kɛ Gyihova tenrɛdenrɛ yɛ wɔ ɛlɔlɛ nu la azo yɛɛ eza ɔmaa yɛnwu kɛzi ɔse yɛ anwunvɔne la. w24.08 13 ¶15-16
Kule, March 5
Ɛhye ati a bɛlale Nyamenle Ara ne ali a, kɛ ɔbazɛkye Abɔnsam gyima.—1 Dwɔn 3:8.
Mɔɔ mekɛ ɛlɛkɔ la, Gyihova hilele kɛzi alesama bahola abikye ye la anu ngyikyi ngyikyi. Wɔ Yidɛn atuadelɛ ne anzi, Ebɛle mɔɔ le Adam nee Yive ara nrenyia mɔɔ tɔ zo nwiɔ la a le dasanli mɔɔ limoale nyianle Gyihova anu diedi a. Kɛmɔ Ebɛle kulo Gyihova na ɔkulo kɛ ɔyɛ mɔɔ sɔ ɔ nye na ɔbikye Ye la ati, ɔbɔle afɔle ɔmaanle Ye. Ɛnee Ebɛle le mboaneneavolɛ, ɔti ɔhunle ye mboane mralɛ ne mɔ bie ɔbɔle afɔle ɔmaanle Gyihova. Duzu a Gyihova yɛle wɔ nwo a? Ɔ nye “zɔle Ebɛle nee ye afɔlebɔlɛ ne.” (Gyn. 4:4) Menli mɔɔ bɛkulo Gyihova na bɛlɛ ye nu anwodozo, mɔɔ bie a le Nowa la bɔle afɔle zɛhae mɔ bie na Gyihova liele dole nu. (Gyn. 8:20, 21) Kɛmɔ Gyihova liele afɔlebɔlɛ ɛhye mɔ dole nu la ati, ɔmaanle ɔlale ali kɛ alesama mɔɔ le ɛtanevolɛma la bahola anyia ɔ nyunlu ɛlolɛ na bɛabikye ye. w24.08 3 ¶5-6
Yalɛ, March 6
Anrɛɛ mefo tenleneyɛlɛ adenle ne; ɔhale ekyii na meatele.—Edw. 73:2.
Saa bɛ nee yɛ anli ye boɛ a, ɔbahola yeagyegye yɛ kpalɛ. (Nol. 7:7) Nɔhavoma mɔɔ le kɛ Dwobu nee Habakɛke la noko dele nganeɛ zɔhane bie. (Dwobu 6:2, 3; Hab. 1:1-3) Saa yɛte nganeɛ zɔhane a ɔnle ɛtane ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ yɛnea kɛzi yɛbayɛ yɛ nyɛleɛ wɔ nwolɛ la boɛ amaa yɛanyɛ debie mɔɔ ɛnle kpalɛ la na edwɛkɛ ne azɛkye. Saa menli bɔ nzisi ɛbɛla na ɔzɔho kɛ awie ɛnyɛ bɛ ɛhwee a, wɔannea a yɛbanyia adwenle kɛ nvasoɛ biala ɛnle zo bɔbɔ kɛ yɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la. Suzu edwɛndolɛnli ne mɔɔ ɔnwunle kɛ ɔzɔho kɛ ɔwie amumuyɛma mɔɔ sisi kpalɛma la boɛ la anwo. Ɔhanle kɛ: “Kɛ amumuyɛma mɔɔ bɛ nwo tɔ bɛ dahuu la de la ɛne.” (Edw. 73:12) Eza nzisi mɔɔ ɔnwunle ye la gyegyele too ɔmaanle ɔnyianle adwenle kɛ nvasoɛ biala ɛnle zo kɛ ɛbazonle Gyihova. Ɔhanle kɛ: “Mɔɔ membɔle mɔdenle kɛ mebade ɔ bo la, ɔgyegyele me.”—Edw. 73:14, 16. w24.11 3 ¶5-7
Folɛ, March 7
‘Bɛmɛ maanle maanle kɔsɔɔti anu mbusua, bɛva anyunlunyia nee anwosesebɛ mɔɔ fɛta Gyihova la bɛmaa ye.’—Edw. 96:7.
Yɛwula Gyihova anyunlunyia ɔluakɛ yɛbu ye kpole kpalɛ. Deɛmɔti ɔwɔ kɛ yɛbu Gyihova la zonle. Gyihova le tumivolɛ bedevinli; ye tumi ne ɛnlɛ ye awieleɛ. (Edw. 96:4-7) Ye nrɛlɛbɛ kpole ne da ali wienyi wɔ ninyɛne mɔɔ yeyɛ la anu. Ɔdaye a ɔmaanle yɛ ngoane nee debie biala mɔɔ yɛhyia amaa yɛadɛnla ngoane nu la a. (Yek. 4:11) Ɔle nɔhavo. (Yek. 15:4) Debie biala mɔɔ ɔyɛ la wie boɛ, yɛɛ ɔdi ye ɛwɔkɛ zo dahuu. (Dwɔh. 23:14) Ɔnyɛ nwanwane kɛ ngapezonli Gyɛlɛmaya hanle ye wɔ Gyihova anwo kɛ: “Wɔ maanle maanle ne mɔ nrɛlɛbɛvolɛma kɔsɔɔti nee bɛ arelemgbunlililɛ kɔsɔɔti anu, biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ɔ nee wɔ sɛ a”! (Gyɛ. 10:6, 7) Ɔti ɔfɛta bɔkɔɔ kɛ yɛbu yɛ anwuma Selɛ ne. Noko yɛmbu Gyihova ala, emomu eza yɛkulo ye. Na mɔɔ tɛla biala la, yɛwula Gyihova anyunlunyia ɔluakɛ yɛkulo ye kpalɛ. w25.01 3 ¶5-6
Molɛ, March 8
Bɛye ɛtanevolɛ ne bɛvi bɛ avinli.—1 Kɔl. 5:13.
Nyamenle agbɔvolɛ bɔ mɔdenle kɛ bɛmaa ninyɛne mgbalɛ mɔɔ ye ahyehyɛdeɛ ne yɛ la ayɛ kɛ asɛɛ nvonleɛ wɔ nwo. Kɛ neazo la, yɛzukoa wɔ Ngɛlɛlera ne anu kɛ, Gyihova kulo kɛ ye azonvolɛ di bɛ nwo eni, bɛbɔ ɛbɛla kpalɛ na bɛsonle ye wɔ adenle mɔɔ ɔdie ɔto nu la ala azo. Ɔkulo kɛ bɛtu awie biala mɔɔ kɔ zo bɔ ɛbɛla mɔɔ nwolɛ ɛnde na ɔnnu ɔ nwo la bɛfi asafo ne anu. (1 Kɔl. 5:11,12; 6:9, 10) Yɛdi mɛla zɔhane mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu la azo. Noko menli mɔɔ dwazo tia yɛ la bɔ mɔdenle kɛ bɛgyinla mɛla zɔhane azo bɛabɔ yɛ somolɛ kɛ yɛle kyengye, yɛbua menli ndɛne yɛɛ yɛnlɛ ɛlɔlɛ. Ɔwɔ kɛ yɛnwu ɛleka mɔɔ ɛtetalɛ ne vi la. Seetan Abɔnsam a gyi adalɛ edwɛkɛ biala anzi a. Ɔdaye a ɔle “adalɛ kɔsɔɔti bɛ ze” a. (Dwɔn 8:44; Gyn. 3:1-5) Ɔti ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye da kɛ Seetan balua menli mɔɔ gyi ɔ nzi la anwo azo aheha Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anwo adalɛ edwɛkɛ. w24.04 10-11 ¶13-14
Kenlenzile, March 9
Ɔbara nu noko.—Yiz. 33:33.
