JUNE 22-28, 2026
LALA 90 Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ
Kasemɔ “Miishɛjemɔ Fɛɛ Nyɔŋmɔ Lɛ”
“Wɔkɛ miishɛjemɔ ni wɔnáa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ dɛŋ lɛ ashɛje mɛi krokomɛi . . . amii.”—2 KOR. 1:4.
NƆ NI WƆBAAKASE
Wɔbaana bɔ ni Yehowa shɛjeɔ mɛi amii, kɛ bɔ ni mɛi komɛi ekase lɛ. Enɛ baaye abua wɔ ni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔshɛje mɛi amii.
1. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔshɛje mɛi amii?
WƆ FƐƐ wɔkɛ ‘shihilɛi ni mli wawai srɔtoi ni baanyɛ ahã wɔwerɛ aho wɔhe’ lɛ kpeɔ. Enɛ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, ehe baahia ni awo wɔ hewalɛ ni ashɛje wɔmii. (1 Pet. 1:6) Bɔ ni kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni mli wa kpe ni ashɛje wɔmii lɛ wɔhiɛ sɔɔ lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔhe afee oya ni wɔshɛje mɛi krokomɛi amii. (Mat. 7:12) Wɔbaanyɛ wɔkase Yehowa, “miishɛjemɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ.” Eshɛjeɔ wɔmii yɛ amanehulu fɛɛ amanehulu ni wɔkɛkpeɔ lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, wɔ hu wɔnyɛɔ wɔshɛjeɔ mɛi krokomɛi amii. (2 Kor. 1:3, 4; 1 Tes. 4:18) Kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ shihilɛ ni mli wa miikpe lɛ, wɔshɛjeɔ amɛmii ejaakɛ wɔsumɔɔ amɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana (1) nɔ ni Biblia lɛ ewie yɛ miishɛjemɔ he, (2) bɔ ni wɔbaafee wɔshɛje mɛi amii, kɛ (3) nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛ́ miishɛjemɔ he miihia wɔ.
NƆ NI BIBLIA LƐ EWIE YƐ MIISHƐJEMƆ HE
2. Kɛ́ akɛ wiemɔ ni ji “miishɛjemɔ” lɛ tsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ, te etsɔɔ tɛŋŋ?
2 Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “miishɛjemɔ” yɛ Biblia lɛ mli lɛ baanyɛ ahiɛ shishinumɔi srɔtoi. Eko ji, ni ‘awo mɛi hewalɛ,’ ni ekroko hu ji, ni ‘awie atsɔɔ mɛi.’ (Rom. 12:8; shn.) Greek wiemɔ nɛɛ shishitsɔɔmɔ ŋmiiŋmi ji, “ni mɔ ko baatsɛ mɔ ko kɛba emasɛi.” Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko na akɛ enaanyo ko miipiŋ lɛ, mɛni efeɔ? Eshaa foi kɛyaa emasɛi ni eyayeɔ ebuaa lɛ. Nibii pii yɛ ni ebaanyɛ efee kɛye ebua enaanyo lɛ. Nɔ pɛ ni he hiaa ji, be ni ebaakɛɛ eshiɔ enaanyo lɛ masɛi lɛ, esa akɛ enaanyo lɛ anu he akɛ atswa lɛ ama shi ni awo lɛ hewalɛ.
3. Mɛni Barnaba fee kɛshɛje enyɛmimɛi lɛ amii? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
3 Mɔ ko ni awie ehe yɛ Biblia lɛ mli ni shɛje mɛi amii waa ji, Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Yosef lɛ. Anɔkwa, esu kpakpa nɛɛ hewɔ lɛ, bɔfoi lɛ wo lɛ Barnaba, ni shishi ji, “Miishɛjemɔ Bi.” (Bɔf. 4:36) Gbɛ́i nɛɛ sa lɛ aahu akɛ, akɛ egbɛ́i Yosef lɛ tsɛɛɛ lɛ dɔŋŋ yɛ Biblia lɛ mli. Barnaba tsɔɔ lɛɛlɛŋ akɛ “Miishɛjemɔ Bi” ji lɛ, ejaakɛ eye ebua enyɛmimɛi Kristofoi lɛ yɛ shihilɛi srɔtoi amli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Saul batsɔ Kristofonyo lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, etee Yerusalem koni eyana nyɛmimɛi lɛ. Shi bɔ ni ewa Kristofoi lɛ ayi be ko ni eho lɛ hewɔ lɛ, no mli lɛ nyɛmimɛi lɛ miishe lɛ gbeyei, ni amɛheee amɛyeee akɛ etsake. Shi Barnaba he Saul eye ni ekɛ lɛ yaŋa bɔfoi lɛ.—Bɔf. 9:26-28.
Barnaba jie mlihilɛ kpo etsɔɔ Saul, ni ekɛ lɛ yaŋa bɔfoi lɛ (Kwɛmɔ kuku 3)
BƆ NI OBAAFEE OSHƐJE MƆ KO MII
4. Mɛni ji nɔ kome ni hi waa ni obaanyɛ ofee kɛshɛje mɔ ko mii? (Romabii 1:11, 12)
4 Kɛ́ ebaahi lɛ, yaasara mɔ lɛ. Yehowa baanyɛ atsɔ etsulɔ kome nɔ eshɛje etsulɔ kroko mii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Elia nijiaŋ je wui ni enii fee ehe mɔbɔ lɛ, Yehowa tsɔ ŋwɛibɔfo ko nɔ ewo lɛ hewalɛ. (1 Maŋ. 19:4-7) Bɔfo Paulo hu shwe waa ni eyasara enyɛmimɛi Kristofoi lɛ koni ewo amɛ hewalɛ ni amɛ hu amɛwo lɛ hewalɛ. (Kanemɔ Romabii 1:11, 12.) Kɛ́ otee oyasara mɔ ko ni ehao loo enijiaŋ eje wui lɛ, kaaye oyai ni oshi. Moŋ lɛ, ná dekã ohã mɔ lɛ koni onyɛ oshɛje emii jogbaŋŋ. (1 Kor. 16:7) Shi kɛ́ bɔ ni shihilɛ lɛ yɔɔ hewɔ lɛ, onyɛɛɛ oyasara mɔ lɛ, obaanyɛ otswa lɛ, oŋma lɛ wolo, loo osɛndi lɛ tɛs mɛseji, ni okɛshɛje emii. Yehowa baanyɛ atsɔ onɔ ewo onyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni eshɛje amɛmii. Ani okɛ ohe baahã ni ekɛ bo atsu nii?
5. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ, wɔnáŋ lɛ mlɛo akɛ wɔbaashɛje wɔnyɛmimɛi lɛ amii lɛ?
5 Akɛni wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli hewɔ lɛ, nibii amli baaya nɔ awa, ni no hewɔ lɛ, wɔnáŋ lɛ mlɛo akɛ wɔbaasara nyɛmimɛi ni kɛ naagbai miikpe lɛ, ni wɔshɛje amɛmii. Wɔsane lɛ baanyɛ afee tamɔ Kristofonyo ko ni jɛ Efeso ni atsɛɔ lɛ Onesiforo lɛ sane lɛ. Be ni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma lɛ, Onesiforo shwe waa ni eyasara lɛ ni ewo lɛ hewalɛ, shi enáaa lɛ mlɛo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no mli lɛ, eleee he ni Paulo yɔɔ, ni ehe bahia ni eyatao lɛ, ni eji amɔ lɛ kulɛ, ekolɛ abaawo lɛ tsuŋ, loo abaagbe lɛ po. (2 Tim. 1:16-18) Nakai nɔŋŋ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Russia lɛ feɔ. Kɛ́ amɔ amɛteŋ mɔ ko lɛ, nyɛmimɛi lɛ shɛjeɔ emii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ akɛ amɛteŋ mɔ ko tee kɔɔtu lɛ, nyɛmimɛi lɛ yaa jɛmɛ ni amɛyawoɔ lɛ hewalɛ, eyɛ mli akɛ abaanyɛ amɔ amɛ hu po. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaaye ebua wɔ koni kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ yaje shihilɛ ni mli wa mli lɛ, wɔnyɛ wɔshɛje amɛmii? Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema kɛ mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, shɛje amɛnyɛmimɛi ni awaa amɛ yi lɛ amii, ni amɛtee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ. Wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni amɛfee lɛ amɛhã lɛ, ni wɔ hu wɔfee nakai nɔŋŋ.
6. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yehowa kɛ́ wɔmiishɛje mɛi amii? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
6 Bo amɛ toi jogbaŋŋ. Be ni gbalɔ Elia na akɛ ewala yɛ oshãra mli lɛ, esɔle ehã Yehowa, ni ekɛɛ lɛ bɔ ni enuɔ he ehãa. Eyɛ mli akɛ Yehowa le shihilɛ mli ni Elia tsɔɔ lɛ moŋ, shi ebo Elia toi jogbaŋŋ be ni ewieɔ lɛ. Be ni Elia wie wiemɔ kome too lɛ nɔŋŋ shii abɔ po lɛ, Yehowa to etsui shi ni etee nɔ ebo lɛ toi. (1 Maŋ. 19:9, 10, 14) Gbalɔ Habakuk hu kɛɛ Yehowa bɔ ni enuɔ he ehãa yɛ nibii gbohii ni yaa nɔ lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ ekolɛ nibii ni ewie lɛ baanyɛ ahã Yehowa mli afu moŋ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa to etsui shi ebo lɛ toi. (Hab. 1:2, 3) Ŋmɛnɛ hu lɛ, Yehowa toɔ etsui shi eboɔ wɔsɔlemɔi toi, eyɛ mli akɛ ele nɔ ni he hiaa wɔ lɛ momo. Kɛ́ wɔ hu wɔto wɔtsui shi ni wɔbo wɔnyɛmimɛi lɛ toi be ni amɛkɛ wɔ wieɔ lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiikase Yehowa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ amɛmiiwie lɛ, esaaa akɛ wɔfolɔɔ amɛwiemɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, kɛ́ amɛwie nɔ ko ni ejaaa po lɛ, esa akɛ wɔye wɔhe nɔ ni wɔmli akafu amɛ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ amɛwie wiemɔ kome too lɛ nɔŋŋ shii abɔ po lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔto wɔtsui shi ni wɔbo amɛ toi.—Yak. 1:19; Jaj. 7:9.
Kɛ́ obo nyɛmimɛi lɛ toi jogbaŋŋ be ni amɛkɛ bo wieɔ lɛ, ebaatsɔɔ akɛ ookase Yehowa (Kwɛmɔ kuku 6)
7. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔna nɔ ni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaashɛje wɔnyɛmi ko ni kɛ naagbai miikpe lɛ mii?
7 Kwɛmɔ akɛ mɛni kɛ́ ofee lɛ, ebaashɛje mɔ lɛ mii. Yehowa nyɛɔ enaa tsui lɛ mli, shi wɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔna. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ lɛ miiwie lɛ, esa akɛ obo lɛ toi jogbaŋŋ koni ona nɔ ni kɛ́ ofee lɛ ebaashɛje emii. Ekolɛ obaanu he akɛ kɛ́ bo oyaje shihilɛ ko ni tamɔ nakai mli lɛ, ole nɔ ni kɛ́ mɔ ko fee ehã bo lɛ, ebaashɛje omii. No hewɔ lɛ, kɛ́ okwɛɛɛ ni ahi lɛ, obaasusu akɛ no nɔŋŋ baaye abua mɔ lɛ, shi ekolɛ jeee nakai kwraa, ejaakɛ esoro wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ nɔ ni kɛ́ afee ahã lɛ lɛ ebaashɛje emii. No hewɔ lɛ, too otsui shi ni obo lɛ toi jogbaŋŋ, ni obi lɛ saji ni baaye abua bo ni ona nɔ ni kɛ́ ofee lɛ, ebaaye ebua lɛ waa.—Abɛi 20:5.
8. Mɛni Yesu fee kɛshɛje Marta kɛ Maria mii be ni amɛnyɛmi nuu Lazaro gbo lɛ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)
8 Susumɔ gbɛ ni Yesu tsɔ nɔ eshɛje Marta kɛ Maria mii be ni amɛnyɛmi nuu Lazaro gbo lɛ he okwɛ. Eyɛ mli akɛ Marta kɛ Maria fɛɛ miiye awerɛho moŋ, shi esoro nɔ ni Yesu fee kɛshɛje amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ mii. Be ni Marta kɛ Yesu wieɔ lɛ, Yesu kɛ lɛ gba gbohiiashitee lɛ he sane, ni eye ebua lɛ koni hemɔkɛyeli ni eyɔɔ yɛ gbohiiashitee lɛ mli lɛ mli awa. Shi be ni Maria ba Yesu ŋɔɔ kɛ yaafo lɛ, Biblia lɛ ewieee akɛ Yesu kɛ lɛ wie gbohiiashitee lɛ he. Moŋ lɛ, ekɛ lɛ fɛɛ fó, ni ebi he ni afu Lazaro yɛ. (Yoh. 11:20-35) Mɛni wɔkaseɔ yɛ sane nɛɛ mli? Kɛ́ wɔna akɛ nyɛmi ko kɛ shihilɛ ni mli wa miikpe ni wɔmiitao ni wɔshɛje emii lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔna nɔ ni kɛ́ wɔfee lɛ ebaashɛje emii.
Esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔna nɔ ni kɛ́ wɔfee wɔhã nyɛmi ko ni ehao lɛ, ebaashɛje emii (Kwɛmɔ kuku 8)a
9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ Biblia lɛ ashɛje mɛi amii? (Romabii 15:4, 5)
9 Okɛ Biblia lɛ atsu nii. Kɛ́ okane ŋmalɛi ni shɛjeɔ mɔ mii ohã nyɛmi ko ni kɛ shihilɛ ni mli wa miikpe lɛ, no baaye abua lɛ ni hiɛnɔkamɔ ni eyɔɔ yɛ Yehowa shiwoi lɛ amli lɛ mli awa. (Kanemɔ Romabii 15:4, 5.) Hiɛnɔkamɔ nɛɛ baashɛje emii waa, ejaakɛ ebaahã ena akɛ, Yehowa sumɔɔ lɛ, ni ebaaye ebua lɛ. (Yes. 40:31) Te obaafee tɛŋŋ oná ŋmalɛi ni obaanyɛ okɛshɛje mɔ ko mii lɛ? Nyɛmimɛi komɛi ŋmalaa ŋmalɛi ni shɛjeɔ mɔ mii amɛfɔ̃ɔ shi. Kɛ́ okwɛ wolo ni ji Ŋmalɛi Ni Waa Wɔ Ni Wɔhi Shi Akɛ Kristofoi lɛ saneyitso fioo ni ji “Miishɛjemɔ” lɛ shishi lɛ, obaana ŋmalɛi nɛɛ ekomɛi yɛ jɛmɛ. Bi Yehowa ni eye ebua bo ni onyɛ okɛ e-Wiemɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛwo mɛi hewalɛ. Emumɔ lɛ baanyɛ aye abua bo ni okai ŋmalɛi ni obaanyɛ okɛshɛje mɔ lɛ mii kɛ́ ehe bahia.—Yoh. 14:26.
10. Kɛ́ oyaashɛje mɔ ko mii lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ osusu nii ahe jogbaŋŋ dani owie?
10 Susumɔ nii ahe jogbaŋŋ dani owie. Bei komɛi lɛ, kɛ́ wɔmiishɛje mɔ ko mii lɛ, ebaabi ni wɔwie wɔtsɔɔ lɛ koni no aye abua lɛ ni etsake susumɔ ko ni ejaaa ni ehiɛ yɛ naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ ahe lɛ he. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔsusu nii ahe jogbaŋŋ dani wɔwie, koni wɔwiemɔi lɛ akawo sane lɛ mli wu moŋ. (Abɛi 12:18) Yehowa fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ehã wɔ. Be ko lɛ, Elia yasusu akɛ lɛ ekome pɛ eshwɛ yɛ Israel ni miisɔmɔ Yehowa, ni enɛ hewɔ lɛ, enu he akɛ nitsumɔ ni etsuɔ akɛ gbalɔ lɛ wooo yibii. No mli lɛ, jeee nakai sane lɛ ji. Shi Yehowa ekɛɛɛ lɛ tɛ̃ɛ akɛ nɔ ni ewie lɛ ejaaa, moŋ lɛ, ejɛ mlihilɛ mli eye ebua lɛ ni etsake susumɔ ni ejaaa ni ehiɛ lɛ. (1 Maŋ. 19:15-18) Kɛ́ bo hu ojie mlihilɛ kpo otsɔɔ nyɛmimɛi lɛ, ni osusu nii ahe jogbaŋŋ dani owie lɛ, ebaashɛje amɛmii. Kɛ́ oyɛ nifeemɔ yɛ Kristofoi akpeei ashishi loo oohã sane hetoo lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ akɛ obaawie wiemɔi ni baawo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni eshɛje amɛmii.
11. Bei pii lɛ, mɛni ekoŋŋ he hiaa mɛi ni naagba ko enina amɛ lɛ? (1 Yohane 3:18)
11 Feemɔ nɔ ko kɛye obua amɛ. Kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ yaje shihilɛ ni mli wa mli lɛ, ehi akɛ wɔbaawie wiemɔi ni woɔ mɔ hewalɛ ni wɔkɛshɛje amɛmii. Shi bei pii lɛ, wiemɔi lɛ pɛ kɛkɛ faaa. Esa akɛ wɔfee nɔ ko kɛye wɔbua amɛ. (Kanemɔ 1 Yohane 3:18.) Barnaba fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ mli. Be ko lɛ, ehɔ̃ɔ eshikpɔŋ ko, ni ekɛ shika lɛ yahã bɔfoi lɛ koni akɛye abua nyɛmimɛi komɛi ni efi amɛ lɛ. (Bɔf. 4:36, 37) Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi pii yeɔ amɛbuaa amɛnyɛmimɛi Kristofoi ni efi amɛ lɛ tamɔ Barnaba fee lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, nugbɔ nɛ waa ni efite nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Poland ni atsɛɔ lɛ Gabriela lɛ shĩa, ni enɛ hã ehao waa. Ewie akɛ: “Mikɛ mifɔlɔi fɛɛ ni yɔɔ he kome. No hewɔ lɛ, be ni eba lɛ nakai lɛ, wɔwerɛ ho wɔhe ni wɔhao waa. Mibi mihe akɛ, ‘Bianɛ ni shĩa lɛ efite lɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ?’ Shi nyɛmimɛi ni yɔɔ asafoi komɛi ni bɛŋkɛ wɔ lɛ amli lɛ baye amɛbua wɔ, ni nii ni amɛtsu yɛ gbi kome pɛ mli lɛ, jeee shwɛmɔ kwraa! Nɔ ni tee nɔ nakai gbi lɛ hã hemɔkɛyeli ni miyɔɔ akɛ Yehowa tsɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ mli wa.”
12. Kɛ́ wɔfi shi ni wɔye Yehowa anɔkwa be ni wɔkɛ kai miikpe lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ eye ebua wɔnyɛmimɛi lɛ?
12 Fi shi kɛ́ okɛ kai miikpe. Paulo tsu nii waa kɛye ebua nyɛmimɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ ni amɛbale anɔkwale lɛ. No hewɔ lɛ, be ni enu akɛ amɛmiiya nɔ amɛmiifi shi yɛ yiwaa ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ewo lɛ hewalɛ waa. (1 Tes. 3:5-8) Enɛ hã Paulo na akɛ, kɛ́ etee nɔ efi shi ni eye Yehowa anɔkwa yɛ kai ni ekɛkpeɔ lɛ amli lɛ, no baawo enyɛmimɛi krokomɛi lɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛye Yehowa anɔkwa kɛ́ amɛ hu amɛkɛ naagbai kpe. (Kol. 2:1, 2) Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ na akɛ wɔmiifi shi ni wɔmiiye Yehowa anɔkwa yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebaawo amɛ hewalɛ waa. Ebaahã amɛná nɔmimaa akɛ, Yehowa baaye abua amɛ hu tamɔ bɔ ni eye ebua wɔ lɛ.
13. Kɛ́ wɔmiiwo mɔ ko hewalɛ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee be fɛɛ be?
13 Ná mɔ lɛ he tsui. Bei komɛi lɛ, shihilɛ ni wɔnyɛmi ko kɛkpeɔ lɛ hewɔ lɛ, kɛ́ wɔshɛje emii po lɛ, wɔnaŋ amrɔ nɔŋŋ akɛ etsu nɔ ko. Shi Biblia lɛ kɛɛ ‘wɔya nɔ wɔwowoo wɔhe hewalɛ.’ Wiemɔ ni ji ‘wɔya nɔ’ lɛ hãa wɔnaa akɛ, ekolɛ ehe baahia ni wɔwo wɔnyɛmi lɛ hewalɛ fe shi kome. (1 Tes. 5:11) No hewɔ lɛ, kɛ́ oowo mɔ ko ni nijiaŋ eje wui lɛ hewalɛ loo ooshɛje emii lɛ, ná ehe tsui. (1 Tes. 5:14) Shi bei komɛi lɛ, ehe baahia ni wɔ diɛŋtsɛ hu ashɛje wɔmii. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee?
