Photo by Stringer/Getty Images
HAI ROU!
Ẹmo nọ Izrẹl avọ Erẹwho nọ E Kẹle Riẹ A bi Fi Na—Eme Ebaibol na Ọ Ta?
Ẹmo nọ United States, Izrẹl, gbe Iran a bi fi na ọ be lẹliẹ ozọ mu ahwo buobu evaọ akpọ na. Kọ eware i ti yoma te epanọ erẹwho efa i ti ro dhomahọ ẹmo na? Kọ egọmeti a sai ru nọ ẹmo gbe ozighi i ti ro serihọ, ahwo kpobi a vẹ te rria kugbe dhedhẹ?
Ahwo nọ a riẹ kpahe eruẹaruẹ Ebaibol a sai roro sọ ẹmo nọ Izrẹl avọ erẹwho nọ e kẹle riẹ a bi fi na o sai ru nọ ẹmo Amagidọn nọ a ta kpahe evaọ obe Eviavia na o ti ro muhọ.
Eme Ebaibol na ọ ta?
Kọ egọmeti e te sai ku ẹmo nọ Izrẹl avọ erẹwho nọ e kẹle riẹ a bi fi na họ?
Ebaibol na ọ ta nọ: “Who fievahọ ikpahwo-esuo ho hayo ọmọ ohwo-akpọ họ, ọnọ ọ rẹ sae wha esiwo ze he.”—Olezi 146:3.
Ma re riẹ hẹ sọ egọmeti e te sai ku ẹmo nọ Izrẹl avọ erẹwho nọ e kẹle riẹ a bi fi na họ. Rekọ Ebaibol na o fiobọhọ kẹ omai riẹ nọ osu ọvuọvo hayo egọmeti ahwo-akpọ hayo utu ọvuọvo ọ te sai si ẹmo notọ riẹriẹriẹ hẹ. Ọghẹnẹ ọvo ọ te sai “ru emo serihọ evaọ otọakpọ na soso.”—Olezi 46:9.
Re whọ gbẹ riẹ kpahe ẹme nana, se Uwou-Eroro nọ uzoẹme riẹ o rrọ “Ẹmo O ti Kuhọ—Ẹvẹ O te rọ Via?”
Kọ ẹmo nọ Izrẹl avọ erẹwho nọ e kẹle riẹ a bi fi na o ru eruẹaruẹ Ebaibol gba?
Ebaibol na ọ ta nọ: “Wha ti yo edo emo gbe usi emo. . . . Orẹwho o te kpareso orẹwho, uvie o te kpareso uvie.”—Matiu 24:6, 7.
Ẹmo nọ Izrẹl avọ erẹwho nọ e kẹle riẹ a bi fi na ọ rrọ usu eware nọ i dhesẹ nọ “oke urere uyero-akpọ na” ma rrọ na, gbe nọ “edẹ urere na” ma be rria na. (Matiu 24:3; 2 Timoti 3:1) Oghẹrẹ nọ a be rọ jọ eria sa-sa fi ẹmo nẹnẹ u dhesẹ nọ kẹle na Ọghẹnẹ o ti si emo notọ riẹriẹriẹ, gbe ebẹbẹ efa kpobi nọ i bi si uye se ohwo-akpọ.
Re whọ gbẹ riẹ kpahe ẹme nana, se uzoẹme na “Eme Họ Oka ‘Edẹ Urere na,’ Hayo ‘Oke Urere’ Na?”
Kọ ẹmo Amagidọn o ti muhọ evaọ Izrẹl gbe erẹwho nọ e kẹle riẹ?
Ebaibol na ọ ta nọ: “A te koko ae họ kpohọ oria nọ a rẹ rọ ẹvẹrẹ Hibru se Amagidọn.”—Eviavia 16:16.
Orọnikọ Amagidọn yọ ẹmo nọ egọmeti ahwo-akpọ a ti fi omoma rai hi, nọ u ti muhọ evaọ Izrẹl gbe erẹwho nọ e kẹle riẹ. Akpọ na soso a te jọ fi ẹmo Amagidọn, yọ egọmeti nọ e rrọ akpọ na kpobi avọ Ọghẹnẹ a ti fi ẹmo na.
Re whọ gbẹ riẹ kpahe ẹme nana, se uzoẹme na “Eme Họ Ẹmo Amagidọn?”
Eme ọ rẹ sai ru udu mai te otọ nọ eware nọ i re muozọ e tẹ be via?
Ebaibol na ọ ta nọ: “Wha ruawa kpahe oware ovo ho, rekọ evaọ oware kpobi wha rọ olẹ avọ olẹ ayare-ọgaga kugbe uyere-okẹ ta ayare rai via kẹ Ọghẹnẹ.”—Ahwo Filipai 4:6.
Jihovaa Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma hae lẹ sei. Ọghẹnẹ ọ be daezọ mai, fikiere nọ ma tẹ lẹ sei, o re yo elẹ mai, o ve fiobọhọ kẹ omai siọ awa ba ẹruọ ga hrọ. (1 Pita 5:7) Edhere jọ nọ o bi ro ru onana họ, o re fiobọhọ kẹ omai riẹ oware nọ emo e rọ da akpọ na fia nẹnẹ. Rekọ ere ọvo ho, o re je fiobọhọ kẹ omai riẹ oghẹrẹ nọ ẹmo o ti ro kuhọ, gbe epanọ o ti ro si ebẹbẹ kpobi nọ ẹmo ọ wha ze no.—Eviavia 21:3, 4.
Re whọ gbẹ riẹ kpahe epanọ Ọghẹnẹ o bi ro fiobọhọ kẹ omai, se uzoẹme na “Kọ Mẹ Sae Ruẹ Eme nọ E rẹ Sasa Omẹ Oma Evaọ Ebaibol Na?”
a Jihova họ odẹ Ọghẹnẹ.—Olezi 83:18.