Wɔ anwongyelelɛ kpole ne anu bɔbɔ, ɔbahola yeara ye kɛ menli mɔɔ banwu kɛ bɛzɛkye “Babelɔn Kpole” ne la bie mɔ bahakye kɛ Gyihova Alasevolɛ ɛha ye mekɛ tendenle kɛ edwɛkɛ ɛhye bazi. Asoo bɛdabɛ mɔɔ bɛbanwu ninyɛne ɛhye mɔ la bie mɔ bahakyi bɛ subane ɔ? (Yek. 17:5) Saa ɔba ye zɔ a, ɔbayɛ kɛ mɔɔ zile wɔ Yigyibiti wɔ Mosisi mekɛ zo la. Kakye kɛ “menli gyɛne dɔɔnwo” bie hɔbokale Yizilayɛma anwo wɔ bɛ Adendulɛ ne anu. Bie a menli ɛhye mɔ bie bɔle ɔ bo nyianle diedi wɔ mekɛ mɔɔ bɛnwunle kɛ Mosisi kɔkɔbɔlɛ mɔɔ fale Ngyegyelɛ Bulu ne anwo la ɛra nu la. (Ɛzɛ. 12:38) Saa debie zɛhae bie si wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɛkye Babelɔn Kpole ne la a, asoo ɔbayɛ yɛ nyane kɛ ɔka ekyii awieleɛ ne ba la yɛɛ akee awie mɔ ɛraboka yɛ nwo ɔ? Kyɛkyɛ! Yɛkulo kɛ yɛda yɛ anwuma Selɛ ne subane ne bie ali, ɔle “anwunvɔnezelɛ nee ahunluyelɛyelalɛ Nyamenle, ɔkyɛ na yeava ɛya yɛɛ ɛlɔlɛ kpundii nee nɔhalɛlilɛ ɛyi ye tɛkɛɛ.”—Ɛzɛ. 34:6. w24.05 11 ¶12-13
Dwɛkɛ, March 10
Kɔ zo sɔ edwɛkɛ kpalɛ nwo ngyinlazo ne mɔɔ ɛdele ɛvile me ɛkɛ la anu.—2 Tim. 1:13.
Saa yɛangɔ zo yɛanzɔ “edwɛkɛ kpalɛ nwo ngyinlazo ne” anu a, duzu a bazi a? Suzu neazo bie anwo. Wɔ alimoa Kilisienema ne mekɛ zo, ɛnee Kilisienema bie mɔ ɛlɛsalo adalɛ edwɛkɛ bie kɛ Gyihova kenle ne ɛdwu. Bie a bɛ sa hanle kɛlata bie mɔɔ ɔzɔho kɛ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo a hɛlɛle la, na nuhua a ɛnee edwɛkɛ ɛhye wɔ a. Kilisienema mɔɔ bɛwɔ Tɛsalonaeka la bie mɔ liele adalɛ edwɛkɛ zɔhane lile na bɔbɔ bɛhanle bɛhilele awie mɔ gyɛne mɔɔ bɛannyia mekɛ bɛanneɛnlea nɔhalɛ mɔɔ wɔ nu la anu la. Saa bɛhakyele mɔɔ Pɔɔlo hilehilele bɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔtɛbɔ bɛ nwo ɛkɛ ne la a, anrɛɛ bɛambɛlɛbɛla bɛ. (2 Tɛs. 2:1-5) Pɔɔlo dule ɔ mediema ne mɔ folɛ kɛ ɔnle kɛ bɛdie edwɛkɛ biala mɔɔ bɛkɛde la bɛdi. Na amaa Pɔɔlo aboa bɛ kenle bie la, ɔdwulale ye kɛlata ne mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle Tɛsalonaekama ne la kɛ: “Medame Pɔɔlo, me ahyebizalɛ mɔɔ meva me sa mehɛlɛ mɔɔ le sɛkɛlɛneɛ wɔ me kɛlata biala anu la ɛne; kɛ mekɛlɛ la ɛne.”—2 Tɛs. 3:17. w24.07 12 ¶13-14
Maanle, March 11
Bɛhyia kpundiigyinlanlɛ.—Hib. 10:36.
Ɛnee ɔwɔ kɛ Hibulu Kilisienema ne gyinla ninyɛne mɔɔ sɔ bɛ diedi ne nea la anloa kpundii wɔ mekɛ mɔɔ tɛnlabelɛ mɔɔ wɔ Dwudiya la ɛlɛsɛkye la. Hibulu Kilisienema ne bie mɔ gyinlanle kpɔdekpɔdeyɛlɛ mɔɔ anu yɛ se la anloa ɛdeɛ, noko bɛ nuhua dɔɔnwo rayɛle Kilisienema wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛlɛ anzodwolɛ la. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ bɛgyinlanle bɛ diedi ne anwo sɔnea mɔɔ anu yɛ se la anloa ɛdeɛ, noko bɛtɛnwunle amaneɛ kɛ Gyisɛse la, kile kɛ, ɔ nee bɛ ɛtɛkɔle ewule nu. (Hib. 12:4) Noko mekɛ mɔɔ menli dɔɔnwo ɛlɛyɛ Kilisienema la, Dwuu dwazotiama ne akee vale ɛya kpole na bɛyɛle basabasa. Ɛvolɛ bie anu kolaa na ɛhye azi la, Dwuuma mɔɔ bo 40 la lile “amonle kɛ bɛnrɛli yɛɛ bɛnrɛnlo kɔkpula kɛ bɛbahu Pɔɔlo.” (Gyi. 22:22; 23:12-14) Ɔnva nwo kɛ ɛnee bɛlɛyɛ menli basabasa na bɛlɛkpɔ bɛ la, ɛnee ɔwɔ kɛ Kilisienema yia sonle, bɛbɔ edwɛkpa ne nolo na bɛmaa bɛ nwo yɛ se wɔ diedi ne anu. w24.09 12 ¶15
Kule, March 12
[Gyisɛse] zele ye mame kɛ: “Ɔmɔ, nea! Ɛ ra nrenyia ɛne!”—Dwɔn 19:26.
