TILE 13
“Bɛyɛ [Ninyɛne] Muala Bɛwula Nyamenle Anyunlunyia”
KƐ Nyamenle azonvolɛ mɔɔ yɛyila yɛ nwo zo la, ɔle yɛ ɛzonlelilɛ kɛ yɛbala Gyihova anyunlunyia ne ali wɔ mɔɔ yɛka nee mɔɔ yɛyɛ la amuala anu. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle ngyinlazo mɔɔ baboa yɛ la anwo edwɛkɛ kɛ: “Saa bɛlɛdi o, bɛlɛno o, anzɛɛ bɛlɛyɛ debie gyɛne biala o, bɛyɛ ɔ muala bɛwula Nyamenle anyunlunyia.” (1 Kɔl. 10:31) Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛfa Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ mɔɔ da ye subane ne mɔɔ di munli ali la yɛbɔ yɛ ɛbɛla. (Kɔl. 3:10) Ɔwɔ kɛ yɛsukoa Nyamenle kɛ menli mɔɔ le nwuanzanwuanza.—Ɛfɛ. 5:1, 2.
2 Ɛzoanvolɛ Pita hwenle Kilisienema adwenle ziele ɛhye azo kɛ: “Bɛle ngakula mɔɔ bɛyɛ tieyɛ, bɛmmadi atiakunluwɔzo mɔɔ ɛnee bɛlɛ ye wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛnze ɛhwee la anzi, na kɛ mɔɔ Nwuanzanwuanzanli ne mɔɔ vɛlɛle bɛ la de la, bɛdabɛ noko bɛyɛ nwuanzanwuanza wɔ bɛ nyɛleɛ muala anu, ɔluakɛ bɛhɛlɛ kɛ: ‘Bɛyɛ nwuanzanwuanza, ɔluakɛ mele nwuanzanwuanza.’” (1 Pita 1:14-16) Ɔwɔ kɛ Kilisiene asafo ne anu amra amuala yɛ nwuanzanwuanza kɛ mɔɔ ɛnee ɔde ye wɔ tete Yizilayɛ la. Ɛhye kile kɛ ɔnle kɛ bɛ nwo nyia ngehanleɛ na bɛmaa ɛtaneyɛlɛ nee ewiade ne gua bɛ nwo evinli. Yemɔti bɛye bɛ bɛzie ahane bɛmaa ɛzonlenlɛ nwuanzanwuanza.—Ɛzɛ. 20:5.
3 Saa yɛdi Gyihova mɛla nee ngyinlazo mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera Nwuanzanwuanza ne anu la azo a, yɛbahɔ zo yɛayɛ nwuanzanwuanza. (2 Tim. 3:16) Ɔlua Baebolo ne mɔɔ yɛsukoa la ati, bɛhilehile yɛ Gyihova nee ye ndenle ne mɔ anwo debie na yemaa yɛbikye ye. Mɔɔ yɛzukoa la ɛmaa yɛnwu ye kɛ ɔwɔ kɛ yɛdimoa yɛkpondɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne na yɛmaa Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ kyia yɛ wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Mat. 6:33; Wlo. 12:2) Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛwula subane fofolɛ ne.—Ɛfɛ. 4:22-24.
SUNSUM NU NEE ƐBƐLABƆLƐ NU ANWODELƐ
4 Ɔnla aze kɛ yɛbali Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ azo dahuu. Yɛ kpɔvolɛ Seetan Abɔnsam kulo kɛ ɔtwe yɛ ɔfi nɔhalɛ ne anwo. Ɔyɛ a yɛ sinlidɔlɛ nee ɛtane ewiade ne maa ninyɛne yɛ se maa yɛ. Ɔwɔ kɛ yɛko sunsum nu na yɛahola yɛali yɛ nwo zo ɛyilalɛ ɛwɔkɛ ne azo. Baebolo ne se saa yɛyia dwazotia anzɛɛ sɔnea a, ɔnle kɛ ɔsi yɛ nwo. Saa yɛkpondɛ kɛ yɛbɔ ɛbɛla kpalɛ a yɛbanwu amaneɛ. (2 Tim. 3:12) Saa yɛlɛyia sɔnea zɛhae mɔ a yɛ nye bahola alie ɔluakɛ bɛmaa yɛnwu ye kɛ yɛlɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ.—1 Pita 3:14-16; 4:12, 14-16.
