ASA 9-15, 2026
OLE AVỌ 45 Iroro Eva Mẹ
Whọ Sai Si Iroro nọ E be Kẹ Owhẹ Uye No Udu
“Me fioka ohwo ho!”—ROM 7:24.
OWARE NỌ A JARIẸ TA KPAHE
Oware nọ ma re ru nọ iroro jọ e tẹ be kẹ omai uye.
1-2. Eware vẹ e jẹ kẹ Pọl ukọ na uye nọ e sae kẹ omai uye re? (Ahwo Rom 7:21-24)
OGHẸRẸ ohwo vẹ whọ be hai rri Pọl ukọ na fihọ? Imishọnare nọ ọ jẹ hae wharo ta usi uwoma? Hayo kọ ohwo nọ ọ riẹ epanọ a re wuhrẹ ahwo ẹme Ọghẹnẹ ziezi, binikọ ohwo nọ o kere ebe buobu evaọ Ebaibol? Eware yena kpobi e gba evaọ oma Pọl. Rekọ binọ Pọl ọ jọ ohwo-akpọ wọhọ omai re. Ẹsejọ eware jọ e jẹ hae kẹe uye evaọ udu riẹ wọhọ epanọ o be hae jọ kẹ omai ibuobu na.
2 Se Ahwo Rom 7:21-24. Pọl ọ jọ ileta nọ o kere se Ileleikristi obọ Rom dhunu te eware jọ nọ e jẹ kẹe uye. Yọ eware itieye na e be hae kẹ omai ahwo buobu uye re. Ginọ uzẹme inọ Pọl ọ jẹ gọ Jihova ziezi. Rekọ ọ ta nọ dede nọ ọ gwọlọ ru oware nọ o rẹ were Ọghẹnẹ, oma riẹ o rẹ gwọlọ wọe nyai ru oware nọ o rẹ dha Ọghẹnẹ eva. Oware ofa nọ o jẹ kẹe uye evaọ udu riẹ họ, ẹsejọ nọ o te roro te oghẹrẹ uzuazọ nọ o yeri re o te ti zihe ruọ Oleleikristi, udu o jẹ hai brukpei. Yọ o wo ẹbẹbẹ ọfa jọ nọ o je si otọ nọ ọ ta ẹme kpahe re.
3. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana? (Rri “Ẹme nọ A Ru Vẹ” na re.)
3 Dede nọ eware jọ e jẹ kẹ Pọl uye evaọ udu riẹa orọnikọ nwanọ eware yena ọvo o je roro kpahe he. Ma te jọ uzoẹme nana kẹ iyo enọ nana. Eye họ: Fikieme Pọl ọ jẹ hai ro rri omariẹ ẹsejọ inọ o “fioka ohwo ho”? Eme Pọl o ru kpahe eware nọ e jẹ kẹe uye evaọ udu riẹ na? Kọ eme ma sai ru nọ oghẹrẹ iroro jọ e tẹ be kẹ omai uye evaọ udu mai?
EWARE VẸ PỌL O JE RORO, NỌ E JẸ KẸE UYE?
4. Eware vẹ Pọl o je roro, nọ e jẹ kẹe uye?
4 Oghẹrẹ uzuazọ nọ o je yeri vẹre. Taure Pọl o te ti kurẹriẹ ruọ egagọ Ileleikristi, o ru eware buobu nọ e jẹ dae uwhremu na. Odẹ nọ a kake riẹe vẹre họ Sọl. Oware jọ nọ o kẹ riẹ uye uwhremu na họ, okenọ a jẹ rọ itho fi Stivin kpe, ọ jọ abọ ahwo nọ a jẹ rọ itho fi ei na. (Iruẹru 7:58; 8:1) Oye ovo ho, Sọl ọ jọ usu ahwo nọ a je kpokpo Ileleikristi gaga, ọye họ ohwo nọ ọ jẹ wọe họ uzou dede.—Iruẹru 8:3; 26:9-11.