Ɛnee Dwɔn le Gyisɛse Kelaese ɛzoanvolɛ mɔɔ ɔkulo ye edwɛkɛ kpalɛ a. (Mat. 10:2) Dwɔn nee Gyisɛse luale wɔ ye ɛzonlenlɛ gyima ne anu, ɔnwunle nwanwane ninyɛne mɔɔ ɔyɛle la na ɔbetanle ye wɔ ngyegyelɛ mekɛ nu. Mɔɔ bɛku Gyisɛse la ɛnee ɔ nye gyi nwo yɛɛ ɔdwazole ɔvile ewule nu la, ɔnwunle ye. Eza ɔnwunle kɛzi Kilisiene ɛzonlenlɛ dɛlɛle wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu la, ɔvi mekɛ mɔɔ nɔhavoma ekpunli ekyi bie bɔle ɔ bo kɔdwu mekɛ mɔɔ “bɛbɔle [edwɛkpa ne] nolo bɛhilele abɔdeɛ muala mɔɔ wɔ aleɛabo la” azo. (Kɔl. 1:23) Dwɔn dɛnlanle aze hyɛle, na mɔɔ ɛnee ɔka ekyii ɔwu la, ɔnyianle nwolɛ adenle ɔhɛlɛle Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ sunsum ne maanle bɛhɛlɛle la bie. Ɔdaye a ɔhɛlɛle “Gyisɛse Kelaese yekile” ne mɔɔ yɛ nwanwane la a. (Yek. 1:1) Dwɔn a hɛlɛle Edwɛkpa ne mɔɔ ye duma la zolɛ la a. Eza sunsum ne maanle ɔhɛlɛle ngɛlata nsa. Ɔhɛlɛle ye kɛlata ne mɔɔ tɔ zolɛ nsa la ɔhɔmaanle Kilisienenli nɔhavo bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Geeyɛse, mɔɔ ɛnee Dwɔn kulo ye kɛ ɔdaye ɔ ra la. (3 Dwɔn 1) Edwɛkɛ mɔɔ nrenyia kpanyinli nɔhavo ɛhye hɛlɛle la ɛmaa Gyisɛse ɛdoavolɛma kɔsɔɔti anwosesebɛ too yeradwu ɛnɛ. w24.11 12 ¶15-16
Yalɛ, March 13
‘Bɛmɛ kunlima, bɛli mraalɛ eni.’—1 Pita 3:7.
Nrenyia mɔɔ kulo ɔ ye la bu ye kɛ ɔsonle bolɛ na ɔ nye die ɔ nwo kpalɛ. Ɔbu ye kɛ ɔle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ vi Gyihova ɛkɛ. (Mrɛ. 18:22; 31:10) Ɛhye ati, ɔ nee ye di ye wɔ atiakunlukɛnlɛma nee ɛbulɛ adenle zo bɔbɔ wɔ nla nwo ngitanwolilɛ nu. Ɔnrɛtinlitinli ye kɛ ɔyɛ nyɛleɛ mɔɔ ɔ nye ɛnlie nwo, ɔbamaa ɔ ti azi aze anzɛɛ ɔbagyegye ye adwenle la wɔ nla nu ngitanwolilɛ nu. Ɔwɔ kɛ nrenyia ne noko bɔ mɔdenle kɛ ɔbanyia adwenle mɔɔ anu te wɔ Gyihova anyunlu. (Gyi. 24:16) Kunlima, bɛbahola bɛanyia anwodozo kɛ Gyihova nwu mɔdenle biala mɔɔ bɛlɛbɔ kɛ bɛbali bɛ ye mɔ eni wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ kɔsɔɔti anu la na ɔ nye sɔ ye. Bɛbɔ kpɔkɛ kɛ bɛbagyakyi subane ɛtane na bɛala atiakunlukɛnlɛma nee ɛbulɛ ali na bɛahulo bɛ ye mɔ bɛava bɛahile kɛ bɛdi bɛ eni. Saa ɛyɛ ye zɔ a, ɔbahile kɛ ɛ nye die ɔ nwo yɛɛ ɔ nwo hyia wɔ. Di ɛ ye eni na ɔbamaa wɔabɔ ɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne mɔɔ hyia kpalɛ la anwo bane.—Edw. 25:14. w25.01 13 ¶17-18
Folɛ, March 14
Yemɔ a vale ɔ nwo bɔle afɔle maanle yɛ liele yɛ vile mɛladonlɛ biala anu na ɔdele menli bie anwo ɔvale ɔyɛle ɔdaye mumua ne ye menli titili a, na bɛbɔ gyima kpalɛ nwo mɔdenle.—Tae. 2:14.
Debie ko mɔɔ maa Gyihova azonvolɛ yɛ ngakyile fi menli mɔɔ fɛlɛ bɛ nwo Kilisienema la anwo la a le mɔdenlebɔlɛ mɔɔ bɛfa bɛyɛ ɛzonlenlɛ gyima ne la. Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛahɔ zo yɛabɔ mɔdenle na bɔbɔ yɛayɛ dɔɔnwo wɔ daselɛlilɛ gyima ne anu a? Saa yɛsuzu Gyisɛse neazo ne anwo a, ɔbamaa yɛanwu kɛzi yɛbabɔ mɔdenle wɔ daselɛlilɛ nu la. Yeammaa kɛzi ɔbɔ mɔdenle wɔ ye ɛzonlenlɛ gyima ne anu la anga aze ɛlɛ. Nɔhalɛ ne a le kɛ, mɔɔ mekɛ ne ɛlɛkɔ la, ɛnee akee ɔlɛyɛ dɔɔnwo. Kɛ mɔɔ ahenle mɔɔ nea vanye egyinli ne azo la bɔle mɔdenle ɛvolɛ nsa yɛle vanye egyinli ne mɔɔ anzo ma la anu gyima la, zɔhane ala a Gyisɛse noko vale ɛvolɛ kɛyɛ nsa bɔle edwɛkpa ne nolo hilele Dwuuma ɔnva nwo kɛ bɛ nuhua dɔɔnwo andie ye la. Noko kɛ mɔɔ ahenle mɔɔ nea vanye egyinli ne azo la ammaa ɔ sa nu ando wɔ vanye egyinli ne anwo la, Gyisɛse noko angyakyi kɛ ɔbaha edwɛkɛ ne yeahile menli ne. (Luku 13:6-9) Saa yɛsukoa debie yɛfi ye ngilehilelɛ ne mɔ anu na yɛdi ye neazo ne mɔ anzi a, ɔbaboa yɛ yeamaa yɛabɔ mɔdenle kpalɛ ɛnɛ. w25.03 14-15 ¶1-4
Molɛ, March 15
Sonla mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la fa nrɛlɛbɛ di gyima.—Mrɛ. 13:16.
