11 AL 17 DE MAYO DE 2026
PURAHÉI 7 Jehová, nde añoite oreprotehe
Jajeroviákena ñande pyʼaite guive Ñandejára Todopoderósore
‘Jehová, nde añoite hína Ñandejára Ndaijojaháiva ko yvy ape ári’ (SAL. 83:18).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Ko artíkulo ñanepytyvõta ñaĩ hag̃ua segúro Jehová haʼeha Ñandejára Todopoderóso ha haʼe ñanepytyvõtaha jahasa jave umi situasión ijetuʼúva.
1. ¿Mbaʼe ijetuʼúvapa ohasa vaʼekue Job?
JOB ohasa vaʼekue hetaiterei mbaʼe ijetuʼúva. Por ehémplo umi itaʼýra ha itajyrakuéra omanombaite chugui. Avei haʼe operde entéro umi mbaʼerepy orekóva ha ojagarra chupe peteĩ mbaʼasy ivaietereíva, péro ndahaʼéi upévante. La hénte avei oñepyrũ ndorrespetavéi Jóbpe anteve guaréicha. Upéi mbohapy kuimbaʼe heʼíva haʼeha Job amígo oho ovisita chupe, péro la haʼekuéra heʼi vaʼekue ivaieterei kuri ha oheja Jóbpe yvýre. Avei Job rembireko haʼe ohayhuetéva ou oñembyasy ha heʼi Jóbpe: “Emaldesína Ñandejárape ha emano” (Job 2:9; 15:4, 5; 19:1-3). Peteĩ persóna ohasa jave koʼãichagua situasión ikatu oñepyrũ opensa Ñandejára noĩveimaha hendive, upévare jaʼekuaa Job ikatuha kuri avei ou ndojeroviavéi Ñandejárare.
2, 3. Jahasa jave umi situasión ijetuʼúva, ¿mbaʼépa ikatu ñapensa ha mbaʼépa ñaaprendéta lívro de Jóbgui?
2 Koʼág̃a ningo la ‘situasión ijetuʼu ha ipeligróso’ (2 Tim. 3:1). Upévare oiko haguéicha Job rehe, ñande avei ikatu jareko hetaiterei provléma, ha umíva sapyʼánte ikatu voi ojoapykueripa oñepresenta. Péicha jave ñañekevrantaiterei ha ñapensa voi ndaikatumoʼãiha ñaaguanta. Algúno ohasa jave umi situasión ijetuʼúvare ikatu voi opensa Jehová ndohayhuveimaha chupe ha ndojepyʼapyveiha hese.
3 Oimérõ nde reñeñandúma raʼe upéicha, aníkena reñedesanima. Job ohechakuaa vaʼekue Jehová núnka ndohejareiriha umi ifiélvape chupe. Ñande avei péicha ikatu jajerovia Jehováre ha ñaĩ segúro haʼe siémpre oĩtaha ñande ykére ñanepytyvõ hag̃ua. Ko artíkulope ñaaprendéta mokõi mbaʼe iñimportánteva lívro de Jóbgui. Primero, ikatuha jajerovia Ñandejárare pórke Jehová añoite hína Ñandejára Ndaijojaháiva. Segundo, jahecháta Ñandejára Todopoderóso orekoha podér okumpli hag̃ua la heʼíva ha omeʼẽ hag̃ua ñandéve la ñaikotevẽva jareko hag̃ua peteĩ amista imbaretéva hendive.
SATANÁS OÑEPRESENTA JEHOVÁ HA UMI ÁNHEL OĨHÁME
4. Ohechaukaháicha pe lívro de Job, ¿máva mávapa la oñepresenta vaʼekue Jehová renondépe?
4 Peteĩ díape umi anhelkuéra oñembyatypa yvágape ha oñepresenta hikuái Jehová renondépe. Upe rrelátope oñemombeʼu avei Satanás ‘oike hague ijapytepekuéra’ ha oñepresenta hague avei Jehová renondépe (Job 1:6). Koʼápe primera ves ojepuru pe téra “Satanás”, upe téra heʼise haʼe oñemoĩha Jehová kóntrape. Upe tiémpope g̃uarã Satanás ndahaʼevéima kuri peteĩ Ñandejára raʼy ifiélva, síno haʼéma kuri peteĩ enemígo Jehovápe g̃uarã, umi anhelkuérape g̃uarã ha umi yvypóra ifiélvape g̃uarã. La jatopávare Génesis 3:15-pe jahechakuaa Satanás noĩvéima hague Jehová família yvagapegua apytépe, upéva hína “pe kuña” oñeñeʼẽha upe téxtope, upe kuña upéi orekóta kuri ‘ifamiliare’.