5. Eme o soriẹ nọ uzuazọ nọ Pọl o yeri no vẹre o jẹ rọ dae?
5 Nọ Pọl o kurẹriẹ no, eware nọ o je ru vẹre e jẹ hae kẹe uye ẹsejọ. O jẹ dae inọ o je kpokpo Ileleikristi vẹre. Yọ o wọhọ nọ, nọ oke o be nya na, o tẹ jẹ dae vi epaọ ọsosuọ. Who te rri ileta nọ o kere se inievo obọ Kọrint evaọ oware wọhọ ukpe 55 C.E., ọ ta nọ: “Me te ọnọ a re se ukọ họ, keme me je kpokpo ukoko Ọghẹnẹ.” (1 Kọr. 15:9) Nọ ikpe isoi e vrẹ no, nọ o je kere ileta se inievo obọ Ẹfisọs, ọ tẹ ta nọ ọyomariẹ “ọ kawo vi ọnọ ọ mae kawo evaọ usu erẹri na kpobi.” (Ẹf. 3:8) Yọ okenọ o je kere ileta se Timoti, ọ ta nọ oke ọsosuọ ọyomariẹ ọ “jọ ọnọ ọ jẹ ta eme-aghọ, ọnọ o je kpokpo ilele [Jesu], jẹ ta eme ẹsọ kẹ ae.” (1 Tim. 1:13) Dai roro epanọ o jẹ hae kẹ Pọl uye te nọ o te kpohọ ukoko jọ, nọ ọ jẹ ruẹ ahwo jọ nọ o je kpokpo vẹre hayo ahwo uviuwou rai jọ.
6. Eme ọfa u ru nọ eva e gbẹ jẹ were Pọl ho? (Je rri ẹme-obotọ na re.)
6 Unwe nọ o jọ oma riẹ. Pọl ọ ta nọ o wo ẹbẹbẹ jọ nọ o jẹ kẹe uye gaga. O se rie “unwe evaọ oma” riẹ. (2 Kọr. 12:7) Pọl ọ nwane fodẹ uzedhe ẹbẹbẹ na dẹẹ hẹ. Rekọ re o te ti sei unwe na, u dhesẹ nọ o jẹ dae gaga. O sae jọ nọ ẹbẹbẹ na yọ oware jọ nọ o je roro, nọ o jẹ kẹe uye, hayo ẹbẹbẹ jọ nọ o wo evaọ ugboma riẹ, hayo oghẹrẹ ẹbẹbẹ ọfa.b
7. Ẹbẹbẹ vẹ Pọl o wo fiki uzioraha nọ ọ reuku riẹ? (Ahwo Rom 7:18, 19)
7 Eware nọ e jẹ thọe obọ. Eware e jẹ hae thọ Pọl obọ fiki uzioraha nọ ọ reuku riẹ. (Se Ahwo Rom 7:18, 19.) Pọl ọ jẹ hae gwọlọ nọ o re ru oware nọ u kiehọ, rekọ o jẹ hae lọhọ kẹe he fiki uzioraha nọ o riẹe oma. Ọ ta nọ dede nọ ọ gwọlọ ru oware uwoma, ẹsikpobi iroro riẹ e jẹ hae gwọlọ su ei nyai ru oware nọ o thọ. Fikiere o lọhọ kẹe he re o ru oware uwoma. Rekọ Pọl ọ jẹ daoma gaga re o ru oware nọ o rẹ were Ọghẹnẹ. (1 Kọr. 9:27) Ma riẹ nọ ekpehre uruemu kpobi nọ o wo vẹre nọ o jẹ hae vae abọ ẹsejọ, o jẹ kẹe uye gaga.
