12 KELẸB
O Tilẹmu Ọghẹnẹ Riẹ Rite Urere
EVAỌ enwenọ okenọ Mosis ọ rọ dhẹ no Ijipti na, ọzae-avọ-aye Izrẹl jọ nọ e jọ erigbo a yẹ ọmọzae jọ nọ a se Kelẹb. Ọrigbo ọmọ na ọ jọ evaọ okenọ ọ jẹ rro notọ ze, rekọ u te te okenọ a ro no igbo. Okenọ Kelẹb ọ jọ oware wọhọ ikpe udhuvẹ (40), Mosis o ro zihe ziọ Ijipti. Yọ Jihova o vi rie nya re o si ahwo riẹ no igbo. Ma riẹ nọ u mu Kelẹb urirẹ nọ ọ ruẹ epanọ Jihova o ro dhesẹ ogaga riẹ via. Jihova ọ rọ Iye Ikpe na tehe Ijipti, ọ hẹriẹ Abade Ọwawae na, o te je si ahwo Riẹ no igbo.
Eware igbunu yena nọ Kelẹb ọ ruẹ na i ru ẹrọwọ riẹ ga, yọ e thọrọ e riẹ ẹro vievie he. Nọ umutho emerae jọ e vrẹ no nọ Jihova o ro si ahwo riẹ no igbo, ahwo Izrẹl nọ a wo ẹrọwọ họ a te veghe uzou kẹe evaọ Ugbehru Saena. Rekọ Kelẹb ọ romakpotọ yoẹme kẹ Jihova rite urere. Nọ oyena o vrẹ no, u gbe kri hi, Mosis ọ tẹ kẹ Kelẹb obọdẹ iruo jọ. Iruo na họ re ọ nyae kiẹ Ẹkwotọ Eyaa na, tei te Joshua gbe ezae Izrẹl ikpe efa nọ i wuzou ahwo Izrẹl.
Ezae ikpegbivẹ (12) na a tẹ nyaruọ ẹkwotọ Kenan ududu. Yọ a jọ obei edẹ udhuvẹ jẹ kiotọ ikpewho na, ahwo na, gbe ekakọ riẹ. A wha ibi-ire jọ kpozi. Te ogha owhala ibi-ire evaene nọ ọ rro te epanọ ezae ivẹ e rọ wọe. Rekọ nọ a gbiku eware nọ a ruẹ kẹ ahwo Izrẹl, u gbe Kelẹb unu nọ o yo eme nọ ekiotọ ikpe jọ nọ a gbẹ nya na a jẹ ta. Ebaibol na ọ ta nọ: “A tẹ ruabọhọ be nẹ ekpehre iyẹrẹ kẹ ahwo Izrẹl.” A jẹ ta nọ ahwo Kenan na a rro thesiwa, a tẹ jẹ ga vi ahwo nọ a sai fi kparobọ. A je tube bru okpa họ ẹme na dede be ta nọ ahwo na yọ ahwo uyẹ Nẹfilim. Ọrue a jẹ ta na keme Owhe na o kpe ahwo uyẹ Nẹfilim na kpobi no. Onana o tẹ lẹliẹ udu no ahwo na kpobi awọ no. Ejọ e jẹ tubẹ ta nọ a rọ osu ọkpokpọ mu nọ o re su ai zihe kpobọ Ijipti.
Kelẹb avọ Joshua a dikihẹ ga, ẹrọwọ rai o whrehe he. A daoma jẹ tuduhọ ahwo na awọ, inọ: “Jihova ọ rrọ kugbe omai. Wha dhozọ rai hi.” Rekọ ẹme rai na ọ jẹ kpare ofu ahwo Izrẹl nọ a wo ẹrọwọ họ na. A jẹ tubẹ ta kpahe epanọ a rẹ rọ rehọ itho fi Kelẹb avọ Joshua kpe no dede!
Oware nọ a ru na ọ dha Jihova eva gaga. Keme u ri kri hi nọ Jihova o ro siwi ae no orẹwho Ijipti nọ ọ rrọ gaga. Whaọ ma be ta ẹme na a gbe fi ẹrọwọ họ iẹe he. Rekọ Ọghẹnẹ o muẹrohọ epanọ Kelẹb avọ Joshua a ro wo udu gbe ẹrọwọ. Jihova ọ ta dede nọ: “Odibo mẹ Kelẹb o wo ohẹriẹ, yọ ọ ruabọhọ be rọ udu riẹ kpobi lele omẹ.” Jihova ọ tẹ ta nọ oge ahwo Izrẹl nọ i wo ẹrọwọ họ na kpobi a ti whu no evaọ udhude na.a Rekọ Kelẹb avọ Joshua gbe ibi ahwo jọ a te rria tọ, a vẹ te ruọ Ẹkwotọ Eyaa na.