5 Ɛnee Gyisɛse di munli ɛdeɛ, noko amaneɛ mɔɔ ɔnwunle ye la maanle ɔzukoale tieyɛ. Yeammaa Seetan asa anga ye anzɛɛ yeangulo ewiade ne anu ninyɛne ne mɔ. (Mat. 4:1-11; Dwɔn 6:15) Gyisɛse annyia adwenle bɔbɔ kɛ ɔgyakyi ye munlililɛ nu ɛlɛ. Ɔlile Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ azo ɔnva nwo kɛ nɔhalɛ mɔɔ ɔlile la maanle ewiade ne kpɔle ye la. Ɔka ekyii ɔwu la, ɔzele ye ɛdoavolɛma ne kɛ ewiade ne bakpɔ bɛdabɛ noko. Ɔvi mekɛ zɔhane mɔɔ ba la, Gyisɛse ɛdoavolɛma ɛnwu amaneɛ, noko bɛnyia akɛnrasesebɛ ɔluakɛ bɛze kɛ Nyamenle Ara ne lile ewiade ne anwo zo konim.—Dwɔn 15:19; 16:33; 17:16.
6 Amaa yɛangɔ ewiade ne afoa la, ɔwɔ kɛ yɛdi Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ azo kɛ mɔɔ yɛ Menle ne yɛle la. Ɔwɔ kɛ yɛkpo ɛbɛlatane mɔɔ ɛbu zo wɔ ewiade ne anu la na eza yɛtwe yɛ nwo yɛfi ye maanyɛlɛ nee nuhua ninyɛne ngakyile nwo. Yɛmaa kɔkɔbɔlɛ ɛhye mɔɔ wɔ Gyemise 1:21 la anwo kyia yɛ kpalɛ: “Bɛvuandi evinli muala nee ninyɛndane biala bɛgua, na bɛbɛlɛ bɛ nwo aze bɛlie Nyamenle edwɛkɛ ne mɔɔ yelua ye wɔ bɛ nu na ɔkola ɔdie bɛ ngoane la bɛdo nu.” Ɔlua bɛtianwo debiezukoalɛ nee debiezukoalɛ ɛhɔlɛ zo, yɛbahola yɛanwu nɔhalɛ ‘edwɛkɛ ne mɔɔ bɛlua’ ye wɔ yɛ adwenle nee yɛ ahonle nu la, na yɛnrɛmaa yɛ ti akunlu ɛnrɛra ewiade ne anu ninyɛne zo bɔbɔ. Ɛdoavolɛ Gyemise hɛlɛle kɛ: “Bɛnze kɛ ewiade agɔnwolɛvalɛ maa bɛyɛ Nyamenle kpɔvolɛ ɔ? Ɔti, awie biala mɔɔ kulo kɛ ɔyɛ ewiade ne agɔnwo la yɛ ɔ nwo Nyamenle kpɔvolɛ.” (Gye. 4:4) Ɛhye ati, Baebolo ne tu yɛ folɛ ɛsesebɛ kɛ yɛli Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ azo na yɛhwe yɛ nwo yɛvi ewiade ne anwo.
