VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
Guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • w26 julio páh. 2-7
  • ¿Mbaʼépa ñaaprende umi gabaonítagui?

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • ¿Mbaʼépa ñaaprende umi gabaonítagui?
  • Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2026
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • JAJEROVIA MBARETÉKENA HA ÑANEUMÍLDE
  • JAHEJÁKENA JEHOVÁPE TOJAPO HUSTÍSIA
  • JASEGÍKENA JASERVI JEHOVÁPE FIÉLMENTE
  • Umi gavaoníta iñarandu
    Che lívro omombeʼúva istória oĩva Ñandejára Ñeʼẽme
  • ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi gabaonítagui?
    Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã 2021
  • Umi gabaonita oho Josué rendápe
    Eaprende umi istória oĩvagui la Bíbliape
  • Oñeporandúva jepi
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2022
Oĩve informasión
Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2026
w26 julio páh. 2-7

7 AL 13 DE SEPTIEMBRE DE 2026

PURAHÉI 88 Jehová, chemboʼemína nde rape

¿Mbaʼépa ñaaprende umi gabaonítagui?

‘Umi gabaonita ojapo tráto umi israelítandi oiko porã hag̃ua hikuái oñondive, ha oñepermiti chupekuéra oiko ijapytepekuéra’ (JOS. 10:1).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa ñaaprende umi gabaonítagui ha ñaanalisáta mbaʼépa ñanemboʼe la Jehová otrata lája chupekuéra.

1, 2. ¿Mbaʼérepa iporã jahecha la Biblia heʼíva umi gabaonítare?

ÁÑO 1473-pe a.C, umi israelita oñepyrũ ramoite kuri ojagarra umi siuda oĩva pe Tiérra Prometídape. Haʼekuéra oñorairõma kuri umi hénte oikóvandi Jericópe ha Háipe ha ogana chupekuéra, péro upéi oiko álgo nohaʼarõietéva hikuái. Peteĩ grúpo de hénte og̃uahẽ ohóvo umi israelita rendápe. Haʼekuéra heʼi ouha mombyryetereígui ha ojaposeha peteĩ tráto Ñandejára puévlondi oiko porã hag̃ua hikuái oñondive.

2 Umi hénte og̃uahẽva ohóvo umi israelita rendápe haʼe kuri umi gabaonita. Koʼápe la Biblia primera ves omensiona chupekuéra, péro ndahaʼéi upépente la oñeñeʼẽva umi gabaonítare. La Biblia unas kuánta vése ohechauka umi gabaonita oiko hague umi israelita apytépe heta áñore. Umi istória ñanemboʼe heta mbaʼe porã umi gabaonítagui ha avei ñanepytyvõ jahecha hag̃ua umi kualida porã Jehová ohechauka vaʼekue otratárõ guare hendivekuéra.

JAJEROVIA MBARETÉKENA HA ÑANEUMÍLDE

3. a) ¿Mávapa umi gabaonita? b) ¿Mbaʼérepa umi gabaonita oiko porãse vaʼekue umi israelitakuérandi?

3 Umi israelita oikérõ guare pe Tiérra Prometídape oñorairõ vaʼerã kuri 7 nasión cananea kóntrape. Umíva hetaitereive vaʼekue umi israelítagui ha hiʼarive oreko vaʼekue hetave soldádo (Deut. 7:1). Peteĩva umi nasión haʼe vaʼekue umi heveo ha umi gabaonita oĩ vaʼekue umi heveo apytépe. Umi gabaonita oiko vaʼekue Gabaónpe, peteĩ siuda imurallapáva ha orekóva peteĩ ehérsito tuicháva (Jos. 10:2). Péro umi gabaonita ndojoguái vaʼekue umi ótro cananéope, pórke haʼekuéra ohechakuaa vaʼekue reiete oñemoĩtaha umi israelita kóntrape. Umi gabaonita orrekonose vaʼekue Jehová oipytyvõha umi israelítape ogana hag̃ua umi gérra. Avei haʼekuéra oikuaa Jehová opromete hague umi israelítape omeʼẽtaha chupekuéra Canaán yvy (Éx. 34:11; Jos. 9:24). Israel oganáma kuri Jericó ha Háipe, ¿mbaʼépa upémarõ odesidi ojapo umi gabaonita? Omondo hikuái unos kuánto kuimbaʼépe Josué rendápe Guilgálpe ojerure hag̃ua chupe oiko porã hag̃ua oñondive.a

4. a) Ohechaukaháicha Josué 9:​8-13, ¿mbaʼépa ojapo vaʼekue umi gabaonita ojapo hag̃ua peteĩ tráto umi israelítandi? (Ehecha pe taʼanga). b) ¿Mbaʼépa oiko raʼe ojepilla rire umi gabaonita ijapuha?