Na saa ɛnwu kɛ ɛgya awie bie a ɔbaboa wɔ noko ɛ? Asoo ɔwɔ kɛ ɛka ɛkile ye ɛkɛ ne ala kɛ ɛ nye die ɔ nwo ɔ? Baebolo ne ka kɛ sonla mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la kpondɛ debie bie anwo nrɛlɛbɛ kolaa na yeayɛ. Ɔti nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɛbanyia abotane wɔagua ɛ nye aze wɔanlea awie ekyii kolaa na wɔaha wɔahile ye kɛ ɛ nye die ɔ nwo. Saa ɛkulo kɛ ɛgua ɛ nye aze ɛnea awie a, kɛzi ɛbahola wɔayɛ ye ɛ? Wɔ debiezukoalɛ bo anzɛɛ saa bɛyia kɛ bɛdielie bɛ nye a, bie a ɛbanwu ahenle ne sunsum nu gyinlabelɛ, ye subane nee kɛzi ɔyɛ ye nyɛleɛ la. Nwane mɔ a le ɔ gɔnwo mɔ a, na duzu a ɔka nwolɛ edwɛkɛ a? (Luku 6:45) Bodane mɔɔ ɛlɛ la bie a ɔdaye noko ɔlɛ ɔ? Ɛbahola wɔabiza ye asafo nu mgbanyima anzɛɛ Kilisienema mɔɔ bɛnyi sunsum nu mɔɔ bɛze ye kpalɛ la ɔ nwo edwɛkɛ. (Mrɛ. 20:18) Ɛbahola wɔabiza bɛ subane mɔɔ ɔlɛ la. (Wut. 2:11) Mekɛ mɔɔ ɛlɛgua ɛ nye aze wɔanlea ahenle ne la, anrɛɛ mmamaa ɔ nwo kyele ye. Te ye nganeɛdelɛ bo, mmayɛ ye mɔɔ ɔlɛkɔ ɛleka biala a ɛdoa ye yɛɛ ɛkulo kɛ ɛnwu debie biala mɔɔ ɔlɛyɛ la anu. w24.05 22 ¶7-8
Kenlenzile, March 16
Akee menganle me ɛtane mengilele wɔ.—Edw. 32:5.
Mgbanyima ne mɔ sukoa Gyisɛse, bɛmpele bɛ nwo bɛnga kɛ awie ɛnrɛnlu ɔ nwo. Bie mɔ wɔ ɛkɛ a, wɔ mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ bɛ nee bɛ bayia la, bie a bɛbanlu bɛ nwo, noko bie a bie mɔ bahyia mekɛ dɔɔnwo. Ɔti mgbanyima ne mɔ bahola ayɛ ngyehyɛleɛ bɛ nee ɛtanevolɛ ne ayia fane mɔɔ bo ko. Bie a wɔ mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ bɛ nee Kilisienenli mɔɔ ɛvo la bayia la, ɔbabɔ ɔ bo kɛ ɔdwenle mɔɔ bɛhanle bɛhilele ye la anwo yeahɔ moa. Bie a ɔbabɛlɛ ɔ nwo aze na yeazɛlɛ Gyihova kɛ ɔva ye ɛtane ɔhyɛ ye. (Edw. 38:18) Ɛhye ati, wɔ mekɛ bieko mɔɔ bɛ nee ɛtanevolɛ ne bayia la, bie a subane mɔɔ ɔbala ye ali la bayɛ ngakyile avi mɔɔ ɔlale ye ali wɔ ayia mɔɔ limoa la abo la anwo. Amaa mgbanyima ne mɔ aboa ɛtanevolɛ ne bɛamaa yeanlu ɔ nwo la, bɛkile kɛ bɛte ye edwɛkɛ bo yɛɛ bɛda atiakunlukɛnlɛma ali bɛkile ye. Bɛlɛ anyelazo yɛɛ bɛyɛ asɔne kɛ Gyihova bayila bɛ mɔdenlebɔlɛ ne azo na bie a Kilisienenli ne mɔɔ ɛvo adenle la adwenle bara ɔ nwo zo na yeanlu ɔ nwo.—2 Tim. 2:25, 26. w24.08 22-23 ¶12-13
Dwɛkɛ, March 17
“Me nye ɛnlie awie biala ewule nwo fee. Ɔti bɛzia bɛ nzi na bɛnyia ngoane,” Tumivolɛ Awulae Gyihova a se a.—Yiz. 18:32.
Yɛvi edwɛkɛ nnu mɔɔ wɔ magazine ɛhye anu la anu a? Gyihova ɛngulo kɛ bɛsɛkye awie biala! Ɔkulo kɛ ɔ nee ɛtanevolɛma siezie bɛ avinli. (2 Kɔl. 5:20) Ɛhye ati a ɔvi tete ne, Gyihova ɛmaa ye menli—nee menli gyɛne mɔɔ bɛde atua la anwosesebɛ kɛ bɛnlu bɛ nwo na bɛzia bɛrɛla ye ɛkɛ ne la. Asafo nu mgbanyima ɛnyia nwolɛ adenle kɛ bɛ nee Gyihova ɛlɛbɔ nu ayɛ gyima aboa bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ ɛtane kpole la bɛamaa bɛanlu bɛ nwo. (Wlo. 2:4; 1 Kɔl. 3:9) Saa ɛtanevolɛma nu bɛ nwo a, nea kɛzi anyelielɛ ba anwuma a! Yɛ anwuma Selɛ Gyihova anye die kpole kpalɛ wɔ mekɛ biala mɔɔ ye mboane ne mɔ mɔɔ bɛminli la anu ko bazia ara asafo ne anu la. Saa yɛdwenledwenle Gyihova ahunluyelɛyelalɛ, ye anwunvɔnezelɛ nee ye ɛlolɛ kpole ne anwo a, ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ye la yɛ kpole.—Luku 1:78. w24.08 31 ¶16-17
Maanle, March 18
Mɔɔ Gyisɛse nwunle kɛ bɛkpondɛ kɛ bɛkye ye bɛsie ye belemgbunli la, ɔhwenle ɔ nwo na ɔ ngome ɔhɔle boka ne azo bieko.—Dwɔn 6:15.