OWARE NỌ PỌL O RU KPAHE EWARE NỌ E JẸ KẸE UYE
8. Ma te rri ileta nọ Pọl o kere, eme ma sae ta nọ o fiobọhọ kẹe nọ o gbe ru eware nọ e rẹ dha Jihova eva ha?
8 Pọl ọ jọ ileta nọ o kere ta ẹme te epanọ ẹzi Ọghẹnẹ o sai ro fiobọhọ kẹ ọyomariẹ gbe Ileleikristi efa re a gbẹ kuvẹ re iroro rai i su ai nyai ru oware uyoma ha. (Rom 8:13; Gal. 5:16, 17) Unuẹse buobu Pọl ọ jọ ileta riẹ ta ẹme te uruemu nọ u fo ho gbe eware nọ i fo ho nọ i re si ohwo urru nọ Ileleikristi a rẹ kẹnoma kẹ. (Gal. 5:19-21, 26) Ma te rri eware nọ Pọl ọ jẹ hai kere na, u dhesẹ nọ ọ jẹ hai roro kpahe uruemu nọ u fo nọ o re siobọno. O ve rri Ikereakere na re ọ gwọlọ ohrẹ nọ o sai fiobọhọ kẹe. O ve roro kpahe eware nọ ọ sai ru re ọ siọ uruemu utioye na ba. Ma riẹ nọ eware nọ Pọl ọ jẹ hai kere se ahwo inọ a ru na, ọyomariẹ o je ru ai re.
9-10. Eme Pọl ọ jẹ hai roro te nọ o jẹ hae lẹliẹ udu tei otọ? (Ahwo Ẹfisọs 1:7) (Rri uwoho na re.)
9 Ginọ uzẹme inọ eware jọ e jẹ hae kẹ Pọl uye evaọ udu riẹ. Rekọ eware jọ e jariẹ nọ i je ru eva were iẹe. Nọ inievo nọ i je lele iei ta usi uwoma a tẹ vuẹe eware iwoma nọ inievo nọ e rrọ ikoko na a bi ru, o jẹ hae lẹliẹ eva were iẹe. (2 Kọr. 7:6, 7) Yọ inievo ukoko na a jẹ hae sasa iẹe oma. (2 Tim. 1:4) Oware ofa nọ u je ru eva were iẹe họ, ọ riẹ nọ eva riẹ e jẹ were Jihova. Oyejabọ ọ rọ ta nọ ọ be gọ Ọghẹnẹ “avọ obruoziẹ-iroro ọfuafo” na. (2 Tim. 1:3) Okenọ a maki fi Pọl họ uwou-odi evaọ obọ Rom, o kere se Ileleikristi inọ a “hae ghọghọ ẹsikpobi evaọ Olori na.” (Fil. 4:4) Who te rri ẹme nọ o kere na, whọ rẹ ruẹ nọ eva e jẹ were iẹe dede nọ ebẹbẹ e jọ otọ kẹe. Enana kpobi i dhesẹ nọ Pọl ọ jẹ hai mu oma họ họ. Nọ oware jọ o tẹ be kẹe uye evaọ udu riẹ, ọ jẹ hai roro kpahe eware nọ e rẹ lẹliẹ eva were iẹe.
10 U wo oware ofa jọ nọ u je fiobọhọ kẹ Pọl nọ oware jọ o tẹ be kẹe uye evaọ udu riẹ. O je rri idhe ẹtanigbo na wọhọ okẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ọyomariẹ na dẹẹ. (Gal. 2:20; se Ahwo Ẹfisọs 1:7.) Fikinọ o je rri rie ere na, u mu rie ẹro nọ Jihova ọ rọ eware nọ o ruthọ rọvrẹ riẹ no fiki Jesu nọ o whu kẹe. (Rom 7:24, 25) Dede nọ Pọl o ru eware iyoma re o te ti kurẹriẹ na yọ o make rọnọ eware e jẹ hae thọe obọ na, ọ jẹ sai “ru iruo ọrẹri” kẹ Ọghẹnẹ, yọ eva e be were iẹe.—Hib. 9:12-14.
