13 JOSHUA
O Ru Eware nọ Ọghẹnẹ Ọ Ta Kẹe
JOSHUA o dikihẹ bi rri Jẹriko, okpẹwho nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ ọ raha no na. Ọ tẹ kareghẹhọ ẹme nọ Jihova ọ ta kẹe taure Mosis o te ti whu. Ọ ta kẹe nọ: “Wo udu je kru oma ga.” (Izie. 31:23) Yọ u ri kri hi nọ Jihova ọ rọ ta oghẹrẹ ẹme ọvo yena kẹe, inọ: “Wo udu je kru oma ga ziezi.” (Jos. 1:7) Whaọ enẹna o tubẹ mae gwọlọ nọ Joshua ọ rẹ gudu. Fikieme?
Jẹriko ọ nwane jọ okpẹwho ologbo gaga ha. Rekọ ọ jọ okpẹwho nọ a riẹ ziezi, egbaẹmo riẹ e tẹ jẹ jọ gaga. Okpẹwho nana ahwo Izrẹl a te kaki fi kparobọ evaọ Kenan nọ ọ rrọ Ẹkwotọ Eyaa na. Whaọ a di ogba wariẹ okpẹwho na họ, yọ igbẹhẹ riẹ i kpehru gaga. Ahwo okpẹwho na a je ru umuomu gaga. Jihova ọ vuẹ Abraham no vẹre evaọ ikpe buobu nọ i kpemu kpahe “oruthọ ahwo Amọ,” koyehọ ahwo kpobi nọ a be rria ofẹ Kenan nana. Ọ ta nọ oke o be tha nọ u ti ro “te” epanọ ọ te rọ raha ae no fiki umuomu rai. (Emu. 15:16) Whaọ oke yena u te no na. Ahwo na a jẹ gọ edhọ, a je bru igberẹ evaọ etẹmpol rai, ezae i je lele ezae wezẹ, a je lele imoni rai wezẹ, je tube lele erao wezẹ dede. Yọ a jẹ tubẹ rọ emọ dede dhe idhe kẹ edhọ nọ e geva gaga. Ahwo Kenan a yoma gaga te epanọ o rọ wọhọ ẹsenọ otọ na dede ọ rẹ kpa ae kufiẹ! (Izerẹ 18:3, 6, 21-27) Ẹvẹ o te rọ via?
Jihova ọ ta kẹ Joshua nọ ọ wọ ẹmo bru Jẹriko nọ a di ogba wariẹ họ. Rekọ whọ tẹ rọ oghẹrẹ nọ a re ro fi ẹmo rri oware nọ ọ ta kẹe nọ ọ ru, areghẹ ọ riẹ hẹ
Joshua avọ ogbaẹmo riẹ Ọghẹnẹ ọ te rọ raha ae. Yọ isoja na a ruẹrẹ oma kpahe nọ a re ru oware nọ Jihova ọ ta kẹ ae. Ẹmo nana Jihova o ti ro mu ahwo omuomu họ esino ẹkwotọ na. Rekọ oware nọ Jihova ọ ta kẹ Joshua nọ o ru yọ oware nọ a re ru evaọ okenọ a te kpohọ ẹmo ho! Jihova ọ ta kẹ Joshua nọ ọ kake vẹruọ okpẹwho na ha, yọ o du koi họ kri hrọ họ. Ukpoye, ọ vuẹ riẹ nọ a nya okpẹwho na wariẹ ọvo. A rẹ nyae wariẹ ẹsiẹvo kẹdẹ kẹdẹ evaọ edẹ ezeza. Izerẹ na a rẹ jọ usu ahwo nọ a be nya wariẹ na re, yọ a wọ etehe ọvọ na. A ve je bi fu izei. Evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ, aikpobi a rẹ nya okpẹwho na wariẹ isiahrẹ, kẹsena a ve bo.
Joshua o fi emo jọ no vẹre. Yọ whọ tẹ rọ oghẹrẹ nọ ahwo-akpọ a re ro fi ẹmo rri oware nọ Jihova ọ ta kẹ Joshua na, areghẹ ọ riẹ hẹ. Kọ eme o sai noi ze otẹrọnọ ahwo Izrẹl a gbẹ kparobọ evaọ ẹmo nana ha? Kọ o gbẹ te kẹ ahwo Kenan efa udu nọ a rẹ rọ wọso ahwo Izrẹl ga vi epanọ a je ru vẹre?
Rekọ Jihova o ru eware jọ no vẹre nọ e rẹ lẹliẹ Joshua fievahọ iẹe. Okenọ Joshua o vi ezae ivẹ nyae kiẹ Jẹriko riwi, a yo nọ ozọ ahwo Izrẹl u bi mu ahwo Jẹriko gaga, yọ udu u no rai awọ no. U te no ere no, Jihova ọ rọ edhere igbunu ru ame Ethẹ Jọdan na seba esu, ahwo Izrẹl a tẹ fae vrẹ.