Saa Gyisɛse maanle adenle maanle bɛziele ye belemgbunli a, anrɛɛ ɔbamaa yeava ɔ nwo yeawulowula Dwuuma mɔɔ bɛvea Wulomuma tumililɛ bo la maanyɛlɛ edwɛkɛ nu. Gyisɛse ‘hwenle ɔ nwo na ɔhɔle boka ne azo.’ Ɔti ɔnva nwo kɛ awie mɔ tinlitinlinle ɔ nwo zo la, yeanva ɔ nwo yeanwulowula maanyɛlɛ nu. Ɛhye le ɛzukoalɛdeɛ kɛnlɛma maa yɛ! Nɔhalɛ nu, awie mɔ ɛnrɛha kɛ yɛlua nwanwane adenle zo yɛye paano anzɛɛ yɛyɛ wuliravolɛ bie ayile; anzɛɛ bɛnrɛbɔ mɔdenle kɛ bɛyɛ yɛ bɛ belemgbunli anzɛɛ bɛ kpanyinli amaa yɛanlea bɛ nwo zo. Noko bie a bɛbapiepia yɛ kɛ yɛva yɛ nwo yɛwula maanyɛlɛ nu na yɛdo ɛra yɛmaa awie bie mɔɔ bɛsuzu kɛ ɔbamaa ninyɛne ayɛ boɛ la anzɛɛ yɛhile kɛ yɛgyi ɔ nzi. Noko Gyisɛse neazo ne maa yɛnwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la. Yeangulo kɛ ɔbava ɔ nwo yeawulowula maanyɛlɛ edwɛkɛ nu na ɔhanle ye nzinlii bɔbɔ kɛ: “Me Belemgbunlililɛ ɛnvi ewiade ɛhye anu.” (Dwɔn 17:14; 18:36) Kilisienema mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la bɔ mɔdenle kɛ bɛbanyia Gyisɛse adwenle ne bie na bɛazukoa ye neazo ne. Yɛgyi Belemgbunlililɛ zɔhane anzi, yɛka nwolɛ edwɛkɛ yɛkile awie mɔ na yɛyɛ nwolɛ asɔne.—Mat. 6:10. w24.12 4 ¶5-6
Kule, March 19
Awie biala mɔɔ kɛlie me mɛla ne na ɔkɛli zo la ɛnee ɔkulo me. Na awie biala mɔɔ kulo me la, me Ze bahulo ye, na medame noko mebahulo ye na meaye me nwo meahile ye.—Dwɔn 14:21.
Mekɛ mɔɔ ɛlɛsukoa debie la, kpondɛ ndenle mɔɔ ɛbalua zo wɔava mɔɔ ɛlɛsukoa la wɔali gyima la. Kɛ neazo la, ɛ nee awie mɔ ɛli ye boɛ fa sukoa Gyihova pɛlepɛlelilɛ ne. Sukoa ɛlɔlɛ mɔɔ Gyisɛse lɛ maa ɔ Ze nee awie mɔ la ɔlua ɛhulolɛ mɔɔ ɛbanyia kɛ Gyihova duma ne ati ɛbanwu amaneɛ na wɔadu ɛ nwo wɔamaa ɛ mediema Kilisienema la azo. Eza sukoa Gyisɛse na di awie mɔ daselɛ amaa bɛanyia nwolɛ adenle bɛalie Gyihova ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ sonle bolɛ la bɛado nu. Mekɛ mɔɔ yɛlɛte ɛkpɔnedeɛ ne abo kpalɛ na yɛlɛkile nwolɛ anyezɔlɛ la, ɔbamaa yɛanyia Gyihova nee ɔ Ra ne anwo ɛlɔlɛ kpole. Ɛhye bamaa bɛdabɛ noko bɛanyia yɛ nwo ɛlɔlɛ kpole. (Gye. 4:8) Ɔti bɛmaa yɛhɔ zo yɛva ngyehyɛleɛ biala mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa yɛ la yɛli gyima yɛzukoa ɛkpɔnedeɛ ne anwo ninyɛne dɔɔnwo. w25.01 25 ¶16-17
Yalɛ, March 20
Wɔvuandi me ɛtane ne mɔ kɔsɔɔti wɔgua ɛ nzi.—Aye. 38:17.
Eza bɛkola bɛkile ɛnɛ tɛkese ne abo kɛ: “Wɔye me ɛtane ne mɔ kɔsɔɔti wɔvi ɛ nyunlu.” Ndonwo ɛhye kile kɛ Gyihova ye menli mɔɔ ɛnlu bɛ nwo la ɛtane ne mɔ fi ɛkɛ na ɔfuandi ɔgua ɛleka mɔɔ ɔnnwu bɛ la. Eza yɛbahola yɛaha edwɛkɛ ɛhye wɔ adenle zɛhae azo: “Wɔyɛ [me ɛtane ne mɔ] kɛ asɛɛ metɛyɛle ɛhwee la.” Baebolo ne eza si adwenle ɛhye azo wɔ ndonwo bieko anu, ɔwɔ Maeka 7:18, 19. Ɔhanle ye wɔ ɛkɛ ne kɛ Gyihova fuandi yɛ ɛtane ne mɔ gua nyevile ne akunlu nehane. Wɔ tete ne, saa bɛfuandi debie bɛto nyevile ne akunlu nehane a, awie ɛnrɛnwu ye ɛlɛ na yeava yeara. Ndonwo ɛhye mɔ ɛmaa yɛnwu kɛ saa Gyihova fa yɛ ɛtane ne mɔ kyɛ yɛ a, ɔmaa yɛdie yɛ nwo yɛfi yɛ ɛtane ne mɔ mɔɔ ɛyɛ kɛ adesoa ɛlomboɛ la abo. Nɔhalɛ nu, kɛ mɔɔ Devidi hanle la, “anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛva bɛ mɛladonlɛ bɛhyɛ bɛ na bɛheda bɛ ɛtane ne mɔ azo la.” (Wlo. 4:7) Yemɔ le nɔhalɛ ɛtanefakyɛ! w25.02 9 ¶7-8
Folɛ, March 21
Bɛmaa bɛ nye ɛlie na bɛli fɛlɛko dahuu wɔ mɔɔ melɛbɔ la anwo.—Aye. 65:18.
Paladaese bie wɔ azɛlɛ ye azo ɛnɛ mɔɔ menli mɔɔ wɔ nu la anye ɛbolo ɛlɛyɛ ninyɛne mgbalɛ a. Menli mgbe dɔɔnwo mɔɔ bɛlɛ nɔhalɛ anzodwolɛ la a wɔ nu a. Menli mɔɔ wɔ paladaese ɛhye anu dɛba la ɛbɔ kpɔkɛ kɛ bɛnrɛvi nu ɛlɛ. Eza bɛkpondɛ kɛ bɛmaa menli dodo biala mɔɔ bɛbahola bɛaboa bɛ la bɛaboka bɛ nwo wɔ tɛnlabelɛ kɛnlɛma ɛhye anu. Tɛnlabelɛ boni ɔ? Sunsum nu paladaese ne ɔ! Mɔɔ ɔyɛ nwanwane la a le kɛ, ɔnva nwo kɛ yɛde Seetan ewiade mɔɔ ɛkpɔlɛ nee amumuyɛyɛlɛ ɛbu zo na nuhua yɛ ɛzulolɛ la anu la, Gyihova menli wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ anzodwolɛ wɔ nu la anu yɛɛ bɛyɛ ko. (1 Dwɔn 5:19; Yek. 12:12) Yɛ Nyamenle ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ze kɛzi ewiade ɛhye kola boda yɛ la, ɔti ɔbɔ ye azonvolɛ anwo bane amaa bɛahola bɛanyi sunsum nu. Ye Edwɛkɛ ne ka sunsum nu paladaese ne anwo edwɛkɛ kɛ ɔle “feabelɛ” nee “tola mɔɔ nzule dɔɔnwo wɔ nu.” (Aye. 4:6; 58:11) Ɔlua Gyihova moalɛ zo, menli mɔɔ wɔ paladaese ɛhye anu la ɛlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ mekɛ ɛhye mɔɔ li awieleɛ mɔɔ anu yɛ se la anu.—Aye. 54:14; 2 Tim. 3:1. w24.04 20 ¶1-2
Molɛ, March 22
Bɛva bɛ nzɛlɛlɛ bɛdo Nyamenle anyunlu.—Fel. 4:6.
