38 EMEZAE HIBRU ESA NA
“A Raha Ogaga Erae”
U WO emezae Hibru esa jọ nọ a re se Hananaya, Mishẹl, gbe Azaraya. Rekọ ahwo Babilọn nọ a mu rai kpohọ igbo a nwene edẹ rai. A te bi se ai Shedrak, Mishak, gbe Abẹdnigo. Ma be ta ẹme na, a rẹriẹ ovao dhe odawọ ulogbo jọ nọ o sai si uwhu kpe ai. Aimasa na yọ emamọ egbẹnyusu Daniẹl nọ o wo ẹrọwọ gaga na. Rekọ ọ rrọ kugbe ai obọnana ha. Ẹsejọhọ a bi roro nọ dodokọ ọ rrọ kugbe ai re ọ tuduhọ ae awọ. Odawọ vẹ a rẹriẹ ovao dhe.
Nebukadneza ovie Babilọn ọ ta kẹ idibo riẹ inọ a ma ẹmema ologbo jọ. Ẹmema na o kpehru te uwou-ehru idhe izii. Yọ o kẹre te enwenọ imita esa, koyehọ enwenọ irula izii (8.8 ft). Ovie na o te se ehaa ilogbo re ọ rehọ ẹmema na mudhe. Yọ ọ ta nọ ahwo kpobi nọ a bi ru iruo evaọ otọ esuo riẹ a rẹ jariẹ. Emezae Hibru esa na a yoẹme kẹ ovie na, fikiere a te kpohọ ehaa na.
Nọ ahwo na kpobi a kokohọ no, odibo ovie na jọ o te woro oware nọ ovie na ọ gwọlọ nọ a ru. Orọ ọsosuọ, ọ ta nọ ahwo na a ti yo edo ile. O wọhọ nọ ovie na ọ ta nọ a kporo ile yena re o wọ ahwo na ru oware nọ ọ gwọlọ nọ a ru na. Nọ ahwo na kpobi a te yo edo ile na no, a re “kigwẹ hrọ, [a] vẹ gọ ẹmema” na. Kọ eme izoge nana a bi ti ru na? A riẹ nọ uzi Jihova o ta nọ a rẹ gọ ẹmema ọvuọvo ho.—Ọny. 20:4, 5.
A jọ iraro ahwo guegue ai inọ a gbẹ gọ ẹmema jọ họ, a ti kpe ai no
Nọ ogbotu na a yo ile na no, a tẹ nwani kigwẹ fihọ otọ, a tẹ gọ ẹmema na. Rekọ imasa jọ a gbe dikihẹ. Ma riẹ nọ ahwo na kpobi a te siọ ai ba erri hi. Utu ahwo jọ nọ a rrọ ahwo Kaldia a tẹ nwane rọ uvẹ nana jẹ raha odẹ emezae Ju nana. A nyai gu kẹ Nebukadneza ovie na nọ: “O ovie, ezae nana e kẹ owhẹ adhẹẹ hẹ. A be gọ eghẹnẹ ra ha, yọ a rọwo gọ ẹmema igoru nọ who ro vi na ha.” Ovie na ọ tẹ ta nọ a rehọ emezae esa na sei. Avọ eva nọ e be dhe ovie na, ọ tẹ nọ ai sọ ẹme nọ a gu kẹe na ginọ uzẹme. Taure a tẹ te tubẹ kẹe uyo, ọ tẹ ta kẹ ae nọ ọ gwọlọ kẹ ae uvẹ ọfa nọ a re ro ru oware nọ ọ ta na. Rekọ o te fibae nọ, wha gbe yoẹme kẹ omẹ hẹ, “a ti gbolo owhai fihọ uwou-erae nọ ebruerae ọ rrọ na ababọ oke oraha.” Ovie na ọ ta kẹ ae nọ ọghẹnẹ ọvuọvo ọ te sai siwi ai hi.
Nọ Hananaya, Mishẹl, gbe Azaraya a yo ẹme ovie na, a tẹ nwane ta kẹ ovie na nọ: “Otẹrọnọ o gba họ nọ o rẹ jọ epanọ whọ ta na,” kiyọ Ọghẹnẹ mai o ti siwi omai no uwhu oja yena. A tẹ jẹ ta kẹ ovie na nọ: “Rekọ otẹrọnọ ọ gbẹ maki siwi omai hi, O ovie, riẹ nọ ma te gọ eghẹnẹ ra ha hayo gọ ẹmema igoru nọ who ro vi na ha.” Fikiere ofu o te mu Nebukadneza gaga. Ọ tẹ ta kẹ ahwo riẹ inọ a ru ẹrrorro erae na ga vi epanọ o rẹ jọ vẹre. Re a gba ezae na, a ve gbolo ai fihọ ebruerae na. Ebruerae na ọ rrorro gaga. Ọ rrorro te epanọ erri erae na ọvo dede o ro kpe ezae nọ i gbolo emezae Hibru na fihọ erae na no!
Nọ a gbolo ai fihọ erae na no, Nebukadneza ọ tẹ ruẹ oware jọ nọ o lẹliẹ ozọ mu ei. Nọ o bi rri erae na, ọ tẹ ruẹ nọ imane e rrọ eva ebruerae na orọnikọ imasa nọ a gbolo fihọ iẹe na ha. Aimane na a be nya kpenẹ avọ enẹ evaọ erae na, rekọ erae na e be to ai hi. Nebukadneza o te bo nọ ohwo avọ ene nọ ọ be ruẹ na “ọ wọhọ ọmọzae eghẹnẹ na jọ.” Fikiere o te go te oria nọ ọ riẹ nọ erri erae na ọ sae jọ nwae oma ha. O te se ezae na nọ a nya no eva erae na ze.
