33 JEHOYADA
Ọ Thọ Ovie nọ Jihova Ọ Salọ
JEHOYADA ọ kpako no. Rekọ ẹgba ọ gbẹ jariẹ oma. Ọ jẹ rọ ajọwha gọ Jihova. Yọ ọ gbẹ jẹ rọ udu riẹ kpobi ru oware nọ u kiehọ. Ọye ọ jọ ozerẹ okpehru evaọ etẹmpol nọ ọ jọ Jerusalẹm. Fikiere, iruo riẹ o jọ re o fiobọhọ kẹ ahwo gọ Ọghẹnẹ evaọ edhere nọ u fo. Rekọ o jẹ lọhọ kẹe tere he, keme evaọ oke yena ahwo na buobu a jẹ gọ emedhọ. Yọ a je ru eware iyoma gaga.
Kọ fikieme umuomu o rọ nwani bu otọ tere evaọ oke yena? Fiki aye jọ nọ a re se Atalaya. Ehab nọ ọ jọ ovie Izrẹl avọ Jezibẹl aye riẹ a yẹ Atalaya. Yọ fiki epanọ umuomu rai o ga te, Jihova ọ ta nọ o ti kpe uviuwou rai soso muotọ. Ovie Juda ọye Atalaya ọ rehọ. Rekọ o mukpahe egagọ Jihova. Nọ ọzae riẹ o whu no, ọmọzae riẹ o te muhọ esu. Rekọ Jihova o ru nọ a ro kpei no. Kẹsena Atalaya ọ tẹ rọ ogaga rehọ uvie na, o te muhọ esu. O ru ere dede nọ Jihova ọ ta nọ ezae ọvo e rẹ jọ ovie, yọ unuwou Devidi a re no ze. Re ohwo ọvo ọ siọ ẹe ọkwa na ba emi, ọ tẹ jiroro nọ o re kpe ohwo kpobi nọ ọ rẹ sae jọ ovie no. Fikinọ emọ-iruọmọ riẹ họ enọ e rẹ sae reuku uvie na, ọ tẹ ta nọ a kpe ai kpobi no.
Ozerẹ okpehru jọ avọ aye riẹ a thọ ọmọboba jọ nọ ovie-aye ọgeva jọ ọ jẹ gwọlọ kpe no. A ru ere dede nọ o sae wha uwhu se ai
Jehoyada o wo aye nọ a re se Jehoshẹba nọ ọ gudu ziezi. A re je se aye na Jehoshabiyat re. Yọ unuwou ovie o no ze. Jehoshẹba avọ ọzae riẹ a sae keria rọ abọ muoma ha nọ Atalaya o bi kpe emezae kpobi nọ i no uyẹ Devidi ze no na. A riẹ nọ Jihova ọ ya eyaa nọ ọmọ Devidi jọ o ti su bẹdẹ bẹdẹ! (2 Sam. 7:12, 13) Jehoshẹba ọ tẹ jiroro nọ ọ rẹ thọ ọmọ jọ evaọ usu emọ na. Oke yena yọ ọmọ na o ri tube te ẹgbukpe he. Ọ tẹ gbaudu hwariẹ ọmọfofa na no ighẹ ovie na. Kẹsena ọ tẹ wọ ọmọ na avọ ohwo nọ ọ be rẹrotei bru ọzae riẹ nọ ọ jọ ozerẹ okpehru. Jehoyada ọ tẹ nabe salọ ubrukpẹ jọ evaọ etẹmpol na nọ u siomano. A te fi ọmọ na avọ ohwo nọ ọ be rẹrotei fihọ etẹe. Ere a rọ thọ ọmọ na, obọ u gbe tei hi.
Ikpe ezeza soso Jehoyada ọ ko ọmọboba nana nọ a se Jehoash na dhere evaọ uwou Ọghẹnẹ. Yọ ọ daoma thọe re oware uyoma ọvo o gbẹ via kẹe he. Ma riẹ nọ oke yena o te jọ bẹbẹ kẹ amọ Jehoyada, keme Atalaya ọ tẹ riẹ kpahe iẹe, o re kpe ai kpobi no. Rekọ nọ u te ẹdẹ jọ, Jehoyada ọ tẹ gbaudu ru emamọ oware ofa jọ. O se iletu egbaẹmo isoi nọ e jẹ dhozọ Ọghẹnẹ, ọ tẹ vuẹ ae okpoware nọ ọ be ko dhere anwẹdẹ na. Ọ vuẹ rai nọ ohwo jọ nọ u fo nọ ọ rẹ reuku agbara uvie Devidi na ọ gbẹ rrọ uzuazọ! Yọ ọ gwọlọ rehọ iẹe lahwe re a rehọ iẹe mu ovie. Fikiere ọ tẹ ta kẹ ae nọ a fi isoja egba isoi (500) họ eria sa-sa nọ i re rou etẹmpol na gbe eria nọ e kẹle riẹ. Ere isoja nana nọ e wha ekwakwa ẹmo gbe ejese nọ a rehọ no etẹmpol na ze a ro dikihẹ wariẹ ọmọboba na họ, nọ Jehoyada ọ be rehọ iẹe mu ovie na. Ahwo na a tẹ jẹ ghọghọ gaga. A tẹ be koyẹ, yọ a be tehe abọ. Nọ Atalaya o yo edo na, ọ tẹ họrọ ziọ obọ etẹmpol na.