7 Nyamenle Edwɛkɛ ne bɔ yɛ kɔkɔ kɛ yɛmmafa yɛ nwo yɛwula nla nu ɛbɛlatane mɔɔ yɛ anyiemgba la anu. Ɔka kɛ: “Adwɔmane ɛbɛla nee nyɛleɛ evinli biala anzɛɛ anyebolo ɛdeɛ, bɛmmabɔ zo bɔbɔ wɔ bɛ avinli, ɔluakɛ ɛhye ɛnfɛta menli mɔɔ le nwuanzanwuanza la.” (Ɛfɛ. 5:3) Yemɔti ɔnle kɛ yɛmaa yɛ adwenle kɔ ninyɛne mɔɔ nwolɛ ɛnde, ɔyɛ anyiemgba anzɛɛ ɛkpɔlɔ la azo, na ɔfinde yɛ adawubɔlɛ nu ngyikyingyikyi bɔbɔ. Saa yɛyɛ ɛhye a, ɛnee yɛlɛkile kɛ yɛkpondɛ kɛ yɛfa Gyihova ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo ne mɔ mɔɔ nwolɛ te na bɛtenrɛ la yɛbɔ yɛ ɛbɛla.
NWONANE NU ANWODELƐ
8 Kilisienema ze kɛ saa bɛmaa bɛ nwo te wɔ sunsum nu nee ɛbɛlabɔlɛ nu a, eza ɔwɔ kɛ bɛmaa bɛ nwo te wɔ nwonane nu. Wɔ tete Yizilayɛ, Nyamenle ne mɔɔ le nwuanzanwuanza la hanle kɛ bɛmaa azokoɛleɛ ne ɛde. Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛmaa yɛ ɛbɛlabɔlɛ nwo te amaa Gyihova ‘annwu debie ɛtane biala’ wɔ yɛ nu.—Dit. 23:14.
9 Wɔ Baebolo ne anu, nwuanzanwuanzayɛlɛ nee bɔkɔbɔkɔyɛlɛ lɛ abusuabɔlɛ kyengye. Kɛ neazo la, Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Bɛmaa yɛwowo yɛ nwo wɔ nwonane nu nee sunsum nu evinli biala anwo, amaa yɛ nwo ade [anzɛɛ yɛayɛ nwuanzanwuanza] kpalɛ wɔ Nyamenle ɛzulolɛ nu.” (2 Kɔl. 7:1) Ɔti, ɔwɔ kɛ Kilisienema bɔ mɔdenle kɛ bɛbamaa bɛ nwo ade ɔlua bɛ nwo mɔɔ bɛbabia na bɛakpo bɛ ninyɛne dahuu la azo. Asolo maanle biala anu tɛnlabelɛ ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛanyia saminla nee nzule mɔɔ yɛbava yɛabia yɛ nwo nee yɛ mra la.
10 Bɛze yɛ kpalɛ wɔ ɛleka mɔɔ yɛde la ɔlua yɛ daselɛlilɛ gyima ne ati. Saa yɛmaa yɛ awuke ne mɔ anu nee nwolɛ te yɛ bɔkɔbɔkɔ a, ɔdi yɛ kpalɛzoamra daselɛ. Awie biala mɔɔ wɔ abusua ne anu la bahola aboa. Ɔwɔ kɛ mediema mrenyia maa bɛ awuke nu nee nwolɛ ɛziezielɛ nwo kyia bɛ, ɔluakɛ awuke mɔɔ bɛziezie nu kɛnlɛma la ka dɔɔnwo kile awie mɔ. Saa mbusua tile dimoa ɛhye nee sunsum nu ninyɛne nu a, ɔbahile kɛ bɛlɛnea bɛ sua nu amra kpalɛ. (1 Tim. 3:4, 12) Mediema mraalɛ noko lɛ gyima yɛ, titili wɔ awuke ne anu. (Tae. 2:4, 5) Ngakula mɔɔ bɛtete bɛ kpalɛ la bɔ mɔdenle di bɛ nwo eni na bɛsiezie bɛ sua nu. Ɛhye ati abusua ne amuala bɔ mɔdenle maa bɛ nwo yɛ bɔkɔbɔkɔ amaa bɛafɛta Nyamenle Belemgbunlililɛ ne wɔ ewiade fofolɛ ne anu.