4 (Elee Josué 9:​8-13). Umi gabaonita ijapu ha heʼi guaʼu Josuépe ‘ouha hikuái mombyryetereígui’. Haʼekuéra orrekonose kuri Jehová oipytyvõ hague umi israelítape ogana hag̃ua Egíptope ha avei umi mokõi rréi amorréope hérava Sehón ha Og. Péro avei umi gabaonita iletrádo, pórke haʼekuéra nomensionái umi israelita ramoiténte ogana hague Jericó ha Háipe. Umi gabaonita heʼírire upéva, umi israelita opilláta kuri haʼekuéra ndouiha mombyrýgui, pórke upe tiémpope la hénte oikóva mombyry tárdema oñentera la oikóva. Upémarõ Josué ha umi ótro kuimbaʼe omoakãva pe puévlo oguerovia la heʼíva chupekuéra umi gabaonita ha opromete hikuái noñorairõmoʼãiha ikontrapekuéra. Haʼekuéra ojapo upéva oporanduʼỹre Jehovápe mbaʼeve (Jos. 9:​14, 15). Tiémpo riremínte haʼekuéra opilla umi kuimbaʼe Gabaongua tuichaiterei ijapu hague. Péro umi israelita lomímonte heʼi okumplitaha pe promésa ojapo vaʼekue chupekuéra, pórke ohuráma hikuái “Jehová Israel Jára rérare” (Jos. 9:​16-19). Upe guive umi israelita heʼi umi gabaonítape ikatuha osegi oiko ijapytepekuéra ha ojapotaha pe traváho ojapóva umi esklávo. Upévare “ombyaty vaʼerã hikuái jepeʼa ha oguenohẽ vaʼerã y pe puévlo kompletoitépe g̃uarã ha Jehová altárpe g̃uarã” (Jos. 9:27).

Unos kuánto gabaonita oñesũ Josué ha umi ótro soldádo israelita renondépe. Haʼekuéra oñembyasyka ha ohechauka chupekuéra ijao osoropáva ha umi víno ryru ojekapáva.

Umi gabaonita ombotavy Josuépe ojapo hag̃ua peteĩ tráto umi israelítandi oiko porã hag̃ua oñondive (Ehecha párrafo 4)


5. ¿Mbaʼéichapa umi gabaonita ohechauka vaʼekue ojeroviaha Jehováre?

5 Oĩ kuri 5 rréi amorreo ohendúva umi gabaonita oho hague ojapo peteĩ tráto umi israelítandi oiko porã hag̃ua oñondive. Upévare umi rréi odesidi oatakataha Gabaón. ¿Mbaʼépa ojapo umi gabaonita? Haʼekuéra ojerure asy Josuépe ajúda (Jos. 10:​3-7). Upémarõ Josué oho ijehérsito reheve oñorairõ hag̃ua umi rréi amorreo kóntrape ha Jehová oipytyvõ umi israelítape ogana hag̃ua. Por ehémplo Jehová ombou amandáu tuichaicháva ojuka hag̃ua umi amorréope ha ojoko pe kuarahy ohesape hag̃ua un día entéro umi israelita ogana peve pe gérra (Jos. 10:​9-14). Umi Gabaongua ohechauka vaʼekue ojeroviaha Jehováre, upévare ojapo vaʼekue peteĩ tráto umi israelítandi ha ojerure chupekuéra ajúda ojecha vaírõ guare hikuái. Jahechaháicha, umi gabaonita ndodudái vaʼekue Jehová okumplíta hague ipromésa ha oñangarekotaha hesekuéra.

6. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui la oiko vaʼekue?