Nọ ọ họrọ ruọ eva ighẹ etẹmpol na, ọ jẹ ruẹ ahwo na, ọ tẹ nwane riẹ oware nọ o be via na. O te je ru epanọ a gbẹ rọ rehọ Jehoash mu ovie he. O te bi bo nọ: “Nọ ẹgwae omuomu! Nọ ẹgwae omuomu!” Kpakọ ọye họ ohwo nọ ọ gba ẹgwae omuomu nọ ọ rọ rehọ omariẹ mu ovie. Otẹrọnọ o je roro nọ ohwo jọ ọ te jọ abọ riẹ evaọ oke nana, kiyọ ọ viẹ omariẹ họ kẹhẹ. Ozọ u mu Jehoyada ha, ọ gudu. Ọ tẹ ta kẹ ahwo nọ a wuzou na nọ a kru rie re a si rie ruọ otafe etẹmpol na. Nọ a ru ere no, a tẹ jọ obei kpei no. Jihova ọ ta no vẹre nọ “uwou Ehab soso u re ti whu muotọ.” (2 Iv. 9:8) O wọhọ nọ Atalaya ọ jọ ohwo urere evaọ uviuwou omuomu yena nọ a kpe.
Jehoyada ọ jọ etẹe dobọji hi. O ru nọ ahwo na kugbe ovie ọboba na a rọ ya eyaa kẹ Jihova inọ a ti yoẹme kẹe, jẹ gọ ọyomariẹ ọvo. Kẹsena ọ tẹ vuẹ ahwo na nọ a kporo etẹmpol Bale no, re a je kpe izerẹ nọ i je ru iruo evaọ etẹmpol na no. Nọ oyena o vrẹ no, Jehoyada o gbe je fiobọhọ kẹ Jehoash jọ emamọ ovie nọ ọ be rro ze na. Evaọ okenọ Jehoyada ọ rọ jọ uzuazọ na kpobi, Jehoash o je yoẹme kẹ Jihova. Rekọ uwhremu na, Jehoyada o te ti whu nọ o te ikpe udhozeza-gbikpe (130) no. A ki rie emamọ ukio. A ki rie kugbe ivie nọ i su evaọ Jerusalẹm. Onana yọ oware ọghọ keme a jẹ hai ki izerẹ ikpehru kugbe ivie he wọhọ epanọ a ru Jehoyada na.
U yoma gaga inọ, nọ emamọ ọzae yena o whu no, Jehoash o te ghoro siọ Jihova ba. Ikpahwo-esuo Juda e tẹ raha iẹe no. O te mu edhọ họ ẹgọ. Ọ jẹ tubẹ daezọ eruẹaro Jihova nọ e jẹ kpọe họ họ. Ohwo jọ nọ ọ kẹ riẹ ohrẹ họ Zẹkaraya nọ ọ jọ ọmọzae Jehoyada. Ọ nọ ahwo na nọ: “Fikieme wha be rọ raha ijaje Jihova?” Eva e tẹ dha Jehoash. Ọ tẹ ta nọ a kpe Zẹkaraya no. Rekọ ozọ u mu Zẹkaraya ghele he. Ọ gudu bẹsenọ o ro whu, nwane wọhọ epanọ ọsẹ riẹ o ru. Ikpe udhusoi buobu nọ i lele i rie, Jesu Kristi ọ ta emamọ ẹme kpahe Zẹkaraya, ọ ta nọ ọ jọ ohwo okiẹrẹe. O rrọ vevẹ nọ eware nọ ezae gbe eyae nọ e be gọ Ọghẹnẹ a ru ro dhesẹ nọ a gudu, e rẹ thọrọ Jihova ẹro ho. Yọ e rẹ thọrọ Jesu ẹro gbe he.
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Jehoyada o ru ro dhesẹ nọ ọ gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Eme ahwo jọ a ta kpahe “elakpa Karia” nọ Jehoyada o ro kpe Atalaya na? (2 Iv. 11:4, 19; it “Elakpa Karia”)
2. Eme o sae jọ nọ a se “Obe Uzi na”? Kọ fikieme Jehoyada o ro fi ei họ Jehoash uzou? (2 Iv. 11:12, ẹme-obotọ; w91 2/1 31 ¶5-6) Uwoho 1
Uwoho 1
3. Fikieme Jehoash ọ rọ kẹ udu nọ a ruẹrẹ uwou Jihova? (2 Irv. 24:4-7, 11-14; it “Jehoash” Ọrọ 1 ¶5)
4. Zẹkaraya yọ ọmọzae Jehoyada. Kọ fikieme Jesu o ro sei “ọmọzae Barakaya”? (“ọmọzae Barakaya” eme Ebaibol uwuhrẹ Mat. 23:35, nwtsty)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
O wọhọ nọ Jehoyada ọ kpako vrẹ ikpe udhusoi (100) no evaọ okenọ o ro si Jehoash no na. Kọ eme idibo Jihova nọ e kpako no e sai wuhrẹ no oriruo riẹ ze? (Ol. 92:12, 14) Uwoho avọ 2
Uwoho 2
Jehoash ọ jẹ riẹ ru evaọ okenọ o je ru eware nọ Jehoyada o wuhrẹ i rie. Eme ahwo nọ a gbẹ maha a sai wuhrẹ no onana ze?
Oghẹrẹ sa-sa vẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Jehoyada gudu evaọ uzuazọ ra?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku na i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Enọ vẹ mẹ te nọ Jehoyada nọ a tẹ kpare iẹe ze no?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Eme emaha na a sai wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Jehoash ze nọ a tẹ be salọ egbẹnyusu?
“Jẹhoash O Kiuke Ku Jihova Fiki Ekpehre Usu” (w09 4/1 26-27)