Joshua ọ te siọ eware yena ba eroro kpahe he, yọ i fiobọhọ kẹe fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ. Onana o kẹ riẹ udu yoẹme. Fikiere, ọ tẹ kobaro kẹ ogbaẹmo riẹ. A tẹ nya Jẹriko wariẹ ẹdẹ ọsosuọ. Izerẹ na i te fu izei na. Rekọ “ahwo Jẹriko a wuhu inuethẹ okpẹwho na di kpoi fiki ahwo Izrẹl.” Ohwo ọvo o je noi hayo ruọ ẹe eva ha. Okiokiọ riẹ, a tẹ wariẹ nya okpẹwho na wariẹ wọhọ epanọ Jihova ọ ta. Ere a ru kẹdẹ kẹdẹ evaọ edẹ ezeza. A te ti te ẹdẹ avọ ihrẹ.
Evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ, egbaẹmo Izrẹl e tẹ nya Jẹriko wariẹ isiahrẹ soso. Nọ a nya ọrọ avọ ihrẹ no, a te ru oware jọ nọ a je ru vẹre he. Joshua ọ tẹ ta kẹ ahwo na nọ: “Wha bo, keme Jihova ọ kẹ owhai okpẹwho na no!” Oware jọ o tẹ nwane via. Ebaibol na ọ ta nọ: “Nọ ahwo na a nwani . . . bo gaga wọhọ ahwo nọ a rrọ ẹmo, igbẹhẹ okpẹwho na e tẹ fia fihọ otọ.”
Joshua avọ egbaẹmo riẹ a tẹ nya ovavo ruọ okpẹwho na. A tẹ raha oware kpobi nọ o riẹe muotọ wọhọ epanọ Jihova ọ ta. Okenọ Jihova ọ jọ kugbe ai, Joshua avọ egbaẹmo riẹ a je fi ikpewho gbe erẹwho sa-sa kparobọ ọvo. Ere Jihova o je ro si “oruthọ ahwo Amọ” no ẹkwotọ na!
Rekọ u wo omoria jọ kakao evaọ ugbẹhẹ Jẹriko na nọ o kie he. Fikieme? Fikinọ aye jọ evaọ okpẹwho na ọ gudu, o te je fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ. Ma ti wuhrẹ kpahe iẹe evaọ uzou nọ u lele ọnana.
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Joshua o ru ro dhesẹ nọ ọ gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Abọ vẹ evaọ Ebaibol na o sae jọ nọ ọ jariẹ nọ Joshua o je se? (w10 1/1 19 ¶4, ẹme-obotọ) Uwoho 1
Uwoho 1
2. Taure ahwo Izrẹl a tẹ te nya Jẹriko wariẹ, eme Jihova ọ ta kẹ Joshua nọ o ru? Fikieme o sae rọ wọhọ nọ areghẹ ọ rrọ oware nọ ọ ta kẹe na ha? (Jos. 5:2-8; w18.10 23 ¶5-7)
3. Eme u dhesẹ nọ omoke kpẹkpẹe a ko Jẹriko họ taure a te ti fi ei kparobọ? (w15 11/15 13) Uwoho avọ 2
Kennedy, Titus (2023). The Bronze Age Destruction of Jericho, Archaeology, and the Book of Joshua. Accessed via researchgate.net. Licensed under CC BY 4.0
Uwoho 2: Imithẹ nọ ibi ekakọ nọ e to no e rrọ eva, nọ a ruẹ evaọ oria nọ Jẹriko ọ jọ evaọ oke anwae
4. Oghẹrẹ vẹ aro nọ a ruẹ kpahe Jẹriko evaọ obe Joshua 6:26 na o ro rugba? (w98 9/15 21 ¶8)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Eme o fiobọhọ kẹ Joshua fievahọ eyaa Jihova? (Jos. 23:14) Eme o sai fiobọhọ kẹ omai fievahọ eyaa Jihova nẹnẹ re?
Ẹvẹ oriruo Joshua ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai lele ehrẹ nọ ukoko Ọghẹnẹ o be kẹ omai? Uwoho avọ 3
Uwoho 3
Ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Joshua gudu?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku nana i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Enọ vẹ mẹ te nọ Joshua nọ a tẹ kpare iẹe ze no?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Ẹvẹ oriruo Joshua ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai wuhrẹ mi inievo nọ e kpako no, fievahọ eyaa Ọghẹnẹ, je yoẹme kẹ Ọghẹnẹ o tẹ make rọnọ inievo ukoko na a ru omai thọ?
“Oware nọ Joshua Ọ Kareghẹhọ” (w02 12/1 9-12)
Fiobọhọ kẹ emọ ra wuhrẹ kpahe eware jọ nọ i wuzou nọ e via evaọ uzuazọ Joshua.