11 Ɛnɛ, Gyihova menli dɔɔnwo fa kale kɔ debiezukoalɛ. Wɔ ɛleka bie mɔ, kale nwo hyia kpalɛ wɔ daselɛlilɛ nu. Ɔwɔ kɛ nwolɛ yɛ bɔkɔbɔkɔ na bɛsiezie ye kpalɛ. Ɔwɔ kɛ yɛ awuke nu nee yɛ kale nwo maa bɛnwu kɛ yɛboka Gyihova menli mɔɔ anwo te na bɛle nwuanzanwuanza la anwo. Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛ daselɛlilɛ baage nee yɛ Baebolo noko yɛ a.
12 Ɔwɔ kɛ yɛ adɛladeɛ nee yɛ anwoziezielɛ kile kɛ yɛfa Nyamenle ngyinlazo yɛyɛ gyima. Saa yɛ anwoziezielɛ nee yɛ tɛladeɛ ɛnle kpalɛ a yɛnrɛva yɛnrɛhɔ sonlakpole bie anyunlu. Yemɔti a ɔwɔ kɛ yɛnea yɛ nwo boɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛgyi Gyihova agyakɛ anu wɔ daselɛlilɛ nu anzɛɛ bama ne azo la a! Yɛ anwoziezielɛ nee kɛzi yɛ adɛladeɛ de la bahola aha kɛzi menli bu Gyihova ɛzonlenlɛ ne la. Saa yɛanziezie yɛ nwo kpalɛ anzɛɛ yɛandwenle awie mɔ anwo a, ɔnle kpalɛ. (Maeka 6:8; 1 Kɔl. 10:31-33; 1 Tim. 2:9, 10) Ɔti, saa yɛlɛsiezie yɛ nwo yɛahɔ daselɛlilɛ anzɛɛ debiezukoalɛ, maangyebakyi nyianu anzɛɛ maanzinli nyianu a, ɔwɔ kɛ yɛkakye mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka fale nwonane afoa nu anwodelɛ nee anwoziezielɛ kpalɛ nwo la. Yɛkulo kɛ yɛdi Gyihova eni na yɛwula ye anyunlunyia dahuu.
Kɛ Nyamenle azonvolɛ la, ɔle yɛ ɛzonlelilɛ kɛ yɛbala Gyihova anyunlunyia ne ali wɔ mɔɔ yɛka nee mɔɔ yɛyɛ la amuala anu
13 Zɔhane ala a saa yɛlɛkɔ yɛanleɛnlea ewiade amuala gyima ne ati anzɛɛ Bɛtɛle gyɛne biala a yɛyɛ a. Kakye kɛ duma Bɛtɛle kile “Nyamenle Sua Nu.” Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ yɛsiezie yɛ nwo na yɛyɛ yɛ nyɛleɛ kɛ mɔɔ yɛlɛkɔ debiezukoalɛ wɔ Belemgbunlililɛ Asalo a yɛyɛ ye la.
14 Saa yɛlɛdi nwɔhoa bɔbɔ a, ɔwɔ kɛ yɛnea yɛ tɛladeɛ nee yɛ anwoziezielɛ kpalɛ. Yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ, ‘Saa menle daselɛlilɛ nu a, asoo me anwoziezielɛ bamaa meaze nyiane kɛ mebali daselɛ ɔ?’
BƐ MENLE ƐLIELƐ NEE ANYELIELƐ NINYƐNE MƆƆ FƐTA
15 Bɛ menle ɛlielɛ nee anyelielɛ ninyɛne maa yɛnyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ. Kenle ko bie Gyisɛse zele ye ɛdoavolɛma ne kɛ bɛmaa bɛhɔvea ɛleka bie koonwu na “bɛlie bɛ menle ekyii.” (Maake 6:31) Bɛ menle ɛlielɛ nee nwɔhoalilɛ anzɛɛ anyelielɛ ninyɛne kpalɛ kola ye yɛ adwenle fi adwenleadwenle zo. Ɔkola ɔmaa yɛ nwo kpundi yɛ na yɛnyia anwosesebɛ yɛyɛ yɛ gyima.