5. ¿Mbaʼépa ñaaprende la heʼi vaʼekuégui Satanás ha Jehová?
5 Jehová ningo oipota jaikuaa mbaʼépa la oiko vaʼekue haʼekuéra oñembyatypárõ guare yvágape, upévare oskrivika la Bíbliape la ojeʼe vaʼekue upérõ. Por ehémplo la Satanás heʼi vaʼekuére jahechakuaa haʼe iñañaitereiha ha heʼiha umi mbaʼe ndasiértoiva Jehová siervokuérare (Job 1:9; ekompara Apocalipsis 12:10 heʼívare). Péro avei ñaaprende peteĩ mbaʼe ñanekonsoláva. Upe rreláto ohechauka porã Jehová oipuruha ipodér tuichaitéva ojapo hag̃ua siémpre la oĩ porãva. Avei jahecha Ñandejára Todopoderóso ikatuha odesidi mbaʼépa ikatu ojejapo térã nahániri.
JEHOVÁ ODESIDI MBAʼÉPA IKATU OJEJAPO HA MBAʼÉPA NAHÁNIRI
6. Oñembyatypárõ guare hikuái yvágape, ¿mbaʼéichapa Jehová ohechauka orekoha entéro mbaʼe ipoguýpe upe atýpe? (Job 1:7, 8).
6 (Elee Job 1:7, 8). Umi ánhel ha Satanás oñepresentárõ guare Jehová renondépe, ojekuaa porã kuri Jehová orekoha entéro mbaʼe ipoguýpe upe atýpe. Haʼe oikuaa porã kuri Satanás oatakaseha Jóbpe, upévare voi Jehová la oñepyrũ vaʼekue oñeʼẽ ha oporandu Satanáspe: “¿Remaña piko reikóvo che siérvo Job rehe?”. Jahechamína mbaʼéichapa Jehová oipuru raʼe ipodér oipytyvõ hag̃ua isiérvope.
7. Ohechaukaháicha Job 1:10, 11, ¿mbaʼépa Satanás heʼi vaʼekue Jehová siervokuérare?
7 (Elee Job 1:10, 11). Jehová ningo Ñandejára Todopoderóso, upévare haʼe odesidi iporãveháicha mbaʼéichapa oipurúta pe podér ha autorida orekóva (Jer. 32:17; Dan. 4:35). Péro Satanás heʼi vaʼekue Jehová ndoipuruporãiha ipodér. Por ehémplo heʼi Jehová omeʼẽha ñandéve heta mbaʼe iporãva omeʼẽ haguéicha Jóbpe sólamente jaadora hag̃ua chupe. Avei Satanás heʼi kuri ñande jaadoraha Jehovápe jaipotáguinte haʼe omeʼẽ ñandéve umi mbaʼe iporãva. Péro jahechamína mbaʼépa Jehová heʼi vaʼekue upérõ Satanáspe.
8, 9. ¿Mbaʼépa Jehová heʼi vaʼekue Satanáspe ha mbaʼérepa? (Job 1:12). (Ehecha pe taʼanga).
8 (Elee Job 1:12). Jehová omeʼẽ vaʼekue Satanáspe oportunida ohechauka hag̃ua siértopa hína la heʼíva Job rehe. Péro entéro umi ánhel rovake Jehová heʼi porã vaʼekue Satanáspe: “Hesénte ani repoko”. Satanás ojapómante vaʼerã kuri la Jehová heʼíva chupe, pórke haʼe ndorekói kuri podér ojapo hag̃ua Job rehe la Jehová nopermitíriva chupe. Ha koʼag̃aite peve upéicha, Satanás sólamente ikatu ojapo la Jehová opermitíva chupe. Ko kásope jahecha mbaʼéichapa Jehová oipuru pe podér ha autorida orekóva oprotehe hag̃ua Jóbpe ha ohechauka hag̃ua avei ihústo ha oporohayhuha.
9 Satanás oho kuri otantea Jóbpe péro upérõ guare haʼe tuichaiterei ojavy, pórke Job osegi ifiél Itúa yvagapeguápe (Job 1:22). Upéicharõ jepe Satanás noñentregái kuri ha osegi oataka Jóbpe.
