17 AL 23 DE AGOSTO DE 2026
PURAHÉI 90 ¡Ñañehaʼãkena ñañomokyreʼỹ!
Jasegíkena ñañamiga umi ermáno ha ermanakuérare
‘Pehechaukákena peiporiahuvereko ha pehayhuha pende rapichápe, penembaʼeporã, peneumílde, peikoha pyʼaguapýpe ha penepasiensiaha’ (COL. 3:12).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Peteĩ situasión ijetuʼúva káusare ikatu hína opa la ñane amista ermanokuérandi. Upévare ko artíkulope jahecháta mbaʼépa jajapokuaa pono oiko upéva.
1. ¿Moõpa ikatu jatopa amígo verdadéro?
PE PURAHÉI hérava “Amígo teete” oñepyrũvo heʼi péicha: “Ñaikotevẽ ñane amigoiterã, ñande jeroviaha. Upévango Jehová oikuaa ha haʼe ñanemboʼe mbaʼéicha ikatu jatopami umichagua amígo”. ¡Ajépa siertoite la heʼíva ko purahéi! Tuicha vendisión ningo la jareko amígo verdadéro Jehová puévlope (Sal. 119:63). Ñande ñaime peteĩ família ojoayhuetereívape ha entéronte oadora Jehovápe peteĩ ñeʼẽme.
2. ¿Mbaʼeichaite pevépa ñañemoag̃uise ermanokuérare?
2 Ñane ermáno ha ermanakuéra ningo ndahaʼéi ñane konosído reínte, síno jaipota haʼekuéra ñane amigoite. Enterove ñaiméva ko famíliape jahayhueterei Jehovápe ha Jesúspe, ha upe mborayhu ñanepytyvõ ñaime hag̃ua peteĩ ñeʼẽme (Juan 13:35). Péro ñane ermanokuéragui oiko hag̃ua ñane amigoite ñañehaʼãmbaitémante vaʼerã, pórke upéva ndoikomoʼãi péicha péichante. Ñaneimperfékto rupi sapyʼánte ikatu ñaneprovlemaʼimi ha upéva káusare jaju ñañemomombyry ñane amigokuéragui.
3. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu jasegi hag̃ua ñañamiga algúno ermáno térã ermánandi?
3 Legálmente algúno ermánondi ifasilve ñandéve jajogueraha porã hag̃ua. ¿Mbaʼérepa? Pórke ikatu oime ñandegusta la mísma kósa ha jajojoguaiterei voi hendivekuéra, péro algúno ermánore ijetuʼuve jajeheʼa hag̃ua. A lo mehór nañapensái hína haʼekuéra opensaháicha ha upévare ndahaʼéi la ifasilpáva ñañemoag̃ui hesekuéra. Ikatu avei oime la ñande lája idiferenteterei peteĩ ermáno térã ermánagui ha upévare ndahaʼéi la igustopáva ñandéve ñakomparti hendive. Kongregasiónpe ikatu avei peteĩ ermáno térã ermána hasykatu térã oreko algún provléma emosionál, upévare ijetuʼu ñañemoag̃ui hese. Ko artíkulope jahecháta Jesús ehémplo ñanepytyvõtava ani hag̃ua ñañemomombyry ermanokuéragui oĩ jave provléma. Koʼág̃a ñaanalisa raẽta umi kualida porã tekotevẽva jareko jasegi hag̃ua ñañamiga umi ermáno ha ermánare kongregasiónpe.
UMI KUALIDA PORÃ ÑANEPYTYVÕTAVA
4. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñamombarete ñane amista ermanokuérandi?
