32 ELAESHA
“O Jihova, Ivie, Rovie Ibiaro Riẹ”
ELAESHA ọruẹaro na avọ odibo riẹ a jọ okpẹwho nọ a di ogba wariẹ họ nọ a re se Dotan. Dotan ọ jọ ehru ugbehru evaọ ukiekpotọ jọ. Yọ igbehru e wariẹ e riẹ họ. Irioke ẹdẹ jọ nọ odibo Elaesha ọ rọwo ze, ọ tẹ ruọ otafe. Rekọ oware nọ ọ ruẹ o whẹ idudu họ iẹe oma. Egbaẹmo Siria nọ e dhẹ enyenya avọ ekẹkẹ ẹmo a wọ ze evaọ aso. Yọ a ko okpẹwho na họ no. Fikieme a rọ wọ ze? A wọ ze re a mu Elaesha nọ ọ rrọ ọruẹaro Jihova. Fikinọ ozọ u je mu odibo na gaga, ọ tẹ họrọ bru Elaesha olori riẹ. Ọ tẹ vuẹe nọ okpẹtu o te rai oma no.
Onana họ orọ ọsosuọ nọ Elaesha ọ rọ rehọ ovao dhe oware okpẹtu hu. Evaọ ikpe jọ nọ i kpemu, Jihova ọ vuẹ Elaejah inọ ọ rehọ Elaesha mu re o wuhrẹ iẹe. Kẹsena ọ vẹ te rehọ ẹta riẹ. Fikiere o je lele Elaejah ru iruo evaọ okenọ Ehab avọ Jezibẹl aye riẹ a je ro su. Gbe okenọ ọmọzae rai nọ a re se Ehazaya ọ rọ jọ ovie. Aimasa na a mukpahe eruẹaro Jihova, yọ a jẹ gwọlọ nọ a re kpe ai no. Rekọ ẹdẹ jọ nọ Elaejah avọ Elaesha a jọ usu, akẹkẹ nọ o je lo nwranwranwra wọhọ erae ọ tẹ dhẹ no idadeghe na ze. Ọ tẹ wọ Elaejah siọ Elaesha ba kpobọ idadeghe na, yọ ofou ọwhibo o bi fou. O sae jọ nọ oyena o jọ orọ urere nọ Elaesha ọ rọ ruẹ Elaejah, ogbẹnyusu ezi riẹ nọ ọ kpako vi ei na. Rekọ o gbe je ru iruo nọ Elaejah o wuhrẹ i rie na. Ọ jẹ kobaro kẹ “emezae eruẹaro na,” koyehọ eruẹaro Jihova re a si egagọ Bale no Izrẹl.—2 Iv. 2:15.
Jihova ọ kẹ Elaesha ọruẹaro na ogaga nọ o ro ru iruo igbunu buobu. Omoke jọ taure oke nana u te ti te, Elaesha o siwi Neaman, oletu ogbaẹmo ahwo Siria. Yọ Bẹn-hedad ovie Siria ọ rẹ rọ Neaman zaharo ho. Ukpenọ Bẹn-hedad o re dhesẹ nọ okpoware yena nọ a ru kẹe na o da riẹ ẹro, o te gbe je vi egbaẹmo riẹ nyae họre ahwo Izrẹl. Rekọ Jihova ọ jẹ raha omaa Bẹn-hedad no. Ọ jẹ hae vuẹ Elaesha kpahe ofẹ nọ ahwo Bẹn-hedad a te rọ vẹruọ ẹkwotọ na. Elaesha ọ vẹ vẹvẹ ovie Izrẹl unu re o gbe kpohọ obei hi. Fikinọ eva e jẹ dha ovie na gaga, ọ tẹ nọ idibo riẹ ohwo nọ ọ be hai viviei kẹ ewegrẹ riẹ na. Odibo riẹ jọ ọ tẹ ta kẹe nọ ọruẹaro Jihova nọ a re se Elaesha. Ọye họ “ọnọ ọ rẹ vuẹ ovie Izrẹl eware nọ whọ ta evaọ obọ ukpẹ ra.” Fikiere, nọ Bẹn-hedad o yo nọ Elaesha ọ rọ obọ Dotan, o te vi ahwo nyai mu ei.
Egbaẹmo buobu e wariẹ Elaesha ọruẹaro na avọ odibo riẹ họ, o tẹ wọhọ nọ a ko rai họ no, rekọ Elaesha ọ riẹ oware jọ nọ odibo riẹ ọ riẹ hẹ
Odibo Elaesha họ ọnọ ọ kake ruẹ ogbaẹmo ahwo Siria na. Ọ tẹ dhẹ bru Elaesha bi bo nọ: “O olori mẹ! Kọ ẹvẹ ma ti ru na?” Elaesha ọ ruẹ epanọ ozọ u je mu odibo na te, ọ tẹ tuduhọ iẹe awọ nọ: “Jọ ozọ u mu owhẹ hẹ!” Kẹsena ọ tẹ ta eme nana nọ i gbe bi kru omai oma ga rite inẹnẹ na, ọ ta nọ: “Keme enọ e rrọ kugbe omai i bu vi enọ e rrọ kugbe ai.” O sae jọ nọ ẹme Elaesha na o gbe odibo na unu gaga. Ẹsejọhọ o je roro nọ, ẹvẹ ezae ivẹ gheghe a sai ro bu vi ogbaẹmo obuobu yena? Fikiere Elaesha ọ tẹ lẹ nọ: “O Jihova, ivie, rovie ibiaro riẹ re ọ ruẹ.”