Jehová opermiti vaʼekue Satanás odesafia chupe entéro umi ánhel rovake (Ehecha párrafo 8 ha 9)
10. ¿Mbaʼérepa Jehová opermiti jey vaʼekue Satanás ombohasa asy Jóbpe? (Job 2:2-6).
10 (Elee Job 2:2-6). Upe rire Satanás oñehaʼã vaʼekue ojapo ótra kósa ivaivéva Job rehe. Haʼe heʼi kuri Job opensáramo omanotaha oñepyrũtaha ndochaʼevéi Jehováre ha omboyketaha chupe. Upévare Jehová ohechauka hag̃ua Satanás ijapuha omeʼẽ chupe la oportunida oataka hag̃ua direktoite Jóbpe, ha haʼe ou vaʼekue hasyete. Péro upérõ guare Jehová heʼi jey Satanáspe: “¡Anínte rejuka chupe!”. Upéicha rupi Satanás ndorekói kuri podér ojuka hag̃ua Jóbpe pórke Ñandejára nopermitíri chupe ojapo upéva. Péicha jahecha jey Ñandejára Todopoderóso orekoha ipoguýpe entéro mbaʼe pórke Satanás ndaikatúi vaʼekue ojapo Job rehe la Jehová nopermitíriva chupe.
JEHOVÁ OIPEʼAITE JÓBGUI LA OMBOSUFRÍVA CHUPE
11. Ohechaukaháicha Job 42:10-13, ¿mbaʼéichapa Jehová ovendesi vaʼekue Jóbpe ohechauka rire ifielha?
11 (Elee Job 42:10-13). Job ohechauka vaʼekue siémpre ifieltanteha voi Jehovápe. Upévare Jehová nopermitivéima kuri Satanáspe oataka chupe ha péicha Jehová oipeʼaite Jóbgui umi mbaʼe hetaitéma ombosufríva chupe. Jehová osegi oprotehe ha ovendesi Jóbpe ha Satanás ndorekói kuri podér ojoko hag̃ua Jehovápe.
12. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ umi isiérvo ojeroviávape hese? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
12 Koʼã ára pahápe heta ermáno ha ermána ohechakuaa avei mbaʼéichapa Jehová oipuru ipodér osalva hag̃ua chupekuéra. Por ehémplo Alemániape áño 1945-pe umi soldádo oovliga kuri 230 Testígope oguata hag̃ua peteĩ kámpo de konsentrasión guive pe mar peve. Pe tape ipeligróso vaʼekue ha ipuku la viáhe. Upérõ umi soldádo ojukase vaʼekue umi ermánope, péro amo ipahápe entéro umi Testígo ojesalva. Tiémpo rire haʼekuéra omombeʼu la ohasa vaʼekue ha heʼi hikuái Jehová osalva hague chupekuéra. Umi ermáno oĩva pe kámpo de konsentrasiónpe imanduʼa Sadrac, Mesac ha Abednego ohasa hague avei peteĩ pruéva ijetuʼuetereíva oñemoingérõ guare chupekuéra pe tatakua rendýpe. Umi mbohapy mitãrusu osẽrõ guare upégui ni noñehetũi kuri hesekuéra pe tatatĩ. Upeichaite avei umi ermáno oñeñandu kuri ohasa rire upe pruéva ijetuʼuetéva, péro osẽ rire hikuái upégui ijerovia imbaretevéntema. Jehová ningo la omeʼẽ vaʼekue chupekuéra pe podér oaguanta hag̃ua. Umi ermáno avei imanduʼa mbaʼéichapa Jehová osalva vaʼekue Daniélpe oñemombórõ guare chupe peteĩ yvykua guasúpe oĩháme umi león, haʼekuéra oñandu Jehová péicha avei osalva hague chupekuéra. Upe guive umi ermáno ojedesidietéma voi oservitaha Jehovápe pára siémpre ha heʼi upéva haʼeha la prémio iporãvéva ikatúva oñemeʼẽ chupekuéra (ekompara Daniel 3:27; 6:22 heʼívare).