4 Ñañemoag̃uive hag̃ua ñane amigokuérare jahecha vaʼerã la iporãva hesekuéra, upearã jahasa vaʼerã tiémpo ermanokuérandi. Apóstol Pablo okompartiseterei vaʼekue umi ermánondi. Haʼe heʼi vaʼekue umi Tesalonicaguápe: “Pohechasetereígui roñehaʼãmbaite kuri rojotopa penendive” (1 Tes. 2:17). Heta ermáno heʼi iñimportanteha jahasa tiémpo ermanokuérandi en persóna ñamombarete hag̃ua ñane amista hendivekuéra. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Por ehémplo ñakompartikuaa hendivekuéra predikasiónpe, rreuniónpe ha asambleahápe. Péro oimérõ jareko peteĩ provléma algún ermánondi, upéva ndeʼiséi oñesolusionatamaha jahasa haguérente hendive tiémpo.
5. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua oñembyai ñane amista ermanokuérandi? Emombeʼu peteĩ ehémplo. (Colosenses 3:12).
5 Oĩ umi situasión ikatúva ombyai pe amista jarekóva ermanokuérandi. Péicha jave umi kualida porã ñanepytyvõta ani hag̃ua ñañemomombyry ñane amigokuéragui. Por ehémplo tekotevẽ ñaneumílde, ñanepasiénsia, ñanembaʼeporã ha japoroporiahuvereko (elee Colosenses 3:12). Epensamína ko ehémplore: Peteĩ motór ningo oikotevẽ pe aséitere ombaʼapo porã hag̃ua. Upéicha avei ñande jareko vaʼerã umi kualida porã jaiko porã hag̃ua ermanokuérandi. Jahechamína koʼág̃a mbohapy situasión ijetuʼúva ikatúva ombyai ñane amista ermáno ha ermanakuérandi. Káda kásope ñaanalisáta jahávo mbaʼéichapa ñanepytyvõta Jesús ehémplo jahechauka hag̃ua umi kualida porãite ñamensiona vaʼekue.
JAJAVÝRAMO ÑAPENSA LÁJAPE
6. ¿Mbaʼépa ikatu oiko ñapensa diferénte jave ñane amigokuéragui?
6 ¿Mbaʼépa ikatu oiko? Ijetuʼu ningo mokõi persóna opensa jave diferentete peteĩ mbaʼépe, pórke mokõivévante oĩ jepi konvensído la heʼíva oĩ porãha. Epensamíntena mokõi ermáno oorganisaha hína mbaʼéichapa oñembaʼapóta igrúpo de predikasiónpe, péro káda uno opensa la ijidéa la oĩ porãha. ¿Repillápa hína la ikatúva oiko? Pe provléma michĩva ikatu hína oñembotuichave, haʼekuéra ijorgullósoramo ikatu ombyai la iñamista. Koʼã ermáno ndoguapýiramo trankílo porã osolusiona upe provléma, oñepyrũta ipyʼaro ojuehe. Ohasávo pe tiémpo ikatu hína haʼekuéra oñemomombyry ojuehegui ha upéi ndahaʼevéima oñoamígo. ¿Mbaʼérepa? Nosolusionái rupínte peteĩ provléma michĩva.
7. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka vaʼekue idisipulokuérape iñimportanteha iñumílde?
7 Ñaneumíldekena Jesús iñumílde haguéicha. Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape tekotevẽha iñumílde osolusiona hag̃ua umi provléma oĩva opensa jave diferénte ojuehegui. Upérõ ojapóma kuri un tiémpo umi disípulo ojodiskuti hague oikóvo mávapa la iñimportantevéva ijapytepekuéra. Ko téma ningo tuichaiterei mbaʼe chupekuéra g̃uarã ha Jesús oipytyvõse kuri chupekuéra okambia hag̃ua. Upévare omboʼe idisipulokuérape opensa vaʼerãha umi ótro iñimportanteveha chuguikuéra. Péicha haʼe ohechauka idisipulokuérape iñumílde vaʼerãha (Mat. 20:25-28). Pe pyhare omano mboyve, Jesús ‘omoĩ pe ehémplo’ ha ohechauka iñumildeha. Upérõ haʼe ombojepyhéi kuri ijapostolkuérape ha upe traváho anteve ojapómi vaʼekue umi sirviénte (Juan 13:3-5, 12-16). Péicha Jesús omboʼe idisipulokuérape mbaʼéichapa ikatu osegi hikuái oñoamígo. Umi disípulo opensáramo umi ótro iñimportanteveha chuguikuéra, ndoikomoʼãi kuri oñemohatã la haʼekuéra opensávapente. Avei osegíta hikuái oñoamígo opensa diferénteramo jepe ojuehegui.