16 Kɛmɔ anyelielɛ ninyɛne ɛbu ɛnɛ la ati, ɔwɔ kɛ Kilisienema kpa nu na bɛfa anwuma nrɛlɛbɛ bɛdi gyima wɔ ninyɛne mɔɔ bɛyɛ la anu. Bɛ menle ɛlielɛ le kpalɛ ɛdeɛ, noko tɛ yemɔ a nwolɛ hyia kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a. Bɛbɔ yɛ kɔkɔ kɛ “wɔ mekɛ mɔɔ li awieleɛ la anu,” menli ‘bahulo anyelielɛ na bɛnrɛhulo Nyamenle.’ (2 Tim. 3:1, 4) Ɛnɛ, anyelielɛ ninyɛne nee nwɔhoalilɛ dɔɔnwo ɛnle kpalɛ ɛmmaa menli mɔɔ kulo kɛ fa Gyihova tenlene ngyinlazo bɔ bɛ ɛbɛla la.
17 Ɛnee ɔwɔ kɛ alimoa Kilisienema ko tia ewiade mɔɔ anyelielɛ ala a nuhua menli ne kulo mɔɔ ɛnee bɛwɔ nu la. Wɔ Wulomuma nwɔhoalilɛ nu, ɛnee awie mɔ kɔnea menli mɔɔ bɛlɛnwu amaneɛ la fa dielie bɛ nye. Alimoa Kilisienema hwenle bɛ nwo vile basabasayɛlɛ, mogya mɔɔ bɛka bɛgua nee nla nu ɛbɛlatane mɔɔ bɛyɛ bɛdielie menli nye la anwo. Ɛnɛ noko, ninyɛne ko ne ala a bɛyɛ ye wɔ ewiade ne anu anyelielɛ ninyɛne dɔɔnwo anu a, na ɔtwehwe sonla atiakunluwɔzo. Ɔwɔ kɛ ‘yɛnea boɛ kpalɛ’ wɔ kɛzi yɛbɔ yɛ ɛbɛla la anwo, na yɛtwe yɛ nwo yɛfi anyelielɛ ninyɛne mɔɔ ɛmmaa anwosesebɛ la anwo. (Ɛfɛ. 5:15, 16; Edw. 11:5) Na saa edwɛkɛ ɛnle nwolɛ bɔbɔ a, bie a ɛleka mɔɔ yɛbahɔnlea ye la ɛnrɛyɛ kpalɛ.—1 Pita 4:1-4.
18 Ninyɛne mgbalɛ wɔ ɛkɛ mɔɔ Kilisienema bɛahola ava alielie bɛ nye a. Menli dɔɔnwo ɛnyia folɛdulɛ mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu nee nzuzulɛ mɔɔ fɛta mɔɔ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu mɔɔ bɛli zo la azo nvasoɛ.
