53 PƆƆLO
“Kɛkala, Mesɛlɛ Bɛ Bɛnyia Akɛnrasesebɛ”
GYISƐSE mumua ne hanle hilele Sɔɔlo mɔɔ vi Taasɛse la kɛ ɔbanwu “amaneɛ dɔɔnwo” wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛbɔ edwɛkpa ne nolo na ɔlɛkilehile la. Asoo Gyisɛse edwɛkɛ ne yɛle zɔ? Wɔ kɛyɛ ɛvolɛ 20 anzi, Sɔɔlo mɔɔ nzinlii bɛvɛlɛle ye ɛzoanvolɛ Pɔɔlo la hɛlɛle ye kɛlata mɔɔ tɔ zo nwiɔ la hɔmaanle Kɔlentema. Mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle zɔhane kɛlata ne la, ɛnee ‘bɛbo ye fane kɛyɛ nyɛ yɛɛ ɔhale ye nee ewule fane dɔɔnwo.’ Ɛnee eza yebutu nyevile nu fane nsa, wɔ ko anu ɔlile alehyenlɛ nee aledwolɛ wɔ nyevile kunlu. Noko, ɛnee ɔbabutu nyevile nu bieko.
Ɛnee bɛdo Pɔɔlo efiade wɔ Sizalia ɛvolɛ mɔɔ bo nwiɔ, mekɛ zɔhane ɛnee amɛnlado bie mɔɔ ɔnli nɔhalɛ la kulo kɛ ɔmaa ye belaebo. Mekɛ mɔɔ awie fofolɛ ralile amɛnlado ne agyakɛ anu la, Pɔɔlo mumua ne dole ye edwɛkɛ maanle Siza. Ɔti bɛmaanle Pɔɔlo vole meli nu hɔle Wulomu. Ɛnee adendulɛ ne le kɛyɛ kilomita 3,000 (mayɛlɛ 2,000), ɔwale yɛɛ ɔnla aze fee. Ɛnee “ayileyɛvolɛ kulovolɛ” Luku mɔɔ ɔle Pɔɔlo agɔnwo edwɛkpakavolɛ la yɛɛ ɔ gɔnwo ko mɔɔ bɛfɛlɛ ye Alesetaakɛse la boka ɔ nwo.—Kɔl. 4:14.
Mɔɔ bɛdwule Maela mɔɔ wɔ Ehyea Ekyi la, Dwuleɛse mɔɔ nea pilizama ne anwo zo la maanle bɛvole Yigyibiti meli bie mɔɔ ɛlɛkɔ Yetali la anu. Mɔɔ bɛdule bɛ bo la, anwoma mɔɔ anloa yɛ se la bɔle ɔ bo kɛ ɔbɔ yeatia bɛ. Luku hanle ye fane nwiɔ kɛ ‘bɛvɛle dedee.’ Mekɛ mɔɔ bɛhɔgyinlanle Ahonle Kɛnlɛmazo la, Pɔɔlo nwunle kɛ saa bɛanli fɔsɛlɛ ne wɔ habɔ ɛkɛ a esiane bado bɛ.
Pɔɔlo nyianle akɛnrasesebɛ na ɔdendɛle. Ɔbɔle Dwuleɛse kɔkɔ kɛ saa bɛtoa adendulɛ ne azo a ‘ninyɛne dɔɔnwo bazɛkye na bɛaminli.’ Dwuleɛse andie Pɔɔlo na ɔmaanle bɛdoale adendulɛ ne azo. Nzinlii, bie a ɔnlunle ɔ nwo wɔ ye kpɔkɛzilɛ ne anwo. Luku hanle kɛ, ‘anwoma ɛsesebɛ bie dule na ɔbɔle meli ne ɛsesebɛ.’ Yeangyɛ ɔhakyile ahumu kpole bie. ‘Ahumu ne dule kpole’ tiale bɛ alehyenlɛ nee aledwolɛ wɔ kenle dɔɔnwo anu. Bɛyeyele meli ne anwo ninyɛne ne bie bɛguale ye lɔ amaa yeayɛ felafela. Bɛanli aleɛ wɔ mekɛ tendenle bie anzi. Kɛyɛ dapɛne nwiɔ anzi Luku hanle kɛ “akee anyelazo mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛbanyia ngoane la amuala bɔle ɔ bo kɛ ɔwie.”