6 ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehovágui ko istória rupive? Jahecha Jehová iñumildeha ha oiporiahuverekoha la héntepe. Haʼe ningo heʼíma kuri umi israelítape ‘omosẽmbaite vaʼerãha umi hénte’ oikóvape Canaánpe, ha umíva apytépe oĩ kuri umi gabaonita (Núm. 33:​51, 52). Péro umi israelita opromete rire nohundimoʼãiha Gabaón, Jehová oheja umi gabaonítape oikove. Hiʼarive ñanemanduʼa vaʼerã umi israelita noporandúi hague Jehovápe ikatúpa ojapo upe tráto. ¿Mbaʼépa ojapove Jehová? Oipuru voi ipodér oipytyvõ hag̃ua umi israelítape ikatu hag̃uáicha okumpli pe tráto ha osalva umi gabaonítape (Jos. 9:26; 11:19).

7. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi gabaonita ehémplo? (Ehecha pe taʼanga).

7 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi gabaonita ehémplo? Jajapóta upéva jajerovia mbaretéramo Jehováre. Umi gabaonita oikuaa vaʼekue unas kuánta kósa Jehovágui, péro ñande koʼág̃a jaikuaa porãiteve chupe. Upévare koʼytevéntema jajerovia vaʼerã Jehováre ñande pyʼaite guive (Sal. 40:​4, 5). Avei jasegíta umi gabaonita ehémplo ñaneumílderamo ha jajapóramo oimehaichagua traváho Jehovápe g̃uarã (Jos. 9:​23, 27). Peteĩ ermáno imitãva hérava Luke ndahesaráiri la ojapo vaʼekuégui peteĩ ermáno ijedáva oĩva Betélpe. Pe ermáno ijedáva oreko vaʼekue heta rresponsavilida iñimportánteva Betélpe, péro oñemopuʼãrõ guare peteĩ Salón del Reino haʼe kirirĩhaitépe oho ojeofrese opyta hag̃ua de guárdia peteĩ pyhare upe lugárpe. Luke heʼi: “Ikatu hína ñapensa ñaneumildemaha, péro pe ermánogui aaprende ojekuaa vaʼerãha ñandejehe ñaneumildeha umi mbaʼe jajapóvare ha la ndajajapóivare avei”. Upéicharõ, jagueroviákena ñande pyʼaite guive Jehová ñanepytyvõtaha káda día ñambohovái hag̃ua umi provléma. Avei jahechaukákena ñaneumildeha ha jajapo oimehaichagua traváho Jehová organisasiónpe, péicha jasegíta umi gabaonita ehémplo.

Taʼanga: Umi ohechaukáva iñumildeha ojapóvo umi traváho isensíllova. 1. Peteĩ gabaonita ogueroja y harrónpe. 2. Peteĩ ermáno ijedáva ombaʼapo hardínpe Salón de Réinope.

Jahechaukáta ñaneumildeha umi gabaonítaicha jajapóramo oimehaichagua traváho oñekotevẽva (Ehecha párrafo 7)


JAHEJÁKENA JEHOVÁPE TOJAPO HUSTÍSIA

8. ¿Mbaʼéichapa rréi Saúl ohechauka vaʼekue iñinhustoha?

8 Heta áño rire la Biblia oñeʼẽ jey umi gabaonítare. Rréi Saúl ogovernaha tiémpope odesidi vaʼekue oataka umi gabaonítape. Haʼe ohundise vaʼekue umi gabaonítape pórke “ndoipotaiete oiko hikuái Israel ha Judá apytépe”. Upéicha rupi heta gabaonita omano vaʼekue (2 Sam. 21:​2, 5, 6).b Ajépa iñinhustoite la ojapo vaʼekue rréi Saúl. Haʼe ndorrespetái vaʼekue pe tráto ojapo vaʼekue umi israelita ha umi gabaonita.

9. ¿Arakaʼépa Jehová ohechauka vaʼekue ndohejareiriha la ojejapo vaʼekue umi gabaonítare?

9 Jehová ndahaʼéi ku ensegída osolusionáva pe inhustísia ojejapóva umi gabaonita kóntrape. Rréi David oñepyrũ rire ae ogoverna Jehová ombou vaʼekue Israélpe peteĩ ñembyahýi guasu oduráva 3 áño. Upérõ David oporandu Jehovápe mbaʼérepa oiko upéva ha Jehová heʼi chupe upéva oikoha Saúl ha ifamília ojuka haguére hetaiterei gabaonítape (2 Sam. 21:1).