Saa ɛkulo kɛ ɛgya a, bie a wɔyɛ nwolɛ asɔne. Nɔhalɛ nu, Gyihova ɛtɛbɔle ɛwɔkɛ kɛ ɔbamaa wɔ awie yeamaa wɔagya ye. Noko ɔdwenle wɔ ngyianlɛ nee wɔ nganeɛdelɛ nwo, na saa ɛkpondɛ awie wɔagya ye a ɔbahola yeaboa wɔ. Ɔti kɔ zo ka mɔɔ ɛkpondɛ nee kɛzi ɛte nganeɛ la kile ye. (Edw. 62:8) Sɛlɛ abotane nee nrɛlɛbɛ. (Gye. 1:5) Saa ɔwɔ kɛ ɛkendɛ mekɛ tendenle kolaa na wɔanyia awie mɔɔ ɛbahola wɔagya ye la a, Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbanlea wɔ na yeahile kɛ ɔdwenle ɛ nwo. (Edw. 55:22) Noko yɛ ɛhye nzonlɛ: Mmamaa awie mɔɔ ɛkpondɛ ye wɔagya ye la di wɔ adwenle somaa. (Fel. 1:10) Ɔluakɛ saa ɛgya anzɛɛ wɔangya a, tɛ yemɔ a bamaa ɛ nye alie kpalɛ a, emomu agɔnwolɛvalɛ kpalɛ mɔɔ ɛ nee Gyihova lɛ la a bamaa ɛ nye alie kpalɛ a. (Mat. 5:3) Yɛɛ mekɛ mɔɔ ɛtɛgyale la, bie a ɛbanyia fanwodi dɔɔnwo wɔadɛlɛ wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu. (1 Kɔl. 7:32, 33) Fa mekɛ ɛhye di gyima kpalɛ. w24.05 21 ¶4; 22 ¶6
Kenlenzile, March 23
Bɛmmadwenle bɛ ngomekye bɛ boɛyɛlɛ nwo, emomu bɛdwenle awie mɔ noko ɛdeɛ nwo.—Fel. 2:4.
Mekɛ tendenle nyɛ a ɔwɔ kɛ bɛfa bɛtu a? Saa yɛpele yɛ nwo wɔ yɛ kpɔkɛzilɛ nu a, ninyɛne ɛnda ɛngɔ boɛ. (Mrɛ. 21:5) Ɔti ɔwɔ kɛ bɛtu ekyii mɔɔ ɔbamaa bɛahola bɛanwu bɛ nwo kpalɛ la. Noko ɔnle kɛ bɛmaa ɔkyɛ somaa. Baebolo ne noko hanle kɛ: “Anyelazo kyɛ a ɔmaa ahonle ne anwo to ye.” (Mrɛ. 13:12) Duzu awie mɔ bahola ayɛ aboa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛtu la ɛ? Yɛbahola yɛavɛlɛ bɛ yɛamaa bɛaraboka yɛ nwo yɛali aleɛ, yɛayɛ abusua ɛzonlenlɛ anzɛɛ yɛalielie yɛ nye. (Wlo. 12:13) Bɛhyia awie mɔɔ ɔ nee bɛ balua, moalɛ mɔɔ bɛbava bɛadu adenle anzɛɛ ɛleka mɔɔ bɛ mu nwiɔ ala bɛbahola bɛadɛnla bɛabɔ adawu ɔ? Saa bɛhyia ninyɛne ɛhye mɔ a, yɛbahola yɛaboa bɛ ɔ? (Gal. 6:10) Saa bɛka kɛ ɛ nee bɛ ɛlua a, bu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle mɔɔ wɔnyia a. Anrɛɛ mmagyakyi bɛ ngomekye bɔkɔɔ wɔ ɛleka mɔɔ awie biala ɛnle ɛkɛ la, noko fa nwunu di gyima na nwu mekɛ mɔɔ ɔhyia kɛ bɛ mu nwiɔ ala bɛbɔ bɛ adawu la. w24.05 30 ¶13-14
Dwɛkɛ, March 24
Memaanle ye mekɛ kɛ ɔnlu ɔ nwo.—Yek. 2:21.
Mgbanyima ne mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbanwu ninyɛne mɔɔ maanle ɔyɛle ɛtane ne la. Asoo kɛmɔ Kilisienenli ne gyakyile ɔ ti anwo debiezukoalɛ anzɛɛ daselɛlilɛ ɛhɔlɛ la ati a ngyikyi ngyikyi ɔyɛle bɛtɛɛ ɔ? Ɔnda ɔnyɛ asɔne ɔ? Ɔdi ye atiakunluwɔzo ɛtane nzi ɔ? Yeanzi kpɔkɛ kpalɛ wɔ ye agɔnwolɛvalɛ anzɛɛ ninyɛne mɔɔ ɔfa ɔdielie ɔ nye la anwo ɔ? Kɛzi zɔhane kpɔkɛzilɛ ne mɔ ɛha kɛzi ɔdwenle ninyɛne nwo nee mɔɔ ɔkulo la ɛ? Asoo ɔnwu kɛzi kpɔkɛ mɔɔ yesisi ye kenlensa ye la ɛha ɔ Ze Gyihova la ɔ? Mgbanyima ne mɔ bahola abiza ɛtanevolɛ ne kpuya mɔɔ anwo hyia mɔɔ ɔbaboa ye yeamaa yeazuzu mɔɔ maanle ɔyɛle ɛtane ne la anwo, noko ɔnle kɛ bɛbiza ye ɛbɛlabɔlɛ nu kpuya mɔɔ nwolɛ ɛngyia la. (Mrɛ. 20:5) Eza bɛbahola bɛava ndonwo bɛali gyima bɛaboa ahenle bɛamaa yeazuzu edwɛkɛ nwo na yeanwu kɛ amgba mɔɔ ɔyɛle la ɛnle kpalɛ. Bie a wɔ ayia mɔɔ limoa la anu, ahenle babɔ ɔ bo kɛ ɔdi nyane wɔ kpɔkɛ mɔɔ ɔzile la anwo. Bie bɔbɔ a ɔbanlu ɔ nwo. w24.08 22 ¶9-11
Maanle, March 25
Ɔwɔ kɛ mebɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne nolo wɔ azua mɔɔ ɛha la noko azo, ɔluakɛ ɛhye ati a bɛzoanle me a.—Luku 4:43.