8. ¿Mbaʼéichapa pe umilda ikatu ñanepytyvõ jajoavyʼimi jave peteĩ ñane amígondi? (Colosenses 3:13). (Ehecha pe taʼanga).
8 ¿Mbaʼéichapa ko kualida ñanepytyvõta? Ñaneumílderamo ifasilvéta ñambohasánte hag̃ua umi provléma naiñimportanteguasúiva ha ñaporoperdona hag̃ua ñande pyʼaite guive (elee Colosenses 3:13). Ikatu oime rejoavyʼimi raʼe peteĩ ne amígondi. Péicha jave pe umilda nepytyvõta ani hag̃ua rerreaksiona vai hese ha pesegíta oñoamigoite (Sal. 4:4). Oimérõ ne amígo heʼi raʼe ndéve álgo noĩporãiva, nemanduʼákena sapyʼánte jaʼenteha voi umi mbaʼe upéi ñambyasýva (Ecl. 7:21, 22). Iporãta avei ñañeporandúramo mbaʼépa hína la iñimportantevéva ñandéve g̃uarã: “¿Aĩ porã che amígondi, térãpa ahechaukase la che haʼévante siertoha?”. Ikatu hína iporãvénte reasepta la ne amígo heʼíva ha emeʼẽ chupe gústo. Tuicha ndepyʼaguapýta ndereikóirõ evolea ne akãme la oiko vaʼekue ni reiko eñeʼẽ jey upéi upe témare.
Ñaneumílderamo ñambohasátante umi joavy naiñimportanteguasúiva ha ñaporoperdonáta ñande pyʼaite guive (Ehecha párrafo 8)a
9. Peteĩ provléma noñesolusionáiramo, ¿mbaʼéichapa pe umilda ñanepytyvõta? (Proverbios 17:9).
9 Ñamoĩ chupe ohasa el tiémpo ha pe provléma noñesolusionáiti, péicha jave pe umilda ñanepytyvõta. Aníkena mbaretépe jahechaukase la ñande jaʼéva oĩ porãha (elee Proverbios 17:9; 1 Cor. 6:7). Ñanemanduʼa vaʼerã la iñimportantevéva hína ñaĩ porã jey ñane amígondi, ñapensáramo upévare ifasilvéta ñandéve ñasolusiona pe provléma. Heta ermáno ha ermána oiko porã jey iñamígondi pórke oho oñeʼẽ hendive mborayhúpe osolusiona hag̃ua la oiko vaʼekue (Sal. 34:14). Oimérõ oiko raʼe peteĩ provléma ikatu jaʼe ñane amígope: “Ñande ningo hetaiterei mbaʼéma jahasa oñondive. ¿Mbaʼére piko nañañeʼẽinte trankílo porã la oiko vaʼekuére?”. Iñimportánte avei ñarrekonose ñande jajavy hague, ikatu voi jaʼe chupe jaikuaaha ñande káusare haʼe oñeñandu vaiha ha upévare jaipotaha ñaneperdona. Avei pe ermáno térã ermána ojediskulpáramo ñanendive, ñaneumíldekena ha ñaperdona chupe (Luc. 17:3, 4). ¿Mbaʼépa hína la iñimportantevéva? Ndahaʼéi hína jahechauka mávapa la ojavýva, síno la iñimportantevéva ñasolusiona pe provléma ha ñaĩ porã jey ñane amígondi (Prov. 18:24).
ÑANEDIFERÉNTE JAVE ÑANDE LÁJAPE
10. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu ñañamiga hag̃ua algúnore?