10. ¿Mbaʼéichapa umi gabaonita ohechauka vaʼekue orrespetaha Ñandejára léi? (2 Samuel 21:​3-6).

10 (Elee 2 Samuel 21:​3-6). David oñemongeta vaʼekue umi gabaonítandi ha oporandu mbaʼépa ikatu ojapo hesehapekuéra. ¿Oñehaʼãpa rakaʼe haʼekuéra onohẽ heta pláta Davídgui? Nahániri, umi gabaonita oikuaa porã vaʼekue pe léi heʼiha ndaikatuiha ojepaga ojesalva hag̃ua peteĩ asesínope. Upévare heʼi hikuái: ‘Ni pemeʼẽrõ oréve pláta ha óro ndaikatuvéima oñesolusiona la oiko vaʼekue’ (Núm. 35:​30, 31). Avei umi gabaonita orrekonose vaʼekue ndorekoiha derécho ijehegui reíntema ojukávo avavépe. Upémarõ David ontrega chupekuéra ojuka hag̃ua 7 Saúl familiarépe, koʼã kuimbaʼe provávlemente oipytyvõ vaʼekue Saúlpe ojuka hag̃ua hetaiterei gabaonítape. Tiémpo rire oñepyrũ jey oky Israélpe ha upéi opa pe ñembyahýi guasu. Péicha Jehová ohechauka ndaipochyveimaha Israel kóntrape la ojejapo vaʼekuére umi gabaonítare (2 Sam. 21:​9, 10, 14).

11. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui la oiko vaʼekue?

11 ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehovágui ko istória rupive? Jahecha porãiterei Jehová oipotaha siémpre ojejapo hustísia (Sal. 37:28). Koʼág̃arupi heta héntepe ojeapoʼi ou rupi ótro tetãgui térã idiferénte haguérente. Péro Jehová oipota ojetrata enterovévape peteĩchapa. Avei heta Ñandejára siérvope oñemaltrata ha ojepersegi péro Jehová opromete koʼẽrõitéma ojapotaha hustísia hesehapekuéra. Ñanemanduʼa avei Jehová ohaʼarõ hague umi israelita okumpli la opromete vaʼekue umi gabaonítape, upéva ñanemboʼe Jehová oipotaha ñakumpli la ñaprometéva (ekompara Amós 1:9 heʼívare).

12. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi gabaonita ehémplo jahasa jave peteĩ inhustísia?

12 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi gabaonita ehémplo? Jahecha tekotevẽha ñanepasiénsia ha jaheja Jehová tojapo hustísia oiméramo jepe peteĩ ermáno térã ermána ñandetrata inhústamente. Jajapóramo upéicha jahechaukáta ñakonfiaha Jehová osolusionataha entéro provléma itiempoitépe. Jahechamína la ohasa vaʼekue ermána Laura French. Haʼe oñepyrũ vaʼekue oservi Betel de Canadápe áño 1926-pe. Ohasa rire 10 áñorupi oiko hese peteĩ inhustísia ivaietereíva. Upérõ ojetopa oĩha peteĩ grúpo de apóstata Betélpe ha ojeʼe reiete anga ermána Laura oĩha umíva apytépe. Upémarõ oñenohẽ chupe Betélgui. ¿Mbaʼépa ojapo haʼe? Ombyasyetereíramo jepe la oikóva hese, ermána Laura núnka ni noñeʼẽvaíri vaʼekue umi ermánore ni Jehová organisasiónre. Upéva rangue haʼe osegi iguápa ha oservi de prekursóra 4 áñore. Upéi áño 1940-pe haʼe oñesorprende ha ovyʼaiterei pórke oñeinvita jey chupe oho hag̃ua oservi Betélpe. Upe tiémpo guive haʼe oservi Betélpe 50 áñorupi ha osegi ifiél omohuʼã meve hembiapo ko yvy ape ári. Ermána Laura ehémplo ohechauka ñandéve mbaʼépa jajapo vaʼerã oiko jave peteĩ inhustísia ñanderehe. Péicha jave jasegi vaʼerã jajapo iporãva ha ñahaʼarõ Jehová tojapo hustísia itiempoitépe (Is. 26:​3, 4).