19 Ɔyɛ a, bɛbahola bɛado ɛsalɛ bɛavɛlɛ Kilisienema mbusua bie mɔ na bɛalielie bɛ nye. Anzɛɛ bɛbahola bɛado ɛsalɛ bɛavɛlɛ mediema Kilisienema wɔ atɔfolɛlielɛ anzɛɛ ayia zɛhae mɔ bie abo. (Dwɔn 2:2) Ahenle mɔɔ ɛlɛyɛ la a bali mɔɔ bahɔ zo la anwo ɛzonle a. Noko saa menli dɔɔnwo ɛlɛyia alielie bɛ nye a, ɔwɔ kɛ bɛnea boɛ. Kɛmɔ bɛnli mɛla kyengye wɔ ayia ɛhye mɔ abo la ati, Kilisienema bie mɔ ɛmmaa bɛ nye ɛnla ɛkɛ, bɛyɛ adidikpoku, bɛno nza dɔɔnwo na bɛyɛ ɛtane mgbole bie mɔ bɔbɔ. Ɛhye ati, Kilisienema mɔɔ lɛ nwunu la ɛnwu ye kɛ nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ bɛbade menli ne nee mekɛ mɔɔ bɛfa bɛyɛ ayia ɛhye mɔ la azo. Saa bɛbava nza mɔɔ bo la bɛahɔ ɔ bo a, ɔwɔ kɛ bɛnea ye boɛ. (Fel. 4:5) Saa bɛbamaa bɛ ayia ne ayɛ kɛnlɛma na yeamaa sunsum nu anwosesebɛ a, ɔnle kɛ aleɛ nee nza yɛ debie mɔɔ anwo hyia titili a.
20 Saa yɛ nye die nyɛvolɛlielɛ nwo a ɔle kpalɛ. (1 Pita 4:9) Saa yɛkulo kɛ yɛ gɔnwo mɔ Kilisienema bɛadi aleɛ wɔ yɛ sua nu, dielie bɛ nye na yɛbɔ nu yɛbɔ adawu a, ɔwɔ kɛ yɛkakye bɛdabɛ mɔɔ bɛnlɛ bie la. (Luku 14:12-14) Saa bɛto ɛsalɛ bɛfɛlɛ yɛ wɔ ayia zɛhae mɔ abo a, ɔwɔ kɛ yɛ nyɛleɛ nee folɛdulɛ mɔɔ wɔ Maake 12:31 la yia. Ɔwɔ kɛ yɛkile kpalɛ mɔɔ awie mɔ yɛ maa yɛ la anwo anyezɔlɛ dahuu.
21 Kilisienema anye die ahyɛlɛdeɛ dɔɔnwo ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa bɛ la anwo na bɛze kɛ bɛkola ‘bɛdi na bɛno na bɛ nye die bɛ gyima ɛsesebɛ kɔsɔɔti anwo.’ (Nol. 3:12, 13) Saa yɛyɛ “ɔ muala [yɛwula] Nyamenle anyunlunyia” a, menli mɔɔ dole ɛkponle ne nee menli mɔɔ bɛvɛlɛle bɛ la akunlu badwo ayia ɛhye mɔ mɔɔ maanle bɛ sunsum nu anwosesebɛ la anwo.
SUKULU GYIMALILƐ
22 Saa Gyihova Alasevolɛ ngakula kɔ sukulu ekyi a ɔboa bɛ. Saa bɛlɛkɔ sukulu a bɛkulo kɛ bɛnwu ɛgengalɛ nee ɛhɛlɛlɛ kpalɛ. Ninyɛne gyɛne mɔɔ bɛkile wɔ sukulu la bahola aboa ngakula wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛpele bɛadwu sunsum nu bodane bie mɔ anwo la. Saa bɛwɔ sukulu nu a, bɛkulo kɛ bɛbɔ mɔdenle ‘bɛkakye bɛ Bɔvolɛ ne’ ɔlua sunsum nu ninyɛne mɔɔ bɛfa bɛdimoa la azo.—Nol. 12:1.
23 Saa ɛle Kilisienenli kakula mɔɔ ɛlɛkɔ sukulu a, nea boɛ na ɛ nee ngakula mɔɔ bɛnle Alasevolɛ la andu wɔ mekɛ mɔɔ nwolɛ ɛngyia la. (2 Tim. 3:1, 2) Kɛmɔ Gyihova bɔ yɛ nwo bane kpalɛ la ati, yɛbahola yɛahwe yɛ nwo yɛavi ewiade ngyegyelɛ nwo. (Edw. 23:4; 91:1, 2) Ɔti amaa wɔabɔ ɛ nwo bane la, fa Gyihova nziezielɛ ne mɔ di gyima.—Edw. 23:5.