13. Jahasa jave umi provléma, ¿mbaʼéguipa ikatu ñaĩ segúro? (Ehecha pe taʼanga).
13 Koʼág̃a avei ñande jahasa hetaiterei provléma ijetuʼúva, ha péicha jave ikatu ñañeñandu Daniel oñeñandu haguéicha oĩrõ guare pe yvykuápe umi león ndive (1 Ped. 5:8-10). Sapyʼánte ikatu hína ñañedesanima ñapenságui umi ñane provlemakuéra ndopamoʼãiha voi núnka. Ñañeñandu jave péicha, Job ehémplo ikatu ñanepytyvõ. Ñande ikatu ñaĩ segúro Jehová orekoha pe podér oipeʼaite hag̃ua ñandehegui umi mbaʼe ñanembosufríva. Haʼe ikatu ojapo upéva koʼág̃ama voi térã amo gotyove múndo pyahúpe. Jehová odesidíma arakaʼépa oñehundíta ko múndo aña ha haʼe ndohejamoʼãi ohasa ni un día mas upéva oñekumpli hag̃ua.
Jehová oipeʼaitéta umi mbaʼe ombohasa asýva umi isiérvo ifiélvape chupe (Ehecha párrafo 13)
JEHOVÁ OHAYHUETEREI UMI ISIÉRVO IFIÉLVAPE
14, 15. ¿Mbaʼépa Jehová ojapóta umi isiérvo ifiélva rehehápe ha mbaʼérepa? (Job 14:15). (Ehecha pe taʼanga).
14 (Elee Job 14:15). Ñande Ru yvagapegua ningo ohayhueterei umi isiérvo ifiélvape. Upévare omano sapyʼárõ haʼe omoingove jeýta chupekuéra. Pe múndo pyahúpe ndaiporimoʼãvéima hasẽva omanógui chugui peteĩ ohayhúva, síno entéronte ovyʼáta Jehová omoingove jey vove umi omano vaʼekuépe (Is. 65:17).
15 Jaikuaaháicha, Job upe rire osegi kuri oikove Satanás múndo añáme, péro la Biblia rupive jaikuaa Jehová tuichaiterei ovendesi hague Jóbpe. Haʼe oipytyvõ chupe hesãi jey hag̃ua ha omeʼẽ chupe hetave mbaʼe la oreko vaʼekuégui, péro ág̃a múndo pyahúpe Jehová ojapóta hetaitereive mbaʼe iporãva Job rehehápe. Péicha Jehová ohechauka oipotaitereiha isiervokuéra oiko vyʼápe, upévare opromete ovendesitaha entéro ifiélvape chupe ha haʼekuéra ovyʼáta oikovévo pára siémpre pe múndo pyahúpe (Apoc. 21:3, 4). Jehová ningo ojaposeterei upéva isiervokuéra rehehápe, ha avave ndaikatumoʼãi ojoko chupe pórke haʼe hína Ñandejára Todopoderóso. Upévare koʼág̃a jahasa jave umi situasión ijetuʼúvare ñanemanduʼákena mbaʼeichaitépa Jehová ñanevendesíta, pórke upéva tuicha ñanekonsoláta.
Job ohasa vaʼekue hetaiterei mbaʼe ijetuʼúva, péro upe rire haʼe odisfruta hembirekóndi umi vendisión Jehová omeʼẽva chupekuéra (ehecha párrafo 14 ha 15).
16. ¿Mbaʼérepa avei ikatu jajerovia Ñandejára Ndaijojaháivare?
16 Jaikuaaháicha Jehová ovendesíramo jepe Jóbpe, haʼe tiémpo rire omano. Péro Jehová ningo Ñandejára Ndaijojaháiva ha oreko podér omoingove jey hag̃ua Jóbpe pórke ndaipóri haʼéicha ipoderósova (Deut. 32:39). Jehová ningo ja odesidíma mbaʼe moméntopepa omoingove jeýta umi haʼe ohayhúvape ha avave ndaikatumoʼãi ojoko chupe ojapo hag̃ua upéva (Rom. 8:38, 39).
JAJEROVIÁKENA JEHOVÁRE ÑANDE PYʼAITE GUIVE
17. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Satanás ndaikatuiha ohundi Jehová puévlope?