Kelẹb o tilẹmu Jihova dede nọ ahwo Izrẹl a wo ẹrọwọ họ, yọ a jẹ gwọlọ rọ itho fi ei
Evaọ ikpe udhuvẹ (40) nọ ahwo Izrẹl a je ro ghoro evaọ udhude na, Kelẹb o gbe je dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ jẹ gudu. Ọ romakpotọ tha Mosis uke. Yọ okenọ Mosis o whu no, nọ Jihova ọ jẹ rọ Joshua mu re o su ahwo riẹ fa Ethẹ Jọdan ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, Kelẹb ọ romakpotọ tha Joshua uke re. Nọ Kelẹb ọ make kpako no, ọ gbẹ jẹ gbaudu họre ewegrẹ Ọghẹnẹ nọ e jọ Kenan.
Nọ ahwo Ọghẹnẹ a fa Ethẹ Jọdan na vrẹ no, a fi eria buobu kparobọ evaọ Ẹkwotọ Eyaa na evaọ oware ikpe ezeza. U te ti te okenọ Kelẹb ọ rẹ rọ salọ ofẹ nọ ọyomariẹ avọ uviuwou riẹ a rẹ rria. Ọ tẹ salọ Hebrọn, oria nọ ekiotọ nọ i wo ẹrọwọ họ na a jẹ ta nọ egbaẹmo egaga nọ a rẹ sai fi kparobọ họ e rrọ na. Dede nọ Kelẹb ọ kpako te ikpe udhone-gbisoi (85) no, o fievahọ Jihova ọ tẹ ta nọ: “Jihova ọ te jọ kugbe omẹ, yọ me ti le ai no, nwane wọhọ epanọ Jihova ọ ya eyaa na.” Yọ ere o ginẹ via. Kelẹb o fi okpẹwho na kparobọ, o te mu etẹe họ ẹrria. Ebaibol ọ ta nọ no oke yena vrẹ, “ẹmo-ofio o te serihọ evaọ ẹkwotọ na.”
Ikpe buobu nọ e vrẹ, Mosis ọ ta kẹ Kelẹb nọ: “Whọ rọ udu ra kpobi nya lele Jihova Ọghẹnẹ mẹ.” U mu omai ẹro nọ ere Kelẹb o gine ru bọo ẹdẹ nọ o ro whu. Yọ ma riẹ nọ o ti gbe ru ere nọ Jihova ọ tẹ kpare iẹe ze no evaọ Aparadase!
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Kelẹb o ru ro dhesẹ nọ ọ gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. A jọ Ikelakele 13:23 ta kpahe ibi-ire evaene Ẹkwotọ Eyaa na. Fikieme ma sae rọ ta nọ e ginẹ rro te epanọ a dhesẹ i rai na? (w06 6/15 16 ¶1-2)
2. Kọ “ame-ivie avọ ọnyọ” e ginẹ vọ Ẹkwotọ Eyaa na wọhọ epanọ Kelẹb avọ Joshua a ta na? (Ik. 14:8; w11 3/1 15) Uwoho 1
Institute of Archaeology/Hebrew University © Tel Rehov Excavations
Uwoho 1: Iwou ọnyọ nọ e rrọ ọviẹ nọ a ruẹ evaọ Izrẹl, nọ o sae jọ nọ e jariẹ evaọ ikpe-udhusoi avọ ikpe rite obọ emuhọ ikpe-udhusoi avọ izii B.C.E.
3. Okenọ Mosis o ro vi ekiotọ ikpegbivẹ na no Kedẹsh vrẹ na, ẹvẹ ahwo Izrẹl a kẹle Ẹkwotọ Eyaa na te no? (w04 11/1 17 ¶11-12) Uwoho avọ 2
Uwoho 2
4. Ẹvẹ Jihova ọ rọ ghale Kelẹb fikinọ o wo ẹrọwọ jẹ gudu? (w06 10/1 18 ¶11)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Kelẹb ọ maki wo ẹrọwọ na, o gba riẹ họ nọ o re lele ahwo Izrẹl nọ i kiọkọ ghoro evaọ udhude na. Ghele na, ọ romakpotọ fievahọ Jihova. Eme gbe eme o rẹ sae via nọ ma sae jọ rehọ aro kele oriruo Kelẹb?
Ẹvẹ oriruo Kelẹb ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe ro “lele ogbotu” hu? (Ọny. 23:2) Uwoho avọ 3
Uwoho 3
Oghẹrẹ ọfa vẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Kelẹb gudu?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku nana i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Enọ vẹ mẹ te nọ Kelẹb nọ a tẹ kpare iẹe ze no?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Se kpahe epanọ ẹrọwọ nọ Kelẹb o wo o ro fiobọhọ kẹe gudu.
“Wo Udu Ẹkwoma Ẹrọwọ Gbe Ozodhẹ Ọghẹnẹ” (w06 10/1 16-19 ¶1-12)
Fikieme Kelẹb nọ ọ kpako te ikpe udhone-gbisoi no ọ sae rọ ta nọ: “Mẹ rọ udu mẹ kpobi nya lele Jihova Ọghẹnẹ mẹ”? (Jos. 14:8)
“Kọ Whọ be Rọ Udu Ra Kpobi Nya Lele Jihova?” (w93 5/15 26-29)