10 ¿Mbaʼépa ikatu oiko? Ndahaʼéi ningo la ifasilpáva ñañepyrũ ñañamiga peteĩ ermáno idiferentetereívare ñandehegui, ha ijetuʼu voi jasegi hag̃ua ñañemoag̃ui hese. Por ehémplo ikatu algúno ermáno lája nañandegustaiete voi, ótro katu iñextráño lénto ñandéve g̃uarã la oñekomporta lája. Péro ikatu oime yma ojejapo raʼe hese algúna kósa ivaíva, térã pe okakuaahápe la hénte ojepokuaa saʼi oñeʼẽ ha hiʼotĩ. Oĩ katu umi iñeʼẽngatuetereíva ha naiprovlemaietéva voi omombeʼupaite hag̃ua la opensáva. Sapyʼánte ikatu ñanediferénte avei peteĩ ermáno térã ermánagui, pórke ñande ñaĩseterei la héntendi péro haʼe katu hiʼotĩeterei.
11. ¿Mbaʼéicha rupípa Jesús oreko vaʼekue amígo idiferénteva chugui?
11 Ñanepasiénsiakena Jesús ipasiénsia haguéicha. Jesús amigokuéra ningo idiferenteterei vaʼekue chugui. Por ehémplo apóstol Santiago ha Juan ohechauka vaʼekue oñemoimportanteseha ojerurérõ guare Jesúspe oguapy hag̃ua ijykére Ñandejára Rréinope (Mar. 10:35-37). Jesús katu ndaupeichaiete vaʼekue. Haʼe iñumílde rupi ou vaʼekue ko yvy ape ári ha oheja pe puésto oreko vaʼekue yvágape ha peteĩ traváho iñimportánteva (Filip. 2:5-8). ¡Ajépa ningo idiferentete vaʼekue umi apóstol Jesúsgui! Upéicharõ jepe Jesús osegi vaʼekue ohechauka ipasiensiaha Santiago ha Juánre ha avei umi ótrore.
12. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Jesúspe ipasiénsia hag̃ua iñamigokuérare?
12 Jesús nohaʼarõi vaʼekue idisipulokuéra siémpre ojapo porã entéro mbaʼe. Haʼe oikuaa kuri la Santiago ha Juan heʼi vaʼekue ohechaukaha heta disípulo ojepyʼapyha avei mávapa la iñimportantevéva ijapytepekuéra (Mar. 9:34). Jesús ontende kuri la haʼekuéra opensa lája, pórke haʼe okakuaa vaʼekue avei ijapostolkuéra okakuaahápe. Ha upe tiémpope umi líder rrelihióso omboʼe oñemombaʼe vaʼerãha umi puésto iñimportánteva. Upévare Jesús ipasiénsia ha nohaʼarõi ijapostolkuéra pyaʼe voi okambia opensa lája, pórke oikuaa haʼekuéra hetaiterei tiémporema opensa hague upéicha (Mar. 10:42-45).
13. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jasegi hag̃ua jaiko porã ñane amigokuérandi? (Efesios 4:2).
13 ¿Mbaʼéichapa ko kualida ñanepytyvõta? Jasegíkena ñane pasiénsia ha ñañehaʼã ñaaguanta umi mbaʼe nañandegustapáiva ótrore (Prov. 14:29). Entéronte voi ñanediferénte ha ndahaʼéi katuete la jarekóva álgo ivaíva, síno péichante voi la ñande lája. Upévare javaloraiterei oĩ jave ñaneaguantáva mborayhúpe (elee Efesios 4:2). Avei ñañehaʼã vaʼerã ñantende ñane amigokuérape ha jaheja haʼekuéra oñekomporta asegún la ilája. Por ehémplo oĩ umi hiʼotĩva ha ikirirĩva, upévare ñamombaʼe vaʼerã chupekuéra oñeʼẽ ha ohasa jave tiémpo ermanokuérandi. Péro avei aníkena ñañedespasiensia umi iñeʼẽngatu ha ijayvuvévare. Jaikuaa ningo naentéroi haʼetaha ñane amigoite, péro ñanemanduʼákena ñanediferénteramo jepe algúnogui lomímonte ikatuha ñambaʼapo porã oñondive Jehová servísiope.