17 Job ehémplo ohechauka ñandéve mbaʼe mbaʼérepa ikatu jajerovia Jehováre ñande pyʼaite guive. Jahecha haguéicha Jehová ndohejái Satanás ohundi ipuévlope, upévare ñande jaagradeseterei Jehovápe. Koʼág̃a ningo 9 millón de persónarupi oadora Jehovápe fiélmente, ha upéva haʼe peteĩ pruéva ohechaukáva Jehová haʼeha Ñandejára Todopoderóso. Hetaiterei vésema umi goviérno ipoderósova ha umi líder rrelihióso oñehaʼã ñandejoko anivéma hag̃ua jaadora Jehovápe ni japredika umi notísia porã, péro haʼekuéra ndaikatúi ñandejoko pórke Jehová hína la ñanepytyvõva (Is. 54:17). Avei avave ndaikatumoʼãi ñandejoko ñamombeʼu hag̃ua la héntepe Jehová haʼeha pe Dios verdadéro ha Satanás katu ijapu ha oporojukaha. Ha ñamanóramo jepe ni upéva nañandejokomoʼãi pórke Jehová omoingove jeýta entéro umi ifiélvape chupe (Os. 13:14).
18. Toiko la oikóva amo gotyove, ¿mbaʼérepa natekotevẽi jakyhyje?
18 Jajepyʼamongetávo pe lívro de Job rehe, ñande jerovia imbareteve ndajadudáigui Jehová oĩtaha ñande ykére amo gotyove toiko la oikóva, upévare natekotevẽi jakyhyje. Pe jehasa asy guasu aja Satanás ha ijehérsito opensáta Jehová puévlo ndaikatumoʼãiha oñedefende ha oúta hikuái ñandeataka. Péro oiko haguéicha Job tiémpope, Jehová orekóta entéro mbaʼe ipoguýpe ha ndohejamoʼãi Satanás ohundiete ipuévlope. Koʼẽrõitéma ningo Jehová oipeʼaitéta pe sufrimiénto Satanás omoñepyrũ vaʼekue, Jesús omombóta Satanáspe ha umi demóniope pe yvykua pypukúpe ha oĩta hikuái upépe 1.000 áñore (Luc. 8:31; Apoc. 20:1-3). Upéi opa rire umi 1.000 áño, oñehundietétama Satanáspe ha umi oñemoĩvape Jehová kóntrape, ha upéicha oñekumplietéta la Jehová heʼi vaʼekue (Gén. 3:15; Rom. 16:20; Apoc. 20:10).
19. ¿Mbaʼe vendisiónpa jarresivíta amo gotyove jajeroviáramo Jehováre ñande pyʼaite guive? (Ehecha pe taʼanga).
19 Jaipotaitereíntema pe múndo pyahu og̃uahẽ. Upépe ningo ñandeperféktota ha javyʼa añetéta, la ñaneraʼarõva upépe iporãiteve hína la ikatúvagui ñañeimahina. Jehová opromete ñandéve: “Ambopyahu hína entéro mbaʼe” (Apoc. 21:5). ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Miles de áño rire primera ves Satanás ha umi demónio ndojapomoʼãvéima ñanderehe mbaʼeve ivaíva, ni ndaikatumoʼãi omomýi hikuái la héntepe ojapo hag̃ua ivaíva. ¡Ajépa upéva ñanembopyʼaguapyetéta! Avei ikatútama pyhare reke trankílo pórke nereñekevrantamoʼãi mbaʼevete asýre. Umi persóna ojesalváva Armagedónpe upéi ohecháta hetaiterei milágro, umi hasýva hesãi jeýta ha umi jahayhúva omano vaʼekue jepe oikove jeýtama. Upe tiémpope ikatútama jaiko ñande Ru yvagapegua oipota haguéicha jaiko iñepyrũme.
Jehová tuichaháicha ovendesíta entéro umi isiérvo anteve ohasa vaʼekuépe umi situasión ijetuʼúva (Ehecha párrafo 19)
20. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?
20 Koʼã ára pahápe ñambohováitante voi umi situasión ijetuʼúva ha tekotevẽta ñandepyʼaguasu jasegi hag̃ua ñandefiél. Upévare jasegíkena jajerovia Jehováre ñande pyʼaite guive ha ñaneñeʼẽrendu chupe pórke haʼe hína ñane governánte. Jasegíkena jahechauka jahayhuha ñande Ru yvagapeguápe ha avei jahechauka Satanás ijapuha. Aníkena jaduda ko mbaʼégui: Jasegíramo ñandefiél Jehovápe, amo gotyove ñaneraʼarõ hetaiterei mbaʼe iporãva. Jehová ningo katuete opremiáta umi ifiélvape chupe, ha haʼe ojaposeterei voi upéva.
PURAHÉI 153 Chembopyʼaguasumína Jehová