Ezae esa na e tẹ ginẹ gọdiẹ lahwe. Ahwo nọ a jọ etẹe kpobi a kpenu fihọ ọvo keme oware ovuovo u ru rai hi. Kaka oka nọ ọ jọ oma rai. Iwu rai dede e to ho. Yọ a je tube gbore iwiri dede he. Ifi nọ a rọ gba ae na ọvo e ghra kufiẹ. Yọ akpọ o gbe Nebukadneza unu te epanọ o ro jiri emezae esa na inọ a yoẹme kẹ Ọghẹnẹ rai. Ọ ta nọ: “A fievahọ iẹe, a te veghe uzou kẹ uzi ovie na jẹ rọwo nọ a re whu viukpenọ a rẹ gbodibo kẹ hayo gọ ọghẹnẹ ọfa ajokpaọ Ọghẹnẹ rai ọvo.”
Nọ ovie nana nọ o wo omorro na ọ ta ere no, o te fi uzi jọ họ. Ọ ta nọ ohwo kpobi evaọ otọ esuo riẹ nọ ọ ta ẹme wọso Jihova, a re kpei no. Yọ u no ere kuhọ họ. O te fi emezae esa na họ ọkwa okpehru. Rekọ oware nọ Jihova o ru kẹ aimasa na u woma vi oyena kpekufiẹ. Fikieme ma rọ ta ere? Jihova ọ kareghẹhọ ae. Wọhọ oriruo, nọ ikpe buobu e vrẹ no, Jihova ọ kẹ Pọl ukọ na ẹzi riẹ kere nọ ahwo jọ “a raha ogaga erae” fiki ẹrọwọ ọgaga nọ a wo. Yọ u mu omai ẹro nọ emezae esa nana nọ e gudu na o wo họ iroro kere ẹme yena. Koyehọ Hananaya, Mishẹl, gbe Azaraya.
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Hananaya, Mishẹl, gbe Azaraya a ru ro dhesẹ nọ a gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Ẹvẹ eware nọ a tọ ku evaọ Babilọn oke anwae i ro dhesẹ nọ iku nọ e rrọ Daniẹl uzou avọ 3 na ginọ uzẹme? (w23.07 31) Uwoho 1
© The Trustees of the British Museum. Licensed under CC BY-NC-SA 4.0. Source. Modifications: Box added
Uwoho 1: Ibriki nọ a kere odẹ Nebukadneza fihọ
2. A jọ obọ Babilọn mu edẹ kẹ emezae Hibru esa na. Eme o sae jọ nọ o jọ otofa edẹ na? (dp 36 ¶14)
3. Eme u dhesẹ nọ Nebukadneza ọ jọ ohwo nọ o se egagọ gboja? (dp 69 ¶3) Uwoho avọ 2
Uwoho 2: Nebukadneza ọ bọ iwou kẹ edhọ Babilọn buobu, ọ tẹ jẹ ruẹrẹ ejọ
4. Ahwo nọ a nyae gọ ẹmema Nebukadneza a no “erẹwho, gbe itu evẹrẹ sa-sa” ze, yọ a wo ọvuọ eghẹnẹ rai nọ a jẹ gọ. Kọ fikieme a rọ rọwo nọ a rẹ gọ ẹmema Nebukadneza na, kpakiyọ a wo eghẹnẹ obọrai? (Dan. 3:7; dp 73 ¶10)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Okenọ a ta kẹ emezae Hibru esa na nọ a re emu nọ Jihova ọ ta nọ ọ fo ho, a yoẹme kẹ Jihova. Yọ evaọ oke ofa nọ a ta kẹ ae nọ a gbẹ gọ ẹmema ha, a ti kpe ai no, a kie he. Ẹvẹ onana u ro dhesẹ nọ ma te bi yoẹme evaọ eware esese, u re fiobọhọ kẹ omai nọ edawọ ilogbo i te te omai? (Luk 16:10) Uwoho avọ 3
Uwoho 3
Nọ a tẹ be wọso omai, ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele emezae Hibru esa na dhesẹ nọ . . . (Dan. 3:16-18)
Ma wo omaurokpotọ?
Ma rrọ wowolẹ?
Ma talamu Jihova?
Ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele emezae Hibru esa nana gudu?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku na i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Nọ a tẹ kpare Hananaya, Mishẹl, gbe Azaraya ze no, enọ vẹ mẹ te nọ ae?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Nọ ma tẹ rrọ oria nọ a be jọ ru ehaa orẹwho, ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma be romakpotọ, o tẹ make rọnọ ma bi ru eware nọ a bi ru hu?
Ma re Wo Obọ Kugbe Akpọ na Evaọ Eria Erozaha Ẹgbede He (4:25)
Daoma roro kpahe iku na ziezi wọhọ ẹsenọ whọ jọ etẹe re whọ sai wuhrẹ eware efa noi ze.
“A Siwi Rai No Ebruerae!” (Izoẹme sa-sa evaọ itanẹte “Ikuigbe Ebaibol”)