14. ¿Mbaʼe rehepa jajesarekóta ñanepasiénsiaramo ñane amigokuérare?
14 Ñanepasiénsiaramo jajesarekóta umi mbaʼe porã orekóvare ñane ermáno ha ermanakuéra. Upévare ñanediferénteramo jepe ojuehegui, upéva nañandejokomoʼãi jasegi hag̃ua ñañamiga hesekuéra. Ñanemanduʼa Santiago ha Juan ijorgullóso ha oipota hague peteĩ puésto iñimportánteva. ¿Péro mbaʼe rehepa la Jesús ojesareko vaʼekue? Haʼe opilla Santiago ha Juan ndodudái hague pe Rréino upéi oñepyrũtaha ogoverna. Jesús omombaʼeterei vaʼekue haʼekuéra ojerovia haguére peichaite peve. Upéicharõ ñañehaʼãramo jahecha umi mbaʼe porã orekóva ñane amigokuéra, jasegíta hína Jehová ha Jesús ehémplo.
15. ¿Mávapa ikatu ñanepytyvõ jasegi hag̃ua ñañamiga umi idiferéntevare ñandehegui?
15 Iñimportánte jajerure Jehovápe tañanepytyvõ jasegi hag̃ua ñañamiga umi idiferéntevare ñandehegui. De antemánoma voi ikatu ñapensa mbaʼeichagua situasiónpepa ikatu ñarrenega peteĩ ermáno térã ermánare ha ñañemboʼe ñanetrankílo hag̃ua. Jehová ningo ñande Apohare ha ontende káda uno ñanediferentetereiha. Upévare ñañemboʼe jave chupe ñanemanduʼa vaʼerã haʼe ñandekuaa porãitereiha ha ñanepytyvõtaha jasegi hag̃ua ñaaguanta. ¿Péro mbaʼépa ikatu jajapo japillárõ japerdétantemaha voi la pasiénsia peteĩ ermáno térã ermánare? Jajerurékena Jehovápe ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha jajejoko pono ñarreaksiona vai (Luc. 11:13; Gál. 5:22, 23).
ÑANE ERMANOKUÉRA OHASA ASY JAVE
16. ¿Mbaʼépa ikatu oiko peteĩ ermáno ohasa asýramo?
16 ¿Mbaʼépa ikatu oiko? Ñane ermanokuéra hasykatu térã orekóramo algún provléma emosionál, ikatu ojapo álgo ñanemorrenegáva térã ojapo vaíva ñanderehe. Por ehémplo ikatu hína oñemohaʼeño, ipochypa rei térã ñanemondýi orreaksiona lája. Sapyʼánte heʼi térã ojapo voi hikuái álgo ñanemoñeñandu vaíva (Job 6:2, 3). Ikatu oime ñahaʼarõ ñane ermanokuéra oñekomporta ñande jaipotaháicha pórke ndajaikuaái umi provléma ohasáva hikuái.
17. ¿Mbaʼépa ñaaprende Jesús otrata lájagui Bartiméope?