24 Amaa Alasevolɛ ngakula dɔɔnwo ahwe bɛ nwo avi ewiade ne anwo la ati, saa bɛlɛkɔ sukulu a bɛnva bɛ nwo bɛnwula sukulu gyimalilɛ gyɛne biala anu. Bie a bɛ gɔnwo mɔ sukuluma nee kilehilevolɛma ɛnrɛde ɛhye abo. Noko Nyamenle mɔɔ bɛsɔ ɔ nye la a hyia a. Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ bɛfa bɛ adwenle ne mɔɔ bɛva Baebolo ne bɛtete ye la bɛdi gyima na bɛsi kpɔkɛ kɛ bɛnrɛva bɛ nwo bɛnrɛwula ɛzulɛ mɔɔ kɔ zo wɔ ewiade ne anu nee maanle nwo ɛhulolɛ nu. (Gal. 5:19, 26) Saa ngakula tie Ngɛlɛlera ne anu folɛdulɛ mɔɔ vi bɛ awovolɛ ɛkɛ la na bɛfa agɔnwolɛ kpalɛ wɔ asafo ne anu a, bɛbahola bɛava Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ bɛabɔ bɛ ɛbɛla.
YƐ GYIMA NEE YƐ GƆNWO MƆ
25 Ngɛlɛlera ne se mbusua tile a ɔwɔ kɛ bɛnea bɛ sua nu amra a. (1 Tim. 5:8) Noko, kɛ Nyamenle azonvolɛ la, bɛze kɛ ɔwɔ kɛ Belemgbunlililɛ ne dimoa bɛ gyima nyunlu. (Mat. 6:33; Wlo. 11:13) Saa bɛmaa bɛ nye die nyamenlezonlenlɛ nwo na bɛ kunlu dwo aleɛ nee adɛladeɛ mɔɔ bɛlɛ ye la anwo a, adwenleadwenle nee anwonyia ɛhulolɛ nwo sɔnea bakpa bɛ ti.—1 Tim. 6:6-10.
26 Ɔwɔ kɛ Kilisienema mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo mɔɔ bɛyɛ gyima la kɔsɔɔti maa Baebolo ngyinlazo tɛnla bɛ adwenle nu. Saa yɛdi nɔhalɛ a, yɛnrɛyɛ debie mɔɔ tia Nyamenle mɛla anzɛɛ maanle ne mɛla la. (Wlo. 13:1, 2; 1 Kɔl. 6:9, 10) Yɛkakye esiane mɔɔ wɔ agɔnwolɛ ɛtane ɛvalɛ nu la. Kɛmɔ yɛle Kelaese sogyama la ati, yɛtwe yɛ nwo yɛfi gualilɛ mɔɔ tia Baebolo ngyinlazo, na ɔsɛkye afoa biala mɔɔ yɛngyi kɛ Kilisienema nee yɛ sunsum nu gyinlabelɛ ne la anwo. (Aye. 2:4; 2 Tim. 2:4) Eza yɛ nee “Babelɔn Kpole ne” mɔɔ le Nyamenle kpɔvolɛ wɔ ɛzonlenlɛ nu la ɛndu.—Yek. 18:2, 4; 2 Kɔl. 6:14-17.
27 Saa yɛfa Nyamenle tenlene ngyinlazo ne mɔ yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, yɛnrɛkpondɛ yɛ mediema Kilisienema anwo zo nvasoɛ wɔ yɛ ayia ne mɔ abo anzɛɛ yɛnrɛli gua wɔ ɛkɛ. Saa yɛ nee yɛ mediema Kilisienema yia wɔ debiezukoalɛ nee nyianu bo a, bodane ne a le kɛ yɛsonle Gyihova. Yɛdidi ye sunsum nu ɛkponle zo na ‘yɛmaa yɛ nwo anwosesebɛ.’ (Wlo. 1:11, 12; Hib. 10:24, 25) Ɔwɔ kɛ sunsum nu ninyɛne a kɔ zo wɔ ayia ɛhye mɔ abo a.