Pilizanli Pɔɔlo de meli mɔɔ anwoma ɛlɛbɔ atia ye la anu noko ɔboale menli mɔɔ wɔ nu la ɔmaanle bɛnyianle ngoane
Ɛnee esiane ɛlɛba. Noko Pɔɔlo nyianle akɛnrasesebɛ na ɔdendɛle ɔhilele menli mɔɔ wɔ meli ne anu la kɛ: “Kɛkala, mesɛlɛ bɛ bɛnyia akɛnrasesebɛ.” Ɔhanle kɛ: “Bɛ nuhua ko bɔbɔ ɛnrɛminli, meli ye ala a bazɛkye a.” Mɔɔ menli ne bie yɛle kɛ bɛfo ɛlɛne ekyi ne anu bɛanriandi la, Pɔɔlo hanle kɛ saa bɛandɛnla meli ne anu a bɛnrɛnyia ngoane. Bɛpepɛle nyɛma ne mɔ mɔɔ dedɛ ɛlɛne ekyi ne anu la bɛmaanle ɔhɔle.
Ɔka ekyii aleɛ kye la, Pɔɔlo hanle kɛ bɛli aleɛ dodo biala mɔɔ bɛkulo kɛ bɛdi la. Ɔhanle kɛ: “Bɛ nuhua ko biala ati enrinli ko bɔbɔ ɛnrɛminli.” Akee ɔyɛle Gyihova mo wɔ bɛ muala bɛ nyunlu ɛkɛ. Bɛlile debie na bɛvuandinle hwiiti ne mɔɔ ɛha la bɛguale ye lɔ. Pɔɔlo akɛnrasesebɛ ne maanle bɛ anwosesebɛ. Luku hanle kɛ “bɛ muala bɛnyianle akɛnrasesebɛ.” Aleɛ hyenle la, meli ne hɔnwenle ɛnwea bie azo na azɛlɛkye ne bubule ɔ bo ne bɔkɔɔ. Noko Pɔɔlo edwɛkɛ ne rale nu. “Bɛ muala bɛholale bɛdwule aze.” Yemɔti bɛnyianle ngoane!
Akee bɛnwunle kɛ bɛdwu Mɔleta bɔra ne azo. Yeangyɛ Pɔɔlo nee ɔ gɔnwo mɔ bɔle ɔ bo hanle edwɛkɛ ne. Nyamenle maanle Pɔɔlo yɛle nwanwane ninyɛne bɔbɔ wɔ ɛkɛ. Menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ Mɔleta la diele bɛ edwɛkɛ ne.
Pɔɔlo hɔle zo nyianle akɛnrasesebɛ. Mɔɔ Pɔɔlo hɔdwule Wulomu la, bɛdole ye efiade ɛvolɛ nwiɔ na bɛzinzale ye. Noko ɔhɔle zo ɔhanle edwɛkɛ ne na ɔhɛlɛle ngɛlata bie mɔ. Mekɛ mɔɔ bɛyele ye bɛvile efiade la, ɔdoale edwɛkɛhanlɛ gyima ne azo. Noko nzinlii, bɛdole ye efiade bieko wɔ Wulomu, na bɛangyakyi ye. Ɔbayɛ kɛ awieleɛ bɔkɔɔ ne, Wulomuma hunle Pɔɔlo mɔɔ ɔlɛ akɛnrasesebɛ na ɔdi nɔhalɛ la. Noko ɛnee Pɔɔlo ɛnzulo ewule. Ɔvɛlɛle ye “kpɔvolɛ mɔɔ li amozi” na ɛnee ɔze kɛ Gyihova Nyamenle baye ewule avi ɛkɛ. (1 Kɔl. 15:26) Wɔ mekɛ mɔɔ ɔfɛta la anu, Nyamenle bamaa Pɔɔlo anyia ahatualɛ mɔɔ ɔvale ɔbɔle ye ɛwɔkɛ mekɛ tendenle la, ɔbadɛnla aze dahuu wɔ anwuma na yeaboka Gyisɛse Kelaese anwo yeayɛ belemgbunli nee ɛsɔfo.