JASEGÍKENA JASERVI JEHOVÁPE FIÉLMENTE

13. ¿Mávapa rakaʼe umi netineo, ha mbaʼépa ojapo vaʼekue hikuái ojeliverárõ guare umi judíope?

13 Amo 500 áñorupi rréi David tiémpo rire, la Biblia oñeʼẽ jey umi gabaonítare. Umi judío oĩ vaʼekue Babilóniape 70 áñore, péro upéi pe primer grúpo de judío oho jey Jerusalénpe pe governadór Zorobabel ndive (Esd. 2:​1, 2, 58). Ohasa rire 70 áñorupi upévagui, ótro grúpo de judío osẽ jey Babilóniagui ha oho Jerusalénpe. Koʼã judío oho Esdras ndive, haʼéva hína peteĩ okopiáva Ñandejára Ñeʼẽ (Esd. 7:​1-7). Ndahetaguasúi vaʼekue umi hénte ohejáva Babilonia ha ohóva Zorobabel ha Esdras ndive, péro umi mokõi grúpo osẽvape oĩ vaʼekue umi netineo (ehecha pe nóta oĩva Esdras 7:​7-pe). ¿Mávapa rakaʼe umi netineo? Haʼekuéra ningo “umi siérvo térã ajudánte pe templopegua ndahaʼéiva israelita”, heta netineo provávlemente haʼe vaʼekue umi gabaonita familiare (ehecha pe Diksionário oĩva Bíbliape “Netineo”).

14. ¿Mbaʼéichapa umi gabaonita ohechauka vaʼekue ifielha Jehovápe? (1 Crónicas 9:2 ha pe nóta).

14 (Elee 1 Crónicas 9:2 ha pe nóta). “Umi siérvo pe templopegua” oĩ pe primer grúpo oho jey vaʼekuépe Israélpe. Upéva ningo iñinteresanteterei pórke naentéroi umi judío osẽ vaʼekue Babilóniagui. Katuete heta judío orekóne raʼe óga porã porã Babilóniape ha oiméne ou vaʼekue ipláta raʼe hikuái, upévare ndohejaséi vaʼekue ikomodida oho hag̃ua omopuʼã Jerusalén. Péro unos kuánto gabaonita familiare omoirũ vaʼekue umi judío ifiélvape. Ndahaʼéiramo jepe la ifasilpáva, haʼekuéra oho jey vaʼekue omopuʼã hag̃ua pe témplo oadora hag̃ua Jehovápe upépe. Umi judío ningo oreko vaʼekue la yvy oñemeʼẽ vaʼekue chupekuéra, péro umi gabaonita familiare ndorekói vaʼekue mbaʼeveichagua erénsia Israélpe. Upéicharamo jepe haʼekuéra oho jey vaʼekue ombaʼapo hag̃ua Jehová témplope ha oipytyvõ vaʼekue hikuái oñemyatyrõ hag̃ua Jerusalén murálla (Neh. 3:26).

15. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehovágui umi gabaonita istória?

15 ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehovágui ko istória rupive? Jahecha Ñandejára omombaʼetereiha umi osegívape oservi chupe fiélmente ha siémpre okuida hesekuéra. Por ehémplo Jehová osalva rire umi gabaonítape Josué tiémpope, haʼe osegi vaʼekue ovendesi upe puévlo familiarépe heta áñore. Upéi umi babilonio ohundírõ guare Jerusalén ha Judá áño 607-pe Jehová osalva vaʼekue umi gabaonita hentekuérape. Upe rire haʼekuéra oho jeýrõ guare Israélpe, Jehová osegi vaʼekue ojevale umi gabaonita familiarére ombaʼapo hag̃ua itémplope, oiméne oĩ raʼe umi gabaonita familiare oikóva pe témplo ypýpe (Esd. 2:70; Neh. 11:21). Haʼekuéra ombaʼapo rupi pe témplope ndojekovrái vaʼekue chupekuéra impuésto opagáva káda persóna, impuésto ojepagáva merkadería rehe ha peáhe (Esd. 7:24).

16. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi jaservi Jehovápe fiélmente umi gabaonítaicha?

16 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi gabaonita ehémplo? Ñande avei jajapose entéro ikatúva jasegi hag̃ua jaadora Jehovápe ha ñaipytyvõ hag̃ua ótrope ojapo hag̃ua avei upéva. Jahayhu rupi Jehovápe ha ñambovyʼaségui chupe, vyʼápe jajapo umi sakrifísio hesehápe. Upéicha ojapo vaʼekue peteĩ ermáno hérava Alwin, oikóva Filipínaspe. Haʼe ombaʼapo porãiterei vaʼekue peteĩ emprésa petrolérape, péro ojapose vaʼekue hetave mbaʼe Jehová servísiope. Káda ke pe superintendénte de sirkuíto ovisita ikongregasión, Alwin oñembolívre jepi opredikave hag̃ua upe semánape ha odisfrutaiterei vaʼekue ojapóvo upéva. Alwin heta oñemboʼe vaʼekue Jehovápe ha tiémpo rire odesidi oheja pe emprésa oĩ haguépe ha oheka ótro traváho opermitítava chupe oservi de prekursór rregulár. Alwin oikuaa vaʼekue noganamoʼãiha ogana haguéicha ymave, péro ovyʼaiterei pórke oiko chugui prekursór. Upe rire hembireko omoirũ avei chupe ha ojagarra la iprekursorádo. Haʼekuéra oipytyvõma oñondive 21 persónape oservi hag̃ua Jehovápe. Katuete ningo Jehová omombaʼeterei la ojapóva ko matrimónio. Ñande avei ikatu ñaĩ segúro Jehová ovaloraitereiha umi sakrifísio jajapóva jaservi hag̃ua chupe ha ndajadudái haʼe okuidataha siémpre ñanderehe (Mat. 6:33).

17. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñaaprende umi gabaonítagui?

17 Umi mbaʼe la Biblia heʼíva umi gabaonítare ñanepytyvõ jaikuaave hag̃ua mbaʼeichaguápa hína Jehová. Haʼe ningo iñumílde, oiporiahuvereko la héntepe, ojapo hustísia, ifiél ha siémpre ovendesi umi isiérvo ifiélvape chupe. Umi istória ñaanalisa vaʼekue ñanemboʼe avei heta mbaʼe ideprovéchova ha upévare jasegise umi gabaonita ehémplo heta mbaʼépe. Por ehémplo jajerovia vaʼerã Jehováre ñande pyʼaite guive ha ñakonfia vaʼerã haʼe ñanepytyvõtaha jahasa jave umi mbaʼe ijetuʼúva. Avei jahecha ñaneumílderamo ñakumplitaha oimehaichagua asignasión Jehová servísiope. Ñaaprende oimérõ jahasa hína peteĩ inhustísia, tekotevẽha ñanepasiénsia ha jaheja Jehová tosolusiona umi mbaʼe itiempoitépe. Avei jasegi vaʼerã ñandefiél ha jaservi Jehovápe kyreʼỹme. Aníkena ñanderesarái umi gabaonítagui, síno jasegíkena pe ehémplo porã oheja vaʼekue ñandéve hikuái.

¿MBAʼÉICHAPA RERRESPONDÉTA?

  • ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta jajerovia ha ñaneumildeha umi gabaonítaicha?

  • ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi gabaonita ehémplo jahasáramo peteĩ inhustísia?

  • ¿Mbaʼéichapa jasegíta umi gabaonita ehémplo jasegívo jaservi Jehovápe fiélmente?

PURAHÉI 148 Jehová ñandeprotehe ha ñandesalva

a Amalisia umi kuimbaʼe ohóva oñeʼẽ umi israelítandi orrepresenta vaʼekue Gabaónpe ha avei mbohapy siudápe, umíva hína Kefirá, Beerot ha Quiryat-Jearim (Jos. 9:17).

b La Biblia ndeʼíri mbaʼérepa Saúl ndoipotái vaʼekue umi gabaonita oiko Israélpe. Algúno expérto okalkula Saúl ifanatikoiterei hague ipuévlore ha ndoipotavéi extranhéro upépe.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (1982-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • Guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti