Namɛi Ji Ŋwɛibɔfoi?
Hetoo ni Biblia lɛ kɛhãa
Ŋwɛibɔfoi ji bɔɔ nii ni yɔɔ hewalɛ kɛ nyɛmɔ fe adesai. (2 Petro 2:11) Ŋwɛi loo mumɔi ashihilɛhe lɛ ji he ni amɛyɔɔ, ni jɛmɛ nɔ kwɔ kwraa fe adesai ashihilɛ he. (1 Maŋtsɛmɛi 8:27; Yohane 6:38) Enɛ hewɔ atsɛɔ amɛ hu akɛ mumɔi lɛ.—1 Maŋtsɛmɛi 22:21; Lala 18:10.
Nɛgbɛ ŋwɛibɔfoi lɛ jɛ?
Nyɔŋmɔ tsɔ Yesu, mɔ ni Biblia lɛ tsɛ lɛ akɛ “bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔbi lɛ” nɔ ebɔ ŋwɛibɔfoi lɛ. Be ni Biblia lɛ tsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Yesu tsu nii kɛbɔ nibii lɛ mli lɛ, ewie akɛ: “[Yesu nɔ] atsɔ abɔ nibii krokomɛi fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nibii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, nibii ni anaa kɛ nibii ni anaaa,” ni bɔfoi lɛ hu fata he. (Kolosebii 1:13-17) Bɔfoi boteee gbalashihilɛ mli, ni amɛfɔɔɔ hu. (Marko 12:25) Moŋ lɛ, abɔ “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ bihii” nɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ mɔ aŋkro.—Hiob 1:6.
Abɔ ŋwɛibɔfoi lɛ afii babaoo kwraa dani abɔ je lɛ. Be ni Nyɔŋmɔ bɔ shikpɔŋ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ “bolɔ kɛ miishɛɛ.”—Hiob 38:4-7.
Ŋwɛibɔfoi enyiɛ yɔɔ?
Biblia lɛ etsɔɔɔ amɛyibɔ, shi etsɔɔ akɛ amɛyi fa waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ ninaa ko ni ajie kpo atsɔɔ bɔfo Yohane lɛ mli lɛ, ena bɔfoi akpei nyɔŋma toi akpei nyɔŋmai abɔ.—Kpojiemɔ 5:11.
Ani ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ gbɛ́i ni akɛtsɛɔ lɛ, ni esoro bɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ feɔ enii ehãa?
Hɛɛ. Biblia lɛ tsĩ bɔfoi enyɔ komɛi agbɛ́i atã, amɛ ji Mikael kɛ Gabriel. (Daniel 12:1; Luka 1:26) Ŋwɛibɔfoi komɛi hu kpɛ̃lɛ nɔ akɛ amɛyɛ gbɛ́i, shi amɛhãaa ale amɛgbɛ́i.—1 Mose 32:29; Kojolɔi 13:17, 18.
Esoro bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ feɔ enii ehãa. Amɛnyɛɔ amɛkɛ ŋwɛibɔfoi krokomɛi wieɔ. (1 Korintobii 13:1) Amɛnyɛɔ amɛsusuɔ nii ahe, ni amɛnyɛɔ amɛhalaa wiemɔi ni sa kɛjieɔ Nyɔŋmɔ yi. (Luka 2:13, 14) Agbɛnɛ hu, amɛbaanyɛ amɛhala akɛ amɛbaafee nɔ ni ja loo amɛfee nɔ ni ejaaa, tamɔ bɔ ni ŋwɛibɔfoi komɛi yafata Satan Abonsam he kɛtse Nyɔŋmɔ hiɛ atua lɛ.—Mateo 25:41; 2 Petro 2:4.
Ani ŋwɛibɔfoi komɛi yɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ fe ŋwɛibɔfoi krokomɛi?
Hɛɛ. Ŋwɛibɔfo ni yɔɔ hegbɛ kɛ hewalɛ fe fɛɛ ji Mikael, ŋwɛibɔfonukpa lɛ. (Yuda 9; Kpojiemɔ 12:7) Serafim lɛ ji ŋwɛibɔfoi akuu ko ni tsuɔ nitsumɔ ko ni he hiaa waa, no ji amɛdamɔɔ Yehowa maŋtsɛ sɛi lɛ masɛi. (Yesaia 6:2, 6) Kerubim ji ŋwɛibɔfoi akuu kroko ni Yehowa hãa amɛyatsuɔ sɔ̃i krɛdɛi ahe nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ahã Kerubim komɛi yabu Eden abɔɔ lɛ naa, be ni ashwie Adam kɛ hawa kɛje abɔɔ lɛ mli lɛ.—1 Mose 3:23, 24.
Ani ŋwɛibɔfoi yeɔ amɛbuaa mɛi?
Hɛɛ, Nyɔŋmɔ tsɔɔ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi anɔ eyeɔ ebuaa mɛi ŋmɛnɛ.
Nyɔŋmɔ tsɔɔ ŋwɛibɔfoi anɔ ekudɔɔ esɔɔlɔi ni amɛjajeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. (Kpojiemɔ 14:6, 7) Mɛi ni shiɛɔ lɛ, kɛ mɛi ni boɔ amɛtoi lɛ fɛɛ náa gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ he sɛɛ.—Bɔfoi 8:26, 27.
Ŋwɛibɔfoi yeɔ amɛbuaa Kristofoi asafo lɛ koni sui gbohii ni mɛi fɔji jieɔ lɛ kpo lɛ akaná asafo lɛ nɔ hewalɛ.—Mateo 13:49.
Ŋwɛibɔfoi tsɔɔ mɛi ni yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ gbɛ, ni amɛbuɔ amɛhe.—Lala 34:7; 91:10, 11; Hebribii 1:7, 14.
Etsɛŋ, ŋwɛibɔfoi lɛ baafata Yesu he kɛjie efɔŋfeemɔi fɛɛ kɛje shihilɛ mli, ni enɛ baahã adesai ahe ajɔ amɛ.—2 Tesalonikabii 1:6-8.
Ani wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ ŋwɛibɔfo ko ni buɔ ehe?
Eyɛ mli akɛ ŋwɛibɔfoi kwɛɔ koni Nyɔŋmɔ tsuji lɛ aya nɔ asɔmɔ lɛ moŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ehã Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo ŋwɛibɔfo ko ni ebu ehe.a (Mateo 18:10) Jeee be fɛɛ be kɛ́ Nyɔŋmɔ tsuji kɛ kaa ko loo shihilɛ ni mli wa ko miikpe lɛ, ŋwɛibɔfoi buɔ amɛhe. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, bei pii lɛ Nyɔŋmɔ ‘baaje gbɛ’ yɛ kaa lɛ mli ehã amɛ, no ji ebaahã amɛ hiɛshikamɔ kɛ nyɛmɔ, koni amɛnyɛ amɛfĩ shi yɛ kaa lɛ mli.—1 Korintobii 10:12, 13; Yakobo 1:2-5.
Susumɔi ni ejaaa ni ahiɛ yɛ ŋwɛibɔfoi ahe
Susumɔ ni ejaaa: Ŋwɛibɔfoi fɛɛ feɔ nɔ ni ja.
Anɔkwa sane: Biblia lɛ tsĩɔ “mumɔi fɔji” kɛ “ŋwɛibɔfoi ni fee esha” lɛ atã. (Efesobii 6:12; 2 Petro 2:4) Mumɔi fɔji nɛɛ ji daimonioi ni yafata Satan he kɛtse Nyɔŋmɔ hiɛ atũa lɛ.
Susumɔ ni ejaaa: Ŋwɛibɔfoi nyɛŋ agbo.