Dede nọ Pọl ọ jẹ hai roro te eware jọ nọ e rẹ kẹe uye, ọ jẹ hai roro kpahe idhe ẹtanigbo na, yọ u fiobọhọ kẹe si iroro nọ i woma ha no udu riẹ (Rri edhe-ẹme avọ 9-10)
11. Ma te rri epanọ eware e jọ kẹ Pọl, fikieme eva e rẹ rọ were omai?
11 Ẹsejọhọ epanọ eware e jọ kẹ Pọl na, e rrọ ere kẹ omai re. O sae jọ nọ ma be daoma gaga re eware nọ ma bi roro, ẹmeunu mai, gbe eware nọ ma bi ru e gbẹ jọ enọ e rẹ dha Jihova eva ha. Rekọ o be lọhọ kẹ omai hi. Ẹsejọhọ ma vẹ te ta ọkpọ ẹme nọ Pọl ọ ta na inọ, ‘Me fioka ohwo ho.’ U wo oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ vrẹ ikpe udhe (20) no nọ a re se Eliza.c Ọ ta nọ o be lọhọ kẹe he re o ru oware nọ o rẹ were Jihova. Ọ ta nọ: “Me te roro kpahe Pọl, eva e rẹ were omẹ keme mẹ rẹ ruẹ nọ oware nọ o be via kẹ omẹ na o via kẹ Pọl no re, orọnọ mẹ ọvo ho. Yọ o rẹ lẹliẹ omẹ kareghẹhọ nọ Jihova ọ riẹ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ idibo riẹ.” Oware jọ o tẹ be make kẹ omai uye evaọ udu mai, ma sae gbẹ gọ Jihova vrẹ avọ evawere ababọ udu nọ u re brukpe omai wọhọ epanọ Pọl o ru na. Kọ eme ma re ru?
EME MA RE RU NỌ OWARE JỌ O TẸ BE KẸ OMAI UYE?
12. Ma tẹ be hai ru eware nọ i re si omai kẹle Jihova ẹsikpobi, ẹvẹ o rẹ rọ lẹliẹ eva were omai?
12 Hai ru eware nọ i re si owhẹ kẹle Jihova. Ma tẹ be hai ru eware nọ i re si omai kẹle Ọghẹnẹ, ẹsiẹe ma te mai ro roro kpahe eware nọ i re ru eva were omai. Eware itieye na nọ ma re ru e wọhọ eware nọ ma re ru ẹsikpobi nọ e rẹ lẹliẹ omai wo omokpokpọ na. Wọhọ oriruo, ma rẹ re emu ziezi, ma re ru oma mai jaja, ma rẹ wezẹ doma. Ma te bi ru eware yena, ugboma mai na o rẹ jọ ziezi. Ere ọvona re, ma te bi se Ebaibol ẹsikpobi, ruẹrẹ oma kpahe kẹ ewuhrẹ, kpohọ ewuhrẹ, jẹ kẹ iyo, je kpohọ usi uwoma, o rẹ lẹliẹ eva were omai. Eware itieye na e rẹ whae ze nọ iroro nọ e hae te lẹliẹ omai jọ ọkọkora e gbẹ jọ omai udu tere he.—Rom 12:11, 12.
13-14. Ẹvẹ eware nọ i re si omai kẹle Jihova nọ inievo jọ a bi ru i bi ro fiobọhọ kẹ ae?