Kenga Baebolo kɛlɛtokɛ ne:
Ka nwolɛ edwɛkɛ:
Ndenle boni mɔ azo a Pɔɔlo hilele kɛ ɔlɛ akɛnrasesebɛ a?
Yɛ Neɛnleanu
1. Duzu ati a ɛnee Sɔɔlo kulo kɛ bɛfa ye Wulomu duma Pɔɔlo bɛfɛlɛ ye a? (w08 3/1 12 ¶4-5-wcgr)
2. Bɛha ɛvolɛ ngɔnla mɔɔ nuhua a Pɔɔlo ziale hɔle Taasɛse nee Anteɔko la anwo edwɛkɛ kɛ “mekɛ mɔɔ ɛnee bɛnde ɔ nwo edwɛkɛ la.” Duzu a ɔbayɛ kɛ ɔdole ye wɔ zɔhane mekɛ ne a? (w00 7/15 26-27, ɛlɛka ¶3-4-wcgr)
3. Mɔɔ Pɔɔlo hanle kɛ bɛhendɛ ekyii na bɛahɔ Yetali la, ɛnee nrɛlɛbɛ wɔ nu ɔ? (Gyi. 27:9, 10; wp17.5 9 ¶3-4) A
Nvoninli A: Ɛvoya mɔɔ limoa la anu meli, ɔle kɛ mɔɔ Pɔɔlo vole ye wɔ Maela la
4. Duzu ati a menli mɔɔ wɔ Mɔleta la hanle kɛ: “Nrenyia ɛhye le kodiawu” a? (Gyi. 28:4; w15 10/1 9 ¶5-6-wcgr)
Suzu Ɛzukoalɛdeɛ Ne Mɔ Anwo
Pɔɔlo hanle hilele menli mɔɔ wɔ meli ne anu la kɛ Nyamenle ati “bɛ nuhua ko biala ati enrinli ko bɔbɔ ɛnrɛminli.” (Gyi. 27:22, 34) Duzu a ɛhye maa ɛnwu ye wɔ mɔɔ Gyihova kola fa ye tumi ne yɛ la anwo a, na kɛzi ɛhye maa ɛbu daselɛlilɛ gyima ne ɛ?
Mɔɔ Pɔɔlo yɛle asɔne la, menli mɔɔ wɔ meli ne anu la ‘nyianle akɛnrasesebɛ.’ (Gyi. 27:35, 36) Tɛnlabelɛ boni mɔ anu a yɛ asɔneyɛlɛ bahola amaa awie mɔ anwosesebɛ a? B
Nvoninli B
Kɛzi ɛbazukoa akɛnrasesebɛ mɔɔ Pɔɔlo nyianle wɔ kɛlɛtokɛ ɛhye anu la ɛ?
Dwenledwenle Kɛlɛtokɛ Ne Anwo
Duzu a kɛlɛtokɛ ɛhye maa menwu ye wɔ Gyihova anwo a?
Kɛzi kɛlɛtokɛ ɛhye fale Gyihova bodane ne anwo ɛ?
Duzu ati a ɔyɛ wɔ fɛ kɛ bɛkpale Pɔɔlo kɛ ɔhɔboka Kelaese anwo bɛli tumi wɔ anwuma a?
Sukoa Dɔɔnwo
Sukoa kɛzi ɛnee nyevile zo adendulɛ nwo hyia wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu la nee kɛzi Kilisienema luale zo bɔle edwɛkpa ne nolo la anwo debie.
“Nyevile Nye Esiane Nu” (w99 3/15 29-31-wcgr)
Kɛzi mgbanyima mɔɔ di nɔhalɛ la ɛzukoa Pɔɔlo kpundiigyinlanlɛ nee ye tunwomaa ne ɛ?
Sukoa Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛdua Abotane Zo Bɛnyia Ɛwɔkɛ Ne Mɔ La—Pɔɔlo (3:22)