Gyisɛse vale mɔdenlebɔlɛ hanle “Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne” ɔluakɛ ɛnee ɔze kɛ gyima ɛhye a Nyamenle kpondɛ kɛ ɔyɛ a. Wɔ Gyisɛse afoa nu, ɛnee ɛhye a le gyima mɔɔ nwolɛ hyia ye kpalɛ wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu a. Mɔɔ ye ɛzonlenlɛ gyima ne ɛlɛkɔ awieleɛ bɔbɔ la, ɔpɛle adenle “ɔhɔle azuamgbole nee namunamu zo” ɔhɔhilehilele bɛ. (Luku 13:22) Eza ɔtetele ɛdoavolɛma fofolɛ amaa baboa ye bɛamaa yeabɔ edwɛkpa ne nolo. (Luku 10:1) Ɛnɛ noko, edwɛkɛhanlɛ gyima ne a le gyima titili mɔɔ Gyihova nee Gyisɛse kulo kɛ yɛyɛ a. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Saa yɛbu awie mɔ kɛ mɔɔ Gyihova bu bɛ la a, ɔbamaa yɛabɔ mɔdenle yɛaha edwɛkɛ ne. Ɔkulo kɛ menli dodo biala mɔɔ bɛbanyia nwolɛ adenle la te edwɛkpa ne na bɛdie bɛto nu. (1 Tim. 2:3, 4) Ɛhye ati, ɔtete yɛ amaa yɛahola yɛabɔ edwɛkɛ ɛhye mɔɔ die ngoane la nolo kpalɛ. Saa menli andie edwɛkɛ ne kɛkala bɔbɔ a, bie a bɛbanyia nwolɛ adenle bɛadie bie kolaa na anwongyelelɛ kpole ne ahɔ ye awieleɛ. w25.03 15-16 ¶5-7
Kule, March 26
Awie biala mɔɔ kɛbiza ye ahye la nee ye yɛ adwenle wɔ ye ninyɛndane ne anwo.—2 Dwɔn 11.
Ɔwɔ kɛ Kilisienenli ko biala fa ye adwenle ne mɔɔ yeva Baebolo ne yetete ye la di gyima wɔ kɛzi ɔ nee menli mɔɔ bɛye bɛ bɛvi asafo ne anu la bali la anu. Bie a menli bie mɔ bade nganeɛ kɛ bɛbahola bɛabiza ahenle ne ahye anzɛɛ bɛalie ye kɛnlɛma wɔ debiezukoalɛ ne abo. Noko akee, yɛ nee ye ɛnrɛbɔ adawu tendenle anzɛɛ yɛ nee ye ɛnrɛbɔ nu ɛnrɛyɛ ninyɛne gyɛne. Wɔannea a bie mɔ banyia adwenle kɛ, ‘Na Baebolo ne anga kɛ Kilisienenli mɔɔ babiza awie zɛhae ahye la nee ye yɛ adwenle wɔ ye ninyɛndane ne mɔ anwo ɔ?’ (2 Dwɔn 9-11) Edwɛkɛ mɔɔ boka nwolɛ la maa yɛnwu kɛ adehilelɛ ɛhye fale kpɔkyevolɛma nee bɛdabɛ mɔɔ bɛsi ɛbɛlatane nwo adua la anwo. (Yek. 2:20) Ɔti saa awie ɛlɛsi kpɔkyevolɛma ngilehilelɛ anzɛɛ ɛbɛlatane gyɛne nwo adua a, mgbanyima ne mɔ ɛnrɛyɛ ngyehyɛleɛ biala kɛ bɛkakpɔla ye. Noko anyelazo wɔ ɛkɛ ne kɛ ahenle adwenle bara ɔ nwo zo. Kɔkpula kɛ ahenle bahakyi la, yɛnrɛbiza ye ahye anzɛɛ yɛnrɛvɛlɛ ye kɛ ɔrɛla debiezukoalɛ. w24.08 30-31 ¶14-15
Yalɛ, March 27
Bɛdwenle nwo a bɛnde ɔ bo.—Maake 6:52.
Mɔɔ Gyisɛse maanle menli dɔɔnwo ne aleɛ wiele la, ɔmaanle ye ɛzoanvolɛma ne vale ɛlɛne hɔle Kapɛnayɛm na ɔ ngomekye ɔhɔle boka ne azo amaa yeahwe ɔ nwo yeavi menli mɔɔ bɔle mɔdenle kɛ bɛyɛ ye belemgbunli la anwo. (Dwɔn 6:16-20) Mɔɔ ɛzoanvolɛma ne de ɛlɛne ne anu ɛlɛkɔ la, ahumu kpole bie dule na ɔmaanle nyevile ne bɔle azɛlɛkye mgbole. Akee Gyisɛse diale nyevile ne anye rale bɛ nwo ɛkɛ. Ɔhanle ɔhilele ɛzoanvolɛ Pita kɛ ɔdaye noko ɔdia nyevile ne anye. (Mat. 14:22-31) Mɔɔ Gyisɛse vole ɛlɛne ne anu ala la, ahumu ne gyakyile. Ɔzinle ɛdoavolɛma ne anwo na bɛhanle kɛ: “Ɛle Nyamenle Ara amgba.” (Mat. 14:33) Ɔyɛ azibɛnwo kɛ, mɔɔ Gyisɛse diale nyevile ne anye la anzi a ɛzoanvolɛma ne hanle edwɛkɛ ɛhye a na tɛ mekɛ mɔɔ ɔluale nwanwane adenle zo ɔmaanle menli ne paano ne la ɔ. Mɔɔ Maake yɛ edwɛkɛ ko ne ala anwo kɛlɛtokɛ la ɔhanle kɛ: “Ɛhye yɛle [ɛzoanvolɛma ne] nwanwane kpole, ɔluakɛ ɛnee bɛtɛtele paano ne anwo edwɛkɛ ne abo. (Maake 6:50-52) Ɛzoanvolɛma ne ande ɔ bo kɛ Gyihova ɛmaa Gyisɛse tumi kɛ ɔyɛ nwanwane ninyɛne ngakyile. w24.12 5 ¶7
Folɛ, March 28
‘[Nyamenle] kulo kɛ ɔdie menli ngakyile kɔsɔɔti na bɛnyia nɔhalɛ ne anwo nɔhalɛ ndelebɛbo a.’—1 Tim. 2:4.