13 Joma ta ẹme kpahe oniọvo jọ nọ a re se John. Okenọ ọ jọ ikpe ọgbagbizii (39), edọktọ ọ tẹ vuẹe nọ o wo oghẹrẹ ẹyao ekansa jọ nọ o yoma gaga. Oware na o kẹ oniọvo na uye gaga evaọ oke ọsosuọ. Ọ tẹ be ta nọ, ‘Mẹ re kpako te oria ovo ho, okpẹyao utiona u ve kru omẹ?’ Ikpe esa ọmọ riẹ ọ jọ oke yena. Kọ eme oniọvo na o ru nọ o gbe je ro roro kpahe ẹyao na ga hrọ họ? Ọ ta nọ: “Dede nọ oma o jẹ rrọ omẹ gaga, mẹ jẹ daoma re mẹ avọ uviuwou mẹ ma ru eware nọ i re si omai kẹle Jihova ẹsikpobi. Ewuhrẹ o re vo omai hi, ma re kpohọ usi uwoma koka koka, yọ ma re ru egagọ uviuwou mai koka koka. Ma je ru eware nana nọ o gbẹ make lọhọ kẹ omai hi.” Nọ oke jọ o vrẹ no, oniọvo na ọ tẹ ta nọ: “Dede nọ o jẹ kẹ omẹ uye gaga oke ọsosuọ nọ me ro mu ẹyao na họ ẹmọ, nọ oke o be nya na, mẹ tẹ ruẹ nọ Jihova ọ be kẹ omẹ ẹgba yọ o bi dhesẹ kẹ omẹ nọ o you omẹ. Onana u te bi fiobọhọ kẹ omẹ thihakọ. Jihova ọ sai fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ re wọhọ epanọ o fiobọhọ kẹ omẹ na.”
14 Eliza nọ ma ta ẹme kpahe ẹsejọ na ọ ta nọ: “Oke kpobi nọ mẹ tẹ rrọ obọ ewuhrẹ, hayo nọ mẹ tẹ rrọ obọ uwou bi wuhrẹ Ebaibol kẹ omamẹ, mẹ rẹ kareghẹhọ nọ Jihova o bi yo olẹ mẹ, yọ o you omẹ gaga. Onana o rẹ lẹliẹ eva were omẹ.” Oniọvo jọ nọ a re se Nolan nọ ọ rrọ ọsẹro okogho evaọ Africa ọ ta oware nọ u bi fiobọhọ kẹe avọ aye riẹ. Odẹ aye riẹ Diane. Ebrọda na ọ ta nọ: “Ma rẹ daoma ru eware nọ i re si omai kẹle Jihova ẹsikpobi makọ okenọ oware jọ o tẹ be kẹ omai uye, nọ eva e gbẹ be were omai hi. Yọ Jihova o re gine ru nọ eva e rẹ rọ were omai ghelọ ẹbẹbẹ na. Ma rẹ daoma kareghẹhọ nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai jẹ ghale omai. Ma nwane riẹ oghẹrẹ nọ o ti ro ru ei hi. Rekọ ma riẹ nọ o ti ru ei.”
15. Oware jọ vẹ ma rẹ daoma ru nọ oware jọ o tẹ be kẹ omai uye evaọ udu mai? Kẹ oriruo.
15 Nọ oware jọ o tẹ be kẹ omai uye evaọ udu mai, ma rẹ daoma gaga re ma ru oware jọ nọ o rẹ lẹliẹ eva were omai. Joma kẹ oriruo jọ nọ u dhesẹ epanọ onana u wuzou te. Ma rehọ iẹe nọ uke o be hae da owhẹ. Ẹsejọhọ a te wholo iei kẹ owhẹ ọvo u ti ru nọ uke na o te rọ siọ owhẹ ba ẹda ha. Whọ te gwọlọ riẹ oware nọ o be whae ze. Ẹsejọhọ who ti se kpahe iẹe jẹ nọ ahwo hayo nyae ruẹ edọktọ dede. Epọvo na o rrọ re, nọ eva e gbẹ be were omai hi, ma re se kpahe oware nọ o be via kẹ omai na evaọ Ebaibol gbe ebe ukoko na. Ma sae tubẹ vuẹ oniọvo jọ nọ ma rri nọ ọ te sae kẹ omai emamọ ohrẹ. Eware nana e sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe roro iroro ga hrọ họ. Yọ ma te ta kpahe eware efa nọ e sai fiobọhọ.