17 Jasegíkena Jesús ehémplo ha ñanembaʼeporã ha japoroporiahuvereko. ¿Mbaʼéichapa Jesús otrata vaʼekue umi osufrívape? Haʼe imbaʼeporã hendivekuéra ha oiporiahuvereko umi héntepe ndoikuaáiramo jepe chupekuéra. Por ehémplo jahechamína mbaʼéichapa Jesús otrata vaʼekue peteĩ kuimbaʼe siégo héravape Bartimeo. Peteĩ vuéltape pe kuimbaʼe ohendu Jesús ohasaha upérupi, upémarõ haʼe oñepyrũ osapukái Jesús opena hag̃ua hese. Algúno umi hénte katu oñepyrũ ojaʼo chupe okirirĩ hag̃ua, péro Bartimeo hatãvéntema osapukái oipotaitereígui Jesús omonguera chupe. La Bartimeo ojapóva oiméne omolesta ha omorrenegáne raʼe algúno umi héntepe. Péro “Jesús oiporiahuverekoiterei” Bartiméope, haʼe ombyasy ha oipytyvõse chupe (Mat. 20:34; Mar. 10:46-52). Jesús oñeʼẽ mborayhúpe upe kuimbaʼépe ha orrekonose haʼe ojeroviaha, upévare omonguera Bartiméope ha upepete haʼe ohecha jey.
18. ¿Mbaʼéichapa jatrata vaʼerã peteĩ ñane amígo osufrívape? (1 Tesalonicenses 5:14).
18 ¿Mbaʼéichapa koʼã kualida ñanepytyvõta? Ñañehaʼãkena ñanembaʼeporã ñane ermanokuérandi ha jaiporiahuvereko chupekuéra. Upéicha ‘ñañeʼẽta ñakonsola hag̃uáicha’ umi hasykatúvape térã orekóvape peteĩ provléma emosionál (elee 1 Tesalonicenses 5:14). Ñanemanduʼa vaʼerã peteĩ amígo verdadéro oĩha ñanepytyvõ hag̃uáicha koʼýte ‘jahasa asy jave’ (Prov. 17:17). Peichagua amígo ndahaʼéi ombyasýnteva pe osufrívape síno ojapo ikatúva guive ombopyʼaguapy, omokyreʼỹ ha oipytyvõ hag̃ua heta hendáicha iñamígope.
19. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñanembaʼeporã ha japoroporiahuverekoha? (Ehecha pe taʼanga).
19 ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta ñanembaʼeporãha ha jaiporiahuverekoha ñande rapichápe? Oimérõ oĩ peteĩ ñane amígo osufríva jaikuaa ndaikatumoʼãiha ñasolusionaite pe provléma orekóva, péro ñañehaʼãmbaitékena ñantende hag̃ua la ohasáva (Mat. 7:12; 1 Ped. 3:8). Jajapysaka porãkena hese oñeʼẽ jave ñandéve la isituasiónre ha opyta porãrõ ikatu jaʼe algúna kósa okonsolátava chupe (Prov. 12:25). Aníkena avei ñapensa jaikuaapamaha voi la ñane amígo situasión (Prov. 18:13). Upéva rangue ñañehaʼãkena ñanepasiénsia upe ñane amígore ha ani jaiko ñahaʼarõ ojapo porã entéro mbaʼe (Efes. 4:32).
Umi amígo verdadéro imbaʼeporã ha ñandeporiahuvereko, upévare ñanekonsola jahasa asy jave (Ehecha párrafo 19)
20. ¿Mbaʼeichagua amígo vaʼerãpa ñande?
20 Javyʼaiterei ningo jareko haguére amígo verdadéro Jehová organisasiónpe. Péro entéronte ñaneimperfékto ha heta ñande apytépe oĩ ohasa vaʼekue álgo ivaíva. Upéicha rupi sapyʼánte jaʼe térã jajapo algúna kósa olastimáva ótrope. Péro javyʼaiterei pórke ñane ermáno ha ermanakuéra iñumílde, ipasiénsia, imbaʼeporã, ñandeporiahuvereko ha osegi oĩ ñande ykére. Ñañehaʼãmbaitékena oiko hag̃ua avei ñandehegui peichagua amígo.
PURAHÉI 124 Ñandefiélkena siémpre
a JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermáno ijedáva ha peteĩ imitãva oorganisa mbaʼéichapa ojepredikáta pe territóriope, péro haʼekuéra noĩri de akuérdo. Ótra vuéltape haʼekuéra opredika vyʼápe oñondive.