Yɛbahola yɛalua Ngakyelɛlilɛ mekɛ ɛhye azo yɛamaa Gyihova anwu kɛzi yɛ nye sɔ ɛkpɔnedeɛ ne la yɛava yɛahile kɛ yɛ nye sɔ ye ɛlɔlɛ ne. Mekɛ mɔɔ yɛlɛyɛ ngyehyɛleɛ yɛahɔ Ngakyelɛlilɛ ne bie la, yɛbahola yɛado ɛsalɛ yɛavɛlɛ awie mɔ noko yɛamaa bɛara bie. Kilehile mɔɔ bɛbayɛ ye wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la anu kile menli mɔɔ ɛbado ɛsalɛ wɔavɛlɛ bɛ la. Saa ɛye Duzu Ati A Gyisɛse Wule A? nee Bɛhakye Gyisɛse Ewule Ne mɔɔ wɔ jw.org la ɛkile bɛ a, ɔbaboa bɛ. Ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima to ɛsalɛ fɛlɛ menli mɔɔ bɛgyakyi debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ la. Saa Gyihova mboane ne mɔ anu ko mɔɔ ɛminli la sia baboka ye mboane ekpunli ne anwo a, nea anyelielɛ mɔɔ bara anwuma nee azɛlɛ ye azo la! (Luku 15:4-7) Saa yɛkɔ Ngakyelɛlilɛ ne a, bɛmaa yɛva yɛzie yɛ nye zo kɛ tɛ yɛ mediema angomekye a yɛbayɛ bɛ akoaba a, emomu, yɛbayɛ awie biala akoaba, titili menli mɔɔ bɛle fofolɛ anzɛɛ bɛrale bie la ɛhyɛ la. Yɛkulo kɛ bɛ nye die!—Wlo. 12:13. w25.01 29 ¶15
Molɛ, March 29
‘Nyamenle hulole yɛ na ɔzoanle ɔ Ra ne kɛ ɔrabɔ yɛ ɛtane nwo mgbɔdalɛ afɔle a.’—1 Dwɔn 4:10.
Ɛkpɔnedeɛ ne maa yɛnwu kɛ Gyihova di pɛlepɛle ɛdeɛ, noko eza ɔboa yɛ ɔmaa yɛte kɛzi ye ɛlɔlɛ ne le kpole la abo. (Dwɔn 3:16; 1 Dwɔn 4:9, 10) Ɛkpɔnedeɛ ne maa yɛnwu kɛ Gyihova kulo kɛ yɛnyia dahuu ngoane yɛɛ eza ɔkulo kɛ yɛboka ye abusua ne anwo. Wɔmɔ nea o: Mɔɔ Adam yɛle ɛtane la, Gyihova yele ye vile ye abusua ne mɔɔ bɛsonle ye la anu. Ɛhye ati bɛkawo yɛ muala la, ɛnee yɛmboka Nyamenle abusua ne anwo. Noko ɔlua ɛkpɔnedeɛ ne ati, Gyihova fa menli kɔsɔɔti mɔɔ da ye ali kɛ bɛlɛ diedi na bɛyɛ tieyɛ la ɛtane kyɛ bɛ na ɔfa bɛ ɔboka ye abusua ne anwo. Kɛkala bɔbɔ, yɛbahola yɛ nee Gyihova nee yɛ mediema diedima anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. Nɔhalɛ nu, Gyihova kulo yɛ kpole kpalɛ!—Wlo. 5:10, 11. w25.01 21 ¶6
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 9) Dwɔn 12:12-19; Maake 11:1-11
Kenlenzile, March 30
Ɛhye azo a bɛluale bɛlale Nyamenle ɛlɔlɛ ne ali a.—1 Dwɔn 4:9.
Nɔhalɛ nu, ɛdie ɛto nu kɛ ɛkpɔnedeɛ ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ! (2 Kɔl. 9:15) Kɛmɔ Gyisɛse vale ye ngoane bɔle afɔle la ati, ɛbahola ɛ nee Gyihova Nyamenle anyia agɔnwolɛvalɛ kyengye. Eza ɛbahola wɔanyia dahuu ngoane nwo anyelazo. Ɔfɛta bɔkɔɔ kɛ yɛbahile ɛkpɔnedeɛ ne nee Gyihova mɔɔ ɔvile ɛlɔlɛ nu ɔvale ahyɛlɛdeɛ ɛhye ɔmaanle yɛ la anwo anyezɔlɛ. (Wlo. 5:8) Amaa yeahɔ zo yeahile ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ na yɛambu ye debie ekyi bie la, Gyisɛse hanle kɛ yɛhɔ ye ewule Ngakyelɛlilɛ ne bie ɛvolɛ biala. (Luku 22:19, 20) Wɔ ɛvolɛ ɛhye anu, yɛbali Gyisɛse ewule Ngakyelɛlilɛ ne wɔ Kule, April 2, 2026. Ye biala anu, yɛ muala yɛlɛyɛ ngyehyɛleɛ amaa yɛahɔ bie. Saa yɛnyia mekɛ wɔ Ngakyelɛlilɛ mekɛ ɛhye anu yɛfa yɛdwenledwenle mɔɔ Gyihova nee ɔ Ra ne ɛyɛ ɛmaa yɛ la anwo a, ɔbaboa yɛ kpole kpalɛ. w25.01 20 ¶1-2
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 10) Dwɔn 12:20-50
Dwɛkɛ, March 31
Fa me ɛdenrɛdenrɛlɛ na gyakyi dwɛtɛ fufule, yɛɛ nrɛlɛbɛ na gyakyi nvutuke tagyee.—Mrɛ. 8:10.
Saa ɛkɔ zo ɛdwenledwenle ɛlɔlɛ mɔɔ Gyihova Nyamenle nee Kelaese lɛ maa yɛ la anwo a, yɛɛ ɛbahola wɔahɔ zo wɔazukoa nwolɛ ninyɛne dɔɔnwo a. Bie a wɔ ɛvolɛ ɛhye Ngakyelɛlilɛ ne anu, ɛbahola wɔadɔ alagye wɔagenga Edwɛkpa ne ko anzɛɛ mɔɔ bo zɔ la. Saa ɛtɛnla nwolɛ a, mmabɔ mɔdenle kɛ ɛkenga ninyɛne dɔɔnwo. Emomu, kenga ye bɛtɛɛ na kpondɛ ninyɛne gyɛne mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛkulo Gyihova nee Gyisɛse la. Saa ɛrale nɔhalɛ ne anu la ɛhyɛ a, bie a ɛngola ɛnnwu ye kɛ saa ɛsukoa edwɛkɛtile le kɛ Nyamenle pɛlepɛlelilɛ, ye ɛlɔlɛ ne nee ɛkpɔnedeɛ ne anwo debie a ɛbanwu ninyɛne fofolɛ a. Nɔhalɛ ne a le kɛ, yɛnrɛhola yɛnrɛzukoa edwɛkɛ adile ɛhye mɔ nee edwɛkɛ adile gyɛne anwo ninyɛne yɛnrɛwie ɛlɛ. Ɔti sukoa yɛ mbuluku ne mɔ anu edwɛkɛ ne mɔɔ gyi Baebolo ne azo la. w25.01 24-25 ¶13-15
Ngakyelɛlilɛ Baebolo ɛgengalɛ: (Edwɛkɛ mɔɔ sisile kenle ne: Naesan 11) Luku 21:1-36