16. Eme who re ru re whọ sae riẹ oware nọ o be kẹ owhẹ uye na? (Olezi 139:1-4, 23, 24)
16 Lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ oware nọ o be kẹ owhẹ uye na dẹẹ. Devidi ovie na ọ riẹ nọ Jihova ọ re riẹ lafi. Oyejabọ nọ ọ rọ lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹe riẹ ‘iroro nọ e be kẹe uye.’ (Se Olezi 139:1-4, 23, 24.) Epanọ Devidi o ru na, whọ sae lẹ se Jihova re, re o fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ oware nọ o be kẹ owhẹ uye na, gbe oware nọ who re ru re eva e sae were owhẹ. Whọ sae jẹ nọ omara nọ: ‘Eme họ uzedhe oware nọ o be lẹliẹ omẹ roro iroro gaga na? Kọ eware jọ e riẹ nọ e rẹ lẹliẹ omẹ wariẹ mu iroro yena họ eroro? Kọ nọ me te mu iroro na họ eroro no, mẹ be hae daoma si ai no udu, binikọ nwanọ ereroro ọvo?’
17. Izoẹme jọ vẹ whọ sae kiẹ kpahe nọ e rẹ sae lẹliẹ owhẹ roro eware nọ e sai fiobọhọ kẹ owhẹ? (Rri uwoho na re.)
17 Nọ who te bi wuhrẹ Ebaibol, hai wuhrẹ eware nọ e sai fiobọhọ kẹ owhẹ evaọ ẹbẹbẹ ra na. Ẹsejọ whọ tẹ be hai wuhrẹ kpahe oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ, u ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Pọl ukọ na ọ romatotọ roro kpahe idhe ẹtanigbo na gbe erọvrẹ Jihova, yọ o lẹliẹ udu tei otọ. Whọ sai roro kpahe eware yena re. Whọ sae jọ Obe Ekiakiẹ Rọkẹ Isẹri Jihova, Watch Tower Publications Index, hayo obe ofa kpobi nọ a sai ro ru ekiakiẹ nọ a fa fihọ ẹvẹrẹ ra kiẹ kpahe ohrọ-oriọ Ọghẹnẹ, erọvrẹ riẹ, gbe uyoyou riẹ nọ o rẹ hiẹ hẹ. Whọ tẹ ruẹ izoẹme jọ nọ i ti fiobọhọ kẹ owhẹ no, daoma kere ai fihotọ. Fi obe nọ who kere i rai fihọ na họ oria nọ whọ sae jọ ruẹ e riẹ ẹsikpobi. Nọ iroro na e jẹ nyaze, who ve se ai. Daoma jarai kru oware jọ họ obọ nọ u ti fiobọhọ kẹ owhẹ.—Fil. 4:8.
Se izoẹme nọ e rẹ lẹliẹ owhẹ si iroro nọ i woma ha no udu (Rri edhe-ẹme avọ 17)
18. Eware vẹ inievo jọ a bi wuhrẹ nọ i bi fiobọhọ kẹ ae?
18 Eliza nọ ma fodẹ ẹsiẹ na ọ romatotọ wuhrẹ kpahe Job nọ a gbiku riẹ fihọ Ebaibol na. Ọ ta nọ: “Mẹ ruẹ nọ epanọ ebẹbẹ buobu i je te Job na ere i bi te omẹ re. Nọ akpọ ọ make vẹso Job no, ọ rẹroso Jihova. Dede nọ ọ riẹ oware nọ o wha riẹ ze nọ ebẹbẹ na i je ro tei hi, o kru ẹrọwọ riẹ.” (Job 42:1-6) Sista Diane nọ ma ta ẹme te ẹsejọ na ọ ta nọ: “Mẹ avọ ọzae mẹ ma be daoma wuhrẹ obe Si Kẹle Jihova na. Nọ ma ruẹ nọ ma wọhọ ọviẹ nọ Jihova ọ be rọ ma oware, eva e were omai gaga. O wha riẹ ze nọ ma gbe bi roro gaga kpahe eware nọ ma be sai ru hu gbe eware nọ e be thọ omai obọ họ, kọ epanọ Jihova o bi ro fiobọhọ kẹ omai re ma jọ emamọ ahwo odẹnotha ma bi roro kpahe. O tẹ so ẹe ze nọ ma be rọ daoma kẹle Jihova gaga.”—Aiz. 64:8.