Jihova ọ tẹ nwane kuyo olẹ Elaesha na. Odibo na ọ tẹ ruẹ ogbaẹmo ikọ-odhiwu gbidigbidi nọ e wariẹ e rai họ. I bu wumuo ho, a sae rehọ ae wawo ogbaẹmo ohwo-akpọ ọvuọvo ho. Ebaibol na ọ ta nọ: “Enyenya gbe ekẹkẹ ẹmo erae e vọ ubrotọ igbehru na wariẹ Elaesha họ”!
Egbaẹmo Siria na a ruẹ ikọ-odhiwu Jihova na ha. A tẹ be nyaruọ okpẹwho na re a mu Elaesha. Elaesha ọ tẹ lẹ se Jihova nọ o tu ai aro. Rekọ orọnọ Jihova o gine tu egbaẹmo Siria na aro dẹẹ hẹ. Ukpoye, o wọhọ nọ o ru nọ a gbe je ro vuhu oware nọ ibiaro rai e be ruẹ hẹ. Fikinọ a reghe no, Elaesha ọ tẹ vuẹ ae nọ o ti su ai ruọ okpẹwho na bru ọzae nọ a be gwọlọ na. Ere Elaesha o ro su ai kpobọ Sameria, nọ ọ rehọ oware wọhọ emaele ikpe (16 km) thabọ no etẹe. Kẹsena Elaesha ọ tẹ lẹ se Jihova re o rovie aro rai. Nọ Jihova o rovie aro rai no, a tẹ nwani vuhu oria nọ a rrọ. A tẹ ruẹ nọ kpakọ udevie okpẹwho-esuo Izrẹl a rrọ na. A we ruọ abọ rai no! Ovie Izrẹl ọ tẹ gwọlọ nọ o re kpe ai no. Rekọ fiki ohrọ-oriọ, Elaesha ọ tẹ vuẹ ovie na nọ ọ kẹ ae oware nọ a rẹ re, re o vi ai zihe kpo. Oghẹrẹ vẹ Ebaibol o ro ku iku na họ? O ta nọ: “Egbaẹmo Siria e gbẹ wọ ẹmo ziọ ẹkwotọ Izrẹl ofa ha.”
Elaesha ọruẹaro na ọ riẹ nọ egbaẹmo ikọ-odhiwu Jihova e jọ kugbe ae. Kọ eme o kẹ riẹ imuẹro itieye? Eware nọ Elaesha ọ ruẹ no evaọ ikpe na kpobi nọ ọ be rọ gọ Jihova na, u ru nọ u ro mu ei ẹro ziezi nọ Jihova avọ ikọ-odhiwu riẹ a kẹle ahwo nọ a be rọ eva rai kpobi gọe. Yọ a ruẹrẹ oma kpahe re a fiobọhọ kẹ ae. Oware yena nọ Elaesha ọ riẹ na, o kẹ riẹ udu. Yọ o rẹ sae kẹ omai udu nẹnẹ re.
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Elaesha o ru ro dhesẹ nọ ọ gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Eme Elaesha o ru vẹrẹ vẹrẹ evaọ okenọ Jihova ọ salọ iẹe re ọ jọ ọruẹaro? Kọ ẹvẹ onana u ro dhesẹ nọ o rri iruo na ghaghae? (1 Iv. 19:19-21; it “Elaesha” ¶2) Uwoho 1
Uwoho 1
Uwoho 1
2. Fikieme Elaesha ọ rọ yare nọ jọ “akuava” ẹzi Elaejah o tei obọ? (2 Iv. 2:9; w03 11/1 8)
3. Okenọ Jihova o tu ahwo Siria aro na, orọnikọ o ru nọ a gbẹ jẹ rọ ruẹ ude he he. Rekọ o ru nọ a gbe je vuhu eware he. Fikieme ma sae rọ ta ere? (it “Aro-Otuo” ¶6)
4. Gbiku iruo nọ Elaesha o ru evaọ okenọ ọ rọ jọ ọruẹaro na. (it “Elaesha” ¶27-28)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Eware jọ vẹ ma sae jọ gudu nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ ikọ-odhiwu na e rrọ kugbe omai? Uwoho avọ 2
Uwoho 2
Ẹvẹ ekpako ukoko gbe amọfa a sae rọ rehọ aro kele Elaesha evaọ oghẹrẹ nọ ọ rọ tuduhọ odibo riẹ awọ?
Oghẹrẹ sa-sa vẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Elaesha gudu evaọ uzuazọ ra?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku na i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Enọ vẹ mẹ te nọ Elaesha nọ a tẹ kpare iẹe ze no?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Nọ a tẹ kẹ inievo-emezae iruo ekpokpọ jọ, oghẹrẹ vẹ a sae rọ rehọ aro kele Elaesha?
Se eware efa nọ whọ sai wuhrẹ no iku uzuazọ Elaesha ze.