KƐ́ MIISHƐJEMƆ HE MIIHIA BO
14-15. Kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni mli wa miikpe ni ehã wɔhao waa lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?
14 Sɔlemɔ ohã Yehowa. Kɛ́ okɛ shihilɛ ko ni mli wa miikpe ni ohao lɛ, bi Yehowa ni eshɛje omii. (Lala 94:19) Fɔsemɔ otsuiŋ oshwie ehiɛ. (Lala 62:8) Anɔkwa, Yehowa le bɔ ni onuɔ he ohãa dani osɔleɔ po. Shi kɛ́ ofɔse otsuiŋ oshwie ehiɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ, ole akɛ esumɔɔ bo ni eboɔ osɔlemɔi toi. Ni kɛ́ Yehowa na akɛ okɛ ohiɛ fɔ̃ɔ enɔ ni osɔleɔ ohãa lɛ lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaaye ebua bo. (Mar. 11:24) Filipibii 4:6, 7 lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni ‘wɔhã Nyɔŋmɔ ale wɔnibimɔi lɛ; ni Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe niiashishinumɔi fɛɛ lɛ baabu wɔtsuii kɛ wɔjwɛŋmɔi ahe.’
15 Bi ni aye abua bo. Gbaa onaanyo ko loo asafoŋ onukpa ko ni oheɔ lɛ oyeɔ lɛ bɔ ni onuɔ he ohãa. Agbɛnɛ hu, nyɛmimɛi lɛ baasumɔ ni amɛshɛje omii. Shi ekolɛ amɛleee bɔ ni onuɔ he ohãa, kɛ nɔ ni kɛ́ amɛfee lɛ ebaaye ebua bo. No hewɔ lɛ, ebaahi waa akɛ obaakɛɛ amɛ. (Abɛi 14:10) Obaanyɛ ohã amɛle akɛ, nɔ ko miigba onaa waa ni obaasumɔ ni okɛ amɛ agba he sane, loo obaanyɛ obi amɛ ni amɛkane ŋmalɛ ko loo sane ko ni woɔ mɔ hewalɛ amɛhã bo.
16. Be ni nyɛmimɛi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaashɛje omii lɛ, ekolɛ, mɛni baanyɛ aba? Ni mɛni esa akɛ okai?
16 Too otsui shi ni okɛ tɔmɔi ake. Be ni nyɛmimɛi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaashɛje omii ni amɛwo bo hewalɛ lɛ, ekolɛ, amɛbaawie nɔ ko loo amɛbaafee nɔ ko ni baagba onaa. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, too otsui shi ohã amɛ. (1 Kor. 13:4, 7) Agbɛnɛ hu, kaimɔ wiemɔi ni yɔɔ Yakobo 3:2 lɛ. Jɛmɛ kɛɛ: “Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ɔɔ yɛ wiemɔ mli lɛ, no lɛ gbɔmɔ ni eye emuu ji lɛ.” Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, nyɛmimɛi lɛ miitao amɛye amɛbua bo, shi jeee ni amɛhiɛ ohe jwɛŋmɔ fɔŋ. Bɔ ni bei komɛi lɛ osumɔɔ ni ofee nɔ ni ja shi eyagbeee naa jogbaŋŋ lɛ, nakai nɔŋŋ ebaa lɛ yɛ nyɛmimɛi lɛ agbɛfaŋ.—Mat. 26:41.
17. Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?
17 Miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo he miihia wɔ fɛɛ, titri lɛ, akɛni wɔyɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ hewɔ. Wɔle akɛ nibii amli baaya nɔ awo wu, ni Nyɔŋmɔ henyɛlɔi lɛ baaya nɔ amɛte shi amɛwo wɔ waa. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔbaaya nɔ wɔwo wɔnyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni wɔshɛje amɛmii, ni wɔŋmɛ gbɛ ni amɛfee nakai nɔŋŋ amɛhã wɔ.
LALA 130 Okɛ Eshai Ake
a NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Asafoŋ onukpa ko miibo nyɛmi nuu ko ni ŋa gbo etsɛko lɛ toi jogbaŋŋ. Sɛɛ mli lɛ, asafoŋ onukpa lɛ etee eyasara nyɛmi nuu kroko ni ŋa gbo afii komɛi ni eho nɛ lɛ, ni amɛmiigba nibii komɛi ni amɛkaiɔ yɛ ehe lɛ ahe sane.