KƐZI KILISIENEMA BADƐNLA KOYƐLƐ NU LA
28 Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ eza kile kɛ ɔwɔ kɛ ye menli ‘fa anzodwolɛ mɔɔ ka bɛ bɔ nu la tɛnla sunsum nu koyɛlɛ nu.’ (Ɛfɛ. 4:1-3) Bɛmkpondɛ mɔɔ le kpalɛ maa bɛdabɛ mumua ne la, emomu bɛyɛ mɔɔ le kpalɛ maa awie mɔ la. (1 Tɛs. 5:15) Ɔda ali kɛ, subane ɛhye a ɛnwu ye wɔ wɔ asafo ne anu a. Yɛ muala yɛfa tenlene ngyinlazo ko ne ala yɛdi gyima ɔnva nwo aneɛ, maanle, mbusua mɔɔ yɛvi nu, yɛ ezukoa gyinlabelɛ anzɛɛ yɛ nwomazukoalɛ. Menli mɔɔ ɛnle Alasevolɛ bɔbɔ la ɛnwu subane kpalɛ ɛhye mɔɔ Gyihova menli da ye ali la.—1 Pita 2:12.
29 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle mɔɔ maa yɛyɛ ko la anwo edwɛkɛ kɛ: “Sonlabaka ko a wɔ ɛkɛ a, yɛɛ sunsum ko, kɛ mɔɔ bɛvɛlɛle bɛ wɔ anyelazo ko ne ala anu la; Awulae ko, diedi ko, ɛzɔnenlɛ ko; Nyamenle kokye ne mɔɔ le menli kɔsɔɔti bɛ Ze la nea bɛ muala bɛ nwo zo yɛɛ ɔdua bɛ muala bɛ nwo zo na ɔwɔ bɛ muala bɛ nu.” (Ɛfɛ. 4:4-6) Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛte mɔlebɛbo Baebolo ngilehilelɛ ne nee Baebolo ngilehilelɛ mɔɔ anu pi la abo amaa yɛahile Gyihova tumililɛ ne anwo anyezɔlɛ. Nɔhalɛ nu, Gyihova ɛva nɔhalɛ ne anwo aneɛ tagyee ne ɛmaa ye menli ne amaa bɛazonle ye wɔ koyɛlɛ nu.—Zɛf. 3:9.
30 Koyɛlɛ nee anzodwolɛ mɔɔ wɔ Kilisiene asafo ne anu la maa awie biala mɔɔ sonle Gyihova la anwo tɔ ye. Yɛnwu kɛ Gyihova ɛwɔkɛ ɛhye ɛlɛba nu: “Mebamaa bɛayɛ ko kɛ mboane mɔɔ wɔ tunli nu.” (Maeka 2:12) Yɛkpondɛ kɛ yɛmaa koyɛlɛ ɛhye mɔɔ anzodwolɛ wɔ nu la tɛnla ɛkɛ ɔlua Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ mɔɔ yɛbali zo la azo.
31 Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛlie bɛ wɔ Gyihova asafo ne mɔɔ anwo te la anu la! Ɔwɔ kɛ yɛbɔ afɔle biala mɔɔ ɔhyia kɛ yɛbɔ na bɛava Gyihova duma bɛavɛlɛ yɛ la. Saa yɛbɔ mɔdenle yɛfa Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ yɛbɔ yɛ ɛbɛla na yɛka nwolɛ edwɛkɛ yɛkile awie mɔ a, yɛbabɔ agɔnwolɛvalɛ mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ yɛ nee Gyihova lɛ la anwo bane.—2 Kɔl. 3:18.