JOMA FIEVAHỌ JIHOVA INỌ EWARE I TI WOMA
19. Ma tẹ be maki ru eware nọ i re fiobọhọ kẹ omai, eme ma riẹ nọ o te gbẹ via ghele ẹsejọ?
19 Ma tẹ be maki ru eware nọ e rẹ lẹliẹ omai kẹle Ọghẹnẹ ẹsikpobi je bi wuhrẹ eware nọ e sai fiobọhọ kẹ omai, iroro nọ e be kẹ omai uye na e sae nwani no omai udu riẹriẹriẹ hẹ. Ẹsejọ ma ti gbe roro kpahe eware nọ e rẹ kẹ omai uye. Rekọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe ti roro kpahe eware nọ e rẹ kẹ omai uye tere he, eva e vẹ te were omai. Edẹ nọ eva e te were omai e te mai bu. Udu u gbe ti brukpe omai hi. Ma te ruẹ eware buobu nọ e rẹ lẹliẹ eva were omai inọ ma rrọ uzuazọ, ma tẹ be jẹ gọ Jihova.
20. Eme whọ te daoma hai ru?
20 Joma daoma gaga re ma si iroro nọ e be kẹ omai uye no udu. Ma du rehọ iroro eware nọ e via kẹ omai okejọ gbe ebẹbẹ nọ ma wo kpe omamai no ho. Yọ ma roro gaga kpahe eware nọ e be thọ omai obọ họ. Jihova ọ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe roro kpahe eware nana gaga ha. (Ol. 143:10) Joma kareghẹhọ nọ oke o be tha nọ ma gbe ti roro kpahe eware nọ e rẹ kẹ omai uye he. Eware nọ e rẹ lẹliẹ eva were omai ọvo ma ti roro oke yena. Kẹdẹ kẹdẹ nọ ma tẹ rọwo ze, ma te ruawa oware ovo ho. Eva e te were omai inọ ma be gọ Jihova Ọghẹnẹ mai nọ o you omai gaga na.
OLE AVỌ 34 Nya Evaọ Ẹgbakiete
a ẸME NỌ A RU VẸ: Evaọ uzoẹme nana, ma tẹ ta ẹme kpahe oware nọ o be kẹ ohwo uye evaọ udu riẹ, u dhesẹ nọ eva e rẹ were ohwo na ẹsejọ họ. Orọnikọ ọkora ọgaga nọ a rẹ rọ fiki riẹ wọ ohwo kpohọ ọspito ma be ta kpahe na ha.
b Eme nọ Pọl ọ ta i dhesẹ nọ ibiaro e jẹ kẹe uye, yọ ẹsejọhọ u ru nọ ọ gbẹ jẹ sai kere ileta hayo kpohọ usi uwoma ziezi hi. (Gal. 4:15; 6:11) Hayo o sae jọ nọ ẹbẹbẹ na họ ikpehre eme nọ ahwo jọ nọ a je wuhrẹ ahwo thọ a jẹ ta. (2 Kọr. 10:10; 11:5, 13) O sae jọ nọ eware nana họ ẹbẹbẹ nọ Pọl o wo nọ o jẹ kẹe uye na, hayo oware ofa jọ.
c Ma nwene edẹ na jọ.