Anɔkwa sane: Abaakpãta ŋwɛibɔfoi fɔji, ni Satan Abonsam fata he lɛ ahiɛ.—Yuda 6.
Susumɔ ni ejaaa: Kɛ́ gbɔmɛi gboi lɛ, amɛtsɔmɔɔ ŋwɛibɔfoi.
Anɔkwa sane: Ŋwɛibɔfoi fata nibii ni Nyɔŋmɔ bɔ lɛ ahe, ni esoro amɛ; amɛjeee gbɔmɛi ni egboi ni atee amɛ shi. (Kolosebii 1:16) Gbɔmɛi ni ateɔ amɛshi kɛyaa wala mli yɛ ŋwɛi lɛ, Nyɔŋmɔ hãa amɛ hegbɛ ni amɛhi shi kɛya naanɔ, no ji, amɛnyɛŋ amɛgboi. (1 Korintobii 15:53, 54) Amɛbaaná hegbɛ ni nɔ kwɔ fe ŋwɛibɔfoi anɔ.—1 Korintobii 6:3.
Susumɔ ni ejaaa: Abɔ ŋwɛibɔfoi koni amɛsɔmɔ gbɔmɛi.
Anɔkwa sane: Ŋwɛibɔfoi boɔ Nyɔŋmɔ fãmɔi atoi, jeee gbɔmɛi anɔ. (Lala 103:20, 21) Yesu po wie akɛ kɛ́ yelikɛbuamɔ ko he miihia lɛ lɛ, ebaasɔle ni Nyɔŋmɔ aye abua lɛ, shi jeee ni ebaabi ŋwɛibɔfoi lɛ tɛ̃ɛ ni amɛye amɛbua lɛ.—Mateo 26:53.
Susumɔ ni ejaaa: Wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔhã ŋwɛibɔfoi ni amɛye amɛbua wɔ.
Anɔkwa sane: Sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ wɔhãa Nyɔŋmɔ lɛ ji wɔjámɔ lɛ fã, ni Yehowa ji mɔ ni esa akɛ wɔjá. (Kpojiemɔ 19:10) Esa akɛ wɔsɔle wɔhã Nyɔŋmɔ pɛ, kɛtsɔ̃ Yesu nɔ.—Yohane 14:6.
a Biblia shishitsɔɔmɔi komɛi kɛ wiemɔ ni ji “Lucifer” lɛ tsuɔ nii yɛ Yesaia 14:12, ni mɛi komɛi nuɔ shishi akɛ eji ŋwɛibɔfo ni batsɔ Satan Abonsam lɛ gbɛ́i. Kɛ̃lɛ, Hebri wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ shishi ji, “bo mɔ ni okpɛɔ heŋŋ.” Sane ni awieɔ he yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ, nakai gbɛ́i lɛ kɔɔɔ Satan he, moŋ lɛ, ekɔɔ Babilon nɔyeli lɛ, ni Nyɔŋmɔ baashwie ehiɛ shi yɛ ehenɔwomɔ hewɔ lɛ he. (Yesaia 14:4, 13-20) Akɛ wiemɔ ni ji, “bo mɔ ni okpɛɔ heŋŋ” lɛ tsu nii kɛye Babilon nɔyeli lɛ he fɛo be ni abutu lɛ lɛ.
Akɛni ŋwɛibɔfo ko yajie Petro yɛ tsuŋwoohe hewɔ lɛ, mɛi komɛi emu sane naa akɛ no mli lɛ, Petro yɛ ŋwɛibɔfo ko ni buɔ ehe. (Bɔfoi 12:6-16) Kɛ̃lɛ, be ni kaselɔi lɛ kɛ wiemɔ ni ji “[Petro] ŋwɛibɔfo” tsu nii lɛ, eeenyɛ efee akɛ amɛyasusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ bɔfo ko ni atsu lɛ yɛ Petro najiaŋ ji mɔ ni eba amɛŋɔɔ lɛ, shi jeee Petro diɛŋtsɛ.